Článok, podľa ktorého je za pádom WTC v New Yorku riadená demolícia, nevyšiel ani v uznávanom časopise, ani ho nenapísali štyria fyzici, ako informovali slovenské médiá. Na názor o páde WTC sme sa pýtali odborníkov.
Svet obchádza strašidlo konšpiračných teórií.
Keď nás nepráškujú vlády, svet neriadia ilumináti alebo sa proti nám akurát nespriahli vedci a neklamú nám o globálnom otepľovaní, tak americká vláda demoluje vlastné budovy a terorizuje obyvateľov krajiny a zvyšok sveta.
Pätnásť rokov po tragických útokoch v Spojených štátoch vyšiel ďalší článok, ktorý spochybňuje oficiálnu verziu zrútenia budov WTC a špekuluje, že za ich demoláciu môžu nastražené výbušniny.
Nestálo by to za povšimnutie, ak by o článku „štvorice fyzikov“ v „uznávanom časopise Europhysics News“ neinformovali v TA3, v denníku Pravda alebo na webe Hospodárskych novín.
„Uznávaný časopis“
Po prvé, Europhysics News je všeličo, len nie uznávaný časopis. Silu vedeckých magazínov vyjadruje to, čomu sa odborne hovorí „impakt faktor“, najvyšší – skoro 60 – má v súčasnosti New England Journal of Medicine. Časopis Lancet má 44, Nature 38 a Science 34,5.
Europhysics News má impakt faktor 0,28. Povedané galantne, vo svete vedy ide o obdobu „stredoškolského časopisu“, ktorý cituje málokto, nie o „uznávaný magazín“.
Článok si nevšimli ani svetové médiá, u nás ho vydala spravodajská agentúra ČTK a niektoré slovenské médiá ho jednoducho nekriticky prebrali.
„Štyria fyzici“
Pravdou nie je ani to, že by autormi článku boli „štyria fyzici“. Jeden z nich, Ted Walter, je riaditeľom stratégií a rozvoja v organizácii Architekti a Inžinieri za pravdu o 9/11 a vyštudoval verejnú politiku.
Na univerzite nepôsobí žiaden zo spoluautorov, na akademickej pôde sa inžinierstvom zaoberal iba Robert Korol.
Steven Jones, hlavný autor, nie je statik ani inžinier, na škole sa venoval napríklad solárnej energii. Pred niekoľkými rokmi sa univerzita dištancovala od jeho názorov na útoky na WTC a poslala ho na platené voľno, krátko nato odišiel do dôchodku.
Jones v minulosti publikoval v Časopise o výskume 9/11, ktorý spoluzakladal.
Rozdiely vo vedeckých časopisoch
Ľudia by mali chápať, že v kvalite vedeckých časopisov existujú veľké rozdiely, rovnako ako existujú rozdiely medzi autami. Vozidlom je aj najnovší „sedmičkový bavorák“ rovnako ako stará Škoda Favorit, ale všetci sa zhodneme, že medzi nimi existuje rozdiel. To isté platí pre vedecké časopisy a štúdie v nich.
Články publikované v Časopise o výskume 9/11 či podobných žurnáloch nás môžu zaujímať rovnako, ako keď si homeopati založia vlastný magazín a pochvália si v ňom svoju pseudovedu.
Nie je náhoda, že o konšpiračných teóriách na WTC sa nič nedočítame v Science alebo Nature. Je to preto, lebo tieto časopisy kladú najprísnejšie kritériá na ľudské poznanie. Ani na pretekoch formuly 1 vám nedovolia pretekať s trabantom.
Politicky motivovaný nezmysel
Je zaužívanou akademickou cnosťou, že sa vedci nevyjadrujú k veciam, ktorým sa profesionálne nevenujú. Obyčajne vás zdvorilo odmietnu a odkážu na iného kolegu, pre ktorého tvorí práca jadro jeho výskumu.
