Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  náboženstvo  téma
kategórie:  

S modlitbou ruženca sa vyhrávali vojny, menili politické režimy. Nemožné sa stalo možné na orodovanie Panny Márie skrz modlibu ruženca.

26
reakcií
1196
prečítaní
Tému 28. januára 2016, 21:38 založil lea_pragmaticka1.

podobné témy:



1.
označiť príspevok

lea_pragmaticka1
   28. 1. 2016, 21:38 avatar
Vítězné růžencové kruciáty

Koronka o zwycięstwo nad szatanem
V říjnu – měsíci posvátného růžence – je záhodno připomenout si historické události, jejichž šťastné vyústění připisovali jejich účastníci síle modlitby růžence. Nejvýznamnější událostí, která zachránila Evropu před islamizací, byla bitva u Lepanta.
Lepanto (r. 1571)
Poté co v 7. století dobyli muslimové Jeruzalém, ovládli v tom dalším severní Afriku a usadili se ve Španělsku. Na počátku 14. stol. vyzval sultán své poddané ke „svaté válce“ (džihádu) proti křesťanům. Krátce nato dosáhli Turci velkého vítězství v bitvě u Varny (1444). Několik let poté (1453) ztrácejí křesťané Konstantinopol a ve 2. pol. 16. stol. dobývají Turci Kypr a Krétu.
V roce 1571 vyrazila turecká armáda k dobytí Evropy. Sultán Selim II. prohlašoval, že ve všech evropských zemích zavede jako náboženství islám, on přijme titul vládce Evropy a na štítě Svatopetrské baziliky v Římě zavlaje zelená standarta s půlměsícem. V těchto dramatických chvílích se papež Pius V., velký ctitel růžence, zasadil díky svému nezměrnému úsilí a diplomatickým schopnostem o vytvoření Svaté ligy – spojenectví španělského, benátského a papežského loďstva, podporovaného parmskými, janovskými a savojskými flotilami. Vyzval též celý křesťanský svět k modlitbě růžence za vítězství nad islámem. Ve dnech předcházejících bitvě a také během jejího trvání procházela ulicemi Věčného města procesí organizovaná Piem V. a ve všech kostelech, klášterech a také na lodích se modlil růženec.
7. října 1571 došlo u řeckého pobřeží poblíž Lepanta k velké bitvě. Na vlajkové galéře Juana d‘Austrii (24letého vůdce křesťanských vojsk a syna císaře Karla V.) zvané „Real di Spagna“ vlála světle modrá vlajka s ukřižovaným Kristem – darem od papeže Pia V. Vlajková galéra vůdce islámských vojsk „Sultán“ plula pod vlajkou, na níž byly vyšity verše z Koránu. Navečer 7. října obdržel papež Pius V. tu milost, že viděl vítězství křesťanských vojsk.
Bitva trvala několik hodin. O vítězství Svaté ligy rozhodla nečekaná bouře, která rozehnala turecké šiky a znemožnila jim taktické manévrování. U Lepanta padlo na třicet tisíc mohamedánů, další tři a půl tisíce byly zajaty, potopeno bylo 150 tureckých lodí, další stovky lodí a děl byly zajaty. Osvobozeno bylo na 15.000 křesťanských zajatců. V bitvě padlo více než 7.500 křesťanů. Po bitvě se Juan d‘Austria spolu s ostatními veliteli vypravil do různých mariánských chrámů, aby v nich poděkovali za toto vítězství. Ve zprávě benátskému senátu napsali: „Non virtus, non arma, non duce, set Maria Rosari Victorem non fecie” – „Ne síla, ne zbraně, ne velitelé, ale Panna Maria Růžencová nám přinesla vítězství.“
Bitva u Chocimi (r. 1621)
Polské rytířstvo v 17. stol. připisovalo modlitbě růžence a přímluvě Matky Boží úspěšné ukončení bitvy s Turky u Chocimi v r. 1621. Ve zdánlivě beznadějné situaci, když se už už schylovalo k dalšímu tureckému útoku, vyzval v Krakově místní biskup věřící k účasti na růžencovém procesí. Zúčastnili se ho všichni obyvatelé města. V krakovských zvonicích bily zvony. Několik dní nato byly neočekávaně podepsány pro Poláky výhodné mírové smlouvy.
Bitva u Vídně (r. 1683)
Také Jan III. Sobieski připisoval vítězství nad Turky v r. 1683 u Vídně Prozřetelnosti. „Venimus, vidimus, Deus vicit,” napsal. „Přišli jsme, viděli jsme, Bůh zvítězil.“ Císař Leopold I. se před bitvou modlil veřejně den co den růženec. Patnáctidenní růžencovou novénu vedli v Římě karmelitáni z kostela Panny Marie Vítězné. Předtím, než se vypravil na cestu, vydal se Jan III. Sobieski do čenstochovské baziliky, aby Matku Boží prosil o ochranu. Vždy u sebe nosil růženec. Ráno před bitvou pak ministroval při mši svaté.
Filipíny (r. 1646)
Jiná „růžencová událost“ proběhla v Asii. V březnu r. 1646 se u filipínského pobřeží objevila flotila z protestantského Nizozemska. Španělé a Filipínci disponovali pouze dvěma kupeckými loděmi. V té chvíli vyzval jeden z otců dominikánů k modlitbě růžence. Vojáci složili slib, že v případě vítězství absolvují bosky pouť do kostela Panny Marie Růžencové v dominikánském klášteře v Manile. Pět následných holandských útoků (od března do října) skončilo naprostým fiaskem. Filipíny zůstaly katolické. Z této země tak i nadále vyráželi misionáři evangelizovat ostatní asijské země. Papež Pius XII. nazval Filipíny „Královstvím posvátného růžence“.
Peterwarden (r. 1716)
Na počátku 18. stol. ohrozila turecká flotila Benátskou republiku. 5. srpna 1716 se u Paterwardenu uskutečnila rozhodující bitva. Proti dvousettisícové turecké armádě stanula 64tisícová armáda knížete Evžena Savojského. V době bitvy pořádala růžencová bratrstva v mnoha městech prosebná procesí. Turecká armáda šla od porážky k porážce a Balkán byl brzy od muslimů osvobozen. Na znamení mimořádné vděčnosti za vítězství zavedl papež Inocenc XII. svátek posvátného růžence, který měl být slaven v celém křesťanském světě.
Zázrak na Visle (r. 1920)
Rovněž „Zázraku na Visle“ z roku 1920 předcházela modlitební kruciáta. Třicet tisíc lidí na varšavském Zámeckém náměstí se modlilo růženec za záchranu vlasti před bolševickým nebezpečím. Francouzský generál Weygand prohlásil, že ještě nikdy neviděl lidi tak se modlit jako ve Varšavě. Polský episkopát shromážděný na Jasné Hoře zasvětil celý národ Panně Marii Královně.
Rakousko (r. 1955)
Po 2. svět. válce bylo Rakousko rozděleno (stejně jako Německo) na čtyři části. Jednu z nich (s hlavním městem Vídní) ovládala Rudá armáda. Sověti neměli v úmyslu se svých plánů na podmanění si tohoto území vzdát. Rakousku hrozilo rozdělení na svobodné západní a východní komunistické.
Na popud františkána o. Petra Pavlicka povstala Kající růžencová kruciáta za účelem vyplnění proseb fatimského poselství. Byly zorganizovány veřejné modlitby a procesí ve městech a vesnicích, jichž se účastnili i přední rakouští politici. Věřící se zavazovali modlit ve svých domácnostech za osvobození země růženec. O. Pavlicek bez přestání prostřednictvím rozhlasu burcoval Rakušany k připojení se ke kruciátě.
Ještě v prosinci roku 1954 sovětský ministr zahraničí Molotov kategoricky prohlásil, že je zhola nemožné, aby se sovětská vojska z Rakouska stáhla. Veškeré možnosti k vyjednávání prakticky padly. To už bylo do kruciáty zapojeno na 10% Rakušanů.
13. května 1955 se kancléř Julius Raab vydal do Moskvy. Ve svém deníku si poznamenal: „Dnes je den Fatimy. Rusové budou ještě zatvrzelejší. Modlím se k Matce Boží, aby rakouskému národu pomohla.“
A 15. srpna 1955 se Sověti uvolili k podpisu smlouvy. Z Rakouska se stáhla všechna okupační vojska, včetně Rudé armády. Ve Vídni byly uspořádány velkolepé nábožensko-vlastenecké oslavy, během nichž zvonily třikrát denně zvony. 12. září řekl Julius Raab při modlitbě, kterou osobně vedl: „Jsme svobodni! Děkujeme ti za to, Maria!“
Brazílie
V polovině 60. let 20. století nevyšly plány brazilskému prezidentu na zavedení komunismu v zemi. V reakci na rozmach komunistické činnosti povstala četná mariánská bratrstva. V celé zemi byly pořádány tzv. „růžencové pochody“, kupř. šestisettisícový pochod s modlitbou růžence a náboženskými písněmi v Sao Paulu. Tváří v tvář nastalé situaci opustili komunisti v čele s prezidentem zemi.
Filipíny
V 80. letech minulého století vyšly na výzvu filipínského primase kardinála J. Sina do ulic s růžencem v ruce dva miliony lidí, aby protestovaly proti restriktivní politice prezidenta F. Marcose. Po čtyřech dnech trvání veřejných modliteb vydal prezident rozkaz rozehnat shromáždění tanky. Avšak když dva miliony lidí poklekly obráceny směrem k přijíždějícím tankům, pozvedly ruce a začaly se hlasitě modlit, nespočet vojáků se připojil k nim. Následné pokusy rozehnat shromáždění slzným plynem (vítr se náhle obrátil a vanul směrem k útočníkům) a pomocí minometů (všechny náboje byly vadné) nepřinesly kýžené ovoce. Marcosova vláda padla.
Maďarsko
Maďarský primas kardinál Józef Mindszenty, v 50. letech vězeň komunismu a propuštěný během protisovětského povstání v Budapešti v roce 1956, napsal, že Maďarsko bude zachráněno skrze růženec, pokud se ho jedna desetina národa, tj. 2 miliony lidí, bude modlit. V roce 2006 připomněl tehdejší maď. primas slova kardinála Mindszentego a vyzval k celonárodní modlitbě růžence. Za čtyři roky se k růžencové kruciátě za vlast připojily 2 miliony lidí. Krátce nato socialisti, tj. postkomunisti, prohráli parlamentní volby.
Před svou smrtí pronesl polský primas kardinál August Hlond (1881–1948) tato slova: „Přijde-li vítězství, bude to vítězství Nejsvětější Panny Marie. […] Polsko nezvítězí pomoc zbraní, ale pomocí modlitby, pokání, velké lásky a růžence. Je zapotřebí doufat a modlit se. Jedinou zbraní, která Polsku přinese při aktivním užívání vítězství, je růženec.“
dr. Krzysztof Kawęcki, historik
immaculata.minorite.cz Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


