Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  rôzne  téma
kategórie:  

Súčasný šport – jedna veľká tragédia!

8
reakcií
4212
prečítaní
Tému 7. októbra 2007, 19:16 založil milan.s..

podobné témy:

názov témy
posledná
reakcií
15. 12. 2018
4
06. 09. 2018
39
 
 


1.
označiť príspevok

milan.s.
   7. 10. 2007, 19:16 avatar
Správa z tlače: Angličan David Beckham podpísal päťročný kontrakt s Los Angeles Galaxy. S platom päť miliónov dolárov bude najdrahším hráčom Major League Soccer. S bonusmi za príjmy z reklamy môže zarobiť až 250 miliónov dolárov.

Pojem „tragédia“ sa netýka samotnej podstaty športu, ako takého, ale predovšetkým nesprávneho, pokriveného, ba až zvráteného postoja k nemu. Lebo žiaľ, dnešné ľudstvo, spoliehajúce sa najmä na chladný rozum a ignorujúce citové hnutia svojej osobnosti, sa podobným prístupom k životu už natoľko vzdialilo od prapôvodnej prirodzenosti, že kriví a až do grotesknej podoby deformuje všetko, čoho sa len dotkne. Ide teda o problém komplexný a všeobecný, týkajúci sa v podstate všetkých vecí okolo nás. My sa však teraz zameriame iba na šport a konkrétne, na tie najvypuklejšie nesprávne postoje dnešných ľudí k nemu.

Ako teda bolo naznačené, šport je sám o sebe niečím veľmi pozitívnym, podporujúcim fyzické zdravie a tým i celkovú, duševno – telesnú harmóniu ľudskej osobnosti, pretože okrem mimoriadne pozitívnych zdravotných účinkov má vplyv i na formovanie určitých morálnych a vôľových vlastností, akými sú napríklad sebadisciplína, vytrvalosť, zmysel pre spoluprácu a podobne.

Ale všetky tieto pozitívne vplyvy možno športu pripisovať iba dovtedy, kým sa v súvislosti s ním nezačne hovoriť o peniazoch, alebo o iných, hmotných či nehmotných výhodách. Práve tento moment je totiž jedným z najrozhodujúcejších faktorov, ktorý spôsobuje degradáciu športu na niečo obludné, na niečo, za čo by sme sa mali hanbiť.

Ak teda športujeme pre radosť z pohybu, celkom nezištne a jedinou našou odmenou je iba táto čistá radosť, potom ide o správny a zdravý postoj k športu a ku všetkým športovým aktivitám, čo sa musí následne odzrkadliť v upevnení nášho zdravia i v celkovej harmonizácii našej osobnosti.

Len si napríklad spomeňme na známe slová, ktoré práve v súvislosti so športom hovoria, že „nie je dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa“. V týchto slovách možno cítiť dávno minulé časy lepšieho ľudstva, ktoré ešte nebolo vypočítavosťou vlastného rozumu natoľko odtrhnuté od prirodzenosti. Ľudstva, ktoré sa ešte dokázalo dívať na všetky veci a javy okolo seba pohľadom, omnoho bližším pravde.

A čo dnes? Rastúcej domýšľavosti ľudského rozumu sa táto prapôvodná prostota zdala až príliš jednoduchou a obyčajnou. V kŕčovitej rozumovej snahe vedieť všetko lepšie, začali byť teda do športu vnášané isté „vylepšenia“, ktoré ho však iba strhli z jeho pôvodnej prirodzenosti, čím vzniklo niečo naprosto nezdravého, pokriveného a v konečnom dôsledku prinášajúceho iba skazu.

Pozrieme sa teda, už celkom konkrétne, na tie najvypuklejšie negatívne aspekty súčasného pohľadu na šport, za ktoré by sa malo ľudstvo hanbiť.

