Šiesty krát koberec

Ráno sme sa s Iľjom rozdelili, on chcel vidieť more a ja ľudí, a áno, tí z vás, čo sú geograficky zdatnejší, tak majú správne podozrenie, žiadne more tam nie je. Ale ani hodina môjho zápalistého vysvetľovania ho nepriviedla k rozumu:
-Sáša! Ak neuvidím more tu, tak nikde!-, chápete, že na protest miesto nie je.

Dohodli sme sa tak, že sme sa vôbec nedohodli, kde a kedy sa vlastne stretneme, povedali sme si, že sme si až príliš podobní na to, aby sme museli absolvovať podobnú dohodu. Iľja ma požiadal aby som ho párkrát otočil kým mal zatvorené oči a potom ho zastavil. Chvíľku sa tackal do polkruhu, potom ho prudko zvrtlo na druhú stranu a bez pozdravu sa vydal za svojim vnútorným morom. Ja som sa otočil naopak a vykročil smerom do mesta. Zamieril som smerom k fontáne, keďže slnko sa mi nadmieru príjemne opieralo do chrbta a zvlažil som si tvár cirkulujúcou vodou.
-Pane, prečo znečisťujete tú fontánu?-, zaševelil hlások starej sojky. Jednoducho človek dnes ozaj nemá ani sekundu pokoja.
-Ja ju prosím neznečisťujem, len som sa trošku schladil, madam.-
-Vy chuligán jeden! Choďte sa domov umyť!-
-Rozkaz, madam!-, zasalutoval som, -Len mám problém, nemám domov...-, skúsil som si ťažko vzdychnúť a vyvolať súcit v starej mame stojacej oproti môjmu divadlu.
-Volám políciu!-, veľmi súcitne vypadlo z tety.
-Dobre.-, kajúcne som sa posadil.
Tetka mávla rukou, pokrútila hlavou a odišla. Aké ľahké vyhrať v dnešnom svete, stačí si stáť sám za sebou. Ale otázka je, kto si naozaj dnes sám stojí za sebou a celkom nesociálne stojí za inými? Možno len ja som chyba v systéme....nie!...Určite som ja chyba v systéme alebo môžem si dovoliť až takú namyslenosť? Veď vyvolený ani jediný nie som, tak to bude blbosť...

Každopádne som to čoskoro vzdal a vošiel do nejakej kaviarne. Bolo takmer úplne plno, takže som nejaký čas svojho života zabil hľadaním voľného miesta, nepýtajte sa odkiaľ som na to mal peniaze, pretože očividne som mal. No skrátka som si sadol. Objednal som si borovičku (nemali, tak som vykryl vodkou), kávu a noviny...(dosť som si zlepšil ruštinu)...Čašník to doniesol bez hocijakých námietok. Pár minút čakania, kým káva vychladla a (neviem, či sa na tú samotnú chvíľu môjho života hodí iná časť vyjadrenia ako...) ***ol som si tú vodku, zapiť šlo jedine kávou a cigaretou. Tu začal prvý rozpor v kaviarni. Okamžite po tom, čo vzplanul ohník nádeje môjho žalúdka dobehol vyštafírovaný debil, menom hlavný čašník:
-Pane, prosím Vás, zahaste tú cigaretu. Tu sa nefajčí!-
-Teda u nás doma, by ste mi dal ešte aj oheň.-, nemohol som sa dať, keďže som prvýkrát v kaviarni, kde sa nefajčí.
-Budem Vás musieť požiadať, aby ste opustil naše priestory!-
-Prisahám na Perúna i Svaroga, že si to tu pokojne odsedím aj bez dymu, pán čašník.-, aj minimálna znalosť slovenskej mytológie zabrala.

