Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  náboženstvo  téma
kategórie:  

Stručné dejiny kresťanstva

13
reakcií
8516
prečítaní
Tému 12. marca 2009, 17:55 založil Krištof.

podobné témy:

názov témy
posledná
reakcií
08. 06. 2019
1
09. 04. 2018
12
 
 


1.
označiť príspevok

Krištof
   12. 3. 2009, 17:55 avatar
V tejto téme sa zaoberám prevažne históriou kresťanstva; pokúšam sa v nej osvetliť niektoré menej známe či jasné skutočnosti.

A hneď na úvod by som zacitoval z istej autority histórie – knihy Veľký atlas svetových dejín, 2002 (ďalej len „Dejiny“): „Prvotní kresťania sa nepovažovali za zakladateľov nového náboženstva, ale za svedkov Hospodinovho sľubu, že svojmu ľudu, teda Židom, zošle mesiáša alebo vykupiteľa. Verili, že keď Boh dovolil Ježišovi vstať z mŕtvych, dokázal tým, že Ježiš je mesiáš a že poveril svojich učeníkov, aby hlásali dobrú správu o Božom kráľovstve. Hoci prvotní kresťania boli Židia, nevysvetľovali Ježišovo posolstvo politicky ani nacionalisticky. Kresťanstvo priťahovalo aj iné národy, lebo sľubovalo vešný život a duchovný prospech z príslušnosti k spoločenstvu ľudí, ktorí si navzájom pomáhajú. V mestách na východe Rímskej ríše tak začali prijímať vieru aj inoverci a nadšene ju hlásal Pavol, niekdajší farizej, obrátený na vieru. Keď väčšina Židov kresťanské učenie odmietla, kresťanstvo sa koncom 1. storočia stalo svojbytným náboženstvom. Na západe sa šírilo pomalšie: v Ríme bola síce kresťanská komunita už okolo 50 n. l., no prvé stopy kresťanstva vo Francúzsku a v severnej Afrike sa objavujú až koncom 2. storočia.“

Geograficky vzniká kresťanstvo v historickej Palestíne: v onom Kanaáne, zasľúbenej zemi Židov. Po tom, čo sa táto oblasť krátko pred naším letopočtom stala rímskou provinciou, dostala pomenovanie Palestína; dnes veľkú časť jej územia tvorí štát Izrael.

Niektorí veriaci nesúhlasia s tým, že kresťanstvo je len ďalšie náboženstvo, avšak ako sa to vezme, v cirkvách vidno oné náboženské prvky, symboly a pod. Náboženstvo možno ponámať aj ako formálne prejavy viery v Boha. Zdá sa, že viera, náboženstvo a cirkev sa vzájomne dopĺňajú.

Kresťanstvo je pôvodne mierumilovné náboženstvo, učenie o novom živote, o láske, pomoci a pod. Významný humanista Erich Fromm (1900 – 1980), sám nekresťan, zaraďuje kresťanstvo medzi kladné, tzv. humanistické učenia. Píše, že „prapôvodným zdrojom kresťanstva je humanizmus“. Kladne vníma aj osobu Ježiša. Medzi takéto pozitívne náuky a ich predstaviteľov radil aj viaceré iné známe učenia a osoby, napr. budhizmus a Budhu, zoroastrizmus a Zarathuštru, no napríklad islam a Mohameda nie. Azda aj preto, že islam je od začiatku spojený i s mocenskou a bojovou zložkou.

Pokiaľ ide o kresťanstvo, jeho pôvodná povaha je, samozrejme, stále aktuálna. Mnohí veriaci napríklad chodia na rôzne miesta na svete a poskytujú pomoc tým, ktorí to potrebujú, hoci aj riskujú život či zdravie.