Všetko sa začína odvíjať od pokriveného a pokrúteného vnútorného postoja k športu. Ľudia dneška ho totiž už nechcú pestovať pre zdravú a čistú radosť z pohybu, to znamená nezištne, ale naopak, chcú z neho „niečo mať“. Napríklad peniaze, pocty, výhody, popularitu a podobne. K takýmto „ideálom“ vedú už od malička aj svoje deti, v ktorých tým nechtiac, ale celkom zákonite, pestujú mnohé negatívne vlastnosti, ako napríklad nezdravú ctižiadostivosť, ješitnosť, vypočítavosť, alebo domýšľavosť.

Zrazu už prestáva mať význam iba „zúčastniť sa“. Pre súčasníkov sú to už úplne prázdne slová. Jediné, čo naozaj za niečo stojí je len a len víťazstvo a s ním spojená prestíž najrôznejšieho druhu.

Víťazstvo za akúkoľvek cenu! I za cenu poškodzovania zdravia dopingom, za cenu podvodov, klamstva, alebo neférovosti. Toto je ovocie, ktoré nám prináša nesprávny postoj k športu takmer vo všetkých výkonnostných úrovniach – od tej najnižšej žiackej súťaže až po vrcholový šport.

No a samotný vrcholový, alebo profesionálny šport je kapitola sama o sebe. Spomínaná negativita sa v ňom kumuluje až naozaj do „vrcholovej“ a v skutočnosti priam odpudzujúcej podoby.

Prvá z najväčších necností súčasného trendu profesionalizácie vrcholového športu spočíva predovšetkým v pútaní a viazaní obrovského množstva finančných prostriedkov. V celosvetovom meradle ide skutočne o nesmierne veľké sumy, ktoré by rozhodne mohli byť využité inak a na omnoho zmysluplnejšie a potrebnejšie účely. Stačí si totiž iba uvedomiť, že v dnešnom svete, v 21. storočí, ešte zomierajú na zemi ľudia od hladu a ďalšie milióny iných trpia tisícorakými formami hmotnej núdze.

Ako protipól k tomu faktu si teraz predstavme niekoľkohodinový otvárací ceremoniál olympijských hier, ktorý zhltne miliardy. A to ešte nehovoríme o finančných prostriedkoch, investovaných usporiadateľskou krajinou do prípravy športových areálov a tak ďalej. Mimochodom, aj samotné olympijské hry sa už úplne vzdialili od pôvodného kritéria súťaže, určenej pre vyslovene neprofesionálnych športovcov.

Nie, šport nikdy nemal byť a nemôže byť zamestnaním, pretože nie je nijakým výrobným, ani umeleckým odvetvím, ktoré by snáď vytváralo celospoločenské hodnoty materiálneho, alebo duševného charakteru.

Jedinou „hodnotou“, o ktorú sa v dnešnom pokrivenom vnímaní športu všetci usilujú, je iba nezdravá honba za víťazstvom a výbornými umiestneniami v rôznych ligách, tabuľkách a súťažiach. No a vlastným zmyslom tohto snaženia je len uspokojovanie akejsi regionálnej, alebo národnej ješitnosti. Je preto úbohé, smiešne, ba až poburujúce, keď dnešné ľudstvo s vážnou tvárou a s množstvom vzletných slov vráža veľké milióny iba do voľkania si vo vlastnej ješitnosti. A snáď vrcholom tejto absurdnosti sú napríklad platy špičkových hráčov v NHL, v rôznych európskych futbalových kluboch, alebo trebárs výhry na prestížnych tenisových turnajoch.

Je totiž napríklad známe, že ročný zárobok jedného, jediného takéhoto vrcholového športovca by mohol byť významným prínosom do ekonomiky niektorého z chudobnejších afrických štátov. K tomu naozaj niet čo dodať. Snáď iba toľko, že šport jednoducho nesmie byť zdrojom obživy. Zarábanie peňazí totiž nie je a nikdy nemalo byť jeho účelom, ani zmyslom. Nerešpektovanie tejto jednoduchej zásady časom zapríčinilo enormné pútanie a strhávanie, celou spoločnosťou vytvorených, finančných prostriedkov, ktoré by mohli byť omnoho lepšie využité tam, kde ich naozaj akútne treba. No a k opätovnému a novému zneužívaniu obrovských finančných rezerv, v súvislosti so športom, dochádza i vo všeobecne akceptovanom a tolerovanom parazitizme stávkových kancelárií, ktoré predstavuje samostatnú kapitolu.