Takže pán hlavný ma nechal napokoji a ja som si pokojne dopil kávu a vybral sa ďalej do mesta s myšlienkou, že snáď už aj nejaké jedlo by sa mi mohlo zísť. Námestie nemalo chybu, tí ľudia plávajúci každou stranou a na každú svetovú stranu. Školáci, oblekáči, babičky. Toto som vidieť nechcel, veď takúto vzorku nájdem kdekoľvek, tak som začal zaliezať do bočných uličiek. Asi po dvoch hodinách prázdnej prechádzky (až tak prázdna nebola, keďže som si kúpil hotdog) som konečne začul smiech z tribúny rozbitého školského ihriska. Zapálil som si fajku mieru a vydal sa k vlastníkom daného príjemného zvuku. Okamžite ako som ich zbadal som sa musel smiať, dvaja školáci, jeden s dredmi, a samozrejme Iľja, ten na mňa kývol rukou.
-Tak čo, aké bolo more?-
-Žiadne tu nemajú, ale okolie mesta je naozaj pekné.-
-A sem ťa čo doviedlo?-, usmial som sa.
-Ja neviem, dobrá energia? Alebo to, že trávu zacítim aj na sto kilometrov.-, zaškeril sa aj on a podal mi jointa.
-No keď musím, tak musím.-, potiahol som si až som sa rozkašľal.

Nálada sa uvoľnovala a k našej veselej partii sa pridali aj dve dievčatá. Posilnení téhacéčkom som si nejak prirodzene za spoločníčku vybral nádhernú ryšavku, ktorá bola tiež cudzinka. Dokonca až z Belgicka, takže sme si spokojne precvičovali nové esperanto anglicko-ruského znenia. Takže som sa celkom nenútene bavil s touto slečnou, tuším, že Iris sa volala a neviem, či to bola tá tráva alebo čo, ale začalo ma to k nej ťahať a to nebývam neverný, ale zrazu som mal pocit, že ak s touto slečnou neporiešim, tak bude koniec sveta alebo nejaký podobný apokalyptický bullshit. Slovo chvíľku nápadito brnkalo na pery a potom pery brnkali na druhé pery a aj všelikde inde. Vôbec mi neprišlo divné, že práve podvádzam Nasťu a aj neskôr som to necítil ako nejakú zlú vec. Proste sa to stalo a bral som ako prirodzenú súčasť môjho života, tak som si tým jednoducho podal ruku a oddal sa túžbe. Nemyslite si naozaj nič zlé, v tej chvíli som bol viac ako zamilovaný. Nič proste neexistovalo, len ona. Po zvyšok večera mi sedela na kolenách a pôsobili sme ako mladomanželia a nie ako ľudia, ktorý sa poznajú sotva dve hodiny.
Slnko sa začalo strácať, tak sme sa pobrali do mesta a začali sme obchádzať bary. Teda tu je koniec môjho rozprávania, lebo viac si naozaj nepamätám, ráno som sa zobudil na policajnej stanici len v spodnom prádle. Iľja spokojne pochrapkával na vedľajšej stoličke.
No takže kým prebiehal ten zábavný večer, tak mi napadlo, že minule som našiel svoj denník a teda aspoň ma môžete lepšie spoznať. Zasmial som sa, keď som si prečítal niekdajšie tragédie môjho života. Smrteľné muky prvej lásky, ktorú som prekonával cez dva roky, a zároveň neskutočné vytrženie pri stretnutiach s danou osobou. Niektoré strany sú pokrčené v dôsledku sĺz, ktoré na ne vylial môj život. Bolo to zaujímavé a smiešne čítanie a ťažké, pretože môj vtedajší rukopis ozaj stál za dva bobky. Tak rozmýšľam, že človek stále počúva kecy o láske, tak sa prvýkrát zamiluje a odvtedy to s ním ide dole vodou, ako napríklad ja. Hneď som začal s romantickým žvatlaním a to nie je len na obtiaž spoločnosti, ale dokonca aj papiera, chúďatko denník si musel vytrpieť veľa viet typu „ten jej dnešný úsmev“ a „bože môj, neuvidím ju týždeň, prežijem to?“ a...no ale dosť. Človek ešte aj začne písať básničky. Básničky! Samozrejme plné nárekov možnosti straty milovaného a potom úbohé patetické vzdychy Rómea. A najhoršie, potom to prejde do neustálej potreby sebavyjadrenia a vy musíte nakoniec čítať tieto ďalšie drísty, ktoré Hospodin vie prečo musím písať. Ale aby som neodbočil, tak sa človek odmiluje a povie si „hmm toto mi už viac za to nestojí“, ale je odmilovaný len kratúčko a už rozmýšľa o tej milej blondínke v minisukni a o tej brunetke, ktorá stoj čo stoj napína a týra tkaninu svojho trička (no môžete nezasiahnúť?). A je to tu zas, ďalšie básničky, ďalšie sprostosti v denníku, slabá depresia hodná Cyrana... A všetci to radi podstúpime znovu a znovu. Je naozaj láska tá najkrajšia vec na svete? Nie je to len tým, že mi sme ju takou urobili? Pre mňa osobne je láska veľmi dôležitá, ale vydržať dlhšie vo vzťahu je pre mňa takmer smrteľne vyčerpávajúce, pretože tá moja Sloboda stále začne kričať, že nech na ňu myslím a že bude ďalšia a tak ďalej. Teda je pre mňa dôležitejšia sloboda? Ale čo z tej slobody, keď som v nej sám?