Prakticky od začiatku bolo kresťanstvo prenasledované, hlavne Rimanmi. Dejiny: „K židovskej viere v jediného pravého Boha priadalo kresťanstvo božstvo Ježišovo a Ducha Svätého. Týmto implicitným odmietaním polyteizmu rímskeho sveta si kresťania vyslúžili obvinenie z bezbožnosti (odmietli sa klaňať obrazu božského cisára) a Riamania ich preto pravidelne prenasledovali.“ Často končili ako obete šialených hier v Koloseu. Ernest H. Gombrich vo svojej skvelej knihe Stručné dejiny sveta pre mladých čitateľov uvádza: „Kdekoľvek na kresťanov narazili, všade ich prenasledovali a popravovali. Nero ich nielenže dával roztrhať divým šelmám v amfiteátri, ale na jednom večierku vo svojej záhrade ich upálil ako živé pochodne. Kresťania však vydržali všetko utrpenie s neslýchanou odvahou pri tomto, ale aj pri neskorších prenasledovaniach. Hrdo sa stotožňovali s úlohou svedkov sily novej viery. Svedok sa po grécky povie martýr. A týchto martýrov neskôr ucievali ako prvých svätcov... A napriek všetkým prenasledovaniam pribúdalo v nasedujúcom storočí po celej ríši tých, ktorí uverili v radostnú zvesť a boli ochotní pre ňu všetko pretrpieť, ako kedysi trpel aj Kristus.“

Skutočne, navzdory periodicky sa opakujúcim epizódam tvrdého prenasledovania sa kresťanstvo aj v ďalších troch storočiach dobre šírilo. Degenerácia pohanských kultov v tej dobe spôsobila, že kresťanstvo sa začalo vnímať ako nasledovaniahodný model morálneho správania. Kresťanské učenie o súcite a odpúšťaní, Spasiteľov príklad lásky a sebaobetovania sa u ľudí stretával s prijatím.

Zmena prístupu Ríma nastala až v roku 313 po Kristovi. Deň pred veľkou bitkou proti Maxenciovi, svojmu hlavnému súperovi o moc nad Rímskou ríšou, mal mladý Konštantín videnie, v ktorom sa mu zjavil plápolajúci kresťanský kríž ako znamenie, pod ktorým zvíťazí. Ráno pred bitkou mal opäť snovú víziu, aby dal na štíty vojakov namaľovať kríž. Potom Konštantín skutočne zvíťazil a vstúpil do Ríma ako nepopierateľný cisár. Nariadil, že kresťanov už nesmú prenasledovať. Dovtedy – takmer tristo rokov – boli kresťania bez akejkoľvek svetskej moci. Potom cirkev začala byť podporovaná už aj „politikou“, bola „prijatá svetom“. Treba však povedať, že aj keď sa už kresťanstvo mohlo opierať o svetskú moc cisárov a panovníkov, existovali naďalej tiež „obyčajní“ veriaci, ľudia, čo žili „dole“, pútnici, takisto rehoľníci, pustovníci (napr. púštni) i mučeníci a martýri – tí najmä v tých častiach sveta, kde neboli chránení... Tak to bolo vlastne vždy až po dnešné dni...

Vyvstáva však otázka: čo Boh-láska a svetská moc? Ide dokopy Boh a silové prostriedky ríše či štátu? Zrejme nie najpriamejšie, keďže Boh je hlavne láska. No on je i moc a spravodlivosť. Vďaka spravodlivému Bohu sa aj svetská moc môže polepšiť, vnútorne obrodiť. A v tomto prípade už viac svetská moc nebránila veriacim v slobodnejšom živote. Odvtedy už i „vrchnosť“ začala rešpektovať Ježiša Krista. Záleží zrejme na tom, ako sa moc používa, aké má dôvody a ciele, či sa silové prostriedky používajú v záujme všeobecnej spravodlivosti a pod. Napríklad nacistické Nemecko v 30. a 40. rokoch 20. storočia iste nemalo správne dôvody na vojnu... Avšak vojak bojujúci na strane spravodlivosti, alebo policajt bojujúci proti organizovanému zločinu sa istotne nemusí obávať, ak je veriaci, že sa kvôli tomu dostane do pekla. (I keď niektorí veriaci na to majú odlišný názor.)