Ďalším negatívnym faktorom, nabaľujúcim sa na všetko to nesprávne, o čom bolo doteraz hovorené, je neuveriteľná surovosť, vulgarizmus a živočíšna nízkosť, prejavujúca sa v správaní diváckej verejnosti, sústredenej okolo športového diania. To čo sa deje v hľadiskách štadiónov a športovísk a čo si tam môžeme vypočuť je vskutku absolútne nedôstojné človeka. A ak by sme boli čo i len trochu súdni, už iba tento odstrašujúci jav sám o sebe by nám mal dostatočne jasne signalizovať, že so športom a okolo športu nie je čosi v poriadku.

A hoci neskrývaná agresivita, fanatická túžba po výhre a otvorená nenávisť voči „nepriateľskému“ táboru už viac krát vyvrcholili až vzájomným vraždením, všetky protiopatrenia boli vždy iba povrchné a vonkajškové, odstraňujúce iba dôsledky a nie príčiny. Nikto sa totiž nesnažil hľadať vnútornú, čiže skutočnú príčinu daného stavu a zamerať sa práve na jej odstránenie, čím by sa automaticky odstránili aj všetky vonkajšie dôsledky, z nej vyplývajúce.

No a skutočnou príčinou nezdravého fanúškovstva je práve chorobná túžba po víťazstve a po čo najlepšom výsledku. Túžba, na míle vzdialená od onoho pôvodne správneho, že nie je predsa dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa. Táto zásada, reprezentujúca múdrosť našich predkov, predsa dostatočne jasne upozorňuje, že v športe treba hľadať úplne iné hodnoty.

Všetko má však ešte hlbšie korene, pretože to úzko súvisí so zle nastaveným, hodnotovým rebríčkom celej spoločnosti. Spoločnosti, ktorá sa samotná klania modle úspechu, sprevádzaného zodpovedajúcim finančným a materiálnym prospechom. Ľuďom je nahovárané, že spoločenský úspech je tým najdôležitejším, o čo by mal každý človek usilovať a pre mnohých v podstate už ani nie je natoľko dôležité, či ho dosiahnu čestným, alebo nečestným spôsobom.

Ak by teda v športe i v spoločnosti prestala dominovať nezdravá túžba po víťazstve a úspechu za akúkoľvek cenu, túžba po prestíži a finančnom ohodnotení s tým spojenom, ak by sa znovu začal klásť dôraz na už zabudnuté slovo: „nezištnosť“, postupne a akoby samovoľne by sa začali vytrácať aj všetky negatívne javy, sprevádzajúce súčasné športové dianie. Nakoniec by zostala iba čistá radosť z pohybu, ako tomu bolo kedysi veľmi dávno. Tým by samozrejme taktiež stratili živnú pôdu všetky nezdravé prejavy fanúškovstva, s ktorými by zároveň vymizla i všetka agresivita a vulgárnosť.

Ak totiž chceme niečo naozaj meniť k lepšiemu, musíme sa zamerať predovšetkým na najvnútornejšiu príčinu daného javu, z ktorej sa odvíjajú všetky dôsledky, prejavujúce sa navonok. Lebo potlačovanie vonkajších prejavov, bez poznania a snahy o zmenu skutočnej, vnútornej príčiny, nevedie k ničomu. Preto teda zatiaľ ani nie je možné odstránenie agresivity a vulgarity z hľadísk našich športovísk. Tu totiž naozaj nepomôžu nijaké dômyselné a drahé bezpečnostné opatrenia, či kordóny policajtov okolo štadiónov.