A teda, čo sa stalo v Smolensku? Podľa všetkého nás našla hliadka a prichytila nás rovno pritom ako sa ja nahý váľam vo fontáne (ale mamka by na mňa bola hrdá, pretože oblečenie bolo zložené v úhľadnej kôpke) a vykrikujem, že ten Nautilus raz chytím. Iľja stál len päť metrov ďalej a močil na nejakú sochu, pričom pomaly prednášal akúsi tragickú báseň o tom, že odkedy polieva tento bonsaj močom, tak sa mu zdá nejako väčší.

Prišla po nás Nasťa. Zaplatila pokuty aj všetko, čo bolo treba, ja som sa obliekol a nastúpili sme do požičaného auta, na ktorom dobehla. Čo sa stalo s tým našim autom dodnes netuším. Všetci sme mlčali, takže cesta ubiehala neskutočne pomaly, ale nebolo mi vlastne treba viac, vietor mi hladkal vlasy a dolieval mi do žíl novú nostalgiu. Nevedel som vlastne o čom by som mal hovoriť, tak som mlčal a sledoval som ako Nasťa zaujato šoféruje. V Moskve Iľja utekal do sprchy a ja som sa posadil na schod pred vchodovými dverami a Nasťa si čupla predo mňa, zapálil som si a ona vzdychla.
-Sáša, podviedol si ma tam, však?-
-Áno Nasťa, prepáč...-
-Cítim ju z teba.-
-Pusinka, mrzí ma to a viem, že to znie hlúpo, ale nič to neznamenalo.-
-Najhoršie je, že ti verím, lebo....lebo ťa milujem a chcem ťa len a len pre seba.-
Chytil som jej srdcovú tvár do dlaní a chvíľku som hľadel do jej usĺzených očí. Chvíľku som bol bezradný a keď uhla pohľadom, aby si utrela nos, tak som sa zlomil a pustil dve slzy aj ja. Zdvihol som je tvár a dal jej potiahnúť z cigarety:
-Nasťa, už sa to nestane. Milujem tú tvoju dušičku a aj teba celú. Neplač, lebo aj tie slzy milujem a nechcem aby od nás utekali...a okrem toho, steká ti sopeľ.-

Cez slzy sa zasmiala a dala mi bozk...asi napíšem nejakú sentimentálnu báseň...




ospravedlňujem sa za nesúrodosť, ale písal som to pod vplyvom života

kedy si tu Nastu konecne vezme za zenu. ved moze byt slobodny duchom stale, no nie ?

asi nikdy, ale ja neviem

Nasťa, plačeš..zlyhal, ale pozri sa mu do očí,čo tam vidíš?..lásku i srdce, ktoré bije iba pre teba a pre žiadnu inu nebude.. a ty by si dýchala aj za neho..iný nebude, vždy bude páchnuť cigaretou aj vodkou..ani svoji nikdy nebudete, ale jeho láska stále bude pri tebe a tá tvoja v jeho srdci ostane..aj keď bude s inou...
___
bohača marska, čím ťažší týždeň..tým lepšie píšeš...
tým nechce povedať, aby si mal tažké týždne ( aj keď neviem prečo ) ..iba toľko, aby si písal a písal, čím ďalej, tým lepšie, aj keď prídu lepšie dni aj týžne.

