Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  náboženstvo  téma
kategórie:  

Sobota, alebo nedeľa?

12
reakcií
240
prečítaní
Tému 25. mája 2020, 19:23 založil Krištof.

podobné témy:

názov témy
posledná
reakcií
14. 11. 2015
12
13. 11. 2010
36
12. 02. 2011
4
15. 04. 2012
54
 
 


1.
označiť príspevok

Krištof
   25. 5. 2020, 19:23 avatar
V rámci kresťanstva v širšom zmysle sa niekedy navodzuje otázka, či treba svätiť sobotu podľa Starého zákona alebo nedeľu. Nedeľa sa v občianskom kalendári počíta za siedmy (posledný) deň týždňa, ale v tradičnom kresťanskom (cirkevnom) a židovskom kalendári sa považuje za deň prvý. Väčšina cirkví je skôr za nedeľu, ale tzv. sobotisti sú za sobotu. Téma súvisí aj s Desatorom Božích prikázaní.

Nová zmluva (Nový zákon) priniesla určité zmeny oproti Starej zmluve (Starému zákonu). To je asi každému kresťanovi jasné. Zjednodušene "Stará zmluva" je judaizmus (židovstvo), Nová zmluva kresťanstvo. Niektoré veci Starého zákona prestali platiť. Starý zákon bol Novým sčasti upravený. Ak by to tak nebolo, tak Nový zákon by nebol potrebný, stačil by Starý.
Kolosanom 2,16-17: "Nech vás teda nik nesúdi pre pokrm ani pre nápoj, ani pre sviatok, novmesiac alebo soboty, lebo ony sú len tieňom budúcich vecí, no skutočnosť je Kristus."
Obradné praktiky odvodené z Mojžišovho zákona už stratili platnosť. Skutočnosť (doslova "telo" ), t. j. Kristus, zobrala im všetok význam. "Tieň" nemá už zmysel, keď je tu "skutočnosť". bit.ly Tento odkaz smeruje mimo DF.sk
Rimanom 7,6: "Ale teraz sme oslobodení od zákona, lebo sme zomreli tomu, čo nás držalo v zajatí, aby sme tak slúžili po novom, v Duchu, a nie po starom, podľa litery."
"Po novom, v Duchu", t. j. v stave milosti Ducha Svätého. "Nie po starom, podľa litery", t. j. v onom starom stave, keď ste boli pod (Starým) Zákonom. bit.ly Tento odkaz smeruje mimo DF.sk

Ani starozákonná obriezka nie je potrebná pre kresťanov. Zaoberal sa tým prvý snem apoštolov, ktorý odmietol jej nutnosť - pozri Skutky 15: "Lebo Duch Svätý a my sme usúdili, že nebudeme na vás klásť nijaké iné bremeno okrem toho nevyhnutného: zdŕžať sa mäsa obetovaného modlám, krvi, udusených zvierat a smilstva. Ak sa budete tohto chrániť, budete konať správne."

Mimochodom keď išlo o prikázania, ako dôležité Ježiš doslova uviedol: "Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Cti otca i matku a milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!" (Mt 19,18-19) Sobotu tam neuviedol.

Kresťania na rozdiel od židov sa "na lámanie chleba" schádzali najmä "v prvý deň týždňa", čiže v nedeľu, v deň Ježišovho zmŕtvychvstania, pozri Sk 20,7. ("Lámanie chleba" - Eucharistia, Pánova večera.) Zjavenie Jána 1,10: "V Pánov deň som bol vo vytržení a počul som za sebou hlas mohutný ako zvuk poľnice hovoriť." Pánov deň je nedeľa. Ide tu o svedectvo prenesenia sakrálneho charakteru židovskej soboty na deň Kristovho zmŕtvychvstania. 1. Korinťanom 16,2: "Nech si každý z vás v prvý deň týždňa u seba odloží, čo môže, aby sa nerobili zbierky, keď prídem." "Prvý deň týždňa" je nedeľa, deň Pána. Ján 20,19: "Večer v ten istý prvý deň v týždni, keď boli učeníci zo strachu pred Židmi zhromaždení za zatvorenými dverami, prišiel Ježiš, stal si doprostred a povedal im: Pokoj vám!" Opäť boli učeníci zhromaždení v prvý deň v týždni, teda po našom - v nedeľu, nie v sobotu, a vtedy sa im zjavil vzkriesený Pán Ježiš. Ten totiž vstal z mŕtvych "prvého dňa v týždni" (Mt 28,1; Mk 16,2; Lk 24,1; Jn 20,1) a tým začínajú nové veci.
2Kor 5,17: "Kto je teda v Kristovi, je novým stvorením. Staré sa pominulo a nastalo nové."
Gal 6,15: "Lebo ani obriezka nie je nič, ani neobriezka, ale nové stvorenie."