Všetko, čo robíme je dokonalým odrazom toho, aký sme. Dokonalým odrazom nášho vlastného vnútra. Platí to bezo zvyšku o každom jednotlivcovi, ale aj o celom ľudstve. Aké je teda toto ľudstvo? Je dobré, prirodzené, múdre, zdravo a ušľachtilo jednajúce, alebo naopak, domýšľavé, hlúpe, vnútorne úbohé a odtrhnuté od prapôvodnej prostoty a prirodzenosti? Odpoveď nájdeme v jeho postojoch a v jeho činoch. Ak však zameriame svoju pozornosť na šport a dianie okolo neho, odpoveď musí dopadnúť veľmi nepriaznivo.

Ale aj napriek súčasnej, nie príliš povzbudivej situácii, by sme nemali upadať do rezignácie. To ani nebolo účelom týchto riadkov. Ak teda chceme začať s nápravou, prvým, nevyhnutným krokom by mala byť predovšetkým odvaha pozrieť sa pod povrch vecí okolo nás. Odvaha strhnúť ligotavé vonkajšie pozlátko, obratne skrývajúce úbohú vnútornú prázdnotu.

No a z tohto poznania skutočnej podstaty vecí, z poznania prázdnoty, pokrivenosti a nedôstojnej ničotnosti, ktorej sme aj mi sami, vo svojej nevedomosti, dlhé roky slúžili, by malo vyrásť naše odhodlanie pozorovať, vnímať a robiť všetko úplne inak a po novom. Lepšie, pravdivejšie, prirodzenejšie a ušľachtilejšie. V súlade so skutočnými hodnotami v tomto stvorení. V dnešnom marazme a pokrivenosti všetkých vecí, prameniacom v prehnanej rozumovej domýšľavosti, je totiž mimoriadne cenný každý človek, ktorý je schopný svojim správnym vnútorným postojom k životu a z tohto postoja sa odvíjajúcim, správnym jednaním, vniesť o kúsok viacej svetla do temnoty, ktorá v súčasnosti panuje na zemi.

Lebo žiaľ, v lenivosti a v povrchnosti v myslení sa mnohí radšej uberajú onou širokou cestou všeobecne zaužívaných názorov. Ale my predsa už 2000 rokov vieme, že skutočné hodnoty možno objavovať a nachádzať iba na známej, úzkej ceste samostatného myslenia, schopného zájsť pod povrch a vnímať skutočnú podstatu vecí.

Nebojme sa teda po tejto úzkej ceste kráčať. Hoci aj sami! Lebo neochvejnosť nášho odhodlania kráčať správnym smerom môže ovplyvniť i zmenu smeru všetkých ostatných. Navyše, ak veľmi dobre vieme, kam spomínaná úzka, ako aj široká cesta vedie.

M.Š.
Slovenské občianske združenie pre posilňovanie mravov a ľudskosti
www.zdruzenie-ludskost.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


2.
označiť príspevok

milan.s.
   7. 10. 2007, 19:18 avatar
v súvislosti so športom, dochádza i vo všeobecne akceptovanom a tolerovanom parazitizme stávkových kancelárií, ktoré predstavuje samostatnú kapitolu.

Ďalším negatívnym faktorom, nabaľujúcim sa na všetko to nesprávne, o čom bolo doteraz hovorené, je neuveriteľná surovosť, vulgarizmus a živočíšna nízkosť, prejavujúca sa v správaní diváckej verejnosti, sústredenej okolo športového diania. To čo sa deje v hľadiskách štadiónov a športovísk a čo si tam môžeme vypočuť je vskutku absolútne nedôstojné človeka. A ak by sme boli čo i len trochu súdni, už iba tento odstrašujúci jav sám o sebe by nám mal dostatočne jasne signalizovať, že so športom a okolo športu nie je čosi v poriadku.

