Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  rôzne  téma
kategórie:  

S batohom cez hory

52
reakcií
6611
prečítaní
Tému 22. októbra 2007, 13:42 založil Krištof.

podobné témy:



1.
označiť príspevok

Krištof
   22. 10. 2007, 13:42 avatar
Zase sa mi raz naskytla vhodná príležitosť lepšie spoznať naše hory a lesy. Pravdaže, nie ako nejaký lovec medveďov, alebo čo, okrem turistickej palice, ktorú mi ktosi požičal, som nemal žiadnu zbraň, a vlastne moje zámery boli celkom iné. Medveďa sa nám napokon predsa podarilo stretnúť, aspoň sa nám tak zdalo, teda popravde iba mne, no ako už vyplýva z týchto slov, nešlo v podstate o nič dramatické. V každom prípade, keď sa pohybujete vo vysokohorskom teréne a leziete do strmých vrchov, určité dobrodružstvo tam zvyčajne nechýba.
Ešte pred nejakým časom sme sa s kolegami dohodli, že od poslednej septembrovej soboty pôjdeme na dovolenku do Západných Tatier. Tam som dovtedy ešte nebol. Vzali so sebou aj manželky, a išlo sa. Zvlášť jeden z týchto kolegov je pomaly znalec v zemepise, najmä pokiaľ ide o pohoria Slovenska. A má značné skúsenosti. Hoci nie je celkom mojou „krvnou skupinou“, človek sa od neho môže veľa dozvedieť.
Plánovali sme ísť vlakom do Liptovského Mikuláša a odtiaľ autobusom do Zuberca. Táto trasa sa mi od začiatku celkom pozdávala, pretože sa tiahne popri hneď niekoľkých pohoriach. Vrcholom je podľa mňa Malá Fatra. Nazýva sa Malá, ale vieme, že ide o vysoké horstvo (Veľký Kriváň 1 709 m ). A Malá Fatra je nielen veľká, lež i krásna. Asi takto si predstavujem Karpaty.
Na dovolenku sa človek chodí zreštaurovať, a ja som s tým začal zrejme už vo vlaku – sledujúc chvíľami oné pohoria, ako i mestá a dedinky a hrady a zrúcaninky... Toľko je tu pekných „objektov“, že ich všetky hádam nemožno navštíviť ani za celý ľudský život. Predsa sa však odporúča navštíviť aspoň niektoré z nich.
Cesta vlakom z Bratislavy do Liptovského Mikuláša predstavuje približne 290 kilometrov, čo nie je práve málo; rýchlik ju prejde zhruba za štyri hodiny, čo zas nie je až tak veľa. Z pohorí sa nazačiatku ide popri Malých Karpatoch, tie vedie oči potešiť najmä pri Pezinku. Už kdesi na ich konci pri Čachticiach možno vidieť smutne známy hrad... Onedlho sa vlak presunul ku Bielym Karpatom. V dĺžke asi 85 kilometrov od Skalice vytvárajú na severozápade hranicu s Českom. Takmer súbežne s nimi na „opačnej strane vlaku“ sa tiahne Považský Inovec. Na jednom z jeho kopcov sa dá zazrieť zrúcanina Beckovho hradu. Samotný najvyšší vrch Inovec meria 1 042 m n. m. To vám bolo ako akási exkurzia! Počasie nám pritom prialo, viditeľnosť bezchybná. Chvíľami som sa presúval od okna v kupé k tomu na chodbe a potom naspäť. Za cenu lístka som chcel zažiť maximum: raz som bol na jednom, potom na druhom kopci, raz na tom, potom na onom hrade. Ale to už ozaj trocha žartujem.
Cieľ cesty bol teda jasný – Západné Tatry a ako východisko do nich obec Zuberec. Nie neznáme lokality, no ja som tam dovtedy ešte nebol. Zuberec sa nachádza v doline Studeného potoka na severnej (oravskej) strane Západných Tatier. Turisticky je veľmi atraktívny, čo sa usiluje patrične využiť a ponúka množstvo ubytovacích možností vo vkusných penziónoch a privátoch (ceny v nich sú ľudské, kresťanské; o niečo horšie je to v reštauráciách a podobne). Už samotná obec je položená dosť vysoko (do 800 m ), autobusom sa z Liptovského Mikuláša stúpa po akýchsi serpentínach skoro hodinu. Viditeľnosť bola stále bezchybná, a tak sa nám cestou hore ponúkal z juhu úžasný panoramatický výhľad na Nízke Tatry s Ďumbierom a Chopkom v popredí. „Pod“ nimi sa ligotala veľká vodná nádrž Liptovská Mara.