Používanie silových prostiedkov v staroveku, stredoveku i neskôr bolo zrejme v niektorých prípadoch oprávnenejšie a spravodlivejšie a v iných prípadoch nespravodlivé. Napríklad v 12. storočí sa bojovalo proti pohanom v pobaltských oblastiach. Či to bolo správne, ťažko povedať, no títo pohania bývali divní a krutí, najmä to, že svojim bohom obetovávali ľudí... Americkí Aztéci vraj každoročne takto obetovali tisícky ľudí. Erich Fromm tieto „pohanské“ kulty medzi humanistické rozhodne nezaraďoval.

Pokiaľ ide o „sväté vojny“, tie mali ešte pred križiakmi Peržania – zoroastrici (asi najmä voči byzantským kresťanom a potom moslimom) a moslimovia. Aspoň v teórii nemalo ísť o čosi celkom nesprávne: autor rehole templárov sv. Bernard z Clairvaux uvádza: „Nemám na mysli, že by sa pohania mali pozabíjať, ak existuje iný spôsob, ako im zabrániť v mimoriadnej útočnosti a útlaku. Zdá sa však, že je milosrdnejšie ich zabiť, ako ich nechať toľko hrešiť a porážať spravodlivých.“ V podstate podobne to poníma aj sekulárne medzinárodné právo – útočiť je dovolené len na pôvodných agresorov či vinníkov, agresiu možno uplatniť len ako reakciu voči pôvodným útočníkom, v mene mieru a pod.

Vráťme sa však ešte naspäť. Rímski cisári museli v záujme zachovania ríše oddávna bojovať najmä proti germánskym kmeňom. Tlak barbarov sa ríšu sa však v 5. storočí po Kr. stupňoval a z východu sem prenikali aj ďalšie mocné kmene, zvlášť Húni. Administratívne spravovať jej obrovské územie predstavovalo v tej dobe ďalší problém. V roku 476 Západorímska ríša definitívne padla (ak nepočítame „jej“ obrodenie za nového cisára Karola Veľkého okolo roku 800 ako Svätej ríše rímskej, a tá pretrvala až do 19. storočia; teda dlhšie ako Východorímska – Byzancia –, ktorá sa zachovala do 15. storočia). Tým upadla aj niekoľko storočí dominujúca vyspelá grécka a rímska kultúra. Začal sa „barbarský“ stredovek, keď v Európe prevládli pokoritelia bývalého impéria – drsné nevzdelané kmene, ľudia, čo väčšinou nevedeli čítať a písať, boli poverčiví a nevedeli, čo sa vlastne deje vo svete... To je asi hlavný dôvod, prečo sa toto obdobie označuje ako „temný stredovek“. Spomínaný E. H. Gombrich však tvrdí, že to nie je celkom pravda a toto obdobie charakterizuje obrazne ako „hviezdatú noc“. Bola síce „tma“, ale „nad tým všetkým svetielkovala hviezdnatá obloha novej viery a ukazovala cestu“.

