Svet bez lásky

Tento svet nema lasku a tak si ju clovek aspon vymyslel, aby sa mohol tesit aspon z niecoho pekneho aj ked len vymysleneho, ved to je nam ludom vlastne, ze uprednostnujeme svoje predstavy pred tym, co skutocne je.
Vraj je laska medzi dvoma partnermi, ktori sa vezmu a splodia deti. Ale ja tam lasku nevidim, vidim jeho, co hlada nieco prijatelne, kam by to pichol plus niekoho, kto by ho obskakoval. Vidim ju, co hlada miesto pre svoj reprodukcny proces a samej by sa to nedarilo podla jej predstav. Preto byva tak rok, dva pritulna a ked vie, ze je ryba na haciku prudko trhne a zmeni sa na harpiu, chladnu a vypocitavu. Ziadna laska.. len kopec divadla. Ved aj preto sa v tieto casy uz viac ako polovica manzelstiev rozpada. Divadlo uz nieje take ucinne. Nedokazeme to, co dokaze mnoho zvieracich druhov.
Deti... clovek by povedal, ze aspon k nim sa tej lasky trosku ujde, ale kdeze. Deti su objektom chvastania sa, komandovania, utesovania sa. Nikto, kto by svoje deti miloval by sa ich nesnazil otravit, urobit z nich pokusne kraliky, mentalnych chudakov, ktorych jedinym zivotnym cielom je robit otroka niekomu, nemat vlastne slobodne a originalne myslenie, nazory, urobit v zivote nieco, co chce on a nie ini. Byt stastny.. Ktory rodic naozaj rozobera otazku, ci je a bude jeho potomok naozaj stastny? Takmer ziaden.. rodic si zadovazi dieta, aby bol on stastny a nie to dieta. A takto to ide dokola. Na zaklade tychto skutocnosti su vseobecne medziludske vztahy proste hrozne, su to bud pretvarky, alebo este lahsie chladny odstup.
To je to najblizsie okolie cloveka, kde by sa laska mohla nachadzat, ale nenachadza.
Preco? No pre to iste, preco je aj poda napriklad neurodna, nieje tam dost vlahy, zivin.. o tu podu sa nestara. A tou podou je nasa cela spolocnost/svet. Tato spolocnost doslova lasku zakazuje.
Vseobecne v nasom svete navzajom bojujeme, konkurujeme, snazime sa o to, aby sa druhym nedarilo a nam darilo, vkladame do toho vsetko. Nastavili sme podla toho aj spolocensky system. Tiez sa nestarame o zivot davajuce prostredie, devastujeme ho ako sa len da. Klameme sa navzajom, podkopavame si zdravie, ozobracujeme sa, pripravujeme sa o pokoj, mier, snazime si brat to najcennejsie, co mame - zivot - aby sme ho potom mohli predavat.
Vsetko to dobre, co sa tu nejakym sposobom zrodi, ako napriklad dobrocinne organizacie, mierove zdruzenia, spolocensko prospesne projekty.. to vsetko su len klamy za ktore sa ukryvaju dalsie a dalsie utoky na lasku, cloveka, zivot, svet.
A ze to tak vsetko je nam dokazuje nas kazdodenny zivot, su to jednoznacne dokazy, ktore ale nasa slaba a zubozena mysel nedokaze akceptovat, to by bolo to posledne.. co nas este drzi pri zivote.
Laska nikdy nebude rozoberat jedneho, pretoze jeden nieje lasky schopny.. Laska je obmena energii, takze nemoze byt nikde, kde sa mysli a kona len za seba. Laska nemoze byt vo svete, kde jeden druheho neustale napada.. a je jedno, ci si to vobec neuvedomuje, pretoze to uz ma tak zautomatizovane. Kazdy den, ked ideme do prace, ideme na front bojovat proti inym, ci uz priamo, alebo nepriamo. My vytvarame tento svet bohapustym a laskypustym a nie niekto iny.. kto si to aj cele vymyslel to my sme s tym suhlasili a vykonavame to. Dennodenne pozeram do tvare ludom, ktori sa citia byt sklamani, opusteni, ukrivdeni, ale nikdy si nepripustia vlastnu ubohost a prazdnotu, ktora im to privodila. A mam dojem, ze tento trend sa nasobi zo dna na den.
Ako sa da este doverovat a lubit takychto ludi? Lubit satana je ako bozkavat rozpalenu platnu. Je to nikam neveduci nezmysel, ktory znici nakoniec aj vas a preto sa snazite drzat v ustrani a to je koniec tohoto sveta. Je to zaciatok totalneho rozkladu vsetkeho, co clovek budoval, nahovaral si cnostne presvedcenia, ktore ale sam zaroven negoval svojim pocinanim.
Mier sa neda ziskat utlakom, laska sa neda ziskat tuzbou, spokojnost sa neda ziskat v obchode...
No najviac ma mrzia tie deti, ktore su naozaj nevinne a budu musiet trpiet vsetok ten bordel, nenavist a utrpenie, ktore sme tu my nastolili a usilovne udrziavame.