Už len tá skutočnosť, že ide o Deň Pána (Krista, Boha), naznačuje jeho dôležitosť oproti iným dňom...

KKC "2176 Slávením nedele sa zachová morálny predpis prirodzene vpísaný do ľudského srdca, ktorým „sa prikazuje vonkajší kult Boha na znak spoločného dobrodenia, ktoré sa týka všetkých“. Nedeľný kult spĺňa morálny príkaz Starej zmluvy, z ktorého preberá rytmus a ducha tým, že každý týždeň oslavuje Stvoriteľa a Vykupiteľa vlastného ľudu."
"2190 Sobotu, ktorá predstavovala zavŕšenie prvého stvorenia, nahradila nedeľa pripomínajúca nové stvorenie, ktoré sa začalo Kristovým zmŕtvychvstaním."

Kresťania od 2. storočia sa tiež stretávali v nedeľu, ako o tom svedčí "Tradícia", ktorá - dá sa povedať - dopĺňa informácie z biblického Nového zákona 1. storočia.
Sv. Justín (100 - 165) vo svojej Apologetike hovorí: „Zhromažďujeme sa v deň slnka, pretože je to prvý deň, v ktorom Boh vyviedol z temnôt hmotu a stvoril svet; v tento deň taktiež Ježiš Kristus, náš Spasiteľ, vstal z mŕtvych. Nedeľa sa jasne líši od soboty, po ktorej časove každý týždeň nasleduje a nahrádza pre kresťanov jej obradný predpis. V Kristovej Veľkej noci (Pasche) dovršuje sa duchovná náplň hebrejskej soboty a ohlasuje večné odpočinutie človeka v Bohu. Veď kult zákona pripravoval na Kristovo tajomstvo a to, čo sa v ňom konalo, bolo predobrazom rysu - črty, ktorá sa vzťahuje na Krista.“ bit.ly Tento odkaz smeruje mimo DF.sk
Sv. Ignác Antiochijský (1.-2. stor.) vo svojom liste Epistula ad Magnesios píše: „Tí, ktorí žili v starom poriadku (SZ), sa obrátili k novej nádeji a nehľadeli už na sobotu, ale žili podľa nedele, dňa Pána, v ktorom je náš život posvätený skrze milosť Pána a jeho smrť.“ bit.ly Tento odkaz smeruje mimo DF.sk
Apoštoli, a najmä Pavol, spočiatku pokračovali v návštevách synagógy, aby tam mohli ohlasovať Ježiša Krista pri komentovaní "slov prorokov, ktoré sa čítajú každú sobotu" (Sk 13,27). V niektorých spoločenstvách bolo možné pozorovať zachovávanie soboty spolu so slávením nedele. Čoskoro sa však začali rozlišovať tieto dva dni čoraz výraznejšie, nadovšetko na naliehanie tých kresťanov, ktorí pochádzali zo židovstva a boli náchylní zachovávať záväzky Starého zákona. Svätý Ignác Antiochijský píše: "Ak tí, čo žili v starom poriadku vecí, dospeli k novej nádeji, nezachovávajú sobotu, ale žijú podľa Pánovho dňa, dňa, v ktorom náš život vznikol prostredníctvom neho a jeho smrti..., čo je tajomstvo, z ktorého sme prijali vieru a v ktorom zotrvávame, aby sme ostali učeníkmi Krista, nášho jediného Učiteľa."
A svätý Augustín poznamenáva: "Preto aj Pán vtlačil svoju pečať na svoj deň, ktorým je tretí deň po jeho umučení. Tento deň je však v týždennom okruhu ôsmym dňom po siedmom, čiže po sobote, a prvým v týždni." bit.ly Tento odkaz smeruje mimo DF.sk