Po Konštantínovom obrátení – ako bolo uvedené – pomáhala kresťanstvu podpora cisára. Okolo roku 400 už išlo o dominantnú relígiu a okolo roku 600 už prevládalo v celej bývalej ríši i v súčasnej Byzancii. Udomácnené bolo v celom Stredomorí, v severnej Afrike, na Pyrenejskom polostrove atď. Po páde ríše sa však toto ujalo aj medzi „novými“ kmeňmi. Gombrich hovorí, že už vtedy mohli mať ľudia istotu v jednom: „že všetci ľudia majú dušu od Boha, že všetci sú si pred Bohom rovní, žobráci aj králi. Aj to je dôvod, prečo nesmú byť otroci, s ktorými sa nakladá ako s neživými vecami.“ Tie nové národy sprevádzala cirkev; zvlášť mnísi, benediktíni. Tí chceli konať dobro, a preto museli veľa vedieť. Stali sa jedinými, kto sa vtedy zaoberal starovekými ideami a objavmi. Zhromažďovali, študovali a prepisovali staré knižné zvity. Prepisovali nielen biblické a posvätné texty, ale tiež staré latinské a grécke eposy. „Sotva by sme dnes mnohé z nich poznali, kedy si mnísi nedali toľko námahy.“ Písali, vyučovali, pracovali v lese, na poli a v záhrade. Zaobereli sa aj knihami o prírodopise a poľnohospodárstve, pretože bolo pre nich dôležité obrábať zem a získať dostatok obylia pre seba, ale i chudobných. V kláštoroch poskytovali podporu ľuďom s rôznymi potrebami, uchylovali v nich pocestných, dávali charitu chudobným. James Wasserman uvádza, že kresťanské kláštory zachovávali vedu a vzdelanosť. Norman Cantor odhaduje, že deväťdesiat percent ľudí, ktorí dosiahli vzdelanie v rokoch 600 až 1100, zaň vďačilo kláštorným školám. Na druhej strane mierne kritický Wasserman vyčíta už vtedajšej cirkvi niektoré negatíva, napr.: „Šírili sa epidémie kožných chorôb, pretože cirkev zakazovala nahotu a kúpanie.“ Uznáva však to, že cirkev v Európe zjednocovala rôznorodú zmes kmeňov, ktorá takto bola schopná sa chrániť proti vojenskej expanzii islamských a východných hôrd. Hovorí, že v 9. a 10. storočí bola Európa pod hrozným tlakom zo Škandinávie (Vikingovia) a z východu. „Takisto ju ničili nájazdy moslimských bojovníkov.“ Z histórie je naozaj známe, že západnú Európu v 9. a 10. storočí sužovali nájazdmi najmä Vikingovia a Saracéni (moslimskí Arabi), hoci s ňou aj obchodovali. Dejiny: „Po tom, ako moslimovia v rokoch 827 – 902 zabrali Sicíliu, získali saracénski piráti... oporné body v miestach ako Bari či Taranto na južnom pobreží Itálie. Neskôr prenikli aj do južnej Galie, odkiaľ útočili na obchodné strediská západného Stredomoria až do čias, keď ich odtiaľ koncom 9. storočia vytlačili byzantské armády. Početným útokom čelila aj Sardínia a Korzika a v strednom a južnom Taliansku boli vydrancované mnohé kláštory a mestá vrátane samotného Ríma.“

Historickí moslimskí Arabi skutočne neboli len tými „kultúrnymi“ ľuďmi, ako sa niekedy zdôrazňuje, hoci viaceré pozitíva im uprieť nemožno. O tom negatívnom by sa však dalo taktiež dlho rozprávať. A to sa ešte nezmieňujem o Turkoch – Seldžukoch a Osmanoch... Zrejme aj kresťanstvu vďačíme za to, že moslimovia si nedokázali „kresťanský západ“ (definitívne) podmaniť. Arabom sa prvé storočia po Mohamedovi darilo vo výbojoch aj smerom na západ; no do 15. storočia celkovo zoslabli. Kresťanské štáty skôr mocneli. A pokiaľ ide o otázku, kto historicky začal kaziť vzájomné vzťahy a pod., treba povedať to, čo už bolo naznačené, že moslimovia. (A to pritom nemám na mysli Blízky východ, kde útočili na Byzanciu atď., ide mi o ich činnosť smerom na západ.) Napríklad v severnej Afrike, kde od 7. storočia útočili na „pôvodné“ kresťanstvo. Dejiny - teraz už o 11. a 12. storočí: „Vládcovia neskoršej dynastie Almohádovcov dobyli aj južné Španielsko a zadusili posledné zvyšky kresťanstva v severnej Afrike.“ Ale ďalej: „Protiútok kresťanov sa začal na prelome 11. a 12. storočia v Španielsku, na Sicílii a v Sírii.“ Áno, protireakcia (protiofenzíva) kresťanov prišla až asi roku 1100. V Španielsku a na Sicílii bola úspešná; v severnej Afrike a na Blízkom východe (križiacke výpravy) však len čiastočne. V 14. a 15. storočí už nastal na arabských územiach úpadok. Protiváhou kresťanských kráľovstiev tak bola len mocná Osmanská ríša. No aj dobyvační osmanskí Turci boli postupne vytlačení...