Zuberec je Zuberec, o ňom by sa dalo rozprávať; najlepšie však na nás zapôsobili samotné štíty Západných Tatier, konkrétne tzv. Roháče, ktoré sa týčili nad dedinou. Tieto Tatry sú rozmermi i krásou porovnateľné s Vysokými Tatrami, i keď sú o čosi menšie. Ich výška je v rozmedzí od 1 600-700 po 2 250 m , tú dosahuje štít Bystrá. Horstvo sa rozprestiera medzi Liptovom na jednej a Oravou a Poľskom na druhej strane. Krásou vynikajú hlavne práve Roháče, kvôli ktorým sme sem prišli. Pomenované sú podľa divo rozorvaných štítov Ostrého Roháča a Plačlivého. Oravskú stranu pohoria zdobia štyri Roháčske plesá, pričom najnižšie z nich je najväčšie (2, 2 hektára). Okrem iného sú tu zachované niektoré zriedkavé druhy živočíchov a rastlín. Západné rovnako ako Vysoké Tatry sú súčasťou Tatranského národného parku (TANAP).
Celkovo som za čas, ktorý som tam strávil (štyri dni, ako som plánoval), absolvoval s partiou dve väčšie túry do hôr (ostatní zostali dlhšie, tiež ako plánovali). Jednu z nich by som tu priblížil.
Chystali sme sa vyjsť hneď v nasledujúci deň po príchode zavčas rána, aby sme všetko stihli, do úvahy sme museli brať odchod posledného autobusu späť. Autobusy tu, žiaľ, majú posledné odchody z niektorých lokalít dosť skoré, okolo sedemnástej hodiny. Plán bol odviesť sa „šiestym“ busom ku Zverovke, poľane pri ústi Látanej doliny, tam vystúpiť, prejsť cez túto dolinu, nato i Zadnú – smer vrch Rákoň (do 1900 m n. m.) po žltej trase; potom zísť nižšie až na vrch Lúčna (do 1700 m ), ďalej do Bobroveckého sedla ( 1 350 m ) a dole Bobroveckou dolinou ku Juráňovej doline, cez ňu a napokon až do Oravíc na termálne kúpalisko, kde by sme sa mali dostať - od šiestej rána - okolo pätnástej hodiny (o sedemnástej busom späť do Zuberca).
Večer predtým sme šli spať o niečo neskôr, lebo sme zavítali do miestneho pohostinstva „na dva piva“. Vraj tam keď sa ide na pivo, ide sa vlastne „na dva piva“. Človek môže napokon nadobudnúť dojem, že bez rozdielu počtu ľudí, ktorí idú na pivo – či napríklad jeden alebo piati – vždy požiadajú o „dva piva“. V najhoršom prípade požiadajú o to isté aj vtedy, keď idú na čosi iné, na kávu napríklad. Pravda bude asi taká, že v tomto kraji sa do pohostinstva chodieva na pivo ako „na dva piva“.
V tomto prostredí sa však dobre spí, je pokojnejšie a čistejšie, čím sa dá vyvážiť kratší spánok.
Keď sme ráno ešte za tmy s batohmi na chrbtoch vystúpili z autobusu pri Zverovke, začala sa túra. Postupne sme išli takmer po všetkých farbách označujúcich trasy. Žltá, zelená, modrá... Kto tie značky na stromy a kdekade maľuje. Kto asi, ale je to rozhodne užitočná pomôcka... Pomaly a isto sme stúpali nahor. Už sa rozvidnelo, keď sme došli popod mohutné „telá“ Roháčov. Z nich sa priamo pred/nad nami týčil vrch Rákoň. Pozoruhodné, skrátka pozoruhodné. Zdalo sa mi, že je hnedej farby. Neviem podľa čoho túto horu nazvali, ale z koňa čosi mala. A vôbec v súvislosti s vrchmi a kopcami sa hovorí o „chrbtoch“, niekedy majú názvy podľa zvierat; pokiaľ má človek trocha fantázie, môže v nich vidieť aj čosi iné než len to, čo sú, majestátne zvieratá, statné medvede, zubre (Zobor v Nitre vraj z diaľky vyzerá ako zubor), bizóny... Ak sú zalesnené a porastené trávou či kríkmi, pripomína to zvieraciu srsť. Ale keby tieto „mamuty“ skutočne ožili a vtrhli niekam do dediny či mesta... našťastie, je to len také „keby“. (Môžu však pripomínať aj čosi iné, povedzme nakopenú zeleninu či ovocie.)
