Sebaprijatie (XXV.)

Je jeden vzťah, ktorý poznáme všetci. Vzťah daný narodením.
Každý človek vstúpil do života bránou objatia dvoch ľudí – muža a ženy. Ten vzťah si so sebou ponesieme až do hrobu. Vpisuje sa do nás už v čase pred narodením a zostáva s nami aj potom, keď nás tí, ktorých spojenie nás zavolalo k životu, navždy opustili: Vzťah rodičov a detí.

Môžeme byť v tom vzťahu prijatí i odmietnutí, spojení i odcudzení, slobodní i ovládaní, nemôžeme ho však poprieť. Naši rodičia mohli vo svojom rodičovstve úplne zlyhať (vzdať sa nás, odovzdať nás do ústavnej starostlivosti, mohli nás fyzicky či psychicky zneužívať), a predsa hlboko v základoch nášho bytia zostávajú našimi rodičmi. Neprijať rodičov či neprijať svoje deti znamená neprijať samého seba. Prikázanie dekalógu – Cti svojho otca i svoju matku – nemožno ignorovať bez toho, aby to malo negatívny vplyv na naše sebaprijatie. Všetok materiál našej bytosti pochádza z muža a ženy, ktorí nás splodili. Otec a matka sa v nás stali jedným telom.

Ctiť si otca a matku? Pre mnohých je to samozrejmá odpoveď na vernú lásku. Ako si však má ctiť rodičov dieťa, ktorého rodičia zradili jeho lásku, odmietli svoje rodičovstvo? Žiaľ, aj tí najhorší rodičia sú do nás vpísaní, a tvoria skrytý základ našej osobnosti. Ak nenájdem základnú úctu k svojim rodičom, nenadobudnem ani úctu sám k sebe. Ak si nevytvorím vzťah lásky k svojim rodičom, nebudem schopný vytvoriť si vzťah lásky ani k sebe. Prijatie rodičov podmieňuje moje prijatie samého seba. Je to nevyhnutné, no nebýva to ľahké.

To, čo platí o úcte detí k rodičom, platí aj opačne o úcte rodičov k deťom. Jednostranný pohľad starozákonného človeka Ježiš v evanjeliu dopĺňa a vyvažuje. Do kruhu dospelých vovádza dieťa a prehlasuje, že dospelí sa o Božom kráľovstve majú učiť od detí. Vzťah rodičov a detí je vzťahom, v ktorom sa jedni i druhí od seba navzájom učia, čo to znamená byť človekom. Je to vzťah obojstrannej úcty a vzájomného prijatia.
...

(úryvok z knihy D. Pastirčáka)

Dobrý článok. Všetci sme to čo je naša matka a náš otec, aj keď nesúhlasíme s mnohým alebo máme opačné názory. Sme z ich tela a sme ich telom. A s pribudajúcim vekom sa meníme na ich obraz úplne aj výzorom, správaním, s chorobami vo všetkom. Prijať rodičov, znamená prijať aj seba. Inej cesty niet.

objatim sa plodia deti?
pastircak asi nikdy nebol nechcene decko odhodene do decaku.

Ctiť si otca i matku. Mnohým to padne ťažko,najmä ak ich rodičia nie sú takí,ako by človek chcel.Môžu byť alkoholici,atď.Ich deťom je ťažké ich takých prijímať.Ak chce niekto,aby bol ctený,mal by preto aj niečo spraviť.

tuna je podla vsetkeho podstata polozena na odpustani.

Asi je požadované bezhraničné odpúšťanie.Pre niekoho môže byť ten balvan príliš veľký na to,aby s ním dokázal niečo spraviť.

pravdepodone.....mam podozrenie, ze sa jedna o silne budhisticke pohnutky.