hoď ma hore
Milí diskutujúci. Pri diskutovaní prosím: 1. nepridávaj témy pozostávajúce len z odkazov alebo jednoslovné témy / 2. nepridávaj uražlivé alebo vulgárne komentáre. Ak tieto pravidlá nedodržíš, tvoja téma pravdepodobne skončí v koši. Príjemné diskutovanie :)
none
ak chceš diskutovať, musíš sa registrovať. registrácia

tu sa nachádzaš : 

hlavná stránka  /  rôzne  /  téma

Slovensko stráca schopnosť uživiť vlastných obyvateľov vložil admin, 14.03.12, 64 zobrazení

príspevkov
6
zobrazení
1
tému vytvoril(a) 14.3.2012 19:09
posledná zmena 15.3.2012 07:44
1
14.03.2012, 19:09
Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora hovorí, že “potravinársky priemysel sa potápa, Slovensko stráca schopnosť uživiť vlastných obyvateľov.”

Ak sa situácia nezlepší a naša krajina nezačne praktickými krokmi pamätať na svoju potravinovú bezpečnosť, o niekoľko rokov ani zďaleka nedokáže sama nasýtiť svojich obyvateľov. V súčasnosti sa podľa rôznych metodík sebestačnosť Slovenska v potravinách pohybuje zhruba v intervale 45 – 50 percent, ale ešte na začiatku transformácie agropotravinárskeho komplexu prevyšovala 80-percentnú hranicu a v komoditách mierneho pásma bola 100-percentná, ba aj väčšia, pretože časť z nich sa vyvážala. Zhoršenie tohto ukazovateľa o približne 30 percentuálnych bodov v ostatných dvadsiatich rokoch predstavuje veľmi nebezpečný trend. Na tlačovej konferencii Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory (SPPK) to v utorok 21. februára 2012 povedal jej predseda Milan Semančík.

„Pojem potravinovej bezpečnosti nie je žiadnym anachronizmom, ako to tvrdia niektorí zástancovia ultraliberalizmu. Naopak, od sedemdesiatych rokov minulého storočia, keď sa s ním začalo prvý raz vážnejšie narábať, prešiel vývojom k definícii zohľadňujúcej kvalitu a ľudský rozmer. Má tri hlavné dimenzie: dostatočnosť ponuky, cenovú dostupnosť a zdravotnú neškodnosť potravín. Z hľadiska štátu možno hovoriť o potravinovej bezpečnosti najmä vtedy, ak v ňom nezaznamenávajú výraznejší deficit vo výrobe základných potravinárskych komodít. Viaceré odborné štúdie sa prikláňajú k názoru, že jej hranica sa v súčasnosti pohybuje asi na úrovni 80-percentného pokrytia dopytu po potravinách domácou výrobou. Teda stavom, aký sme na Slovensku mali na začiatku deväťdesiatych rokov minulého storočia“.

Podľa predsedu SPPK v našich podmienkach nepatrila potravinová bezpečnosť v ostatných dvoch desaťročiach medzi štátne priority. Predchádzajúce vlády nenašli v zložitom období hĺbkovej transformácie ekonomiky spôsob, ako sa s týmto problémom vyrovnať, iné ho otvorene bagatelizovali. Úpadok celého agropotravinárskeho sektora, najmä živočíšnej výroby a potravinárskeho priemyslu, spôsobila nevydarená ekonomická transformácia, silný konkurenčný tlak zo zahraničia, nekontrolovaný nástup zahraničných obchodných systémov na náš trh, ako aj „dvojrýchlostná“ spoločná poľnohospodárska politika EÚ, znevýhodňujúca našich poľnohospodárov. Domáca produkčná základňa mimoriadne doplatila na absenciu potravinovej a obchodnej politiky, ktorá sa nikdy nespracovala a teda ani nerealizovala komplexne, lebo takmer vždy v nej chýbala finálna fáza – výroba a odbyt.

„Sme presvedčení, že by sa mala spracovať stratégia rozvoja odvetvia s ohľadom na tvorbu nových pracovných miest. Tie však vzniknú v prvovýrobe i potravinárskom priemysle len vtedy, keď prestaneme dovážať zbytočne veľké množstvá potravín, ktoré si bez problémov môžeme vyrobiť sami doma. Pamätať treba na všetko – kvalitnú surovinovú základňu, jej spracovanie i cestu k slovenskému spotrebiteľovi. Čiastkové koncepcie síce môžu priniesť aké – také zlepšenia v niektorých sektoroch, ale trvalý obrat určite nezabezpečia. Na to by nemali zabúdať všetci tí, ktorí podceňujú ich význam“, uviedol podpredseda SPPK pre potravinárstvo a obchod Dušan Janíček.

Ďalej informoval, že slovenský 45,3-percentný predaj domácich potravín zaostáva za zahraničím, pretože priemer EÚ predstavuje 95 %, v susednom Poľsku je to 82 %, v Českej republike 72 % a v Maďarsku 71 %. Z pohľadu domácich výrobcov potravín je podľa D. Janíčka neúnosné, aby sa s nimi obchodné systémy pohrávali ako mačka s myšou. Aj preto totiž patrí náš potravinársky priemysel medzi najohrozenejšie odvetvia. Štruktúra potravinárskej výroby sa vyvíja veľmi nepriaznivo, najmä v tých výrobných odboroch, ktoré produkujú základné potraviny, dôležité pre výživou obyvateľstva, zatiaľ čo iné, ktoré sú však menej dôležité z hľadiska výživy obyvateľstva, vylepšujú celkové výsledky potravinárstva v SR.