Mojka, donútila si ma slzu vyroniť...chcem sa dať dokopy, konečne aj ženu som si našiel...ale ozaj iný nebudem, len čakám kedy mi zas zapráši a sloboda iná nebude...

nemaj boja inak, koberec umrie čoskoro

Láska je plameň, ktorý nikdy nezhasne
láska je cit, žije aj z popola
láska je citová premena, ktorá ťa stretla.
Neviem prečo človek miluje
neviem čoho je Človek schopný
jedno však viem iste
Človek dokáže milovať jedine čiste...

nemusim sa ponahlat, kupovat novu knihu.

Do koberca zvycajne balia mrtvoly, ktoré nechcu aby sa nasli...aspon vo francuzskom filme som to videl.
Sorry ether, stat na zivote s korculami na nohach boli kazdeho. Kedy prestanes slopat?

aj keď nie som marska..odpoveď na otázku o slopaní rada dám..Zdanie mnohokrát klame..aj podľa seba mohol by si vedieť ranex..aspoň dľa toho, ako o sebe nie raz tvrdíš

o slopaní to nie je...nechlastám už dávno toľko, ako keď som sa tu prvýkrát etherovský zjavil...
to len ten život stále viac slope mňa...

marska tiez si nemusis vsimat kazdy nazor debila co sa prave nudil a nic lepsie ho nenapadlo.

ale na teba sa mi nedá

hej aj mna casto seres, preto ta mam rad.

Marska pekne píšeš, nenechaj sa znechutiť.

👍: ninka

Leuš, aj keď si niekedy.. ehm.mno..tvrdá ..dokážeš byť aj objektívna a nevidíš iba to zlo..ako niekto

Gombička ahoj, no snažím sa. A viem koho myslíš, kto píše o zle a vidí len zlo - to je ten čo má veľké zelené oko.

mlčím ako ryba..uhadala, uhadla..vraj kral df.ka

Nie kral ,ale hlupak dfka, pretoze bol natolko stupidny ze stebou niekedy vobec prehodil rec . Nenavist ta zozirerä staroba ta zoziera, a dalsiu zas jej skaredost , alebo obe, a nemam ku vam uctu aj keby som mal mat , ste stare skarede iste aj tucne a divite sa ze vas mam v P aj s vasimi bomba recami, a s vasimi karierami, postavením. Hnusia sa mi skatule stare , ktore namiesto toho aby boli srdcne si myslia ze sa da vsetko kupit ako si to podobne robia obtlstlí obzratí manazerkovia sefkovia a im podobní chudaci. Vy ste ich zenske verzie . Fuj a grc. A nikdy sa uz o mne nebavte za chrbtom, je to jasnéééé!!?

Ranexil ***lo ti v gebuli? Ako sa to rozpravas s damou Gombickou. Keby toto napisal 15 rocny chalan, pubertalny tak by sa hned kazdy ozval a spucoval ho ako nevychovanca. Ale ked toto napise stary 40 rocny chlap, tak si zasluzis akurat poriadnu nakladacku alebo nakopat prdel. Pako.

Leuš nevšímajsi..jemu sa prestal rozum vyvíjať v 15-ke..vidí iba svoj svet a to df-ko+ kšefty a z toho peniaze..o reále nemá ani paru

Nemam 40 . A za dalsie uz sa nemozem nato pozerat, ako kazda druha reakcia tej "damy" je o mne bezomna. A ty tiez sklapni lebo ty podrzis stranku aj poslednej spine, len preto ze je zenou. Ste emancipovane, tak si vyzerte rovnopravnost, ci tu uz ste zrazu damy? Strcte sa do **** ked sa neviete ani vy spravat. U ludi pri ktorých mi zalezi an ich anzore sa spravam tak ako sa patrí, ale pri tebe a nej sa nebudem, aj ked je starsia o tridsat rokov.

ranexil, jedinej veci v mojom živote sa bojím...a to, že ti rozumiem (?!)

marska, a ty si aj olutoval, ale neodpustil..lebo další koberec nevidím

už bola časť 6 a pol, sedmička je v polovici, len tento týždeň sa mi nedalo písať, zbieral som nové námety

slubotechna marsky ..vraj nové námety

fakt

poznám ťa už..ako starú slovenskú korunu ..kiež by sa vrátila...

slabo ma poznáš