Sebakritika a sebatrýznenie.

Viete ako tieto dva pojmy spolu súvisia?
Su ludia, ktorí sa vnímajú oveľa horšie než to realne je a je to vďaka všetkým ostatnym ludom, ktorí ich počas života presvedcovali ponižovaním, o tom, že su špatní, či horší než tí druhí)
Dokážete sa neskreslene skritizovať, tak že s tým viete pohnúť, či prijať nemenné nelichotivé fakty o vás samych? Viete si pripustit, ze mozete byť obeťou násilia na poli vedomia, ktoré vás zdegradovalo pretože ste stáli v ceste nejakej lepšej "krvi", než je tá vaša?
A viete aj to že sa klamete a klamete tým aj druhých o vašej výnimočnosti? Dokážete si to pripustit?
Dokážete nachádzať správnu mieru medzi ružovým videním seba sameho a temnym videním seba samého ?
Ak áno, hlbboko sa pred vami skláňam

zdravá sebakritika je na mieste, ..ale nemala by presiahnuť hranicu sebapodceňovania, ..ani poukazovať verejne na svoje vlastné nedostatky, ..bo tie sa okamžite stávajú terčom kritiky a vychytávajú sa na druhom jeho slabosti.. Každý nejaké má, len ide o to, ako ich dokáže spracovať , .. aby vlastné slabosti nespadli do sebatrýznenia = bo najhoršie je, ak si človek príliš pripúšťa obviňovania druhých, (takí tiež nie sú v poriadku a svoje nedostatky zvaľujú na slabších)..čo skutočne môže prejsť až do zlého psychického stavu. Vytknúť druhému jeho chybu , to treba vedieť podať, ...po správnosti ak sa negatívne kritizuje - zároveň by sa mala vyzdvihnúť aj nejaká kladná stránka u toho človeka ..,aby to nevyznelo ako buzerácia, čo sa horšie vnútorne spracováva.

No ja si zasa myslím, ze si prehnane sebakriticka.

CO JA VIEM, VYMYSLAM SI. sAK O COM BUDEME KECAT? ( CAPS