Spoločenstvo, v ktorom sú všetci vodcami (XI.)

"Každému je daný iný prejav Ducha na všeobecný úžitok.
Všetko to však pôsobí jeden a ten istý Duch,
ktorý každému udeľuje osobne, ako on sám chce.
Lebo tak, ako je telo jedno, no má mnoho orgánov a častí,
a predsa všetky časti tvoria jedno telo, hoci ich je mnoho, tak aj Kristus." (1 Kor 12, 7, 11-12)


Predstavme si obraz komunity, tak ako ho vykreslil Pavol – komunity, v ktorej sa prejavuje Duch a zrkadlí sa obraz Boha. V takej komunite je dar individuality udeľovaný každému osobne Duchom Božím. Žiadny človek nemá právo rozhodovať o životnom určení iného človeka. Na druhej strane, Pavol zdôrazňuje, že individuálne prejavy sú človeku zverené na spoločný úžitok.

„Človek musí sám seba mať, aby sa mohol dať,“ – napísal múdry trapistický mních Thomas Merton. Platí to i opačne. Človek sa musí dať, aby sa mohol mať. Nemôže rozvíjať samého seba bez toho, aby rozvíjal vzťahy s inými ľuďmi. Potrebuje komunitu. Pri utváraní komunity nám však hrozí isté nebezpečenstvo. Tým nebezpečenstvom je zánik individuálnej zodpovednosti v skupinovej identite.

Dynamika skupinovej identity funguje podľa amerického psychiatra Scotta Pecka takto: Ak sa na nejakom mieste na dlhší čas ocitne pospolu skupina ľudí, v priebehu krátkeho času sa spomedzi nich vyčlenia vodcovia „stáda“. Okolo vodcov sa začne utvárať skupinová identita. Po čase sú ľudia v mene skupiny schopní urobiť veci, ktoré by sami za seba nikdy neurobili. Kolektívna identita v človeku rozpúšťa individuálne svedomie a zbavuje ho pocitu osobnej zodpovednosti. Takýto stav je morálne nebezpečný. Svedomie je nahradené vôľou skupiny. To, čo si myslí, chce a koná skupina, je správne, všetko, čo skupine odporuje, je zlé.

Skupinová identita je náhradou skutočnej komunity. Utvára ju dynamika davovej psychózy. Dá sa ľahko stimulovať národnostnými, náboženskými alebo inými skupinovými emóciami.

Ochranou pred nebezpečenstvom skupinovej identity je podľa Pecka komunita, kde sú si všetci vodcami. Znie to ako bláznivá utópia. Peck však iba inými slovami hovorí to, čo Pavol v liste Korinťanom:
Život komunity – tela Kristovho, pramení z Ducha. Duch sa prejavuje v každom jednotlivcovi tak, že mu udeľuje svoje inšpirácie, prejavy a dary. V takej komunite je teda každý v istej oblasti vodcom a autoritou. Má autoritu v tej sfére života, v ktorej sa cez neho prejavuje Duch. Život spoločenstva sa neorganizuje zhora, podľa projektu šéfov či sugescií vodcov; vzniká zdola, z individuálnej motivácie a obdarovania každého jednotlivca.

Duchovný ideál komunity je teda komunita slobodných individualít.

(úryvok z knihy D. Pastirčáka)

Lepšie by bolo na svete bez Ducha.
Známe je, keď je niekto posadnutý a trpí tým, že je v ňom duch.
Vidno iba to, že jednému kradne a iným dáva-teda, že ten, kto trpí je oberaný o energie, týmto duchom a na inom mieste nimi kŕmi darmožráčov, ktorí ho dokázali spútať rituálnymi rečičkami. To sú tie vaše milosti a dary. Zlodejina.

Niečo na tom bude. Buď je ten "duch" jedom v jedle alebo je to fakt duch, lebo inak si neviem vysvetliť nárast počtu mrzákov.

myslíš duševných mrzákov ,.. mentálnych alebo fyzických ?

Fyzických. Na uliciach. Robím si amatérske štatistiky 😉. A nemyslím len žobrákov, ale aj cool-oblečených ľudí.

"Duchovný ideál komunity je teda komunita slobodných individualít"
fuuu tak toto si neviem predstavit ze niekedy sa stane.

👍: rastos

Mas pravdu, nestane.

V minulej teme som napisal, ze krestanstvo si nerobi ambiciu menit spolocnost; moze len byt prikladom vo forme zivej a funkcnej komunity (cirkvi), pokial sa pridrza slov jk.

pripadne, uvedene moze byt dobre aj pre akukolvek inu komunitu (prac. kolektiv a pod.)

podla mna funkcna komunita je iba ta co sa meni. tak ako sa kamen obmyva, obmyva sa aj jedinec a individualita. nie je nutne dodrziavat slova ked ani nevieme ktore su tie "prave", a hlavne neposkytuju to co meniaca sa komunita pozaduje.

rozumel by som tomu v zmysle, ze sa meni tak, ze v niecom dozrieva a podla toho upravuje svoje spravanie/fungovanie.

Inak by to vyznelo napriklad takto: "Funkcna rodina je iba ta, co sa meni" 🙂

ano v zmysle "vsetko plynie".

Dynamika skupinovej identity sa uplatnuje vo velkych, nadnarodnych firmach, radovi zamestnanci vidia, ze top manazment to ma pomylene, ale kedze ide o uznavaneho vodcu, myknu plecami a firemny zivot ide dalej, kym vodca nie je vymeneny za ineho.