3.
označiť príspevok

lea_pragmaticka1
   28. 1. 2016, 21:51 avatar
Máriine víťazstvá
Veľa milosti dostávajú veriaci, keď prosia Pannu Máriu o pomoc. Na mariánskych pútnických miestach býva mnoho votívnych tabuliek, každá vyjadruje osobnú skúsenosť človeka, ktorý prosil o pomoc Matku Božiu a pomoc obdŕžal.
Sú ale niektoré historické udalosti, o ktorých sa píše v dejinách, kedy celé národy boli uchránené od skazy a to práve príhovorom našej nebeskej Matky. Chceme uviesť niekoľko takýchto udalostí.

Historické víťazstvá Panny Márie

Víťazstvo Panny Márie v Afrike

Záchrana Prahy pred švédskym vojskom
Víťazstvo kresťanských vojsk v bitke pri Lepante
Víťazstvo kresťanských vojsk v bitke pri Viedni
Záchrana Portugalska
Oslobodenie Rakúska
Prvá filipínska ružencová revolúcia r. 1986
Druhá filipínska ružencová revolúcia r. 2001
A ešte ďalšie svedectvo, skôr osobné, ale nie menej hodnoverné a zázračné:

Záchrana katolíckych kňazov v Hirošime
Kedy konečne pochopia ľudia našej doby, že sa musíme zapojiť do ďaľšej ružencovej revolúcie, aby sme zvrhli jarmo najhoršieho diktátora - zlého ducha, aby sme sa oslobodili aj my aj mnohí naši bratia a sestry, ktorí sú v zajatí hriechu.
Ohrozujú nás drogy, terorizmus, pornografia, hazardné hry a my si myslíme, že sa nedá nič robiť. Siahnime konečne po ruženci a vybojujeme nové historické i osobné víťazstvá!
Mária, pomáhaj nám svojim všemocným príhovorom!

Záchrana Prahy pred švédskym vojskom

Mariánsky stĺp na Staromestskom námestí v Prahe bol postavený z vďačnosti za ochranu pred vydrancovaním Prahy švédskou armádou v roku 1648. Latinský nápis, ktorý dal naň vytesať cisár Ferdinand III. znie: Panne, Rodičke počatej bez poškvrny dedičného hriechu, postavil zbožný a spravodlivý cisár za záchranu a oslobodenie mesta. Čo sa vlastne stalo:
Praha bola napadnutá Švédmi 26.7.1648, veľká časť mesta bola obsadená a vydrancovaná. Obyvatelia nedobytej časti sa rozhodli, že sa budú brániť a mesto bez boja nevydajú. Avšak boli obklúčení a postavení proti mnohonásobnej presile. Proti Prahe stáli tri švédske armády s najlepšími vojakmi, skúsenými generálmi a šesťdesiatimi delami. Obrancovia boli nevycvičení remeselníci a študenti a mali iba tri dela. Obliehanie trvalo pätnásť týždňov.
Pražania si boli vedomí, že bez mimoriadného Božieho zásahu sú stratení a preto začali v tejto strašnej situácii konať prosebné pobožnosti k Panne Márii. Schádzali sa v dome jedného mešťana, keď ich počet vzrástol tak, že sa nevošli do domu, schádzali sa na Staromestskom námestí, kde sa modlili pred ikonou Panny Márie.
Mnohokrát sa už zdalo, že mesto bude dobyté, ale vždy, akoby zázrakom sa situácia zmenila a obliehatelia ustúpili. Posledné delové gule dopadli na mesto 1. novembra. Potom prišla správa, že bol podpísaný mier a Švédi z mesta odtiahli. Útočníkov padlo 5000 a obrancov 219, čo je 23-krát menej.
Obyvatelia Prahy pripisovali toto víťazstvo zvláštnej pomoci Božej a príhovoru Panny Márie. Preto bol na rozkaz cisára Ferdinanda III. postavený stĺp so sochou Panny Márie a bola zriadená nadácia na konanie mariánskej pobožnosti. Tá sa mala konať každú sobotu a vo sviatok Panny Márie "na večné časy". Mal to byť sprievod so spevom loretánskych litánií.
Škoda, že tento stĺp strhol v r.1918 rozbesnený dav. Ale je pekné, že skupina veriacich začína obnovovať tieto mariánske pobožnosti a možno sa podarí obnoviť aj stĺp so sochou na pamiatku Máriinho víťazstva.