Plínius Mladší, štátnik a spisovateľ z Rímskej ríše vo svojich Listoch o kresťanoch už okolo roku 111 napísal aj toto: "Tiež vyhlásili, že ich vina alebo priestupok nepresiahla toto: V pevne stanovený deň sa pravidelne stretali pred úsvitom, aby spoločne spievali na počesť Kristovi ako Bohu..."
Iný preklad hovorí dokonca: "Schádzajú sa prvý deň (t.j. v nedeľu) pred východom slnka a Kristovi ako Bohu spievajú hymny..." Hoci ďalší preklad hovorí len "v určitý deň". Je to prinajmenej náznak...

Ján Pavol II. vo svojom liste z roku 1999 o svätení nedele Dies Domini píše: „DEŇ PÁNA - ako sa nazývala nedeľa už od apoštolských čias - mal v dejinách Cirkvi vždy privilegovanú vážnosť pre svoju úzku súvislosť so samým jadrom kresťanského tajomstva. Nedeľa totiž v týždennom rytme času pripomína deň Kristovho vzkriesenia. Je to Veľká noc týždňa, v ktorej sa slávi Kristovo víťazstvo nad hriechom a nad smrťou, zavŕšenie prvého stvorenia a začiatok "nového stvorenia"."
V roku 304 cisár Dioklecián zakázal kresťanom pod trestom smrti vlastniť Sväté písmo, zhromažďovať sa v nedeľu na slávení svätej omše a budovať miesta pre stretnutia. V Abitene, v malej obci v dnešnom Tunise, bolo odhalených 49 kresťanov, keď v nedeľu v dome Oktávia Feliceho slávili svätú omšu napriek cisárovmu zákazu. Boli uväznení a potom odvezení do Kartága, kde ich vypočúval prokonzul Anulinus. Okrem iného bola významná jedna odpoveď, ktorú dal kresťan Emeritus, prečo porušili cisársky zákaz. Odpovedal: „Sine dominico non possumus.“ (My nemôžeme byť bez nedele.) bit.ly Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


3.
označiť príspevok

Krištof
   25. 5. 2020, 19:25 avatar
Takže asi takto učí Katolícka cirkev a podobne niektoré iné cirkvi. Avšak niektorí "protestanti" to chápu akosi voľnejšie:
"Kresťania nie sú záväzní dodržiavať Šabbát – už či to bola sobota alebo nedeľa. Prvý deň týždňa, nedeľa, Pánov deň (Zjavenie 1:10) oslavuje Nové stvorenie s Kristom ako našou vzkriesenou Hlavou. My nie sme záväzní nasledovať Mojžišov Šabbát – oddychujúc, ale sme slobodní nasledovať vzkrieseného Krista – slúžiac. Apoštol Pavel hovorí, že každá osoba sa má sama rozhodnúť či bude dodržiavať Šabbátový oddych: „Lebo niekto robí rozdiel medzi dňom a dňom, iný nerozlišuje dni; len nech je každý úplne presvedčený o svojom.“ (Rimanom 14:5). Boha máme oslavovať každý deň a nie iba v sobotu či nedeľu." bit.ly Tento odkaz smeruje mimo DF.sk

Okrem toho je chápanie "sobotistov", ktorým nikto neberie ich "sobotu", ale dané argumenty svedčia skôr v prospech nedele.
Myslím, že téma je jasná


2.
označiť príspevok

djjaro muž
   25. 5. 2020, 19:24 avatar
Ked mozes -tak mozes svatit kazdy den aj popri robote v nedelu ja makam aj v nedel aj v sobotu ak treba


4.
označiť príspevok

Shagara muž
   26. 5. 2020, 00:50 avatar
1 , .... ani jedno, ani druhé! Starý zákon bol "pribitý na drevo", a "odstránený", nakoľko sa naplnil v NZ.
A to "lámanie chleba" bolo bežné jedenie, lámanie chleba a to ešte pred zavedením pamätnej večere. A nemá to nijakú spojitosť s eucharistiou, pamätnou večerou.
Súčasný - Vocabulaire biblique cituje protestantského teológa Oscara Cullmanna, ktorý pripúšťa: .... „Pretože Ježiš prišiel, zomrel a bol vzkriesený, S[taro] Z[ákonné] sviatky boli teraz naplnené, a zachovávať ich ‚znamená vracať sa späť k starej zmluve, akoby Kristus nikdy neprišiel‘.“ Keď zvážime tento pádny argument, je možné ospravedlniť povinné zachovávanie sabatu?

