Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  rôzne  téma
kategórie:  

Siedmy krát koberec

16
reakcií
1597
prečítaní
Tému 19. apríla 2010, 00:42 založil marska.

podobné témy:

názov témy
posledná
reakcií
14. 03. 2010
16
11. 05. 2010
22
09. 05. 2010
5
10. 05. 2010
12
28. 04. 2010
10
17. 04. 2010
46
 
 


1.
označiť príspevok

marska
   19. 4. 2010, 00:42 avatar
Dnes sa chystáme na Vianoce alebo akokoľvek to tu volajú. Zdobíme celý dom hlúposťami ako by bol nejaký špeciálny deň. Nerozumiem tomu, prečo na deň narcisov nezahalíme celé ulice, ba čo ulice, celé mestá do žltého šatu, ale na Vianoce sú lesklé gule a svetielká rozvešané po celom námestí? Každý z nás čaká na úžasného Ježiška, ktorý nám snáď nedonesie len nejakú tú ponožku (dúfajme, že bude mať aj pár), ale aj zopár zrniečok lásky, pokoja či priateľstva. Dokonca aj ateistické detičky čakajú, že mesiáš balíkom darčekov rozbije ich okná, či naplní ich túžby nezmyselnosťami...a nemyslite si, že ja som tiež nečakal na nejaké to autíčko...

Je to zapredanie sa viere? Alebo reklame? Nie, je to zapredanie sa našej hlúpej túžbe niečo vlastniť, vlastniť bez zásluhy, veď prečo sa modliť, keď Ježiško aj tak zatiaľ každý rok prišiel? Prečo byť naozaj dobrý, keď manželka mi aj tak kúpi novú žiletku? Prečo nebyť pokorným a milým človekom celý rok, keď sa pred príchodom stromčeka vyspovedám, veď to stačí? Už len jedna otázka, kto z vás si kedy želal v ozdobnom papieri zabalenú nirvánu, či iné pozdvihnutie duše, zabúdame na ňu? To je fuk, veď máme nový mixér, veď mám tú krásnu knihu, ktorú som si prial...Je mi jedno, že hoci verím v posmrtný život (nie, môj prípad, len generalizujem), tak si moja dušička vyhníva len v bahne nového auta...nothing really matters, nothing else matters...

Chvíľka ticha, nech sa môžem vyzvracať do TESCO tašky...ďakujem.

Každopádne, nechcel som práve o tomto, skôr som si uvedomil, že som tu už skoro rok (oukej, chýba mi ešte štvrťka). Domov na Slovensku prestal existovať, nahradilo ho náručie novej zeme, novej strechy, novej lásky, nového sveta. Vravím nového, ale to skôr už ten prapôvodný domov by bol pre mňa nový. Ako ľahko som ušiel pred (zo?) svojim životom, všetko zmizlo v jednej jedinej chvíľke bláznenia nespokojného imbecila, bola to sila, ktorá ma odtiaľ vytrhla, alebo slabosť, ktorá ma odtiaľ vyhnala?

-Miláčik, na čo myslíš?-, vianočná pusa a možno aj kapustnica bude.
-Na niečo...povedať „na nič“ by bolo príliš klišé.-
-A to niečo je čo?-
-Hmm, všetko a určite aj to nič.-
-Sáša, prestaň a odpovedz mi normálne.-, už sa mračí.
-Prepáč, ale ja to ozaj neviem, myšlienky sa mi v jednom súlade chaoticky šinú hlavou.-, myslite, si čo chcete, ale neklamal som.
-Ako chceš. Poď mi pomôcť s tou výzdobou.-, ako správne zamilovaná, mi prestala rozumieť na jej obvyklej úrovni.

Čím to je, že ako náhle prepadneme citu, tak sme tak zraniteľní? Nie druhým, ale paranojou, ktorá je čisto len a len našou záležitosťou, čím samozrejme a zákonite ubližujeme tomu druhému, ktorého ľúbime. Človek je smiešna záležitosť...