Víťazstvo kresťanských vojsk v bitke pri Lepante

Pod pontifikát dominikána Pia V. (1566-1572), ktorý bol veľkým askétom a mužom modlitby a na pápežskom tróne, spadá udalosť, ktorá mala pre Cirkev a celý Západ rozhodujúci význam. Preto je zobrazená na mnohých stropových freskách mariánskych kostolov námorná bitka pri Lepante.

Politicky roztrieštený Západ bol ohrozovaný Turkami. Vo svojej dobyvačnej politike si chceli bez milosti podmaniť celý kresťanský Západ a získať ho pre moslimskú vieru. Keď sultánova flotila získala viac gréckych ostrovov, plánoval dobyť cez Maltu, Sicíliu a Neapol Stredozemné more.
Pápez Pius V. sa neúnavne snažil zjednotiť rozhnevaných kresťanshých veliteľov, aby sa tak mohli účinne postaviť proti tureckej prevahe. V najväčšej núdzi bola obranná vojna a vedenie hresťanskej flotily zverené vynikajúcemu mladému admirálovi Juanovi z Rakúska. Súcasne vyzval Pius V. všetkých hresťanov, aby sa tak ako an modlili ruženec, aby kresťanské vojská zvíťazili v tejto bezvýchodiskovej situácii s pomocou Panny Márie. Hovorí sa dokonca, že pápež dal vojakom rozdať ružence.
Admirirál Andre Doria mal na palube svojej lode pri sebe aj vzácnu kópiu milostivého obrazu z Guadalupe.
7. októbra 1571 napokon prišlo k svetoznámej bitke. Bojovalo 500 lodí a 170 000 mužov. Očití svedkovia hovoria, že na kresťanských lodiach boli vztýčené kríže a že syn rakúskeho cisára, don Juan si ako prvý kľakol pred krížom a úpenlivo prosil o Božiu pomoc. Vsetci ostatní vojaci nasledovali jeko príklad.
Boli to dojímavé okamiky. V priebehu niekoľkých kodín ťažkého boja bolo potopených 113 tureckých galejí, zajatých 117 lodí a oslobodených 12 OOO kresťanských otrokov, ktorí museli slúžiť Turkom ako veslári. Dovtedy neporaziteľná turecká flotila utrpela zdrvujúcu porážku a Európa bola zachránená pred islamom. Všetci boli presvedčení, že nezvíťazila zbraní, ale Boh zasiahol na príhovor Panny Márie.
Keď prišla o dva týzdne k pápežovi správa o šťastnom výsledku bitky, nebol pápež vôbec prekvapený. On totiž v hodine víťazstva náhle prerušil rozhovor s generálnym pokladníkom, otvoril okno a dojatý radostne oznámil: "Naša kresťanská flotila v tejto hodine zvíťazila nad Turkami. Poďakujme sa Pánovi!"
Tiež nariadil, aby sa od toho dňa každú prvú októbrovú sobotu slávil sviatok "Panny Márie víťazstva". Jeho nástupca pápež Gregor XIII. neskôr tento sviatok premenoval na "Sviatok ruženca".

Víťazstvo kresťanských vojsk v bitke pri Viedni

Turci zažili pri Lepante síce ťažkú porážku, ale ich duch dobyvačnosti nebol zlomený.
Keď im francúzsky „Kráľ slnka" - Ľudovít XIV. ponúkol dohodu proti Rakúsku, znova kuli vojnové plány. Onedlho sa smerom k Európe vydalo obrovské mohamedánske vojsko, podmanilo si východný Orient, bezohľadne preniklo Maďarskom a napokon stálo pred bránami Viedne.
Vo vojnovom vyhlásení Turci cisárovi napísali: „ Vezmeme ti tvoje malé kráľovstvo a jeho obyvateľstvo vyhubíme."
Opäť bola celá Európa vo veľkom nebezpečenstve. Keby sa bolo Turkom podarilo získať Viedeň, tak by celý kresťanský Západ padol pod islamskú nadvládu.
Presila moslimských vojakov a ich brutalita zničili akúkoľvek nádej. Proti tureckému vojsku so 160 000 mužmi stálo iba 12 000 kresťanských vojakov. Bolo nemožné poraziť viac ako 10-násobnú presilu!
V tejto veľkej núdzi vyzval cisár k 40-hodinovej modlitbe, ktorá sa mala konať vo všetkých kostoloch. Zúčastnil sa jej i on a celý jeho dvor, pretože vedel: aby zostala Európa kresťanská, môže teraz pomôcť už iba Boh.
Poľský kráľ Sobieski ponúkol cisárovi Ľudovítovi svoju podporu. Najprv však putoval do národnej svätyne v Čenstochovej a tam zložil k nohám Panny Márie, Kráľovnej Poľska, svoj kord a zveril sa do jej ochrany. Nato išli cisárovi napomoc aj Bavori, Frankovia, Švábi a Angličania.
Kresťanské vojsko malo však aj napriek tomu iba 60 000 vojakov, a tí stáli proti tureckému vojsku, ktoré vzrástlo na 260 000 mužov. V tejto beznádejnej situácii si cisár zavolal na pomoc kazateľa a divotvorcu, talianskeho kapucína Marca ď Aviana, ktorý mu už mnohokrát dobre poradil. P. Marco ď Aviano prišiel a slávil 8. septembra 1863 (na sviatok narodenia Panny Márie) s vojakmi svätú omšu.
Kráľ Sobieski o nej svojej manželke napísal: „P. Marco nám dal svoj e požehnanie. Všetci sme prijali z jeho rúk sväté prijímanie. Mal pre nás výnimočný príhovor a pýtal sa nás, či máme dokonalú dôveru v Boha. Na našu jednohlasnú odpoveď sme mali viackrát opakovať slová , Ježiš, Mária! On je skutočne Boží muž."
12. septembra 1683 došlo k rozhodujúcej bitke. Cisár Leopold odovzdal každému prvému práporu svojho regimentu zástavu s vyobrazením Nepoškvrnenej Panny Márie. Pred východom slnka slávil páter Marco s veliteľmi na Kahlenbergu svätú omšu, na ktorej miništroval kráľ Sobieski. Páter Marco obetoval na tejto svätej omši Bohu svoj život za víťazstvo nad Turkami.
Potom napadli kresťanské vojská nepriateľský tábor s heslom „Mária, prečistá Panna!" Ich dôvera v pomoc Panny Márie im dodávala neuveriteľnú odvahu. Páter Marco prechádzal medzi vojakmi s krížom v ruke a žehnal bojové šíky, povzbudzujúc predovšetkým tých, ktorí boli v najväčšom nebezpečenstve.
Po prvých úspechoch kresťanského vojska vypukla v nepriateľskom tureckom tábore napriek obrovskej prevahe taká panika, že sa obávaný veliteľ Kára Mustafa a s ním všetci jeho vojaci dali na útek. Zanechali po sebe 15 000 stanov. Už nikdy sa nevrátili späť! Už po 2-krát bola Európa zachránená pred Turkami očividnou pomocou Panny Márie.
Kráľ Sobieski to vyslovil na verejnosti: Keď mu chcel kazateľ počas ďakovnej svätej omše vzdať poctu za jeho zásluhy, kráľ ho prerušil, vstal, kľakol si pred obraz Panny Márie, zložil k jej nohám svoj meč a pred všetkými prítomnými nahlas vyznal: „ Ona je víťazom!"
Pápež Inocent XI. povýšil z vďačnosti deň víťazstva, 12. september, na sviatok „Mena Panny Márie".