Katolícki autori okrem iného, dnes obyčajne hľadajú podporu v Skutkoch 20:7, kde sa hovorí o ..... „prvom dni týždňa“ (nedeľa), keď sa Pavol stretol so svojimi spoločníkmi, aby sa spolu najedli. To bol však iba detail. Nič v tomto texte ani v iných textoch nenaznačuje, že tento záznam mal slúžiť ako príklad, ktorým sa mali riadiť kresťania, a určite nebol záväzný. Zachovávanie sabatu v nedeľu nemá naozaj žiaden biblický podklad. A ako píše Pavol, zachovávanie istých dní dnes nemá žiadny význam.
----------------------------------------------------
Galaťanom 4,9-11 ....... "Ale teraz, keď ste poznali Boha, alebo skôr, keď Boh pozná vás, ako to, že sa znova vraciate k slabým a úbohým živlom a chcete im zasa slúžiť ako predtým?! 10 Zachovávate dni, mesiace, obdobia a roky! 11 Bojím sa o vás, či sa azda nenamáham medzi vami nadarmo. "

                               

Kolosanom 2,16 .... "16 Nech vás teda nik nesúdi pre pokrm ani pre nápoj, ani pre sviatok, novmesiac alebo soboty"

Rim.14,5-6 ...... " Lebo niekto robí rozdiel medzi dňom a dňom, iný nerozlišuje dni; len nech je každý úplne presvedčený o svojom. 6 Kto zachováva deň, zachováva ho kvôli Pánovi; kto je, je kvôli Pánovi, veď vzdáva vďaky Bohu; a kto neje, neje kvôli Pánovi a vzdáva vďaky Bohu. "

Kol.2,17 ..... to všetko je len " len tieňom budúcich vecí, no skutočnosť je Kristus".

                            

Určite je zrejme, že prvotní kresťania nemali ani kňazskú triedu a nedelili sa na kňazov a laikov ,...... a ako omša, .....tak eucharistia, .... tak aj slávenie soboty, .... nedele ....prešlo dlhým vývojom, a nemá to odraz v biblickom učení! A tieto prvky prví kresťania nepoznali! Pozri "Dejiny kresťanstva a apokryfy".


5.
označiť príspevok

Krištof
   26. 5. 2020, 09:45 avatar
Matúš 5,17-20: "Nemyslite si, že som prišiel zrušiť Zákon alebo Prorokov; neprišiel som ich zrušiť, ale naplniť. Veru, hovorím vám: Kým sa nepominie nebo a zem, nepominie sa ani jediné písmeno ani jediná čiarka zo Zákona, kým sa všetko nesplní. Kto by teda zrušil jediné z týchto prikázaní, čo aj najmenšie, a tak by učil ľudí, bude v nebeskom kráľovstve najmenší. Ale kto ich zachová a tak bude aj učiť, ten bude v nebeskom kráľovstve veľký."
Starý zákon má význam aj v Novom zákone. Z neho napr. poznáme Božiu dobrotu a starostlivosť v diele stvorenia, pád do hriechu, potrebu vykúpenia a prípravu na príchod Mesiáša. Aj prikázania. Keď išlo o tie, ako dôležité Ježiš doslova uviedol: "Nezabiješ! Nescudzoložíš! Nepokradneš! Nebudeš krivo svedčiť! Cti otca i matku a milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!" (Mt 19,18-19)
Mk 12,28-34: "Ktoré prikázanie je prvé zo všetkých?" Ježiš odpovedal: "Prvé je toto: »Počuj, Izrael, Pán, náš Boh, je jediný Pán. Milovať budeš Pána, svojho Boha, z celého svojho srdca, z celej svojej duše, z celej svojej mysle a z celej svojej sily!« (Dt 6, 4-5) Druhé je toto: »Milovať budeš svojho blížneho ako seba samého!« Iného, väčšieho prikázania, ako sú tieto, niet." (Lv 19, 18)

