Škoda, že sme niečo také nemali už v roku 2014.

Príručka obrany štátu pred nepriateľskými informačnými operáciami pre komunikátorov - hovorcov, správcov stránok štátnych organizácií a podobne.

www.globsec.org 

Bože edo to je neskutočné tá tvoja slepota to ti naozaj nič nepripomína,už len červený podklad tomu-jááj pardon terazky máme modrý 

V roku 2014 pôsobili na Slovensku 4 dezinfostranky ešte ani ruske hlavnespravy neexistovali dnes ich mame 163

To bude podobne ako s tým rozprávkovým drakom. Jednu hlavu mu zotneš, tri nové narastú

Sloboda slova alebo aj sloboda prejavu je právo slobodne prejaviť vlastný názor, rovnako ako aj počúvať/sledovať názory ostatných. Je jedna z občianskych slobôd; zakladá sa na slobode myslenia. V dnešnej dobe slobodu slova chápeme širšie ako pôvodný termín, preto sa niekedy používa termín sloboda vyjadrovania sa.

Postoj legislatívy jednotlivých štátov k slobode slova (prejavu) môžeme rozdeliť nasledovne:

Akceptácia voľného trhu ideí, kde musí byť každý názor vypočutý bez ochrany z dôvodu prípadnej emocionálnej ujmy z prezentovaného názoru. Vychádza z predpokladu, že slobodná spoločnosť nesmie postihovať abstraktné vyjadrovanie názorov.
sloboda prejavu je prostredníctvom zákonov štátu regulovaná a okliešťovaná s ohľadom na možný negatívny dopad „škodlivých“ názorov. V tomto prípade štát rozhoduje o tom, ktoré názory sú škodlivé a zlé a tie zakazuje vysloviť. Limituje slobodu prejavu z dôvodu ochrany práv iných ľudí.

Dôvodom na zasahovanie do slobody slova môže byť napr.:

dôležitosť ideí o mierovom spolunažívaní rôznych národnostných, etnických, náboženských a iných skupín;
ochrana národnej bezpečnosti, územnej celistvosti;
predchádzanie zločinnosti, nepokojom;
ochrana zdravia, morálky, práv;
snaha o zabránenie úniku dôverných informácií;
zachovanie autority, dobrej povesti vládnucej vrstvy...

Hranice slobody prejavu

Úplná sloboda prejavu nie je bezproblémová a má svoje hranice. Problémové sú prejavy lživé, nebezpečné, poburujúce.

Sudca Najvyššieho súdu USA Oliver Wandell Holmes uviedol príklad o divákovi v divadle, ktorý svojím zvolaním „Horí!“ spôsobil paniku, aj keď oheň v skutočnosti nevznikol. Zvolanie dostalo konkrétny význam vďaka svojmu kontextu.

Samotný výraz „horí“ vyrieknutý v prázdnej sále nie je neprijateľný. Pod ochranu slobody prejavu prestáva však spadať, ak výkrik v preplnenom divadle spôsobí prostredníctvom paniky škody na životoch či majetku.