Záchrana Portugalska

Portugalskí biskupi videli, aké davy ľudí prichádzali do Fatimy, ako sa modlili. V prvých rokoch po začiatku zjavení neboli doporučené miestnym biskupom púte do Fatimy. Cirkevné vrchnosti si počínali s veľkou opatrnosťou. Fatimskí kňazi boli podrobení prenasledovaniu zo strany slobodomurárskych vrchností.
Zbožný ľud však napriek zákazu prichádzal až v šesťdesiatisícovom počte. S odstupom času, v roku 1922, miestny biskup konštatoval, že nie je možné nechať toľké davy bez pastorácie a dovoľuje slúžiť v Cova da Iria sv. omše. V roku 1926 navštevuje Fatimu už aj pápežsky nuncius. Miestny biskup z Leire robí prvú oficiálnu púť v roku 1927.
V roku 1930 sa datuje, že do Fatimy prišlo oveľa väčšie množstvo pútnikov ako do Lúrd. Dovtedy Lurdy boli najväčšou svätyňou mariánskych zjavení. Portugalskí biskupi prijali zjavenie Panny Márie a vyhlásili národnú púť do Fatimy. Rusko šírilo bludy a v Španielsku vypukla krvavá občianská vojna. Preto všetci portugalskí biskupi si urobili púť do Fatimy, na kolenách pred sochou Panny Márie zasväcujú Portugalsko jej Nepoškvrnenému Srdcu. A Portugalsko bolo krajinou, ktorú komunizmus nezasiahol. Španielsko s Portugalskom má veľmi dlhú hranicu. Portugalsko sa vyhlo aj tragédii bratovražedného boja. Boh zázrakom túto krajinu uchránil vďaka zasväteniu, ktoré urobili portugalskí biskupi 13.5.1931.
Portugalskí biskupi v roku 1938 urobili ďalšiu púť do Fatimy, za účasti 20 biskupov, tisíc kňazov a vyše pol milóna veriaciach opäť zasvätili Portugalsko. Vzývali Pannu Máriu ako Kráľovnú Pokoja o pomoc, o záchranu pred druhou svetovou vojnou. Tým, že oni urobili tento akt, Portugalsko bolo uchránené od hrôzy druhej svetovej vojny. Toto je len vecou zázraku. Tu vidno, aký zásah malo zasvätenie sa Nepoškvrnenému Srdcu Panny Márie. Tu vidno, čoho všetkého sme mohli byť aj my ušetrení, nebyť neposlušnosti voči Máriinmu hlasu, ktorá, žiaľ, zachvátila aj mnohých v cirkvi.

Oslobodenie Rakúska

Počas 268. rokovania v Berlíne bez ostychu vyhlásil sovietsky minister zahraničia Molotov svojmu rakúskemu kolegovi: „Čo my Rusi raz máme, to už viac nedáme!". A to po 2. svetovej vojne bolestne zakúsili všetky tie krajiny, ktoré boli obsadené ruskými vojakmi: Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Albánsko, Česko-Slovensko, Poľsko a Východné Nemecko ...- okrem Rakúska!
Hoci si Hitler 13. marca 1938 Rakúsko pričlenil a 28. marca 1945 sem vpochodovali ruskí vojaci, krajine sa opäť podarilo získať slobodu. Za toto víťazstvo nad komunistickou okupáciou vďačí rakúsky ľud ružencu a jednoduchému františkánskemu pátrovi Petrovi Pavlíčkovi.
Pátra Petra sa počas 2. svetovej vojny v americkom zajatí veľmi hlboko dotklo fatimské posolstvo. Spoznal, aký význam má ruženec pre svetový mier a že politické rozhodnutia spočívajú oveľa viac v rukách modliaceho sa národa ako v rukách samotných politikov. Poznačený týmto presvedčením založil v roku 1947 spoločenstvo ,Zmierny ruženec', ktorého členovia mali za úlohu vyprosiť v duchu Fatimy slobodu Rakúska a svetový mier.
Do tohto modlitbového spoločenstva vstúpili i obaja rakúski kancelári Figl a Raab. Nielenže sa zúčastňovali na prosebných procesiách, ale často brali i sami s vierou do rúk ruženec. No na počiatku bol cieľ ich modlitby - sloboda Rakúska - v ďalekej budúcnosti.
Ešte v decembri 1954 vyhlásil ruský minister zahraničia Molotov rakúskemu ministrovi zahraničia Figlovi, že na uzavretie štátnej zmluvy nie je žiadna nádej. L. Figl vtedy P. Petrovi povedal: „ Teraz sa môžeme už iba modliť!"
O niekoľko mesiacov sa začal pripravovať prekvapujúci obrat. Po 354 bezvýsledných rokovaniach a 10 rokoch dôveryplnej modlitby a čakania podpísali 15. mája 1955 ministri zahraničia spojencov (USA, Francúzsko, Anglicko, Sovietsky zväz) a rakúsky minister zahraničia Figl na zámku Belvedere dlho vytúženú štátnu zmluvu.
„Podpisujeme s vďačnosťou Všemohúcemu a s radosťou voláme: 'Rakúsko je slobodné!'" Takto komentoval L. Figl tento veľký okamih v dejinách Rakúska. Niečo podobné povedal osobný sekretár spolkového kancelára Raaba: „V kancelárii sa Raab prehŕňal v poznámkovom kalendári z roku 1955. Otvoril ho v strede apríla, pri dňoch, keď sa rakúska delegácia nachádzala v Moskve. Bola tam poznámka: 'Dnes je deň Fatimy (13. apríl). Rusi sú tvrdí. Strelná modlitba k Panne Márii, aby svojím orodovaním pomáhala rakúskemu národu. '
Spolkový kancelár poznamenal: 'Vidíš, Prantner, bola to Panna Mária! Ona nám pomohla získať štátnu zmluvu!"
Nielen veriaci ľud, ale predovšetkým špičkoví politici považovali tento tak rozhodujúci politický vývoj za odpoveď neba na modlitbu ruženca státisícov veriacich.
Počas veľkej ďakovnej slávnosti hnutia ,Zmierneho ruženca' 10. septembra 1955 vyhlásil minister Figl: „My všetci, ktorí sme tu dnes zhromaždení a ktorí sa s pokorou, ale i s pýchou považujeme za veriacich kresťanov, poznáme moc modlitby: Pred ôsmimi rokmi sme boli iba malou hŕstkou sotva 10 000 ľudí, ktorí sa zjednotili, aby sa denne spoločne modlili ruženec za mier a slobodu Rakúska. (V roku 1955 ich bolo už 500 000!) Ja som vtedy rád prijal pozvanie. Počas ôsmich rokov sme sa modlili bolestný ruženec a úpenlivo sme prosili, aby nám nebo úplne a celkom prinavrátilo našu slobodu a nezávislosť. Naša modlitba bola vypočutá. Dnes sa môžeme s radostným srdcom modliť slávnostný ruženec, poďakovať sa nebu, že bola vyslyšaná naša úpenlivá prosba a že môžeme byť opäť tým, čím sme boli: slobodným národom!"

