Smrť blízkej osoby

Dobrý večer,je to pomaly týždeň čo som pochovala svoju starkú,ktorá bola pre mňa všetkým.Je to ako keby som pochovala svoju matku.No viac,pretože s matkou sme si cudzie,ale starká bola pre mňa priateľkou,spovednicou,radkyňou......Každý druhý deň sme si volali a ja teraz márne čakám,že mi znova zavolá a spýta sa ma čo robia moje deti a že sa spolu budeme rozprávať o všeličom možnom.Je to hrozné ako si človek málo dokáže vážiť každého dňa s tými,ktorých má najradšej a vôbec si nepripúšťa,že toho človeka možno vydí,alebo počuje posledný raz.Njahoršie však je to,ked je niekto taký zbabelec ako ja.Nebola som u starenky 2 týždne,síce som s ňou volávala,ale teraz keby som mohla vrátiť čas,tak by som za to dala všetko.V piatok som s ňou volala a v ndelu dostala mozgovú porážku.Milovala som ju nadovšetko a predsa som v sebe nenašla dosť sily aby som za ňou zašla do nemocnice.Nechcela som ju vydieť zomierať v nemocnici,pretože mi tam zomreli všetky starenky a ja som pri tom bola.Prečo som tam nebola teraz?Nechcela som ju vydieť priviazanú a s plno hadičkama.Nemohla ani rozprávať.No a aj ked som na jednej strane cítila že mi zomiera,na strane druhej som prosila Boha a pevne som verila,že mi ju ešte nezoberie.Ked som už v sebe konečne našla silu a rozhodla sa že ju navštívim,tak v to ráno zazvonil telefon a prišla tá hrozná správa.Strašne to bolí.že som sa s ňou nestihla rozlúčiť a povedať jej že ju milujem a za všetko dakujem.že ju prosím o odpustenie.Každý deň to opakujem aspoň vo svojich modlidbách,ale aj tak neviem ako sa s tým mám zmieriť.Nikto okolo mňa o tom veľa nechce rozprávať,ale ja mám potrebu.A ak niekto niečo povie,tak vädšinou len tie hlúpe reči,že to prejde a že mám 2 deti a musím mysliť na nich.No ved to ja viem,ale prečo nikto nerešpektuje,že aj moa duša potrebuje čas na vysporiadanie sa so smútkom.No a dnes na šibačku ma dorazila ľudská hlúposť ,sobeckosť a ľahostajnosť.15 rokov u nás neboli 2 kamoši s deckami a dnes prišli bez ohlásenia a aj ked dobre vedeli čo prežívam.Oni neprišli ale kvôli mne aby ma povzbudili,ale kvôli ich synom,pretože im chceli spraviť radosť zo šibania.A aj ked som im povedala že nerobí tento rok šibačku,pretože som pochovala najdrahšieho človeka,tak mi ani nepopriali úprimnú sústrasť a kľudne si sadli a tvárili sa ako nič.Tak to ma dojalo.S kým sa mám teraz porozprávať ked tu nie je moja starenka?Som bez nej zúfalá a trápi ma čo som už nestihla.

Inuška,...sadni si večer k zapálenej sviečke , sústreď si myšlienky na starenku a v duchu sa s ňou rozprávaj. Pomôže ti to aspoň vyjadriť pocity ,ktoré nemáš komu povedať,, ..ale sa nauč aj kamarátom povedať nie, .. zase ty nemôžeš od druhých očakávať aby s tebou prežívali rovnako tvoj smútok, nakoľko sa ich to bytostne netýka , tak necítia ako ty. Na druhej strane kus tolerancie z ich strany v tomto smere voči tebe by mal byť . Gondolencia..vieš ako, niekomu proste "nezapne"...zvlášť na veľkonočný pondelok.

a Inuška..úprimnú sústrať , ja som tiež svoju starkú tak veľmi milovala a veľmi mi chýba...dodnes sa riadim jej radami a často na ňu spomínam.., ale taký je život, musíš sa vzchopiť a odovzdať jej láskavé dobro a múdre rady ďalej ..svojim deťom.