Opomeňme teraz, že Jones a spol. nie sú vždy trénovaní v inžinierstve, lebo prácu by sme mali posudzovať aj tak predovšetkým podľa dôkazov. Že o ne v článku vždy nejde, priznávajú aj editori magazínu, ktorí sa proti prípadnému hnevu vedcov poistili tvrdením, že článok „obsahuje aj špekulácie“.
Autori nepriniesli nič, s čím by sme sa v ostatných 15 rokoch už nestretli a x-krát to dávno nezamietli. V podstate ide o ďalšiu rekapituláciu v minulosti mnohokrát vyvrátených bludov.
„Je to politicky motivovaný nezmysel, som z toho absolútne znechutený. Hanba Europhysics News, nie je to seriózny časopis,“ povedal pre Denník N Zdeněk Bažant z Northwestern University, popredný odborník na stavebné a ekologické inžinierstvo.
V minulosti napísal niekoľko článkov o páde budov v New Yorku, ktoré sa zrútili kombináciou vysokého tepla a tlaku po náraze lietadiel do mrakodrapov.
Stačilo málo a kolaps WTC 1 by nenastal
Jones a jeho tím tvrdia, že budovy boli konštrukčne naddimenzované a náraz lietadiel mali vydržať, preto im k zemi muselo pomôcť niečo iné, v tomto prípade riadená demolícia.
Františka Walda, vedúceho Katedry oceľových a drevených konštrukcií Stavebnej fakulty ČVUT v Prahe, sme sa opýtali, čo podľa neho viedlo k pádu prvého mrakodrapu v New Yorku. Zúčastnil sa oponentúry správ o páde budov WTC.
„Budova WTC 1 vzdorovala nárazu lietadla pomerne dobre. Vylomila sa iba časť vonkajších stĺpov, budovu preleteli len motory; našli sa na druhej strane o dva bloky ďalej.“
„Tridsať ton paliva z prvého lietadla bolo ako veľká zápalka. Pri zahrievaní došlo k roztiahnutiu oceľobetónovej stropnej konštrukcie mrakodrapu. Vo fáze chladnutia požiaru došlo k odtrhnutiu nosníkov od stĺpov. Boli tam dve skrutky M 16. Podľa všetkých výpočtov unesú dve také skrutky asi 100 kilonewtonov, ale sila, ktorej čelili, bola zhruba 120 kilonewtonov,“ vysvetlil český odborník pre Denník N.
Keď sa uvoľnili stropy, stĺpy mali veľkú vzpernú dĺžku, nastalo stabilitné vybočenie. Nasledovalo podtrhnutie podpory hornej časti budovy. Nárazová sila vyvolala dominový efekt, čo viedlo ku zrúteniu mrakodrapu, vysvetlil nám Wald.
K pádu veží WTC Bažant povedal: „Moje diferenciálne rovnice preukázali, že k drveniu veže WTC muselo dôjsť najskôr dole, a poskytli zhodu s vývojom rýchlosti v priebehu dvoch až troch sekúnd, ako je vidieť na videozáznamoch.“
„Výpočty, ktoré som spravil, sú presne v súlade s časom pádu, ktorý sme zistili zo seizmologického záznamu. Ukázal som, že betónové stropy sa museli nárazovou energiou rozdrobiť na častice veľké väčšinou 0,1 až 1 milimeter, ako to bolo vidieť na zemi,“ dodal Bažant.
WTC 2 a WTC 7
Budovu WTC 2 zasiahlo druhé lietadlo v podobnej výške. Teroristi ho trafili nie do stredu, ale do boku. Na rozdiel od prvej budovy spadol druhý mrakodrap nabok, mimo svojho pôdorysu, keď sa naťahovali stĺpy pri zahrievaní v dôsledku požiaru, povedal Wald.
Zásahy poškodili ďalších 50 budov v okolí, okrem iného aj WTC 7, budovu, ktorá spadla, hoci ju lietadlá priamo nezasiahli.
