1
|
Lemmy napísal na majkovu otázku "ktorí politici sú teda tí dobrí?" odpoveď:
"používaš subjektívne slová, dobrý – zlý."
Zarazilo ma, že môže niekto dobré, či zlé pokladať za subjektívne.
Znamená to podľa tejto "logiky", že znásilnenie a následná vražda môže byť dobrá?!
A čo také úmrtie na neliečiteľnú chorobu, môže byť dobré?
Zlodejstvo? Dobré?
Korupcia dobrá?
Genocídy? radšej nepíšem.........
Takto si môže spoločnosť relativizovať čokoľvek....
A vážení, keď sme sa dostali už až sem, že nedokážeme rozlišiť dobré od zlého, tak to je definitívne konečná pre túto pseudospoločnost.
Tu už neexistuje jediného pojítka medzi ľuďmi..... Neexistuje spoločná komunikácia, pretože na spoločnú komunikáciu treba spoločnú reč. Relativizovanie dobrého a zlého nieje spoločná reč.
Alebo nech ma niekto poteší a napíše, že to len Lemmy je ***nutý jak rampa.
|
 |
|
2
|
Poznáš ten výrok " čím horšie, tým lepšie!
|
 |
|
3
|
Tu je odpoveď jasná . Dobrí sú politici ktorí sú napojení na taliansku mafiu čo je pre našu krajinu prospešné a nenahraditeľné . Preto by mali zostať vo funkciách . Len nechápem prečo ich už toľko utieklo .
|
 |
|
4
|
Posudzovanie je vždy subjektívne, pretože ho uskutočňuje subjekt. Ja, ty, on, ona, farár, mama, politik, spisovateľ, sudca - to všetko sú subjekty. keď posudzujú niečo ako dobro či zlo.
Otázka je: čo je vlastne objektívne? Objektívne by malo byť niečo, čo je na človeku nezávislé.
Napríklad matematika je objektívna, prírodné zákony sú objektívne, lebo sú na človeku nezávislé.
To, čo je veľmi zaujímavé, je, že človek (subjekt) môže byť v súlade s objektivitou. Vtedy uvažuje pravdivo. hovoríme.
Otázka dobra a zla sa ale nevzťahuje na zmyslovo vnímateľnú objektivitu. Ani na vypočítateľnú objektivitu.
Názory na dobro a zlo (morálku) sa členia:
1. niektorí ľudia veria tomu, že dobro a zlo sa musia posudzovať vo vzťahu na božskú bytosť. Že iba božská bytosť je etalónom na rozlíšenie dobra a zla.
2. niektorí ľudia veria tomu, že dobro a zlo je výsledok vývoja a dohody skupín ľudí samotných.
V oboch prípadoch však takto definované dobro a zlo býva zakotvené v spoločnosti a teda je nezávislé na jednotlivom človeku - V prvom prípade je objektovizované Bohom, v druhom prípade je objektovizované zákonmi spoločenstva - písanými aj nepísanými.
Vyšlo mi, že dobro a zlo sú objektívne kategórie.
:-D
|
 |
|
9
|
|
|
4. -era- 12.03.2018, 09:24
Posudzovanie je vždy subjektívne, pretože ho uskutočňuje subjekt. Ja, ty, on, ona, farár, mama, politik, spisovateľ, sudca - to všetko sú subjekty. keď posudzujú niečo ako dobro či zlo.
Otázka je: čo je vlastne objektívne? Objektívne by malo byť niečo, čo je na človeku nezávislé.
Napríklad matematika je objektívna, prírodné zákony sú objektívne, lebo sú na človeku nezávislé.
To, čo je veľmi zaujímavé, je, že človek (subjekt) môže byť v súlade s objektivitou. Vtedy uvažuje p...
▲
12.03.2018, 11:16
|
6. Nie je subjektívne ako subjektívne, to slovo má predsa viac významom. Subjektívny 1. týkajúci sa subjektu, majúci pôvod v subjekte, osobný, vlastný subjektu: s. pocit. 2. zaujatý, nevecný, jednostranný: s. názor. Všetko čo robia ľudia a duchovné tvory je subjektívne v tom 1. význame, keďže majú subjekty, ale nie všetko čo robia ľudia a duchovné tvory je subjektívne v tom 2. význame. Totiž aj subjekt môže veci hodnotiť a chápať v zásade objektívne, reálne, nestranne, napr. spravodlivosť, dobro a zlo. Samozrejme nie každý subjekt to dokáže (v určitom období), pokial je psychicky narušený alebo egoista resp. narcista alebo nedozretý, príp. v danej chvíli a čiastkovej veci príliš osobne zaangažovaný
|
 |
|
10
|
|
|
9. Krištof 12.03.2018, 11:16
6. Nie je subjektívne ako subjektívne, to slovo má predsa viac významom. Subjektívny 1. týkajúci sa subjektu, majúci pôvod v subjekte, osobný, vlastný subjektu: s. pocit. 2. zaujatý, nevecný, jednostranný: s. názor. Všetko čo robia ľudia a duchovné tvory je subjektívne v tom 1. význame, keďže majú subjekty, ale nie všetko čo robia ľudia a duchovné tvory je subjektívne v tom 2. význame. Totiž aj subjekt môže veci hodnotiť a chápať v zásade objektívne, reálne, nestranne, napr. spravodlivosť, dobro...
