Ste už na pokraji zúfalstva? Nezúfajte! Alebo modlitba k sv. Júdovi Tadeášovi- k nemu sa môžete utiekať v zúfalsve.

Ste už na pokraji zúfalstva? Nezúfajte!

Autor: Alžbeta Hrušovská

O svätom Júdovi Tadeášovi, ktorý je patrónom ľudí v zúfalých situáciách, toho veľa nevieme. A ešte menej sa dozvedáme o svätom Šimonovi. Prečo sú však títo patróni obľúbení a čo je na nich také zaujímavé? Prvé zmienky o týchto dvoch apoštoloch nachádzame v evanjeliách. Svätý Júda Tadeáš sa spomína ako brat Pána Ježiša – to však iba znamená, že bol jeho príbuzný, pravdepodobne bratranec. Pri svätom Šimonovi sa stretávame s prímenom Kananejský alebo Horlivec. Kananejský sa odvodzuje od Kány, z čoho vyplýva, že Šimon bol pravdepodobne prítomný aj na svadbe v Káne Galilejskej, a „horlivec“ je zase doslovný preklad slova „zelóta“ (prívrženec nacionalistickej židovskej strany v Judei). Podľa tradície po smrti, zmŕtvychvstaní a nanebovstúpení Ježiša sa títo dvaja apoštoli vydali ohlasovať evanjelium do Mezopotámie, kde aj zomreli mučeníckou smrťou. Názory na to, akým spôsobom ich pripravili o život, sa rôznia, no svätý Šimon sa najčastejšie zobrazuje s pílou (teda ho prepílili) a stal sa tak aj patrónom lesníkov, drevorubačov či farbiarov koží. Svätého Júdu Tadeáša zabili buď kyjakom, alebo kopijou či palicou. Pozostatky oboch svätcov boli 28. októbra prenesené do Baziliky svätého Petra v Ríme, kde sú uložené dodnes. Pápež Pavol III. roku 1549 povolil plnomocné odpustky všetkým, čo v deň ich sviatku (28. 10.) navštívia ich hrob. Z dvojice Šimon – Tadeáš je v našich krajoch jednoznačne populárnejší ten druhý. Jeho oltáre či sochy možno nájsť v mnohých kostoloch, napríklad u jezuitov v Bratislave a v Trnave alebo v Dóme svätej Alžbety v Košiciach. Často v ich blízkosti nechýbajú votívne tabuľky či iné poďakovania za vyslyšanie modlitieb. Svätý Júda Tadeáš je totiž patrónom neriešiteľných situácií. Traduje sa, že pre podobnosť jeho mena s Judášovým ho dlho nikto nevzýval, a tak mu dobrý Pán chce vynahradiť túto ujmu takým spôsobom, že tých, ktorí ho prosia o pomoc, i keby boli v čo akej zúfalej situácii, vyslyší. Zo známych svätcov, ktorí rozširovali úctu k tomuto patrónovi, spomeňme najmä svätú Brigitu Švédsku, ktorej vraj sám Spasiteľ radil, aby vzývala o pomoc tohto mocného orodovníka. Z mužských svätcov ho mal v špeciálnej úcte svätý Bernard, ktorý v ňom našiel silného ochrancu čistoty. I v súčasnosti je úcta k svätému Tadeášovi stále populárna, o čom svedčia i zázračné uzdravenia či vyriešenie rôznych chúlostivých situácií. Azda najpopulárnejšou modlitbou je deviatnik, ktorý možno i niekoľkokrát opakovať. Nestačí sa však len modliť. Odporúča sa počas deviatnika pristúpiť k svätej spovedi, chodievať denne na svätú omšu a konať skutky milosrdenstva či dať slúžiť sväté omše ku cti svätého Tadeáša. Hoci sa medzi tými, čo prosia svätého Tadeáša o vyslyšanie, nájde málo takých, ktorí by nezakúsili jeho pomoc, predsa len existuje zopár prípadov, keď, akoby sa zdalo, ani tento svätec „nefungoval“. Nie je to však preto, že by nechcel pomáhať, ale skôr preto, lebo nebeský Otec nevypočuje naše prosby práve vtedy, keď by nám to nebolo na osoh a spásu našej duše. I na Slovensku sa nachádzajú chrámy zasvätené svätému Júdovi a svätému Šimonovi. Medzi najznámejšie patria farské kostoly v Námestove, v Liptovských Sliačoch, v Bacúrove a vo Veľkých Kapušanoch. --- Môj osobný príbeh so svätým Tadeášom sa začal veľmi skoro. Mala som len tri roky, keď sa u nás doma objavil deviatnik k tomuto svätcovi. Mamka práve čakala môjho brata a akýmsi zázrakom sa stalo, že sa pretrhla rodinná „jozefovská“ tradícia. Po niekoľkých dňoch v nemocnici nám pribudol domov Tadeáš. Prvýkrát som však po deviatniku ja sama siahla niekedy na strednej. A hneď prišlo vyslyšanie. Hoci to bola drobná vec, nedala som na svätého Tadeáša dopustiť, ba čo viac – „nakazila“ som týmto deviatnikom i niekoľko priateľov. Už sa stalo priam tradíciou, že keď nastane krízová situácia, príde ťažká skúška (či v škole, či v živote), zavelíme – deviatnik. Modlitby a litánie poznám takmer naspamäť, pri jeho obraze som prekľačala (i preplakala) niekoľko hodín, no vždy – vždy!!! – prišlo riešenie situácie. Hoci to nebolo stále „podľa môjho gusta“, naučila som sa to prijať. V konečnom dôsledku, v modlitbe deviatnika je dodatok – Ale ak to dobrý Pán Boh inak ustanovil a nebolo by mi to na spasenie užitočné, o čo ťa prosím, vtedy mi vypros milosti a sily, aby som na tejto krížovej ceste udatne niesla svoj kríž a nebola malomyseľná

Viac na: odkaz

som na pokraji zúfalstva z tvojich tém, v ktorých odmietaš diskutovať s ne-katolíkmi, ale ma to asi prejde za 5 minút.

Ja píšem o pravdách a viere katolíkov, ak sa ozve nekatolík je to preto, že to popiera a nesúhlasí. Ale ja predsa nie som na to, aby som pravdy niekomu vysvetľovala alebo nanucovala. Každý nech verí čom chce, akému náboženstvu či filozofií. Pravdy alebo to zvláštne a nesypmatické slovo dogma(to sú pravdy, ktoré má veriaci príslušného náboženstva veriť). Je to isté akoby som napr. ja nerozumela matematika, nejaký matematik by tu dal vzorec alebo výpočet, a ja by som písala, že to nie je pravda alebo, že je výsledok iný. No kto by donekonečna mi vysvetľoval, že ten výpočet je správny a iný možný výsledok nie je možný.

RE "Ale ja predsa nie som na to, aby som pravdy niekomu vysvetľovala "
+
RE "Každý nech verí čom chce" :
=
tak načo to tu vypisuješ, keď ani diskutovať nechceš? Ja napr. nepíšem len veci typu: to nie je pravda alebo toto je pravda. Vždy sa moje tvrdenie snažím podporiť logickým a/alebo biblickým argumentom. A to je miesto na diskusiu.