„Pomerne nešťastne bol vo WTC 7 navrhnutý oceľobetónový strop: nosníky nešli do stĺpov, ale do trámu. Nemalo by to tak byť, ale budova mala zložitý pôdorys, tak to urobili. Ako sa nosníky pri putujúcom požiari roztiahli, odtrhli trámy (nosníky) zo stĺpa, následkom čoho sa budova zrútila. Najprv sa budova rozlomila hore, potom išla zvisle dole za niekoľko sekúnd.“
Výbuchy
Walda z ČVUT sme sa opýtali aj na výbuchy, ktoré počuli svedkovia udalosti, a majú dokazovať, že budovám na zem pomohla riadená demolícia.
„Keď máte požiar v budove takých obrovských rozmerov, praskajú v nej sklá a dochádza tam k priestorovým vzplanutiam. Vznikajú plyny: nahromadia sa a vybuchnú, keď sa k nim dostane kyslík. Požiare putovali budovou, preto tam došlo k mnohým priestorovým vzplanutiam. Je to doložené dynamickou analýzou plynu. Na druhej strane, ide o pomerne zložitý jav.“
Každé zo spodných poschodí bolo stlačené za iba 0,07 sekundy, čo znamená, že vzduch musel byť vytlačený do strán takmer rýchlosťou zvuku, vraví pre Denník N Bažant. „Zvukové rany a výstrely trosiek do diaľky preto neprekvapujú,“ dodal odborník.
Bažant pre Denník N povedal, že požiar v budovách WTC nebol zďaleka obyčajný. „Normálny požiar sa začne na malom mieste a šíri sa postupne. Keď horí vedľa, pôvodné miesto už vyhorelo. Ale vo WTC začali naraz horieť až tri celé poschodia. Takto bol pomer povrchu horiacej oblasti k jej objemu oveľa menší ako normálne, takže rýchlosť straty tepla bola oveľa menšia. Preto boli teploty vyššie a trvali dlhšie, čo zoslabilo stĺpy viskoplastickým tečením ocele.“
Voľný pád
Tvrdenie, že budovy padali voľným pádom, čo má nahrávať teórii riadenej demolície, nie je pravdivé. 80-tisíc ton ocele spomalilo pád dvojičiek na zhruba dve tretiny rýchlosti voľného pádu. Jadro budov išlo k zemi ako posledné, zrútilo sa pri 40 percentách rýchlosti voľného pádu.
Dodal, že „konštrukčné riešenie budov WTC bolo dokonalé.“ Jediná vec, ktorú im európski hasiči vytýkali, boli únikové schodiská v strede budov. „V Európe by únikové schodiská boli v rohu budovy,“ poznamenal Wald.
Zhoda vedcov
Odborníka sme sa opýtali, či je vedecká komunita v otázke pádu budov WTC 11. septembra 2001 rozdelená. Povedal, že „vo vedeckej komunite panuje o páde budov dobrá zhoda“.
Celé to pripomína zhodu vedcov o globálnom otepľovaní. Hoci 97 percent z 1500 klimatológov vo svete je presvedčených, že k otepľovaniu výraznou mierou prispieva človek, hlavne emisiami skleníkových plynov, zvyšné tri percentá sa tešia nemalej extravagantnej popularite.
Dodajme, že niekedy aj malá skupina vedcov na okraji, ktorí myslia nekonvenčne, spôsobí vo vede obrat. Ale tento prípad to nebude. Lebo ako je vôbec možné nainštalovať do budov plných kamier s 50-tisíc zamestnancami trhaviny bez toho, aby si to niekto všimol?
Alebo ako je možné takú akciu naplánovať bez toho, aby ju niekto neprezradil a vopred sa ňou nepochválil?
To, že sa pri páde budov diali niektoré veci inak, ako nám okamžite napovedá ľudová intuícia, neznamená, že ich k zemi poslala americká vláda. Tam nie je žiaden dokázateľný príčinný vzťah, ale my si ho tam dosadíme, lebo ho tam chceme mať.
Ak sú konšpiračné teórie niečím, potom azda jedine psychologickým problémom: mali by sme vysvetliť, aké rysy majú ľudia, ktorí ľnú ku konšpiráciám, čím ich lákajú a ako k nim prispievajú sociálne siete, kde sa nezmysly šíria jedna radosť.