A hoci neskrývaná agresivita, fanatická túžba po výhre a otvorená nenávisť voči „nepriateľskému“ táboru už viac krát vyvrcholili až vzájomným vraždením, všetky protiopatrenia boli vždy iba povrchné a vonkajškové, odstraňujúce iba dôsledky a nie príčiny. Nikto sa totiž nesnažil hľadať vnútornú, čiže skutočnú príčinu daného stavu a zamerať sa práve na jej odstránenie, čím by sa automaticky odstránili aj všetky vonkajšie dôsledky, z nej vyplývajúce.

No a skutočnou príčinou nezdravého fanúškovstva je práve chorobná túžba po víťazstve a po čo najlepšom výsledku. Túžba, na míle vzdialená od onoho pôvodne správneho, že nie je predsa dôležité vyhrať, ale zúčastniť sa. Táto zásada, reprezentujúca múdrosť našich predkov, predsa dostatočne jasne upozorňuje, že v športe treba hľadať úplne iné hodnoty.

Všetko má však ešte hlbšie korene, pretože to úzko súvisí so zle nastaveným, hodnotovým rebríčkom celej spoločnosti. Spoločnosti, ktorá sa samotná klania modle úspechu, sprevádzaného zodpovedajúcim finančným a materiálnym prospechom. Ľuďom je nahovárané, že spoločenský úspech je tým najdôležitejším, o čo by mal každý človek usilovať a pre mnohých v podstate už ani nie je natoľko dôležité, či ho dosiahnu čestným, alebo nečestným spôsobom.

Ak by teda v športe i v spoločnosti prestala dominovať nezdravá túžba po víťazstve a úspechu za akúkoľvek cenu, túžba po prestíži a finančnom ohodnotení s tým spojenom, ak by sa znovu začal klásť dôraz na už zabudnuté slovo: „nezištnosť“, postupne a akoby samovoľne by sa začali vytrácať aj všetky negatívne javy, sprevádzajúce súčasné športové dianie. Nakoniec by zostala iba čistá radosť z pohybu, ako tomu bolo kedysi veľmi dávno. Tým by samozrejme taktiež stratili živnú pôdu všetky nezdravé prejavy fanúškovstva, s ktorými by zároveň vymizla i všetka agresivita a vulgárnosť.

Ak totiž chceme niečo naozaj meniť k lepšiemu, musíme sa zamerať predovšetkým na najvnútornejšiu príčinu daného javu, z ktorej sa odvíjajú všetky dôsledky, prejavujúce sa navonok. Lebo potlačovanie vonkajších prejavov, bez poznania a snahy o zmenu skutočnej, vnútornej príčiny, nevedie k ničomu. Preto teda zatiaľ ani nie je možné odstránenie agresivity a vulgarity z hľadísk našich športovísk. Tu totiž naozaj nepomôžu nijaké dômyselné a drahé bezpečnostné opatrenia, či kordóny policajtov okolo štadiónov.

Všetko, čo robíme je dokonalým odrazom toho, aký sme. Dokonalým odrazom nášho vlastného vnútra. Platí to bezo zvyšku o každom jednotlivcovi, ale aj o celom ľudstve. Aké je teda toto ľudstvo? Je dobré, prirodzené, múdre, zdravo a ušľachtilo jednajúce, alebo naopak, domýšľavé, hlúpe, vnútorne úbohé a odtrhnuté od prapôvodnej prostoty a prirodzenosti? Odpoveď nájdeme v jeho postojoch a v jeho činoch. Ak však zameriame svoju pozornosť na šport a dianie okolo neho, odpoveď musí dopadnúť veľmi nepriaznivo.

Ale aj napriek súčasnej, nie príliš povzbudivej situácii, by sme nemali upadať do rezignácie. To ani nebolo účelom týchto riadkov. Ak teda chceme začať s nápravou, prvým, nevyhnutným krokom by mala byť predovšetkým odvaha pozrieť sa pod povrch vecí okolo nás. Odvaha strhnúť ligotavé vonkajšie pozlátko, obratne skrývajúce úbohú vnútornú prázdnotu.