V moslimskom svete je islam nielen „náboženstvo“, ale stále i ako politický systém. Snáď je to v poriadku, aspoň pokiaľ to tam ako-tak funguje. A treba povedať, že aj iné relígie sú v určitých krajinách – ako dedičstvo minulosti – stále „udomácnené“. Judaizmus je v Izreali, hinduizmus v Indii, budhizmus v Thajsku, a komunizmus napríklad na Kube. Poslene menovaný je totiž podľa niektorých idícií taktiež akýmsi náboženstvom, len novším a materalisticky orientovaným... Som však názoru, že islam môže byť prijateľný jedine bez militantného (bojového) a mocenského aspektu. Neviem, či je to džihád, alebo proste akýsi militantný a mocenský aspekt, no jedine bez neho môže byť islam skutočne zodpovedajúcim príslušníkom trojčlennej rodiny praotca Abraháma (judaizmus, kresťanstvo, islam).

Hoci historické kresťanstvo malo tiež mnoho chýb, v kresťanskom svete predsa len dochádzalo k „oživovaniu“, k renesancii, reformácii, demokracii... A demokracia má asi tú výhodu, že ktokoľvek chce, môže sa viere venovať, a ktokoľvek nechce, nemusí.


7.
označiť príspevok

fajer
   13. 3. 2009, 07:37 avatar
to neboli dejiny,ale obhajoba kresťanstva,podľa môjho názoru veľa dobrého sa o kresťanstve napísať nedá,ak chceš napísať pravdu o kresťanstve,nesmieš vynechať,križiacké výpravi,vyvraždovanie obyvateľov Amerického kontinentu,inkvízičné súdi,hromadenie cirkevného bohactva,tvoje dejiny sú zavadzajúce a neuplné..


9.
označiť príspevok

Krištof
   13. 3. 2009, 15:45 avatar
O dejinách kresťanstva sa neraz rozpráva dosť negatívne, pričom asi najviac kričia tí, ktorí sa v tom vyznajú len málo, alebo majú z kresťanstva takpovediac komplexy. Mimokresťanskí kritici-znalci napríklad katolíckej inkvizície tieto veci hodnotia triezvejšie, výsledok je menej negatívny... Nezastávam sa chýb, ktoré sa stali, skôr to uvázdam v kontexte, a viacej som dal dôraz na to pozitívne, o čom sa menej hovorí.
Križiacke výpravy tam spomenuté sú, lenže uvedené v kontexte, nie len tak "čierno-bielo", hoci ani tie nechcem príliš obhajovať... A takto by sa dalo pokračovať... Ale nechcem, aby sa tento text páčil každému, o to mi nešlo.


13.
označiť príspevok

fajer
   14. 3. 2009, 06:39 avatar
ak zoberieme v kontexste pôsobenie náboženstva ako celku,nič dobrého pre ľudstvo neprinieslo a ani neprináša...


10.
označiť príspevok

DNA111 muž
   13. 3. 2009, 16:28 avatar
Zaujímavé zhrnutie a čo sa mi páči sú tam aj historické súvislosti.


14.
označiť príspevok

harrybka žena
   14. 3. 2009, 14:26 avatar
Okrem toho aj poskytovalo zázemie a ludí privitalo s otvorenou náručov.Každý mal to čo potreboval.


2.
označiť príspevok

Renata žena
   12. 3. 2009, 18:24 avatar
ahoj Kristof,dakujem za info...skoda ,ze sem tak malo prispievas..


3.
označiť príspevok

Krištof
   12. 3. 2009, 18:33 avatar
Ahoj Renáta, rado sa stalo... No čo už so mnou  


4.
označiť príspevok

Renata žena
   12. 3. 2009, 18:48 avatar
via creativa  


5.
označiť príspevok

Krištof
   12. 3. 2009, 18:55 avatar
Tvorivosť je tvorivosť  


6.
označiť príspevok

Nakor
   12. 3. 2009, 19:26 avatar
Celkom dobré oporné body pre všeobecné dejiny Kresťanstva. Je tam pár chybičiek, ale to pri každých svetových dejinách, keď nie sú do hĺbky. Jedna chyba tam je ale dosť závažná, a to svätí. Martýri boli svätí, ale to slovo nie je ekvivalent v gréčtine. Martýrovia boli mučeníci a boli známi do 5. stor., potom sa rozlišovali Martýrovia a svedkovia-lat. confessori (to isté slovo aj v angl.). Bol medzi nimi iba ten rozdiel, že mučeníci umreli väčšinou krutou smrťou za vieru a stali sa svätými, zatiaľ čo confessori nemuseli byť umučení, len celý život žiť cnostne podľa daných zásad a vyhlásili ich za svätých. Sorry, nepatrí to až tak k dejinám, ale je to dôležité.