Prvá filipínska ružencová revolúcia r. 1986

V roku 1972 sa Filipíny stali totalitnou krajinou. Prezident Ferdinand Edralin Marcos, ktorý už nemohol kandidovať, lebo úrad zastával už dve trojročné obdobia, vo svojej túžbe po moci zlikvidoval slobodu tlače, odstránil opozíciu a s ňou sedemtisíc dôstojníkov a vojakov, rozpustil parlament a dal zatvoriť člena parlamentu Benigna Aquina, ktorý vo väzení ochorel na srdcovú chorobu, ktorá vyžadovala operáciu. Diktátor Marcos mu dovolil odísť do USA s tým, že sa už nikdy nevráti.
Sinou osobnosťou na filipínach bol kardilnál Jaime L. Sin. Všetci ho poslúchali, dokonca aj prezident Marcos, ktorý na kardinálovo naliehanie v roku 1974 prepustil na slobodu niekoľko sto väzňou.
Preto bolo len pochopiteľné, že Marcos chcel zaútočiť aj na Cirkev, ale pre silný odpor kardinála Sina ustúpil so slovami: "Mám dosť svojich problémov. Prečo by som vstupovať do konfliktu s Cirkvou?"
Situácia v krajine sa stávala veľmi napätou. Najmä potom, čo sa do krajiny v r. 1983 z USA vrátil Benigno Aquino, ktorého zastrelili pri vystupovaní z lietadla ešte skôr, ako sa jeho noha dotkla zeme. Jeho smrť prebudlila Filipíncov z apatie.
Na čelo odporu sa postavila vdova po Benignovi Aquinovi, Corazon Aquinová.
Dňa 22.februára 1986 sa v kasárňach obrnili minister obrany Juan Enrilo a generál Fidel Ramos, zástupca veliteľa ozbrojených síl s tristo vojakmi proti diktátorovi Marcosovi. Ten na nich poslal tanky.
U kardinála zazvonil telefón:"Eminencia, musíte nám pomôcť. Ak nám nepomôžete, tak za niekoľko hodín už nebudeme živí."
Kardinál odišiel do svojej kaplnky. Keď sa o pol druha hodiny vrátil, vedel, čo má robiť. Prostredníctvom katolíckeho rozhlasu Veritas vyzval všetkých, aby išli do Aleje zjavenia svätých brániť vzbúrencov.Medzi tanky a kasárne sa na kardinálovu výzvu dostavil dvojmiliónový dav ľudí s ružencom v rukách.
Prišli celé rodiny, kňazi, rehoľné sestry, aby štyri dni a štyri noci stáli na stráži. Okrem toho kardinál vyzval na modlitbu aj rehoľné sestry v troch kontemplatívnych kláštoroch, ktoré sa so zdvihnutými rukami modlili na kardinálov úmysel.
Nepadol ani jeden výstrel. Tanky sa zastavili a velitelia, ktorí mali dať povel na paľbu, volali:"Modlite sa hlasnejšie, nech aj moji vojaci v tanku počujú vašu modlitbu!"
Potom špeciálne jednotky pustili na ľudí plyn, ale vietor sa obrátil a všetok plyn šiel späť na vojakov. Medzi dav pristáli aj vrtuľníky, ale nikto už neútočil, lebo vojakov sa dotkla Božia milosť.
Nakoniec Marcos z krajiny utiekol a Corazon Aquinová bola zvolená za prezidentku.
Kardinál Sin, ale aj ostatní účastníci týchto udalostí, to považovali za zázrak na príhovor Panny Márie.

Druhá filipínska ružencová revolúcia r. 2001

Niečo podobné sa stalo počas„Druhej modlitbovej revolúcie".
Na búrlivom zasadnutí filipínskeho senátu, ktorý bol v priamom prenose vysielaný v televízii, vyšlo najavo, že prezident Josef Estráda, bývalý filmový herec a playboy, ktorý bol zamotaný do kadejakých čiernych obchodov, nemôže byť zbavený svojho úradu zákonnou cestou. Väčšina senátorov, pravdepodobne podplatená prezidentom, sa totiž v procese za jeho zosadenie z úradu postavila na prezidentovu stranu a hlasovala za neho.
Nato arcibiskup Manily kardinál Sin vyzval ešte v ten večer veriacich - bolo to v utorok 16. januára 2001 o 23.00 - aby prišli do Svätyne Kráľovnej pokoja a modlili sa tak dlho, kým nebude prezident zosadený. On sám slávil už krátko po polnoci prvú svätú omšu.
Tisíce veriacich prúdili do svätyne, ktorá je postavená na tom mieste, kde v roku 1986 porazili Filipínci s ružencom v ruke Marcosom poslané tanky. Zo dňa na deň prichádzalo stále viac ľudí a v piatok večer dosiahli hranicu dvoch miliónov. Mnohí kňazi, seminaristi, rehoľníci a študenti Univerzity sv. Tomáša v putovali k svätyni so zázračným obrazom Ružencovej Panny Márie, kde sme zotrvávali v modlitbe.
Keď potom hučali nad hlavami vojenské vrtuľníky, ľudia sa modlili ešte hlasnejšie. V piatok popoludní, 19.1.2001 v hodine smrti nášho Pána, pristál jeden z vrtuľníkov neďaleko svätyne a po desiatich minútach zaznelo úplne prekvapujúce hlásenie, že väčšina generálov odstúpila od prezidenta Estrádu a postavila sa na stranu ľudu. Krátko nato sa na plošine pod veľkou sochou Panny Márie , Kráľovnej pokoja' ukázal najvyšší veliteľ armády spolu s vedúcimi generálmi a vyhlásil, že prezidentovi vypovedali svoju loajalitu a akceptujú vôľu ľudu.
Radosť ľudí bola neopísateľná. O piatej slávil kardinál Sin s nespočetným množstvom veriacich ďakovnú svätú omšu.
Vo svojom pastierskom liste z 24. januára 2001 kardinál napísal: „Ako došlo k druhej mierovej revolúcii? Mám na to len jednu odpoveď: vďaka Božej milosti. Obe mierové revolúcie nás učia, že Pán vyslyší naše modlitby, opäť nám prinavráti ľudskú dôstojnosť a vylieči našu krajinu, keď sa my, Boží ľud, k nemu obrátime s modlitbou a pokáním. Mocnejšia ako zbrane je dôveryplná modlitba. Účinnejšie než strategické plánovanie sú pôst a obety. Mocnejšia ako vojenská sila je tichá moc národa, ktorý bdie v modlitbe."