Aj Pavol uvádza: "Tak teda Zákon je svätý, aj prikázanie je sväté, spravodlivé a dobré." (Rim 7,12) Starý zákon je dobrý a platí, ale musí byť doplnený o Nový zákon. Aj celá Biblia obsahuje obidva zákony.
Nová zmluva (Nový zákon) priniesla určité zmeny oproti Starej zmluve (Starému zákonu). Niektoré veci Starého zákona prestali platiť, napr. obriezka. Starý zákon bol Novým zákonom sčasti upravený. Takže platí, ale je sčasti "upravený" (napr. Mt 5,27). Ježiš neprišiel zničiť Zákon, ale svojím učením a správaním mu dať novú a konečnú formu, kde sa uskutočňuje to, k čomu Zákon smeroval. (Mk 1,15)

Tým lámaním chleba sa myslí Eucharistia, ktorú počas poslednej večere Ježiš ustanovil a dal apoštolom príkaz, aby to robili. Lk 22,19: "Potom vzal chlieb a vzdával vďaky, LÁMAL HO a dával im, hovoriac: "Toto je moje telo, ktoré sa dáva za vás. Toto robte na moju pamiatku."
1Kor 11,23-33: "Veď ja som od Pána prijal, čo som vám aj odovzdal, že Pán Ježiš v tú noc, keď bol zradený, vzal chlieb, vzdával vďaky, LÁMAL HO a povedal: "Toto je moje telo, ktoré je pre vás; toto robte na moju pamiatku."

Skutky apoštolov 2,42: "Vytrvalo sa zúčastňovali na učení apoštolov a na bratskom spoločenstve, na lámaní chleba a na modlitbách."
Je jasné, že tu sa hovorí o duchovných "náboženských" veciach, ku ktorým to lámanie chleba - Eucharistia patrí.

Sk 20,7: "Keď sme sa v prvý deň týždňa zišli na lámanie chleba, Pavol s nimi hovoril, lebo na druhý deň chcel odcestovať, a pretiahol reč až do polnoci."
Prvý deň po sobote je nedeľa, čiže deň Kristovho zmŕtvychvstania. Máme tu dôkaz, že kresťania od počiatku slávili nedeľu ako deň Pána (Zjv 1,10; 1 Kor 16, 2). Lámanie chleba tu znamená slávenie Eucharistie.

Lk 24,35: "Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba."
Aj tu asi ide o Eucharistiu.

Kňaz je osoba, ktorá viac-menej výlučne vykonáva "náboženské" úkony ako svoje povolanie. V podobnej úlohe bol už napr. apoštol Pavol. Ježiš si vyvolil Dvanásť apoštolov, pripravil ich na službu slova a zveril im zodpovednosť za Cirkev a v posledný večer im zveril i Eucharistiu. Keď sa Pán Ježiš pomodlil k Otcovi, povolal k sebe tých, ktorých sám chcel, ustanovil Dvanástich, aby boli s ním, a aby ich poslal hlásať Božie kráľovstvo (porov. Mk 3,13 - 19; Mt 10,1 - 42). Týchto apoštolov (porov. Lk 6,13) ustanovil na spôsob trvalého zboru, na ktorého čelo postavil Petra, vyvoleného spomedzi nich (porov. Jn 21, 15 - 17). Najprv ich poslal k synom Izraela a potom k všetkým národom (porov. Rim 1,16), aby, účastní na jeho moci, spravili všetky národy jeho učeníkmi, posväcovali ich, viedli (porov. Mt 28, 16 - 20; Mk 16,15; Lk 24, 45 - 48; Jn 20, 21 - 23), a tak rozširovali Cirkev a pod vedením Pána ju svojou službou opatrovali po všetky dni až do skončenia vekov (porov. Mt 28, 20). V tomto poslaní boli v plnej miere potvrdení na Turíce, Letnice (porov. Sk 2, 1 - 26), podľa Pánovho prisľúbenia: „… keď zostúpi na vás Svätý Duch, dostanete silu a budete mi svedkami v Jeruzaleme i v celej Judei aj v Samárii a až po samý kraj zeme“ (Sk 1, 8). Odvtedy apoštoli, všade hlásajúc evanjelium (porov. Mk 16, 20) - ktoré počúvajúci prijímajú pôsobením Ducha Svätého -, zhromažďujú všeobecnú Cirkev, Pánom založenú na apoštoloch a postavenú na Petrovi, ich kniežati, a na uholnom kameni, ktorým je sám Ježiš Kristus (porov. Zjv 21,14; Mt 16,18; Ef 2,20).