Onya veľmi pekne ti dakujem,že si reagovala na môj príspevok a ver,že každé ráno a každý večer sa rozprávam so starenkou a prosím ju o odpustenie a zároveň jej aj za všetko dakujem.No bohužiaľ môj smútok je teraz veľký a aj ked každý deň zapalujem za ňu sviečku,tak aj tak cítim,že si musím vyplakať určitú dávku svojich slz.Asi to bude veľmi dlho boliť,ale dakujem že som sa tu mohla aspoň trocha vyspovedať a vypočuť si radu.Som za to veľmi vdačná vdaka.

len sa poriadne vyplač ..nedus to v sebe - uľaví sa ti , ..a neobviňuj sa, lebo sa zničíš,.. nemôžeš za to..veci sa udiali rýchlo, nemôhla si tušiť že sa starká poberie v ten deň na oný svet...tvoj úmysel bol čistý a dobrý, ..myslela si na ňu..starká to isto cítila,..Je to tak ako to malo byť. ..)

EnaXnaY aj tebe veľmi pekne dakujem za povzbudivé slová a viem,že teraz to budem určite hovoriť aspoň viac môjmu otcovi na ktorom mi veľmi záleží.Svojim deťom to hovorím od narodenia stále,no starenku som brala až príliš automaticky.Dúfam,že aspoň teraz v nebi ma počuje.

Onya ja viem,ale výčitky budem mať do konca svojho života.Ved som mala na to dosť času,ležala tam od nedele,tak prečo som neprišla skorej?Môj manžel za ňou bol 3 razy aked mi opisoval ako na tom starenka je,tak som sa bála ju tak vydieť,lebo som bola zbabelá.A ona ma chcela vydieť.Ešte som pre ňu fotila aj moje deti aby ich aspoň tak mohla vydiať a už bolo neskoro.No v tú noc som už nemohla spať akoby som to cítila.

este je to cerstve, aj mne sa podaril podobny husarsky kusok, ale casom sa s tym clovek nauci zit

ako kto Scarlett...
odkaz

Ked bola moja babka v nemocnici, jej posledne prianie bolo, aby som prisla...nepustil ma k nej nikdy viac...ale verim, ze jej dusa to chape, ze to tak proste malo byt...vie to a vycitky patria minulosti, pre pritomnost su jedom....
Vyplac sa, hnevaj sa...ale snaz si najst nejaky svetly bod, inak sa utopis....si myslim, prepac

Ja viem a ver mi,že sa prekonávam ako sa dá,ale všade ju cítim a počujem.Každý deň pozerám na telefon a čakám kedy zavolá.Viem,že čas môj smútok určite zmieri a som vdačná že mám vedľa seba svoju dcérku,ktorá ma aj napriek tomu že má len 5,5 roka veľmi chápe a tiež myslí na starenku.Ako rada by som bola teraz 5 ročným dieťaťom,aby to tak nebolelo a nemala som výčitky.So smrťou sa človek dokáže zmieriť hlavne ked je ten človek už staručký,ale s výčitkami sa zmieriť asi nedá.Ja viem,že je to pre mňa veľmi bolestivé obdobie a ešte veľmi dlho bude.Viem,že máš pravdu a terz by som chcela mať pri sebe niekoho takého chápajuceho ako ti.Niekoho,kto pochopí,že mám potrebu plakať,rozprávať a možno sa aj hnevať.Dakujem.

Vsak to, ze clovek lahsie zvlada bolest, ak sa ma o koho opriet...bohuzial nie je kazdemu dopriate takeho cloveka mat pri sebe...ale ak sa ti ulavi aspon trosku, tak sa prid vyrozpravat sem...obcas to pomoze, aspon na moment rozptyli tie smutne myslienky...

Kazdy ma nejake tie vycitky, ked mu zomrie niekto blízky. Ale ked uz bola stara tak ich netreba mat. To nie je ako nejaka tragedia, kde ma vycitky kazdy v zmysle, ak by som urobil toto, či hento mohol este zit atp. Ja viem nejak velmi som ti nepomohol, ale ona je teraz na pokoji vecnom a ma sa skvele.