Jeden spevak spieval o tom, ze by tu MOHLO byt nebo na zemi. A nebol sam, bolo a je ich mnoho a budto su to inteligentni ludia, ktori sa dokazali dostatocne kriticky zamysliet ako nad sebou, tak nad vsetkym, alebo su to hlupaci a my sme ti mudri... forek-

prečo by ľudia nemali ľúbiť Satana, ked ho má v láske sám Boh?

"Boh", ktory sa prizera na miliony rokov komplikovaneho vyvoja a potom necha vsetko znicit jednym nepodarkom behom par rokov je zrejme slaboduchy a taky moze "milovat" aj satana.

pises o mladych dusiach...a tie sa sem prisli ucit. detom tiez trva kym sa naucia veci, ktore dospelaci uz davno vedia...laska chyba asi aj tebe inak by si tak nepisal/a. nieje to tvoja starost ako svet bezi nemusis sa nad tym trapit nikto to od teba nechce. bud stastna/y.

Takto sa ludia utesuju, vymyslaju si hluposti, aby si ospravedlnili stav.

1
"Ktory rodic naozaj rozobera otazku, ci je a bude jeho potomok naozaj stastny? Takmer ziaden.. rodic si zadovazi dieta, aby bol on stastny a nie to dieta."
To píšeš o cigánoch? Pokiaľ o bielej rase, tak by som to nepaušalizoval. Určite väčšine rodičov ide o šťastie svojich deti.

Aj rómskym rodičom ide o to, aby ich deti boli šťastné, len oni majú tie predstavy o šťastí dosť často odlišné ako sú tie naše .-)

24
Hlavne keď cigáni robia detí, tak myslia na peniaze.

...a aj to svojim deťom želajú ako prvé ...peniaze. Ale neškatuľkujme, nie vždy sú prachy za všetkým :-)

47
Si mimo cigánsku realitu.

Ani nie, pracujem s nimi každodenne už ...13 rokov. Nie sú všetci rovnakí, tak ako ani my "gadžovia nie sme.

Väčšina totiž nie sú všetci.
A idem spať, čaute :-)

52
Vidím, že si si osvojila cigánsky slovník, keď používaš rasistický termín "gadžovia". O sebe môžeš hovoriť gadžovka, ale ja si od teba to vyprosím.

26
To bolo adresované mne? Šípka tak ukazuje.

Zaujimave, chorlavost u deti stupla v priebehu polstorocia stvornasobne, pritom sa pysime pokrocilou zdravovedou. To je ta starostlivost o svoje deti?

Ako cloveka napadnem ja, ked pisem vseobecne? to len vypoveda o tebe, nie o mne...

Veru len aby, aby som nedopadol ako ty.

Ja nemozem za to, ze nevies citat a ocividne ani premyslat.

Ked myslis  

Kde ty chodíš na tie nicky? :-))

A houby, svet lásku ( ešte ) má ....


...a neutešujem sa, ani teba, ani nikoho, pred nedávnom som jednu malú 5 ročnú lásku v tričku "Hellou Kitty" stískala .-)
Láska existuje, aj tá pravá a čistá ...

Jasné, ved takých lások je milión, a ty máš takú jednu doma .-) A vari nie si súčasťou sveta?

Ja žijem v realite. A nič si nezamieňam, neter je ako moja dcéra, rodinné vzťahy mám plné lásky a som šťastná, pretože viem, že to tak nie je vo všetkých rodinách. Preber sa ty, scarlet, ak za pekným rodinným vzťahom vidíš slintanie.

Nepísalo, to je pravda, nebolo to pre mňa podstatné to uviesť. Uviaznutá som už bola, a nie raz .. bez toho by som veľa vecí nepochopila. Momentálne som uviaznutá akurát na defku. Kým ma Martin nevyhodí .-))

Snad by si sa znova protestne zaregistrovala  

Pravdu? Neviem, možno už ani nie.