Jn 20,19-23 : "A znova im povedal: „Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás.“ Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: „Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“
V tomto texte sa uvádza ustanovenie i sviatosti zmierenia (spovede); Pán Ježiš udeľuje apoštolom zvláštny dar Svätého Ducha a zvláštnu moc, aby mohli ľuďom odpúšťať hriechy.

1Tim 4,14: "Nezanedbávaj dar, ktorý je v tebe a ktorý si dostal skrze proroctvo, vkladaním rúk starších."
"Dar" (gr. chárisma) je dar milosti udelený sviatostnou vysviackou, ktorá sa vykonávala vkladaním rúk. Pri Timotejovej vysviacke vkladal ruky predovšetkým sám apoštol Pavol (pozri 2Tim 1, 6), spolu s ním však aj ostatní prítomní kňazi (starší).

Takže asi tam má to cirkevné - služobné alebo hierarchické kňazstvo svoje základy. Tým veciam (napr. Eucharistia, spoveď...) sa venujú kňazi.
Podľa Nového zákona a Cirkvi existuje okrem tohto služobného či hierarchického kňažstva aj všeobecné kňažstvo všetkých pokrstených veriacich. Pozri od bodu 10. po 38. (veľa textu):
"10. Kristus Pán, Veľkňaz vybratý spomedzi ľudí (porov. Hebr 5, 1 – 5), urobil nový ľud „kráľovstvom, kňazmi Bohu a svojmu Otcovi“ (Zjv 1, 6; porov. 5, 9 – 10). Pokrstení sú totiž znovuzrodením a pomazaním Ducha Svätého posvätení na duchovnú stavbu a sväté kňazstvo, aby ako kresťania celou svojou činnosťou prinášali duchovné obety a zvestovali slávne skutky toho, ktorý ich z tmy povolal do svojho obdivuhodného svetla (porov. 1 Pt 2, 4 – 10)." bit.ly Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


6.
označiť príspevok

elemír muž
   27. 5. 2020, 08:52 avatar
V starom zákone bola jedna chybička v desatoro a to: nepožiadaš manželku blízkeho svojho.
A podla toho by sa zdalo, že cudzie by sa mohli, ale ježiš to ale napravil ešte tvrdším opatrením, keď povedal" Iba sa žiadostivo pozrieš na cudziu ženu a už si s ňou v srdci zcudzoložil. Takže klapky na oči a zablokovať prístup na automatické otáčanie hlavy.
Niekedy naozaj chlap nevie, čo má robiť, ak sa pred neho v kostole postaví v lete šumieka a ledva jej to zakrýva polovicu polovíc.


11.
označiť príspevok

Krištof
   28. 5. 2020, 16:32 avatar
No ide asi o to, aby sme sa žiadostivo nepozerali na tie ženy resp. aby sme sa zámerne nejakými takými predstavami nezaoberali. Človek môže niečo také niekde uvidieť, ale potom sa už môže pozerať inde a ďalej sa tým už nemusí zaoberať úmyselne, vedome.
Druhá vec je, že ani ženy by nemali chodiť tak neslušne pohoršujúco odkryté a "oblečené". Tie môžu od Pána Boha zas svoje za to dostať (napr. Mt 13, 24-43; 18,6-8)