8.
označiť príspevok

Krištof
   13. 3. 2009, 15:41 avatar
Nakor, je tam zopár chybičiek, a niečo som chcel len tak celkovo postihnúť bez podrobností, iné som zasa chcel popísať podrobnejšie... A čo hovoríš o tých svedkoch a pod., môže byť...


11.
označiť príspevok

humanoid muž
   13. 3. 2009, 17:15 avatar
"A v tomto prípade už viac svetská moc nebránila veriacim v slobodnejšom živote. Odvtedy už i „vrchnosť“ začala rešpektovať Ježiša Krista." - A báť sa mohli začať ludia iného vierovyznania.


12.
označiť príspevok

dorota
   13. 3. 2009, 17:30 avatar
on to myslel tak,ze svetska moc uznala slobodu vierovyznania...nie ,ze zacala respektovat JK
to je iba zbozne zelanie
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

dnes, 15:49,  Kresťanstvo prešlo reformou a už dávno sa nekameňuje. V mnohých moslimských krajinách...
dnes, 15:49,  https://scontent-vie1-1.xx.fbcdn.net/v/t1.0-9/70352286_2887776334583155_4213429858736275456_n.jpg...
dnes, 15:46,  Islam šírili mečom.
dnes, 15:42,  Zabudas ze moslimsky Boh nema Syna. Krestansko zidovsky ano. Neverime v rovnakeho Boha.
dnes, 15:21,  V nic slepo never na vsetko ziadaj dokaz. V ducha svateho nemusis verit mozes sa vsak s nim...
dnes, 15:00,  t-e-ó-m-a, tí, ktorí uverili v Boha židovského, sabejského, kresťanského a nie Alaha......
dnes, 14:55,  Myslitel, prečo vytrhuješ z kontextu, keď sa uvedie kontext, nereaguješ a prídeš so svojimi...
dnes, 14:54,  Jasne sa tam pise ti, ktory uverili v Boha. Samozrejme je tonmyslene v Allaha
dnes, 14:52,  Verim vo vsetko co ma zmysel ,,, a hlavne ked viem , nieco o niecom na zaklade vlastnej...
dnes, 14:50,  t-e-ó-m-a, tu je výcuc Mohamedovho prejavu z roku 631, ktorý predniesol Mekkčanom pri...
dnes, 14:41,  t-e-ó-m-a, ak chceš požičiam Ti...*04 *21
dnes, 14:39,  t-e-ó-m-a, prečítal som a zdá sa mi tolerantný... dosvedčuje to aj história. Moslimovia v...
dnes, 14:36,  t-e-ó-m-a, z toho jasne vyplýva?*01 ...tí, ktorí prestúpili na islamskú vieru, predsa...
dnes, 14:08,  Pachas protislovensku rozvratnu cinnost na utovni tajnych sluzieb a topis sa v peniazoch ako scarlet
dnes, 13:59,  To mas pravdu a jejich nenavist je tak silna ze si v europe nasli novu zabavku hod si svoju...
dnes, 13:57,  84. kesha, vieš ze ty si hlavička ;) samozrejme je to dané geografiou , a prostredím etc....
dnes, 13:56,  Ale budis. Ja si pojdem ten koran kupit a precitam ho cely niekolkk krat a potom sa o nom mozme...
dnes, 13:54,  2:62 VEd z toho jasne vyplyva, ze krestania, zidia atd. Ktori uverili v Boha samozrejme v...
dnes, 13:53,  Ty o zakernosti nic nehovor jednotka zakernosti si ty. Protislovenska vlastizradna slnieckarska...
dnes, 13:53,  Tak tak debili ako ty likvidujú europu.
neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
Snívaš o niečom? Nezačneš - nedokončíš!
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(83 845 bytes in 0,586 seconds)