„Príčin úpadku poľnohospodárstva a potravinárstva u nás je určite viac, ale základný rozdiel medzi krajinami západnej a strednej Európy je nespochybniteľný: v Nemecku, Rakúsku, Francúzsku alebo vo Veľkej Británii je veľkodistribúcia potravín jednoznačne v rukách domácich spoločností a zastúpenie domácich potravín na pultoch tam dosahuje asi 80 %. V Českej republike, u nás alebo v Maďarsku dominujú zahraničné obchodné reťazce a tento podiel je iba 60, či dokonca ešte menej percent. Takýto veľký rozdiel nemôže byť náhodný“, dodal D. Janíček.

Na vyostrený konkurenčný boj medzi obchodnými reťazcami na Slovensku podľa neho paradoxne dopláca spotrebiteľ, len o tom nevie. Veľká konkurencia vedie reťazce k tomu, že cena je najdôležitejším kritériom na dodávku tovaru a toto rozhodovanie vedie k zásobovaniu obyvateľstva potravinami otáznej kvality. Na Slovensku sa doslova „zlievajú“ prebytkové potraviny z celej Európy skoro za dumpingové ceny s nízkou kvalitou. Náš spotrebiteľ však reaguje na nízku cenu veľmi aktívne a táto spotrebiteľská vlastnosť núti reťazce pokračovať vo vyhľadávaní dodávateľov, ktorí vedia tovar ponúkať za najnižšie ceny. Tento postup v konečnom dôsledku likviduje slovenských výrobcov potravín, ktorí nedisponujú prebytkami, ktoré by mohli ponúkať za dumpingovú cenu a do cien svojich výrobkov musia premietnuť reálne náklady na surovinu a výrobu.

Riešení nedostatočného predaja domácich výrobkov na vnútornom trhu je viac, no jedno z najdôležitejších – popri vypracovaní serióznej koncepcie, ktorá by platila aspoň v strednodobom časovom horizonte – určite spočíva v systematickej výchove spotrebiteľa k spotrebiteľskému patriotizmu a vo zvýšenej podpore predaja domácej produkcie. Treba tiež prilákania ďalších investorov, zabezpečenia podporných prostriedkov na výskum, modernizáciu a výrobkovú inováciu potravinárskeho priemyslu. Ak v tomto smere nedokážeme prijať a realizovať správne opatrenia, ďaleko sa nedostaneme a bude svedkami ďalšej štrukturálnej, ale v konečnom dôsledku aj objemovej, deštrukcie slovenského potravinárskeho priemyslu.

zdroj: odkaz
👍: mamaleone
none
2
14.03.2012, 19:46
podla mna ho uz davno stratilo
none
3
14.03.2012, 20:46
inac za polnohospodarstvo a zato, ze si musim kupovat tie spanielske sracky by som bol schopny niekoho zabit.
none
4
15.03.2012, 07:33
Ono, ked sa clovek nezaujima, tak to takto dopadne... V podstate je to vina celeho naroda.
Neviem, ci sa da vobec vina prisudit nejakemu politikovi.. Ved debil robi debiliny to je tak bezne, ale nebyt toho naroda, tak tam debil nieje,.,
none
5

4. 15.03.2012, 07:33

Ono, ked sa clovek nezaujima, tak to takto dopadne... V podstate je to vina celeho naroda.
Neviem, ci sa da vobec vina prisudit nejakemu politikovi.. Ved debil robi debiliny to je tak bezne, ale nebyt toho naroda, tak tam debil nieje,.,

15.03.2012, 07:39
národ ovplyvňujú aj mnohé iné elementy, ako legislatíva, školstvo či móda. sú to najmä médiá, marketing a "public relations" skupiny, ktoré tvoria verejnú mienku a stoja za touto nešťastnou deformáciou kolektívneho myslenia. cítime sa byť šťastnými v umelých rajoch, v bezpečných svetoch s hypermarketmi a vôbec nám nevadí nedostatok niečoho, naopak, ťaží nás predstava, že budeme mať málo času na užitie si prebytku všetkého nepotrebného.
👍: mamaleone
none
6

5. 15.03.2012, 07:39

národ ovplyvňujú aj mnohé iné elementy, ako legislatíva, školstvo či móda. sú to najmä médiá, marketing a "public relations" skupiny, ktoré tvoria verejnú mienku a stoja za touto nešťastnou deformáciou kolektívneho myslenia. cítime sa byť šťastnými v umelých rajoch, v bezpečných svetoch s hypermarketmi a vôbec nám nevadí nedostatok niečoho, naopak, ťaží nás predstava, že budeme mať málo času na užitie si prebytku všetkého nepotrebného.

15.03.2012, 07:44
Ano. Je to najma prasprosta lenivost a zabavychtivost bezneho cloveka
👍: mamaleone
none

najnovšie príspevky :

prevádzkuje diskusneforum.sk kontaktuj správcu diskusného fóra vytvoril dzI/O 2023 - 2024 veľkosť : 97 004 B vygenerované za : 0.070 s unikátne zobrazenia tém : 36 435 unikátne zobrazenia blogov : 543 táto stránka musí používať koláčiky, aby mohla fungovať...

možnosti

hlavná stránka nastavenia blogy todo

online účastníci :

hľadanie :

blog dňa :

odkaz 1. POČÚVAJ bez prerušovania 😉 2. HOVOR bez obviňovania 😉 3. DÁVAJ hojne 😉 4. MODLI sa neprestajne 😉 5. ODPOVEDAJ bez hádok 😉 6. HOVOR pravdu 😉 7. UŽÍVAJ si bez frflania 😉 8. BOHU...

citát dňa :

Človek mieni a človek aj mení.