Šalamúnska múdrosť

Každý človek si aspoň raz v živote položí otázku, aký zmysel má to, čo robí, všakže ? Aký zmysel má to, o čo sa snaží. Aký zmysel má to, po čom túži. Aký zmysel má to, čo má. Kráľ Šalamún, a o ňom je dnešný príbeh, bol tiež podobne konfrontovaný. Vypovedá o sebe, že sa nevyhol žiadnej stránke života. Dozvedáme sa z jeho výpovede, že sa neuchýlil ku kritike iných ľudí a ku kritike a posudzovaní ich skúseností alebo ich nazerania na život, ale sám sa strmhlav vrhol do života. Ale opäť len pripomeniem, že sa tu stretávame s typickým hebrejským postojom. Vyslovená je téza, vyslovené je tvrdenie a neskôr nasleduje podporný materiál a neskôr nasledujú dôkazy. Šalamún sa vyznáva zo svojho postoja: Život je márnosť, život je honba za vetrom, život nedáva zmysel. Je to ako keď chcete chytiť vietor do fľaše a zavrieť ho tam. To nedáva zmysel. Jeho pocity mi veľmi pripomínajú pocity dnešnej generácie, pocity dnešného človeka. Jeho pocity by sme mohli zhrnúť do troch slov: život je bezvýznamný, život je zdeformovaný, život je prekliaty. Pozrime sa trošku na každý z nich:

Život je bezvýznamný, život je zdeformovaný, život je prekliaty. Aké cesty zvolil, po akých cestách chodil kráľ Šalamún, že prišiel na takéto závery, na takéto zdrvujúce až depresívne závery. Cesty boli bohaté. A na konci každej z nich bola frustrácia. Pozrime sa na niektoré z nich:

Cesta múdrosti. Prvú cestu, ktorú zvolil bola múdrosť, bolo poznanie, bolo vzdelanie.

Cesta hedonizmu. Druhú cestu, ktorú zvolil, bolo užívanie si, nazvali by sme to: hedonizmus. Doslova píše: „Povedal som si – nože skúsim to s radosťou. Užívaj dobre veci. A, hľa, to je márnosť.

Cesta alkoholu. Tretiu cestu, ktorú okúsil Šalamún, bol alkohol. Sám píše o tom takto: Pomyslel som si, že vínom osviežim svoje telo, ovládajúc myseľ múdrosťou a bláznivosti sa budem držať až dotiaľ, kým neuvidím, čo je prospešné pre ľudí. Čo majú robiť pod slnkom.

Cesta aktivizmu. Štvrtá cesta, ktorou sa pustil Šalamún, je prehnaná práca, aktivizmus, tvorivosť. Sám o sebe píše toto: „Podujal som sa na veľké veci. Vystaval som si domy, vysadil som vinice, založil som si záhrady a sady a nasadil som v nich ovocné stromy všetkých druhov. Urobil som si jazerá, aby sa v nich zvlažoval les, v ktorom rástli stromy...“ Úžasné, nie? A predsa Šalamún vypovedá o sebe – aj to je márnosť. Veď, keď zomriem, kto to vezme po mne ? Možno to bude človek múdry, možno to bude úplný hlupák... a to, do čoho som ja investoval celý život, on rozbije a privedie na mizinu.

Cesta moci. Piatu cestu zvolil, ktorú by sme mohli pomenovať: MOC. Nože počúvajme: Kúpil som si otrokov a otrokyne. Nahromadil som si aj striebra aj zlata i pokladov od kráľov a z krajín, zadovážil som si spevákov a speváčky a čo je ľuďom rozkošou aj mnoho žien. Šalamún zažil, čo to je vládnuť nad ľuďmi. Čo to je mať moc. Čo to je disponovať obrovským majetkom.