-Čo s našimi sliepkami?-, vbehol mi do hlavy Iľja.
-No čo by s nimi malo byť, veď im je dobre v tej kúpeľni.-
-Nebuď ako blbý ochranca..., aj ony si zaslúžia Vianoce.-, viem, že má pravdu, to len TO niečo v mojej hlave mi nedá myslieť.
-Ako chceš sliepke spraviť Vianoce?-, naozaj smutne na mňa pozrel, asi už tušil, že prichádza náš koniec.
-Nemáš to v sebe?-
-Čo? Čo nemám v sebe?!-
-Slepačie Vianoce...skoro ako Veľká noc...-
-Iľja, prestaň! Prestaň! Lezieš mi už na nervy s tými blbosťami...!-
-Prepáč...som myslel, že sa ti to bude páčiť, mi to príde ako pekná vec...aspoň k tým sliepkám...-
-Sorry, ozaj sorry Iľja, som to tak nemyslel, poď, dáme im aspoň niečo...-, skúsil som to s ospravedlňujúcim žmurkaním. Iľja na mňa nedôverčivo pozrel.
-Tak povedz, ako im chceš urobiť sviatky?-, vedel som, že je to skúška.
-Červíky. Dáme im červíky.-
-Veď žiadne nemáme.-
-Pôjdeme do petshopu, tam nám dajú červíky!-, už naozaj kričala zo mňa radosť (a aj nádej, že po ceste zbadám niečo absolútne úžasné pre Nasťu).

Iľja len zatlieskal a hneď sme boli jasní, smer mesto, opäť. Po hodinách túlania sme sa konečne zastavili v obchode so zvieracími potrebami a na naše šťastie sme sa dostali aj k dážďovkám. Iľja sa už nemohol dočkať kedy tie slepačie Vianoce budú, no ja som sa ešte naspäť vrátiť nechcel, tak som sa pustil do siahodlhého monológu, ktorý zahŕňal, dve mŕtve dážďovky a otravné ženy, takže sme si potriasli rukami a zastavili sme sa na pivo. Iľja živo skúmal dážďovky a ja som riešil v myšlienkách moju dilemu, či mu to povedať alebo nie, zhodnotil som že vzhľadom na to, že ide o divné pochyby, tak to nechám tak, kým sa mi neustáli jedná z misiek váh mojej mysle. Zahľadel som sa na toho malého chlapca v tele dospelého pološialeného muža so zelenými očami. Šťuchol červíka do pomyselného bruška a pozrel na mňa. Vážne sa napil z piva a prehovoril:
-Sáša. Ja viem.-
-Čo? Čo vieš?-
-Viem, že už nemôžeš obsedieť na mieste. Len Nasťa bude smutná a v konečnom dôsledku aj ja.-
-I...I...Iľja...prekvapil si ma.-
-Ty mňa nie, už ťa poznám. Len tá Nasťa...myslí si, že tu už budeš naveky.-
-Mrzí ma to...mám vás všetkých strašne rád, ale už cítim, že tu nemám čo ďalej robiť.-, Iľja pomaly vstal a objal ma. Mal som pocit, ako by ma objímal brat. Skutočne smutný moment.
-Aj my ťa máme radi.-

Také jednoduché slová a (hoci je to klišé) bolo v nich toľko sily. Vyjadrenie domova, mal som tu brata, dievča, strechu, zážitky, peniaze, všetko, úplne všetko a aj tak som sa potreboval pohnúť ďalej? A aj to len preto, aby som...to je vlastne až hudba budúcnosti. Nasťy som to toho večera ešte nepovedal, predsa len jej rozžiarené očká pri svetle sviečok stromčeka a neskôr jej rozžiarené telo v mikulášskom odeve mi to nedovolili. Bola dokonale šťastná, blažení nevedomí. Cítil som sa kvôli tomu najskôr veľmi zle, ale potom som tieto pocity viny vzdal a nechal som večer plynúť pod heslom „No future“, aspoň to spôsobilo, že som sa rozžiaril aj ja, takže Nasťa sa tešila ešte viac. Vrcholom večera boli sliepočky, porozkladali sme červíky po dlážke, no oslávenci z toho nijako mimoriadne vzrušený neboli, keď mi napadlo, že veď sliepky ich prakticky vyďobávajú zo zeme, tak sme pritiahli koberec a predstavenie sa konalo. Jeden koberec prišiel a druhý Koberec sa chystal odísť...
Súhlasí gombička


15.
označiť príspevok

gombička žena
   25. 4. 2010, 23:22 avatar
hups tu je  ..prosím nevyrušovať..čítam  


16.
označiť príspevok

gombička žena
   25. 4. 2010, 23:48 avatar
hmm, tak že svadba s Nasťou predsa nebude.. (ako som predpokladala )
ale ináč sa mi Koberec celkom páči..medzi riadkami aj filozofické úvahy sa našli a veru aj pravdivé s tými narcismi...
a tým sliepkam: Slepačia polievka pre dušu-tiež celkom dobré čítanie, ale iba raz a DOSŤ...
čakám na dalšiu cestu Koberca...  