Scarlet, budem sa tváriť, že akože mi to želáš úprimne .-)) Odhadla si správne, že mám slabosť na deti, som priam precitlivelá a skutočne by som dokázala vziať zbraň a zabiť človeka, ktorý by ubližoval dieťaťu. A myslím, že aj vieš prečo. A neskrývam to, preto to vidíš ako vnímavá ženská takmer v každom mojom slove. Je to tak, musíš ma brať takú aká som alebo ma ignorovať :-)

Nepoznám ťa, tak beriem všetko s rezervou, čo je tu popísané. Úprimnosť cítim len pri pohľade do očí, písmenká môžu zavádzať.

To je pekny sebaklam.
A co ak poviem, ze za poslednych 50 rokov bol zaznamenany viac ako 10 nasobny narast vyhynu zivocisnych druhov, teda nad ramec prirodzeneho vyhynu. Mnohe z nich uz nikdy nebudu, vyhubili sme ich kompletne. V mnohych pripadoch ani nie my konkretne ako je lov, ale nasledky naseho priemyselneho rozvoja. Samozrejme, ze tento jav rastie exponencialne.
Jedno z vobec najhorsich utrpeni pre cloveka je hlad. Prave dnes hladuje viac ako miliarda ludi, ale vykonna moc zariadila, aby sa nepestovali potraviny, ale priemyselne plodiny pre zapadny svet. A to je len par kvapiek v mari zla, ktore clovek pacha a nepovoluje, naopak stale nabera na rychlosti.
Nie tu lasky definitivne niet.

Svetové problémy nevyriešime, nezachránime všetkých trpiacich ľudí, môžeme len minimum. Napríklad urobiť niekoho šťastným, aspoň jedného človeka, možno dvoch...

A prave preto je to svet bez lasky, bez nadeje.
Mozno bola len otazka casu, kedy clovek dospeje k moznostiam, aby sa mohol sam vymazat z existencie.
Tu sa nehodnotia ziadne individualne pripady, ale celok, ktory niekam smeruje vdaka vahe vacsiny.

Spoločnosť ako celok prehral. Preto sa obraciam na jednotlivcov, v ktorých ešte láska a nádej reálne existuje. Ak budeš pozerať na zničený les a neustále len lamentovať, môže sa ti stať, že zašliapneš po tiažou zúfalstva práve rastúcu rastlinu ... tak to chápem ja.

Jednotlivci spolocnost tvoria, takze ak nieje laska v spolocnosti, tak to len znamena, ze nieje v jednotlivcoch.
Ja to zase chapem tak, ze pozeras na horiaci dom a vravis tomu, co stoji a pozera vedla teba, ze "to je dobre, nechaj tak, hlavne ze u nas este nehori" .

Až na to, že nehovorím, že je to dobré, pretože to dobré nie je, ale pozerám mlkvo so slzami v očiach a bez slov toho pri mne objímam ....

A tak je to spravne. Ale v tom zialy, spravodlivom a uprimnom zialy sa da najst nevyslovna krasa. Pretoze ak toto vsetko cloveku ozaj dojde a pride luto, tak to je laska.

Zdravim ta trinity.

ciao inkognito, chybal si mi, tak som Ta prisla pozriet..

a pocuvam muzicku, vsak vies..

Treba byt kreativny pri Martinovi.
Tiez na teba obcas spominam a premyslam, ci tu bludis tiez pod nejakym nickom, alebo si uplne het.

myslim, ze Ty ma spoznas v kazdej maske

tuto poznas?

53.

ciao cica, furt rovnako nestastna a furt mas fadny nezaujimavy zivot, ze musis spehovat ten moj?

Iba ak sa mi nechas poznat
Jasne, ta skladba je ziva melancholia. Pekne podanie, prijemna zmena. Vdaka
www.youtube.com !

dakujem, ta je naozaj krasna, po nej sa uz nic neda zahrat..

..

stale rozmyslam, ake je to krute, nechat nas zit s vedomim, ze zomrieme.. vidime zomierat kvety, zvieratka, ktore lubime.. je to taka lekcia, vediet, ze mas cas len isty cas a mas nieco pochopit.. a Ty si to pochopil.. asi .. ked si napsial, ze sa mame tesit z tej jedinecnej krasy navokol, vnimat vonu, zahasit smad cistou vodou, lebo ta je zazrak.. neviem, ci laska nie je len taky chytak, ako nas zmiast.. je to len pasticka od prirody, aby zachovala zivot.. cely zivot je klam.. ako dive vlcie maky.. tie su ako laska, ako zivot.. chces ich mat len pre seba, navzdy a ked ich odtrhnes, zomru..

.......