7.
označiť príspevok

salbea žena
   27. 5. 2020, 08:55 avatar
ucte sa od moslimskych muzov ako sa mate spravat k zenam a necinit z nich padle na hlavu a spiny
http://www.youtube.com/watch?v=MBhgDctImSw Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


9.
označiť príspevok

-era- muž
   27. 5. 2020, 08:59 avatar
To je čistý blud


8.
označiť príspevok

salbea žena
   27. 5. 2020, 08:56 avatar
ucte sa od nich ako si vazit Mariu v realnom svete vy krestanske svine


10.
označiť príspevok

Myslitel
   27. 5. 2020, 12:07 avatar
Sobota bola siedmim dnom od pradavna, od stvorenia sveta. To nie je zidovska institucia, ale Bozia, od cias ked zidovsky narod este ani neexistoval.

To len Rimska cirkev zamenila siedmi den za prvy, lebo na to mala politicke dovody. V Rime bol prvy den dany bohu slnku, lebo ten je najvacsi na oblohe. Tomu je nedela zasvatena od davna.

Sobotu Jezis nikdy a nikde nezrusil. On sam ju naopak dodrziaval a svatil.
Apostoli svatili soboty. Po nich dalsi a dalsi po nich po starocia.
Tych ludi rimska cirkev zacala nazyvat heretikmi.

Apostol Pavol a jeho spolocnici svatil soboty este v roku 45 po Kristovi.. Len v knihe Skutkov je o tom zmienka asi 80x.
Ludia ktori citaju apostola Pavla v Kolosanom 2:16-17 citaju ho povrchne, bez skutocnych znalosti o com Pavol skutocne hovoril. Treba si precitat kontext, a clovek zisti ze nehovoril o Sobote, siedmom dni, ale o inych sobotach - sviatkoch ktore Zidia slavili podla zakona Mojzisa. Tych specialnych sviatkov, sabatov, ktore padli na hociktory den v tyzdni, mali Zidia prikazane dodrziavat pocas roka viacero. Ale Sobota stale padla len na siedmi den v Tyzdni. Este raz, Siedmim dnom je od pradavna Sobota, nedela je prvym.

Treba citat co Pavol povedal pred tym -

Col 2:14 Zotrel dlžobný úpis, ktorý bol svojimi nariadeniami proti nám a prekážal nám, a odstránil ho tým, že ho pribil na kríž.
Col 2:15 Odzbrojil kniežatstvá a mocnosti, verejne ich predviedol a v ňom triumfoval nad nimi.
Col 2:16 Nech vás teda nik nesúdi pre pokrm, ani pre nápoj, ani pre sviatok, novomesiac alebo soboty,
Col 2:17 lebo ony sú len tieňom budúcich vecí, no skutočnosť je Kristus.


- dlzobny upis -
je rukou pisany zakon, rukopis prikazov, obradne pravo stareho Zakona pisany Mojzisom.
(vers 17), Ten Zakon smeroval ku Kristovi a jeho poslaniu tu na zemi. Ten rukopis prikazov naplnil Jezis, svojou obetou na krizi. Stal sa obetnym barankom ktoreho obetovanie bolo podla obradneho zakona - dlzobneho upisu - prvym krokom v bohosluzbach v chrame.

- pre pokrm, napoj ani sviatok, novomesiac ani sobotY -
Pavol tu spomina veci ktore boli prikazovane iba v obradnom zakone, nie v Desiatich Prikazaniach pisanych samotnym Bohom.

- dlzobny upis ktory bol proti nam -
Ktory dlzobny upis bol proti Zidom? Torah, pisany Mojzisom. Obradny Zakon. Vyse 600 prikazov Stareho Zakona pisanych Mojzisom boli svedkom PROTI Zidom.

Deu 31:25 prikázal Mojžiš levitom, ktorí nosili Pánovu archu zmluvy:
Deu 31:26 „Vezmite túto knihu spolu s piesňou a položte ju k boku archy zmluvy Pána, svojho Boha! Nech je tam ako svedok proti vám!


