Spoločenská neuroveda

Ľudský mozog je sieť s hustotou približne 100 miliárd neurónov. Rôzne skúsenosti vytvárajú rozdielne nervové spojenia, čo so sebou prináša rozličné emócie. A v závislosti od toho, ktoré sú stimulované, určité prepojenia sa stávajú silnejšie a účinnejšie, zatiaľ čo ostatné sa môžu oslabiť. Dalo by sa to nazvať ako neurotvárnosť. Niekto, kto sa učí hrať na hudobný nástroj si vytvorí silnejšie nervové prepojenia, ktoré spájajú obe hemisféry mozgu, aby sa stal hudobne tvorivým. V podstate každý talent a každú zručnosť možno vytvoriť tréningom. Rudiger Gamm, ktorý sám seba označil za „beznádejného študenta“, zlyhával aj v tej základnej matematike. Keď však začal trénovať svoje schopnosti, stal sa známou „ľudskou kalkulačkou“ schopnou riešiť extrémne zložitú matematiku. Racionalita a emocionálna pružnosť pracujú na rovnakej úrovni. Sú to nervové spojenia, ktoré môžu byť posilnené. Čokoľvek a kedykoľvek robíte, fyzicky meníte svoj mozog, aby ste sa zlepšili. Pretože je to základný mechanizmus mozgu. Ak si uvedomujete sami seba, môže to značne obohatiť vaše životné skúsenosti.

Špecifické neuróny a neuroprenášače ako je norepinefrín, spúšťajú obranné postavenie, keď cítime, že naše myšlienky musia byť ochránené pred vplyvom ostatných. Ak sme potom konfrontovaný odlišnými názormi, chemikálie, ktoré potom mozog vypúšťa, sú rovnaké ako tie, ktoré sa pokúšajú zaistiť naše prežitie v nebezpečnej situácii. V tomto obrannom postavení primitívnejšia časť mozgu a racionálne zmýšľanie navzájom do seba zasahujú a limbický systém môže vyradiť veľkú časť našej pracovnej pamäte, čo fyzicky zapríčiní „obmedzené zmýšľanie“. Môžeme to vidieť v politike strachu, v stratégii hráčov pokru alebo jednoducho vtedy, keď je niekto neústupčivý v rozhovore. Nezáleží na tom, ako hodnotná je myšlienka, keď je mozog v tomto stave, má problém spracovať ju. Na nervovej úrovni reaguje, ako keby sme boli v ohrození, aj keby hrozba pochádzala z neškodných názorov alebo faktov, ktoré by sme za iných okolností vnímali ako užitočné a možno by sme s nimi aj súhlasili. Keď však vyjadríme svoje názory a tieto názory sú ocenené, tieto „obranné chemikálie“ v mozgu poklesnú a prenos dopamínu aktivuje neurónom odmeny. Vďaka nim sa cítime posilnený zvyšujú našu sebaúctu. Naše presvedčenie má hlboký dopad na našu telesnú chémiu, preto dokáže byť placebo tak účinné. Sebauvedomenie alebo sebadôvera je úzko spätá s neuroprenášačom serotonín. Ak ho máme dlhodobo málo, často to vedie k depresií, sebadeštrukčnému správaniu alebo dokonca k samovražde. Spoločenské uznanie zvyšuje úroveň dopamínu a serotonínu v mozgu a umožňuje nám zbaviť sa emočnej strnulosti a ľahšie sa stať sebavedomým.

Zdroj: odkaz

"Naše presvedčenie má hlboký dopad na našu telesnú chémiu..."

O tom hovorí aj psychosomatika, filozofia mysle a pod. Teda celkovo o vzťahu mysle k telu a pod. Napríklad keď sa človek dozvie nejakú veľmi pozitívnu správu, v jeho mysli nastane pozitívny stav, povedzme radosť a to má vplyv aj na chémiu mozgu a iné telesné pochody v tele. Napríklad zvýši sa produkcia serotonínu, dopamínu a pod. Naopak, keď sa niekto dozvie veľmi zlú správu, v jeho mysli nastane "negatívny" stav, napr. žiaľ, čo následne ovplyvní aj chémiu mozgu, zníži sa hladina niektorých neuroprenášačov a pod. A býva to aj naopak, napr. keď si človek dá alkoholický nápoj, v mozgu sa mu dočasne zvýši hladina serotonínu a to ovplyvní aj stav mysle. Niekedy sa alkohol používa aj ako akási "barlička", ktorá dočasne poskytuje sebaistotu, relaxáciu a pod. Nedokáže zlepšiť sebavedomie, ak s ním má niekto problémy, to je predsa len skôr o psychológii, ale aspoň dodá sebaistotu, relaxáciu a pod. Podrobnejšie o vzťahu tela a mysle som písal na linku nižšie

odkaz

baví ťa spamovanie?

mne to nevadi, aspon nieco rozumne. nie ako ked ty perlis

vrane k vrane sada, spamerka spamera si hlada