Anotace: Dívám se na fotografii. Znám jméno autora, jen malinko zachycený okamžik. A tak ji na sebe nechávám působit a vytvářím si k ní vlastní příběh. Třeba odpovídá skutečnosti, třeba je úplně jiný - to mi nevadí. A myslím, že by to nevadilo ani autorovi, protože snahou každého autora je vytvořit dílo, které osloví.
Dnes mě oslovil snímek "Umírající dítě v Súdánu" fotografa "Kevina Cartera"

..
Rty děvčátka nechtíc symbolizovaly rozpálenou zem černého kontinentu. Suchá popraskaná kůže pálila a toužila po jediném. Po troše vody, která by spláchla prach, jenž se při pohybu vířil a usazoval se na každém kousku sedmiletého těla. Cítila jeho chuť na jazyku, ale polknout už nemohla. Nešlo to.
Několik kroků od ní stál muž. Mohl jí pomoci. Nikdy nikoho takového neviděla, byl jiný, než muži z vesnice. Takové světlé vlasy a dokonce i tvář. I ruce, které čouhaly z košile, byly světlé. A hlavně: měl boty! Tatínek jí o takových lidech vyprávěl, prý jsou bohatí, každý den mají jídlo. Ten jí určitě pomůže, ví to.
Jen ho nějak upozornit. Vypadá to, že na ni hledí, ale co když ji nevidí? Je drobná a malá, jak jí říkala maminka, než umřela. Sestra byla větší a umřela také. Ležela u ohniště a najednou nebyla.
Pokusila se zavolat, ale z pootevřených rtů vyšel jen slabý zvuk. Jako když praskne větvička, pomyslela si. Náhle jí tělem projela křeč, krutý hlad nedovolil děvčátku stát. Na kolenou, opřena o lokty, pozvedla hlavu a z posledních sil vyslala k muži prosebný signál. Chci žít…

Plavovlasý muž setřel prach z objektivu. Bylo chvíli po poledni, slunce se houpalo v nejvyšším možném bodě a horko bylo téměř nesnesitelné. Z tábora, do kterého se soustředila veškerá humanitární pomoc, to sem bylo necelých pět kilometrů.
Chtěl si udělat několik snímků, netušil ovšem, že se mu naskytne taková příležitost ukázat lidem utrpení.
Pár kroků před ním leželo, tedy spíš klečelo, opřeno o lokty, malé nahé děvčátko. Prach pokrýval celé jeho tělíčko a dával šedý odstín černým kudrnatým vlasům.
Už dvacet minut tady čeká na ten správný okamžik. Na výraz, který ohromí, na bolest, která neobviňuje, na moment, který ukáže bídu a utrpení toho světa.
Sup, který postával opodál, ho trochu lekal, a tak se ho snažil odehnat. Pták se ale vždycky vrátil, a tak to vzdal.. Asi má taky hlad. Mrchožrout.
Z myšlenek ho vytrhl slabý zvuk. Jako když praská větvička, pomyslel si.

Děvčátko zvedlo hlavu, upřeně se zadívalo na muže, mírně pootevřené rty jakoby prosily.

Teď, teď je čas stisknout spoušť. Stihnul to dřív, než položila hlavu. Té už nikdo nepomůže. Otřel si pot z čela, mohutně se napil z lahve.. Voda příjemně zchladila jeho rozpálené rty a vyschlé hrdlo.
Naposledy se pokusil odehnat supy.
Musí jít, určitě ho už v táboře čekají.
Tak sbohem holčičko, na…na neviděnou…

Slzu, která si našla cestu po zaprášené tváři, už neviděl.

To je presne to...
www.youtube.com !

Až na to, že nehovorím, že je to dobré, pretože to dobré nie je, ale pozerám mlkvo so slzami v očiach a bez slov toho pri mne objímam ....
A tak je to spravne. Ale v tom zialy, spravodlivom a uprimnom zialy sa da najst nevyslovna krasa. Pretoze ak toto vsetko cloveku ozaj dojde a pride luto, tak az to je laska.
Dobru noc

www.youtube.com !

Cudny nazor

Lux je klasicka egoistka

len ja nieco viem, ty o mne nic

ludia sú čím dalej tým väčší sebci a myslia predovšetkým na svoje blaho, a tak sa zahrávajú aj s láskou. ..

ale tá tu i napriek tomu stále JE..vo všetkom naokolo ju cítiť..Nie sme mechanické stroje, cítime, tvoríme..a ak nás veci bavia, neuvedomujúc si nechávame v nich kusok zo seba..a láska preto nikdy nevymiera..

...i v každom nežištnom dobrom skutku je kúsok lásky..konajme dobro, aby jej bolo viac.  

Nieje, nieje ju citit nikde a v nicom.-