17.
označiť príspevok

marska
   25. 4. 2010, 23:50 avatar
už je halfway done
Súhlasí gombička


2.
označiť príspevok

dorota
   19. 4. 2010, 00:43 avatar
vies ze sa mihlo: pocet precitani -1   


3.
označiť príspevok

marska
   19. 4. 2010, 00:45 avatar
sa nečudujem 


4.
označiť príspevok

dorota
   19. 4. 2010, 00:51 avatar
hej znamkovanie to nie je, william  
Súhlasí marska


5.
označiť príspevok

dorota
   19. 4. 2010, 00:59 avatar
precitane.
tato cast je taka lepiva... (-:


6.
označiť príspevok

marska
   19. 4. 2010, 01:09 avatar
prečo to vo mne evokuje negatívum?


7.
označiť príspevok

dorota
   19. 4. 2010, 01:11 avatar
to neviem
len som vyjadrila pocit ze cakam na dalsie


8.
označiť príspevok

dorota
   19. 4. 2010, 01:29 avatar
tato skladba presne vystihuje ten pocit (-:
http://www.youtube.com/watch?v=sFV2iG3dnpU Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


9.
označiť príspevok

postoy-lea
   19. 4. 2010, 08:32 avatar
Vitaj Dorota, uz si nam tu chybala a bola si velakrat spomenuta, kde si a preco neprides. Ale my sme vedeli, ze dlho bez nas nevydrzis .


14.
označiť príspevok

dorota
   21. 4. 2010, 13:05 avatar
ja som sebec
robim veci lebo mi na ludoch zalezi 


10.
označiť príspevok

ňuňo
   19. 4. 2010, 12:52 avatar


11.
označiť príspevok

achesa žena
   19. 4. 2010, 16:15 avatar
tak, ziadna svadba nebude, skoda. zmena krajiny, priatelov?


12.
označiť príspevok

marska
   19. 4. 2010, 20:49 avatar
čo by to bolo za marsku, čo prezrádza 
Súhlasí achesa


13.
označiť príspevok

achesa žena
   19. 4. 2010, 21:49 avatar
necham sa prekvapit, ved som si Sasu oblubila. betar je to. 
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

dnes, 21:39,  Tvoj foter ? *03*03*03
dnes, 21:39,  68. impotentny lúzer :)
dnes, 21:20,  Je to tak, pojebem aj vevericu, ale tebe by som prijebal bejzbólkou čerez fejsá. *03*03
dnes, 21:18,  66. presne tvoj genofond, si zdedil po fotrovi ? :) impotenciu máš z chlastu, to vieme :)
dnes, 21:16,  Nosokokot. *29
dnes, 21:15,  62. ty uz dávno, ty omyl prírody :)
dnes, 21:15,  Píšeš o svojom fotrovi ? *06
dnes, 21:14,  tupy sédlák je to :) čo si prechlastal aj poslednu mozgovu bunku a uz len otravuje po fóre :)
dnes, 21:14,  Ešte nie, až ráno. *38
dnes, 21:14,  Daj adresu do piče ty kokot zajebaný, že ťa zajebem jednou ranou do piče kokotník...
dnes, 21:13,  Ty hajzel skurwený, tvoj foter ťa nespozná, keďď ti piču rozjebem!!!!!! Hajzel!!!!!!!
dnes, 21:12,  58. tam si uz ty :)
dnes, 21:08,  Iď do piče. *23*23*23*23
dnes, 21:08,  Kokotko, bývam v Prahe!!!!!! A tomu hajzlovi rozbijem piču kdekoľvek, stačí len, aby mi dal...
dnes, 21:08,  55. píšem o tebe ty impotentny kokotonos
dnes, 21:07,  Ty si kokotonos, vymysli si niečo iné a nekradni moje slová, ďakujem !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
dnes, 21:06,  53. nevieš čítat, ty impotentny prechlastany kokotonos ?
dnes, 21:02,  To komu píšeš ty kokotonos ? *23*23*23
dnes, 21:01,  uz prestan generovat Hoaxy prechlastany tajtrlík. Ostatným významným dodávateľom pre...
dnes, 20:56,  No preto vám tak jebe v hlavách, lebo preťahujete deti a beriete im drogy namiesto...
neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
Priatelia sú príbuzní, ktorých si ľudia vyberajú sami.
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(78 601 bytes in 0,687 seconds)