Šalamún poznal, čo to je otvoriť priestor v živote pre túžby akéhokoľvek druhu. A viete, čo je na konci takýchto experimentov ? Vtedy som znenávidel život, lebo sa mi sprotivilo všetko, čo sa deje pod slnkom. Všetko je márnosť. Všetko je honba za vetrom. Znenávidel som všetku moju lopotu, ktorou som sa umáral pod slnkom, ktorú musím zanechať tomu, čo príde po mne. Hlboká frustrácia. Taká, že znenávidel život. A jeho srdce si zúfalo nad všetkým. Myslím, že sa zhodneme na tom, že táto výpoveď o živote je nesmierne poctivá, nesmierne úprimná. Šalamún odkryl všetky svoje karty a priznal sa k tomu, k čomu sa ľudia neradi priznávajú - k hlbokej frustrácii, depresii, k sklamaniu, k prázdnote. Zažil to v svete, kde si mohol všetko dovoliť. A tak mi dnes túto vetu možno trošku ináč otočiť a ináč sformulovať. A povedzme si to takto: Frustrácia, prázdnota a depresia vzniká v svete, kde je všetko dovolené, kde niet hraníc, kde niet disciplíny, kde niet zákazov, kde je zdanlivá absolútna sloboda. Kde je človek so svojou svojvôľou v centre svojho žitia. Je to obraz sveta, kde je Boh zabudnutý. Šalamún takýto obraz sveta nazýva „pod slnkom“. A to všetko, o čom doteraz písal bolo – „pod slnkom“, ako keby naznačoval, že je ešte aj iná dimenzia, že je iný priestor, priestor „nad slnkom“. Je to naozaj tak, že človek je chytený do pasce svojich túžob, do premýšľania o živote bez Boha, bez Božej rady, človek sa zakriví do seba, ľudstvo sa zakriví do seba. Pretože ako sa vyjadril: JA som si nastaval, JA som sa rozhodol, JA som si nakúpil, JA som si užíval, JA, JA, JA je v strede.



Ing. Tibor Máhrik
v Žiline, 30.1.2005I.

odkaz

Mne to zase len overuje tú moju teóriu, že nie je až tak dôležitý cieľ, podstatná je cesta. A keďže Šalamún tak ľahko dosahoval všetky ciele, nemal čas vychutnávať cestu.

A veriaci, keď agitovali, tiež spomínal jeden z nich, ako ho svetská ;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;;sláva vôbec nenapĺňala, no odkedy spieva na chválu Boha, je šťastný.

O Šalamunovi sa hovorilo, že vedel rozkazovať aj duchom..
Hovorí sa , že s kralovnou zo Sáby splodil syna a tomu odovzdal aj archu a ten ju vyviezol z Jeruzalema.

vraj Kráľovná zo Sáby bola pravdepodobne Sybilla ale nie je na to dôkaz ..

Nie nebola, sibyla sa volala každa, čo vestila.
Videl som teraz dokument o kralovnej zo Saby, dodnes nevedia jej meno, Sheba -kralovstvo, leží na uzemí Jemenu a tam sa pomaly cudzinec nedostane a nie ešte robit vykopavky. Dokumnet bol o tom, že dostala sestra jedneho už neboheho archeologa povolenie na vykopavky , ale len na jeden mesiac, tak aspon zrentgenovali co je pod pieskom a našli zopar vynimocnych vecí..

oprava: Sibyla ))

Dodnes existuju oznacenia pre tzv. Pečate- Salamunove tabulky , ktoré boli číselnymi vyjadreniami planet .. a mali magicku moc, ale podla mna to je celé uplne inac a urobili z neho extra mudreho, len pre povesti.

tá Šalamúnova pečať - pentakel je silný symbol - podoba Davidovej hviezdy a má viacero svojich významov ...a bol špecializovaný na magické účely ..a k tým arch. nálezom len toľko , že čo našli Šalamúnové tabuľky , tak vraj to boli falzifikáty.
A čo sa týka samotného Šalamúna, vraj bol skutočne múdry a svojim intelektom predbehol dobu, riešil veci "veľmi " výnimočne na rozdiel od iných vládcov , aj keď ako človek nebol z tých najlepších a správal sa niekedy brutálne a užíval si orgie ako každý jeden atp., ..nakoniec život znenávidel a ostal frustrovaný..podľa mňa sa sklamal v Bohu v ktorého tak veril. ..nadobudol presvedčenie, že všetko v čo veril a robil bolo márne.

sú to také ukážkové vnuknutia mysle...

ja som si velakrat daval otazku,aky ma zmysel to co robim a aky to ma zmysel,chodim do prace snazim sa prezit,splacat uver,pomôst detom v studiach a tak sa vyberam svojou trnistou cestou zivota.kamaratov mam ak nieco potrebuju,rodine sa vyhybam,oberali ma o peniaze a majetok.alkohol mi otazku nevyriesi,ale pomaha zabudnut,potom je mi tri dni zle.
vsetko to ja ja ja lutujem ze niesom svina,ako ostatni nemal by som uver kazdy stvrty rok nove auto a ine

hm Salamun sa sprava akosi zasifrovane,bo ho uz pozname jedine z pribehov,z pisma,dolezity je ale ucinok, aky ma na nas napr.aj tento "pribeh" ciest