▲
12.03.2018, 12:50
|
To, čo si napísal ako doplnenie, je to isté, čo som ja vyjadril slovami:
" človek (subjekt) môže byť v súlade s objektivitou "
|
|
|
14
|
|
|
4. -era- 12.03.2018, 09:24
Posudzovanie je vždy subjektívne, pretože ho uskutočňuje subjekt. Ja, ty, on, ona, farár, mama, politik, spisovateľ, sudca - to všetko sú subjekty. keď posudzujú niečo ako dobro či zlo.
Otázka je: čo je vlastne objektívne? Objektívne by malo byť niečo, čo je na človeku nezávislé.
Napríklad matematika je objektívna, prírodné zákony sú objektívne, lebo sú na človeku nezávislé.
To, čo je veľmi zaujímavé, je, že človek (subjekt) môže byť v súlade s objektivitou. Vtedy uvažuje p...
▲
12.03.2018, 15:38
|
Dobro a zlo posudzujeme podľa následkov určitého konania, tak sa dá dobro a zlo kategorizovať. Niektoré katogórie sú jednoduché, ako napríklad, že pchať ruku do ohňa je zlé, dôkaz je toho následok.
Iné katogórie sú naročnejšie, ako napríklad otázka, ktorý politik je dobrý? Odpoveď neznie, že otázka dobra a zla je subjektívna, ale že neviem. Odpoveď znie: Neviem, ktorý politik je dobrý. Také jednoduché to je. Následkom tejto nevedomosti by mohla byť zvedavosť a bližšie sledovanie politikov, čo je aj žiadúce. Ale ak si povieme, že zlé a dobré je subjektívne, tak sami seba odsudzujeme k večnej nevedomosti, lebo sa uskromníme s tým, čo si o danom myslíme a myslieť si obyčajne znamená, ****o vedieť.
|
|
|
8
|
Nadnesená téma je jadro ľudského bytia.
O to väčšie jadro to je, ako si uvedomíme pravdivosť výroku hlbinného psychológa Prof. S.Grofa:
"My nie sme ľudské bytosti so spirituálnymi zážitkami, my sme spirituálne bytosti s ľudskými zážitkami."
Ak je toto pravdou a ja som presvedčený, že je, tak naša existencia tuná by nemala byť prioritne určovaná prírodnými vedami, ale vedami zaoberajúcimi sa spiritualitou.
Preložene do diskutovanej témy a skrátene - by napr. nad našim zákonodarstvom, tak ako nad všetkým ostatným, mala trôniť MRAVNOSŤ ako vyšší princíp rozlišovania medzi dobrom a zlom. Je mi jasné, že teraz sa všetci zástancovia terajšieho systému ohradia, že mravnosť je zákonodarstvom a ani inými prírodnými vedami neuchopiteľná.
Vôbec to nie je pravda, stačí len, aby ľudstvo namiesto 1/2 energie a financií, ktoré dáva na zbrojenie a konšpirácie okolo vojen venovalo výskumu v spirituálnej oblasti.
Mimochodom človek bol stvorený s archetypálnymi vlohami, z ktorých hlavnou je Svedomie naviazané na Slobodnú vôľu a pokiaľ si Svedomie cielene (t.j. aj vďaka politike, médiám a celým umelým nemravným prostredím, ktoré si ľudstvo vytvára) nebudeme ochočovať, tak rozdiel medzi dobrom a zlom bude veľmi jasný a zrozumiteľný.
|
 |
|
11
|
|
|
8. kntsz 12.03.2018, 10:41
Nadnesená téma je jadro ľudského bytia.
O to väčšie jadro to je, ako si uvedomíme pravdivosť výroku hlbinného psychológa Prof. S.Grofa:
"My nie sme ľudské bytosti so spirituálnymi zážitkami, my sme spirituálne bytosti s ľudskými zážitkami."
Ak je toto pravdou a ja som presvedčený, že je, tak naša existencia tuná by nemala byť prioritne určovaná prírodnými vedami, ale vedami zaoberajúcimi sa spiritualitou.
Preložene do diskutovanej témy a skrátene - by napr. nad našim zákonodarst...
▲
12.03.2018, 12:54
|
16. Lenže kým ľudstvo nezačne poctivo, pravdivo a férovo počítať s opakovanými pozemskými životmi ľudských spirituálnych bytostí, nikdy nepochopí, prečo je jeden človek viac morálnejší, než iný - veď sme boli všetci stvorení s archetypálnymi vlohami.
|
|
|
13
|
Podľa mňa to nemôže stáť na tom, či masa ľudí niečo začne alebo nezačne. No ona totiž nezačne a ak začne tak je to masa - dav, ktorý podlieha iným zákonitostiam napr. davovým psychózam.
Východisko je exaktné - vedecké.
Stačí, aby vedci skúmali všetko. Aj spiritualitu, máme tuná analytickú a hlbinnú psychológiu. Dokonca už to máme aj vyskúmané, iba to dopracovať a zverejniť tak, ako sa zverejnila Einsteinova teória relativity a iné a výsledky akceptovať v celom priereze vedných odborov a vyučovať na školách ako sa vyučuje biológia či fyzika.
Už som to tu kedysi písal, "mocní" sveta nemajú na tom záujem, lebo by to položilo politiku založenú na kapitále, dokonca aj teológia by dostala zabrať, lebo existencia duchovna vrátane jej pôvodcu Boha, by už nebola otázkou viery.
|
|
|
|