Záchrana katolíckych kňazov v Hirošime

„Modlitba je silnejšia ako atomová bomba!
Hirošima - toto meno bude v dejinách neustále spojené s totálnym zničením a nevýslovným utrpením po zhodení prvej atómovej bomby počas druhej svetovej vojny.
Bol pondelok, 6. august 1945, medzi druhou a treťou hodinou v noci. Z ostrova Tinian vyštartovalo lietadlo typu Boeing B-29 Superfortress smerom k japonskej pevnine. Hirošima mala byť vymazaná zo zemského povrchu, a tým mala byť zničená japonská vojnová moc.
Otvory bombardéra sa otvorili nad viac ako 1/2 miliónovým mestom. Všetko sa odohrávalo podľa plánu. Bolo to po prvýkrát v dejinách ľudstva, čo sa ľudia odvážili zhodiť na zem atómovú bombu. Stalo sa to ráno o ôsmej hodine a pätnástej minúte. Nepredstavitelný svetelný blesk a mesto bolo pokryté vriacim dymom, ktorý vyhadzoval budovy do vzduchu.
Obrovské mračno dymu dosiahlo za tri minuty výšku 10 000 až 20 000 metrov. Celé mesto bolo zničené. Čo zostalo, bola len tma, krv, zhoreniny, stonanie a bleskurychle šíriaca sa hrôza.
Takto to opisuje pilot bombardéra: „Od tejto spomienky na niekoľko najstrašnejších minut môjho života sa nikdy nebudem môcť oslobodiť."
Nielen on, celý svet bol šokovaný! Hirošima zostane varovaním pre všetky časy. Existuje však ešte jedno iné, velkorysé, nepoznané posolstvo z Hirošimy, utešujúce posolstvo nádeje:„Modlitba je silnejšia ako atomová bomba!"
Maria, Královna ruženca, zázračným spôsobom zachránila malé, štvorčlenné spoločenstvo pátrov jezuitov, ktorí žili na fare vzdialenej len 8 blokov domov od centra explózie.
Páter Hubert Schiffer SJ, ktorý zomrel 27. marca 1982 vo Frankfurte, podal o tom ako očitý svedok svedectvo na jednom eucharistickom kongrese vo Philadelfii (USA).
Ako 30-ročný kňaz pôsobil na fare „Nanebovzatia Panny Marie" v Hirošime. Pred desaťtisícami učastníkov podal nasledujúce svedectvo:
„Úplne náhle, akoby medzi jedným a druhým nádychom, sa modré nebo nad Hirošimou osvietilo zaslepujúcim, neopísateľne oslňujúcim intenzívnym svetlom. Obklopovalo ma len trblietavé svetlo. Nemohol som ani vidieť, ani rozmýšľať. Na moment všetko stíchlo. Plával som v oceáne svetla, bezbranný a ustráchaný. Zdalo sa, že miestnosť prestala dýchať naplnená smrtelným tichom.
Zrazu sa ozvalo hromobilie hroznej explózie. Neviditeľná sila ma zhodila zo stoličky. Vo vzduchu ma to triaslo, hádzalo, krútilo ako list v jesennom vetre. Potom sa všetko ponorilo do tmy, do ticha, do ničoty. Nestratil som vedomie, lebo som sa snažil myslieť na to, čo sa stalo. Cítil som, že aj já sám som v tejto totálnej trne. Ležal som tvárou k zemi na drevených troskách.
Ťažký predmet ťažil môj chrbát a po tvári mi stekala krv. Nič som nevidel a nepočul. Myslel som si, že som mrtvy! Potom som počul svoj vlastný hlas. To bola tá najhroznejsia skúsenosť zo všetkého. Ukázala mi,že som ešte živý a vo mne rástlo strašné vedomie, že sa musela stať hrozná katastrofa! Jeden celý deň som strávil ja a moji traja spolubratia v tomto ohnivom pekle, dyme a žiarení, pokiaľ nás nenašli záchranári a nepriviedli nás do bezpečia. Boli sme sice všetci zraneni, ale vďaka Božej milosti sme prežili."
Ľudsky si nikto nevie vysvetliť, prečo títo štyria jezuitskí pátri, P. Hugo Lasalle, P. Kleinsore, P. Cieslik a P. Schiffer, ktorí boli v roku 1976, v čase eucharistického kongresu ešte živí, v okruhu 1,5 km ako jediní zo státisícov prežili. Zostáva to hádankou pre všetkých expertov, prečo ani jeden zo štyroch pátrov neutrpel škody rádioaktivneho žiarenia a prečo ich dom vzdialený 8 blokov od centra explózie zostal stať, hoci všetky budovy okolo boli zničené a spálené.
Ani 200 amerických a japonských lekárov a vedcov nemohlo nájsť vysvetlenie, prečo páter Schiffer napriek všetkému žil po explózii bez následkov ešte 33 rokov, a to pri dobrom zdraví! Na mnohé otázky počuli všetci udivení vždy tú istú odpověď: „Ako misionári sme chceli žiť v našom živote jednoducho posolstvo z Fatimy, a preto sme sa denne modlili ruženec."
To je posolstvo Hirošimy prinášajúce nadej: Modlitba je silnejšia ako atomová bomba.
Keď vyznajú ľudia všetkých národností a náboženských vyznaní Boha ako svojho Stvoriteľa, svojho Pána a spoločného Otca, keď budu chcieť poznať Jeho vôľu a budu ho prosiť o pomoc, tak nás to privedie k pravému pokoju. A keď budeme predovšetkým my - kresťania, vzývať ružencom „Kráľovnú pokoja" a „Matku všetkých národov",tak to osoží a učiní oveľa viac ako všetky konferencie a pozemské ľudské námahy. Kňaz Peyton povedal čosi, čo sa hodí práve sem: " Rodina, ktorá sa spolu modlí, spolu aj zostane " A to platí aj pre celu ľudskú rodinu.
Dnes sa v centre novovystavaného mesta Hirošimy nachádza kostol zasvätený Panne Marii. 15 sklených okien znázorňuje 15 tajomstiev ruženca, ktorý sa tam ľudia deň a noc modlia. Biskup Fulton J. Sheen, nebohý biskup New Yorku, povedal v jednom rozhlasovom vysielaní: „Tretia svetová vojna nemusí byt; ani žiadna nebude, keď proti hrozbe atómovej bomby postavíme 'Ženu - Pannu Máriu'"!

www.maria.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


4.
označiť príspevok

EnaXnaY muž
   28. 1. 2016, 21:56 avatar
Ach, kolko zbytocnych slov :-):-):-)
Súhlasí fajer


20.
označiť príspevok

fajer
   29. 1. 2016, 15:07 avatar
lea - s ružencom tak môžeš muchy pučiť...toľko hlúposti pokope a nič, kvôli ružencu prehrali voľby, tak tomu môže veriť len debil....ináč socializmus je najlepší spôsob ako zlikvidovať náboženstvo, ináč nikdy na svete dobre nebude, náboženstvo je zlo a faloš...je to svinstvo, ktoré ničí ľudí....


21.
označiť príspevok

Wolfe muž
   29. 1. 2016, 15:28 avatar
Si nemyl nabozenstvo s nejakou cirkvou..
Predstav si, ze by ta niekto nutil verit v Boha, alebo by chcel niekto zlikvidovat ateistov?
Tak preco by si ty chcel zlikvidovat nabozenstvo?