No a z tohto poznania skutočnej podstaty vecí, z poznania prázdnoty, pokrivenosti a nedôstojnej ničotnosti, ktorej sme aj mi sami, vo svojej nevedomosti, dlhé roky slúžili, by malo vyrásť naše odhodlanie pozorovať, vnímať a robiť všetko úplne inak a po novom. Lepšie, pravdivejšie, prirodzenejšie a ušľachtilejšie. V súlade so skutočnými hodnotami v tomto stvorení. V dnešnom marazme a pokrivenosti všetkých vecí, prameniacom v prehnanej rozumovej domýšľavosti, je totiž mimoriadne cenný každý človek, ktorý je schopný svojim správnym vnútorným postojom k životu a z tohto postoja sa odvíjajúcim, správnym jednaním, vniesť o kúsok viacej svetla do temnoty, ktorá v súčasnosti panuje na zemi.

Lebo žiaľ, v lenivosti a v povrchnosti v myslení sa mnohí radšej uberajú onou širokou cestou všeobecne zaužívaných názorov. Ale my predsa už 2000 rokov vieme, že skutočné hodnoty možno objavovať a nachádzať iba na známej, úzkej ceste samostatného myslenia, schopného zájsť pod povrch a vnímať skutočnú podstatu vecí.

Nebojme sa teda po tejto úzkej ceste kráčať. Hoci aj sami! Lebo neochvejnosť nášho odhodlania kráčať správnym smerom môže ovplyvniť i zmenu smeru všetkých ostatných. Navyše, ak veľmi dobre vieme, kam spomínaná úzka, ako aj široká cesta vedie.

M.Š.
Slovenské občianske združenie pre posilňovanie mravov a ľudskosti
www.zdruzenie-ludskost.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


3.
označiť príspevok

Kasafran
   7. 10. 2007, 23:14 avatar
Milan Š.,
skoro bezvýhradne súhlasím s obsahom aj cieľom tohto Tvojho príspevku. Popisovaný problém je skutočne veľmi aktuálny, ale napriek tomu súčasnou svetovou totalitou kapitálu stále odsúvaný do úzadia.
Podľa historických poznatkov a gréckych údajov sa Olympijské hry konali prvý raz roku 776 pred n.l. a posledný raz roku 393 n.l., t.j. dovedna 293 razy. Teda, od prvých do posledných starovekých hier uplynulo neuveriteľných 1169 rokov!
Hry sa konali na najposvätnejším miestom starej Helady, v Olympii. Boli to hry, na ktorých nikdy nevytasil Grék na Gréka meč, nech to bol účastník súťaží alebo obyčajný divák a nepriateľ neprelial krv nepriateľa. Všetky grécke štáty uznávali ekecheiriu, ktorá nebola, žiaľ, pri moderných olympiádach obnovená.
Ak máme v úcte meno francuzkeho baróna Pierra de Coubertina, ktorý sa zaslúžil o vzkriesenie olympijských hier koncom 19.storočia, nemôžeme nespomenúť meno élidského kráľa Ífita z konca 9.storočia pred naším letopočtom, ktorý sa podľa gréckej tradície zaslúžil o ekecheriu - všeobecný posvätný mier medzi všetkými gréckymi štátmi počas olympijských hier.
Pre starých Grékov bola Olympia posvätným územím a jedným z najvýznamnejších stredísk spoločných stretnutí. Tu sa schádzali každé štyri roky najlepší z najlepších a súťažili o olivový veniec a titul olympionika, čo bola najvyššia pocta, akú mohol v ich očiach smrteľník dosiahnuť. A keďže kult tela spájali Gréci s kultom umu a ducha, prichádzali sem spolu so športovými nadčencami básnici a hudobníci, aby sa pochválili svojím umením, filozofi a politici aby vysvetĺovali a obhajovali svoje názory, maliari a sochári, aby vystavovali svoje diela a inšpirovali sa vzormi. Olympia bola tak miestom, kde sa upevňovalo vedomie spolupatričnosti Grékov a olympijské športové slávnosti boli zároveň najväčšou kultúrnou a spoločenskou udalosťou gréckeho sveta.
Pierre de Cobertin, francúzsky pedagóg a historik, zrejme chcel konanie Olympijských hier obnoviť v podobnom duchu...


