odkaz
Stručná genéza súdruha Marčoka
je poslanec národnej rady Slovenskej republiky, podniká s nehnuteľnosťami.
Životopis
Jeho otec bol poradca veľvyslanca v Moskve, preto Marček študoval a zmaturoval na strednej škole v Moskve. V roku 1972 tam začal navštevovať Vysokú školu diplomatickú (odbor medzinárodné vzťahy.
Po nežnej revolúcii vybudoval, prevádzkoval a vlastnil niekoľko reštaurácií. Neskôr so spoločníkmi sprivatizoval jednu strojársku spoločnosť. Peniaze investoval do podnikania v stavebníctve, ktorému sa venoval najmä v spoločnosti PK Consult. Na jeho meno bolo v obchodnom registri v roku 2008 evidovaných ďalších 26 firiem.
15. júla 2002 Gašparovič vystúpil z HZDS „na protest proti nedemokratickým spôsobom jeho riadenia“. Marček bol v roku 2002 bol zakladajúcim členom Hnutia za demokraciu (HZD), potom predsedom Krajskej rady HZD Bratislava a členom predsedníctva tejto politickej strany, ktorej čestným predsedom bol Ivan Gašparovič, práve vystúpivší z HZDS. Po zvolení Gašparoviča v roku 2004 za prezidenta sa strana zúčastnila už len volieb do SNR v roku 2006 kde získala len 0,63 %.
V roku 2011 už bol predsedom strany Strana občanov Slovenska (SOS)
, s ktorou kandidoval v parlamentných voľbách v roku 2012 a získal 0,15 %
Marček ponúkol pred parlamentnými voľbami 2016 svoju stranu Borisovi Kollárovi po tom, čo tento neuspel s prevzatím hnutia Náš kraj
Strana občanov Slovenska sa tak premenovala na hnutie SME RODINA – Boris Kollár. Kollár sa tým vyhol zbieraniu podpisov. V parlamentných voľbách 2016 získali 172 860 t. j. 6,62 % platných hlasov, znamenajúcich 11 poslaneckých kresiel v novozvolenom parlamente. Marček bol číslo 4 na kandidátke Sme rodina a spolufinancoval kampaň. Pôsobí vo Výbore NR SR pre kultúru a médiá aj ako vedúci stálej delegácia NR SR v Parlamentnom zhromaždení Čiernomorskej hospodárskej spolupráce
Marček sa pri hlasovaní o zrušení Mečiarových amnestií 5. apríla 2017 ako jediný zdržal hlasovania. V marci 2017 bol otvorene proti ich zrušeniu,
V septembri 2017 v deň konania protikorupčného pochodu v Bratislave podporoval konkurenčnú akciu za odstúpenie prezidenta Kisku spoločne s aktivistami Komunistickej strana Slovenska a expremiérom Jánom Čarnogurským