22.
označiť príspevok

fajer
   29. 1. 2016, 15:31 avatar
ateizmus sa zlikvidovať nedá, je to prirodzené, že každý sa rodí ako ateista, len náboženstvo je mu nanútené násilim a vyhrážkami...


24.
označiť príspevok

Wolfe muž
   29. 1. 2016, 15:35 avatar
A rodia sa ako co? Laviciari, ci praviciari?

Nikto sa nemoze narodit ako veriaci alebo neveriaci, ked jedine co ma su instinkty..
Nemaju ziadne svatonazory atd...


23.
označiť príspevok

fajer
   29. 1. 2016, 15:35 avatar
ak by nebola cirkev, kresťanstvo by už dávno zaniklo, ako kopa iných náboženstiev....kresťanstvo zanikne, lebo je hlúpe, panovačné a nič dobré neprináša...


25.
označiť príspevok

Wolfe muž
   29. 1. 2016, 15:39 avatar
A co prinasa nieco dobre? ateisticky totalny liberalizmus? = vsetko sa smie?
Potom sa nieto ci divit, ze su ludia taki , sorry za vyraz, zbastardeni..


2.
označiť príspevok

lea_pragmaticka1
   28. 1. 2016, 21:48 avatar
Mnohí uvedomelí už konajú, kto sa chce pridať, ale najprv musí tomu veriť a chcieť - nech sa pridá:
www.ruzeneczasvet.cz Tento odkaz smeruje mimo DF.sk
www.chcemsamodlit.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


14.
označiť príspevok

lea_pragmaticka1
   29. 1. 2016, 10:03 avatar
"Modlitba ruženca má moc zmeniť tento svet, premôcť zlo, ukončiť vojny a priniesť pokoj
nám i našim rodinám."

Ďakujeme vám, že ste odpovedali na pozvanie Panny Márie modliť sa a postiť sa za pokoj a uskutočnenie jej plánov.
25. decembra 2015 Panna Mária znovu povedala: „...Aj dnes vám prinášam svojho Syna Ježiša a z náručia vám
dávam jeho pokoj a túžbu po nebi. Modlím sa s vami za pokoj a pozývam vás, aby ste boli pokojom. Všetkých vás
žehnám svojím materinským požehnaním...“

NEPRETRŽITÁ MODLITBA
RUŽENCA A PÔST

Na tejto stránke sa môžete zapojiť do nepretržitej modlitby ruženca a pôstu na úmysly
Panny Márie za uskutočnenie jej plánov pokoja.
www.bzooco.com Tento odkaz smeruje mimo DF.sk

ps: ak chcete zapojte sa do tejto svetovej akcie, mnohí ľudia na celom svete niečo robia pre pokoj vo svete a pre dobro ľudí, môžete aj vy, ďakujem


5.
označiť príspevok

bystrik muž
   29. 1. 2016, 06:27 avatar
Tu sa povie leou len vždy to a, ale to b tam chýba, teda to b - došlo k velké bitvě...pozemské zbrane a muž proti mužovi!


6.
označiť príspevok

bystrik muž
   29. 1. 2016, 06:32 avatar
Proroctví slepého mládence z Prahy( 14.století)

1) Ó vy císařové, králové a šlechtici. Ó vy chudí lidé v zemi, přijde čas, kdy si budete přát, aby jste se nenarodily.
2) Tolik lidí bude, že pro ně nebude chleba, ale jedni budou žrát a druzí budou hladovět.
3) Čechy budou střídat vládce jak vznešený pán košile.
4) Jeden a ještě jeden a půl čas budou nad Čechy cizí vládcové.
5) Lidé se nebudou mít navzájem rádi. Když jeden řekne: Šoupni se trochu, a jiný to neudělá, je to jeho smrt.
6) V jeden čas, kdy byl 60 let vládce nad Čechy, vznikne skrze šlechtickou vraždu jedna velká válka.
7) Bude jednou válka přicházet a všechno bude jiné. Pak spadnou koruny.
7a) Pak budou korunovanné hlavy, jak jablka ze stromů padat.
8) Když ve velké válce každý proti každému je, potom začíná doba, kdy děs naši zemi už neopustí.
9) Pak jsou hrady zpustošený, a vyšší pánové se chopí k letu.
10) Od té chvíle už nebude moci být, že si lidé na Zemi rozumí.
11) Oni nebudou dávat pokoj, dokud český lev zas sám vládne a nikdo poddaný jest.
12) Dva národy budou v Čechách žít.
13) Mezi českými horami bude jeden národ tomu jinému po životu dychtit.
13a) Vládnoucí národ bude tomu jinému po životu dychtit a jemu žádnou svobodu dopřávat.
14) Pak ale přijde jeden, on bude s bičem nad Prahou máchat.
14a) Až jeden mocný přijde.
15) Následovně budou pánové v Praze druhému národu svobodu z okna házet, ale pozdě.
16) Přijde opět velká válka mezi národy Země.
17) Nebude to poslední válka, ale ta začne poslední časy.
18) Kolem Čech bude velká hromada trosek, poněvadž bude oheň padat.
19) Německo bude hromada trosek, a jenom území modrých kamenů bude ušetřeno.
20) Když třešně budou zrát, bude po všem.
20a) Velká válka pujde ke konci, až budou třešně zrát.
21) V Čechách, ale nedojde k tajnému požáru.
22) Dokud třešně zrají, nechci být němcem.
23) Když ale třešně jsou zralý, nechci být čechem.
24) Dvakrát bude česká zem filtrována, poprvé zůstane jenom tolik němců, kteří budou mít místo pod dubem.
25) Ti, co jinou řečí mluví, opustí zem.
26) Opět bude český lev zemi ovládat, ale jeho lesk je u konce.
27) V Čechách bude jenom jeden národ žít.
28) A pořád bude krev téct mezi bratry.
29) Nová válka vypukne, tahle bude nejkratší.
30) Národ v Čechách bude skrze válku zničen a vše v zemi bude v troskách.
31) Lidé zničí Zem a Země zničí lidi.
32) Dvakrát bude česká zem filtrována, podruhé zůstane jenom tolik čechů, kteří budou mít místo na ruce.("tzv. zůstane tolik čechů, že se dají spočítat na rukou"
33) Však nebude dříve míru v Evropě, dokud Praha nebude hromada trosek.
34) Opět k třešňovýmu květu bude Praha zničena.
35) Jedno slunce se hrne a Země se bude třást.
36) Pomsta přijde přes velkou vodu.
36a) Přes velkou vodu přijde válka a železné růže budou českou zem dupat.
37) Když podruhé budou třešně zrát, vyhnanci z Čech se smutně vrátí ke svým pánům, k tkalcovským stavům a k polím se vrátí.
38) Ale jen několik jich bude.
39) A těhle několik se budou navzájem ptát: Kde si trčel, a kde ty?
40) A země Bavorů bude hodně trpět.
41) A brzy bude Bůh chválen, že to nedopadlo ještě hůře.
42) Všechno to tak přijde, jelikož lidé Boha opustili a Bůh opustí a zřekne se jich.
43) Když si budou myslet, že můžou napodobovat boží stvoření, je konec blízko.
44) Nepotrvá to déle, že je potřeba, Amen říci.
45) Divoký lev hučí přes Zemi.
46) Ptáci smrti ječí na nebi.(" vrány nebo supy?"
47) Ó vy mocní a násilní, vy budete menší než chudý pastýř.
48) Kdy to přijde? Bude to dlouho trvat a hodně vody proteče Vltavou. Od nás nebude nikdo nic vědět a pastýř vrazí svou hůl do země a řekne: Zde stála Praha. Když to ale přijde, pak to sjede jak blesk do schromaždiště mravenců a ono to neušetří ani toho pastýře.