4.
označiť príspevok

pollio
   9. 10. 2007, 10:58 avatar
Táto téma je veľmi aktuálna, čistý športový zážitok sa dá dnes vidieť pomaly už len trávniku pred panelákom, kde deti naháňajú loptu. Čím viac organizovaný šport, tým viac prachov a podfukov. A nakoniec sa ešte športovci z ktorých sa stal s prepáčením -obchodný tovar- dávajú za vzor! Je to smiešne aj smutné zároveň.
Pre peniaze a slávu hlcú veľakrát športovci kadejaké drogy! Ich telá ničené náročnými tréningami sú vystavované na obdiv!
Modla športu a jej misionári - miliónoví športovci je vyzdvihovaná a predkladaná mládeži ako životný cieľ, pre drvivú väčšinu nedosiahnuteľný.

...na OH ani nepozerajte, žiadne ideály - všetci tam berú, radšej si dajte nejakú peknú túru zakončenú dobre vychladeným pivom!)


5.
označiť príspevok

Kasafran
   9. 10. 2007, 17:22 avatar
Pollio,
žiaľ, je to tak, ako píšeš. Veru aj športovci, takisto ako všetko ostatné, sa v totalite kapitálu stávajú tovarom - predmetom kúpy a predaja. Ich úspešná kariéra a "cena" je denno-denne rôznymi propagandistickými formami dávaná za nasledovania hodný vzor našej mládeži.


6.
označiť príspevok

scorpion025
   10. 10. 2007, 19:27 avatar
milan, len Ta malinko opravim, on nepodpisal 5-rocny kontrakt s Los Angeles za 5 mil. USD ale za 500 mil. USD. A je to preto, lebo chcu v USA spopularizovat viac tento sport. Je nieco zle na tom ze sa v tomto smere utraca viac ako inde? Vzdy lepsie takto ako do Afriky.

Kapitalista


7.
označiť príspevok

greisi
   13. 10. 2007, 16:56 avatar
bieda chlapci, bieda


8.
označiť príspevok

Kasafran
   20. 10. 2007, 10:53 avatar
Greisi,
nebuď skúpy na slovo, pridaj dáke slovko o tom, komu tá bieda patrí!


9.
označiť príspevok

galadriel
   24. 10. 2007, 16:23 avatar
Nestačím sa diviť kam spoločnosť speje. Meníme hodnoty, na piedestál staviame ľudí, ktorí pre blaho ľudstva nespravili takmer nič alebo len minimum, robíme z nich ideály. Nerozumiem ako je možné, že herci, maliari, sochári, speváci, športovci , moderátori zarábajú peniaze, o ktorých sa nám mnohým ani len nesníva. Nie , nezávidím im.. len nechápem čím sú takí výnimoční, že si zaslúžia „nekonečný obdiv a uznanie“. Akoby stačilo pár krát sa prihovoriť z obrazovky, tu i tam streliť gól a ste hviezda. To, že mimo trávnika či filmového plátna ste gauner, opilec, narkoman či vrah ešte pridáva na popularite.
Čo na tom, že po svete chodí tisíce lekárov, vedcov, misionárov a pod. , ktorých práca má podľa môjho názoru oveľa väčší prínos pre spoločnosť. Ich počiny sú pre nás nudné, nezaujímavé, málo škandalózne. Spomenieme si na nich akurát vtedy keď sme odkázaní na ich pomoc a rady. Vtedy zrazu meníme postoj a sme ochotní zaplatiť aj nemožné. Len čo však trápenie pominie opäť sa v zmýšľaní vrátime do pôvodných koľají.