Mojzisov Zakon mal bit na boku truhly, nie pri Desiatich.
Desat Bozich prikazani nebolo nikdy nikde v Pisme nazvanymi "Zakon proti nam".
Naopak, boli nazvane - perfektnym zakonom slobody, kralovsky zakon (Jakuba 1:25; 2:8-12) spravodlive, dobre, ciste, perfektne atd. (Zalm 19:7,8; 119:172, Rim. 7:12)

Cize Pavol spomina Zakon pisany Mojzisom na papieri, ktory ako taky sa aj da pribit na kriz.
Tych Desat pisanych Bohom na kameni sa pribit nedaju. Tie stale platia. Dojedneho.
Daju sa snad iba rozbit.
Vyber von jedno z desiatich prikazani a padnu vsetky.

Preco vybrat vonku prave to prikazanie ktore ako jedine zacina slovom, NEZABUDNI, alebo PAMATAJ....

Rimska cirkev dokonca kvoli tomu zmenila dni v tyzdni.
Zo siedmeho urobila siesty, a z prveho siedmy.
Snad ma zle svedomie, tak na to ide politicky. Myslim ze to pred Bohom neobstoji.


12.
označiť príspevok

Krištof
   28. 5. 2020, 16:46 avatar
Jedna skupina hovorí, že Nový zákon v tomto priniesol zmenu v prospech nedele; druhá skupina hovorí, že sobota zostáva rovnako ako v Starom zákone a tretia skupina zas hovorí, že na tom nezáleží, nie je - podľa Nového zákona - vraj dôležitá sobota ani nedeľa v tejto veci.
Čo môže robiť kresťan katolík, je to, že túto vec nechá na Cirkev, ktorá od Krista dostala autoritu a poznanie, Ducha Sv. (Mt 16,17-19; 18,17-18; Jn 14,16-17; 21,15-17)


13.
označiť príspevok

gabriel pb
   17. 6. 2020, 16:02 avatar
HEARTBEAT | Oblečiem si chválu | Godzone tour 2017
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

dnes, 03:06,  Čaaau ninka. Ty spíš teraz ako nôta. .. *29 ..
dnes, 00:19,  Zabudnúť už navždy, lepšie bolo by. Dobrú.
dnes, 00:18,  Dobrú noc a nezabudni mať dnes sen už stý o tých ktorý ťa milujú.
dnes, 00:17,  Vyhýbať sa idem už, v cestu o dvoch neznámych.
dnes, 00:14,  Len z výšky hôr spoznáš, kto ťa chce zhodiť z výšok brál, takýmto obrom sa musíš...
dnes, 00:13,  Milujúci? Pod-obor? On ma roztrhá na kusy, a potom už iba kruto zhodí z útesu.
dnes, 00:10,  Nesmieš mu podľahnúť a odolať pokušeniu, a z obra sa stane milujúci podobor.
dnes, 00:09,  Za tebou stojí obor len, a celú ma zožerie.
dnes, 00:08,  Spomaľ, máš privysokú rýchlosť, zastav sa a obzri sa, možno šťastie stojí za tebou.
dnes, 00:06,  Všetko by som chcela pochopiť, ale nestačím s rýchlosťou svojich spomienok, hovorím dosť...
dnes, 00:06,  https://www.youtube.com/watch?v=8qLDFiQcjlY
dnes, 00:05,  Presne tak, osobu ktorá mlčí a pritom hovorí všetko.
dnes, 00:04,  Osobu, čo nedemonštruje svoje hodnotu.
dnes, 00:02,  Noc je magická ak máš pri sebe milovanú osobu.
dnes, 00:01,  Fantáziu tejto noci niekto pochopil, a snáď správne.
dnes, 00:00,  Ale nesmieme vsadiť všetko, musíme nechať kúsok aj pre našu fantáziu.
včera, 23:58,  Človekom sa stávame na kurze zvanom život, je to ukážka toho, aké jednotky do tej rovnice...
včera, 23:21,  Bez pokory a milých slov nikdy nebude človek človekom.
včera, 23:19,  Zlato za niečími očami; diaľka ľudí nerozdelí, no mlčanie áno, vraví sa.
včera, 23:14,  Mlčanie je niekedy nad zlato.
neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
Buď samouk, nečakaj, kým ťa naučí život.
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(92 755 bytes in 0,243 seconds)