49) Přes Zemi přijde nový věk, který bude navzán zlatý.


10.
označiť príspevok

lea_pragmaticka1
   29. 1. 2016, 08:39 avatar
pre ezoterika a stúpenca New Age ako si ty bystrík - áno veštby od veštcov sú smerodajné (ale napr. pre kresťana sú neprípustné, lebo aj Biblia varuje pred veštcami), ale teba sa to netýka ty si sa rozhodol byť ezoterikom, čo môžeš samozrejme


11.
označiť príspevok

bystrik muž
   29. 1. 2016, 09:07 avatar
lea = presná kópia farizeja za čias Ježiša!

A potom lea nech zahodí všetky proroctvá Biblie, veď čo ak tiež... 


7.
označiť príspevok

panoramix muž
   29. 1. 2016, 08:19 avatar
Lea to robí naschvál.....človek nemôže byť predsa až taký sprostý


8.
označiť príspevok

lea_pragmaticka1
   29. 1. 2016, 08:29 avatar
Je ozaj hlúpe popierať, keď človek predloží údaje, predloží svedectvá a niekto len preto, že neuznáva náboženstva, modlitby a Boha bude popierať. Je to fakt hlúpe. Tisíce ľudí za odjakživa modlí a existuje tisíce svedectiev čo potvrdzujú aj vedci. Uvidíš sám čo budeš robiť v smrteľnej chorobe alebo pri umieraní - určite nebudeš písať o ezoterike, New Age, ufónoch alebo babe Vange, budeš sa modliť a prosiť o odpustenie. Nie každý však má tu milosť a pôjde na druhý svet taký aký je, s takým rozhodnutím akým sa rozhodol a po smrti už nemôžeš urobiť nič.


9.
označiť príspevok

Patrick91 muž
   29. 1. 2016, 08:31 avatar
ateisti sú zaslepení fanatici, oni nevidia realitu
Súhlasí lea_pragmaticka1


13.
označiť príspevok

bystrik muž
   29. 1. 2016, 09:09 avatar
Cirkevníci tiež nie sú na tom lepšie...


12.
označiť príspevok

bystrik muž
   29. 1. 2016, 09:08 avatar
Sprostý nie, ale otupený nejakou cirkvou áno, asi tak to vidím ja u lei.


15.
označiť príspevok

Wolfe muž
   29. 1. 2016, 12:53 avatar
Boli traja ludia pri jazere, C sa zacal topit.
A sa zacal modlit ruzenec a prosil Mariu, aby sa C neutopil, B skocil do vody a C-ho vytiahol, dal mu umele dychanie a zachranil.

A zacal dakovat Marii, ze ako ruzenec perfektne funguje a zachranil C-ho..

Zachrana C-ho je presne to iste ako vyhratie vojny a zmena politickeho rezimu ruzencom..
Súhlasí fajer


17.
označiť príspevok

milicano
   29. 1. 2016, 13:20 avatar
možno sa A modlil aby B skočil do vody a zachránil C lebo A nevie plávať a B by dvoch nestihol zachrániť aj A aj C


19.
označiť príspevok

Wolfe muž
   29. 1. 2016, 14:25 avatar
Hovorim o tom, ze A si berie zasluhy B a tvari sa, ze keby nebolo jeho, C by nebol zachraneny..
To je to, co tvrdi tato tema...


16.
označiť príspevok

starymatroz
   29. 1. 2016, 13:14 avatar
Ahoj Lea. Keď sa ti to hodi, tak sa odvolavaš na Bibliu, a keď nie, tak ju popieraš. Vieš to nejak prijateľne vysvetliť?
Súhlasí bystrik, Wolfe


18.
označiť príspevok

bystrik muž
   29. 1. 2016, 13:39 avatar
U cirkevníkov nič nové, len tam kde sa hodí, hoci tvrdia, že oni Biblii vo všetkom veria.


26.
označiť príspevok

lea_pragmaticka1
   29. 1. 2016, 20:55 avatar
Ahoj starymatroz, predstav si, že viem kto, aspoň som o tom na 99%percent presvedčená. A druhá vec prečo by som mala ti niečo vysvetľovať? O to viac, že si v sekte? Ty zdôvodni svoje rozhodnutie byť v sekte aj to prečo tu máš viac nickov.


27.
označiť príspevok

starymatroz
   29. 1. 2016, 21:49 avatar
Asi maš kristalovu gulu ked to vsetko vies. Svoj život som dal Ježišovi a čo sa tyka denominacie tak žiadnu nemám. Na to, aby som mal viac nickov nevidim dôvod. Klamari to maju ťažke, musia si pamätat klamstva. Pravda je pohodlnejsia, oslobodzuje.
Súhlasí Wolfe
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

dnes, 21:39,  Tvoj foter ? *03*03*03
dnes, 21:39,  68. impotentny lúzer :)
dnes, 21:20,  Je to tak, pojebem aj vevericu, ale tebe by som prijebal bejzbólkou čerez fejsá. *03*03
dnes, 21:18,  66. presne tvoj genofond, si zdedil po fotrovi ? :) impotenciu máš z chlastu, to vieme :)
dnes, 21:16,  Nosokokot. *29
dnes, 21:15,  62. ty uz dávno, ty omyl prírody :)
dnes, 21:15,  Píšeš o svojom fotrovi ? *06
dnes, 21:14,  tupy sédlák je to :) čo si prechlastal aj poslednu mozgovu bunku a uz len otravuje po fóre :)
dnes, 21:14,  Ešte nie, až ráno. *38
dnes, 21:14,  Daj adresu do piče ty kokot zajebaný, že ťa zajebem jednou ranou do piče kokotník...
dnes, 21:13,  Ty hajzel skurwený, tvoj foter ťa nespozná, keďď ti piču rozjebem!!!!!! Hajzel!!!!!!!
dnes, 21:12,  58. tam si uz ty :)
dnes, 21:08,  Iď do piče. *23*23*23*23
dnes, 21:08,  Kokotko, bývam v Prahe!!!!!! A tomu hajzlovi rozbijem piču kdekoľvek, stačí len, aby mi dal...
dnes, 21:08,  55. píšem o tebe ty impotentny kokotonos
dnes, 21:07,  Ty si kokotonos, vymysli si niečo iné a nekradni moje slová, ďakujem !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!
dnes, 21:06,  53. nevieš čítat, ty impotentny prechlastany kokotonos ?
dnes, 21:02,  To komu píšeš ty kokotonos ? *23*23*23
dnes, 21:01,  uz prestan generovat Hoaxy prechlastany tajtrlík. Ostatným významným dodávateľom pre...
dnes, 20:56,  No preto vám tak jebe v hlavách, lebo preťahujete deti a beriete im drogy namiesto...
neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
Buď samouk, nečakaj, kým ťa naučí život.
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(133 201 bytes in 0,610 seconds)