Iste šport i umenie majú v našom živote svoje miesto, spestrujú ho a robia život krajším. To však podľa mňa nie je dôvod na prehnané preceňovanie aktérov. Samozrejme, čím ste žiadanejší, tým Vaša cena stúpa. Akurát si nemyslím, že cena jedného hráča, ktorý pre zranenie nie je schopný pomaly ani kopnúť do lopty, a ktorý už má svoje najlepšie časy za sebou by mala byť práve 500 mil. dolárov. Je to choré. Média nám masírujú mozgy a my im to všetko pekne papkáme. Keby sme sa zamysleli nad tým, čo je pre život skutočne najdôležitejšie na takéto astronomické ceny by sme sa nikdy nedostali. Záujem by opadol a ceny by klesli. Ale my samozrejme chceme byť súčasťou tohto masmediálneho šialenstva. My chceme šetriť celý rok na to, aby sme si mohli ísť pozrieť koncert kde je vstupné 6000 dolárov, my chceme kabelky od Luisa Vittona, šaty od Versaceho, auto značky Ferarri, či minerálku Evian.
Na jednej strane smútime a zároveň nadávame ako je to , či ono drahé, na strane druhej to nezmyselné vyháňanie cien smerom nahor sami vďačne podporujeme. Akoby sme my sami nemali žiadnu cenu a dôstojnosť. My predsa tiež chodíme do práce, podávame dobré výkony, máme dobré nápady.. akurát nás nie je všade vidno ani počuť. Prečo by potom mal byť taký markantný rozdiel medzi nami a „celebritami“ ?

Osobne obdivujem každého človeka, ktorý ma svojimi schopnosťami zaujal, ohúril či pobavil a som ochotná zaplatiť za jeho schopnosti. No moja vôľa zaplatiť má svoju mieru, takže okamihom jej prekročenia môj záujem o danú osobu klesá i keď obdiv a uznanie zostávajú zachované.
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

dnes, 07:10,  1. Krtince.
dnes, 06:28,  glupták a jeho sny
dnes, 00:39,  Cigánsky rasisti-chcu likvidovať-kotlebovcov. Šíria nenávisť mali by byť súdení
dnes, 00:28,  čakajú kým zaspím v noci potom za mnou pošlú lekára, aby nás zatvoril do nemocnice a...
dnes, 00:06,  http://diskusie.slovakforum.net/t232-topic :)
dnes, 00:05,  ty si iny mešuge aj s tou putinovou hlavou *39
dnes, 00:04,  (2) Gabriel pb, myslel si tohto...?...
dnes, 00:04,  len ten pánko z koho myšlienok vyšla celá rada smerov, medzi inym aj marxismus - leninizmus ,...
dnes, 00:01,  Tu tuuuut Andrej vystupovat je dosnivane leopoldov vola.
včera, 23:58,  (2) Gabriel pb, ďakujem za upozornenie - stalo sa mi to opäť nevedome. Ale bez otáznikov to...
včera, 23:55,  (2) Gabriel pb, ani nie, nepomýlil si sa - a keby aj, tak už starí Rimania hovorili/vedeli,...
včera, 23:50,  12. vieš ty vobec čo je rasizmus? ze jedna rasa [ nábozenstvo etc] je nadradena ostatnym....
včera, 23:37,  dosť veľký otáznikový programovací jazyk si použil
včera, 23:36,  židia sa vedia modliť, smiať a prinášať dary, ak som na niečo zabudol tak si doprajte...
včera, 23:33,  väčšinou, to býva takto najprv pocítiš bolesť, potom stres a až na konci strach
včera, 23:31,  ach jáj, a to sa nebojí ísť do trinástej izby v dome
včera, 23:30,  na slovensku sa vyrába myrinda a v prahe sa vyrába canta
včera, 23:29,  aké mali, také stratili
včera, 23:28,  vznik česko slovenska bol naplánovaní alebo nebol naplánovaní zámerne blízko prvej...
včera, 23:26,  vraj ak máš počítači 150 systémových databáz, vojna je dopredu prehraná, len tie...
neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
Veriť sebe samému je prvým krokom k úspechu.
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(81 772 bytes in 0,706 seconds)