Začali sme stúpať do strmších a užších chodníčkov. Okolo nás divá príroda, mäkká zem, stromy, kríky... Keď sme sa dostali vyššie, prechádzali sme okolo hlbokých roklín. V niektorých prípadoch ide ako o akési lesné priepasti. Počúvali sme žblnkot a zurčanie potokov, tie sú v Západných Tatrách hojne rozšírené a niekedy sú veľmi silné. Kde-tu sa dá natrafiť na akési „vodovody“ (kovová rúrka v skale a pod.), zastať nachvíľu a ovlažiť sa.
Na Rákoň sme doputovali v čase, keď už naň pekne svietilo slnko. Viditeľnosť bola skvelá, no predsa odtiaľ nie je až taký dobrý výhľad ako z Lúčnej (Rákoň je približne na tej strane, kde aj ostatné významné Roháče). Všimli sme si z neho, že na Lúčnej stojí akýsi kríž. Občas sa tu vraj schádzajú veriaci, najskôr katolíci. Na Rákoni sme si oddýchli, niečo sme pofotili a vybrali sme sa na Lúčnu, podľa mapy asi hodinová „túra“. Trvalo nám to trochu dlhšie, nohy ma už vtedy boleli, a kde boli ešte Oravice! Takúto „romantiku“ si treba poctivo odmakať, to nie je ako pozerať si obrázky, pohľadnice alebo dívať sa cez okno. Ale napokon sa to predsa len oplatí.
Rákoň i Lúčna sú hraničnými vrchmi, nachádza sa ta hranica s Poľskom. Poliaci vôbec chodia radi do Západných Tatier, páči sa im tam. Na poľskej strane nie sú Karpaty až také pozoruhodné ako tu. Z miest, kde sme stáli, sa to dalo skonštatovať, časti Poľska, Oravy a Liptova sme mali ako na dlani. Hlavne som však skonštatoval to, aký je z Lúčnej výhľad na Roháče. Lepšiu panorámu sme si ani nemohli želať. Kolega – „zemepisár“ nás oboznamoval s tým, čo je kde, ako sa volá ten-ktorý vrch a tak ďalej. V diaľke boli zrejmé dokonca i Vysoké Tatry, pričom, prirodzene, najlepšie práve tie najvyššie štíty. Prehliadnuť sa nedal ani Kriváň ( 2 495 m) s charakteristicky zakriveným tvarom. Nemohli sme tam neurobiť i zopár fotografií.
Zmienený drevený kríž tu bol dosť veľký, dalo by sa povedať až „v životnej veľkosti“; symbolický Ježiš na ňom však bol nepomerne menší, asi až neskôr pridaný. Keď sa tak nad tým zamyslíme, je to vlastne (aj) posvätné miesto. Nie som síce katolík, ale uznávam určitý prínos i tejto kresťanskej vetvy.
Mali sme pred sebou ešte dlhú a náročnú cestu až do Oravíc – asi 8 kilometrov. Najbližšie bolo treba zostúpiť do Bobroveckého sedla; vyše tristo metrov nepríjemného terénu, po akýchsi „rozbitých skalných schodoch“, medzi hustými kríkmi, nižšie už pri tmavých lesných húštinách, také vraj obľubujú medvede... „Zemepisár“ sa dokonca pýtal, či tam niekde nie je reťaz na pridržiavanie sa, taký to bol terén, on mal však na mysli najmä svoju ženu, ktorá bola s nami, predsa len to mala o čosi ťažšie.
Bol som asi v tridsať metrovom predstihu pred ostatnými, tak som si sadol na jeden „schod“ a čakal. Okolo mňa tmavé lesné húštiny. A vtedy som sa prvý raz v živote stretol s medveďom v divej prírode. Vyskočil som na rovné nohy, srdce mi poskočilo v hrudi. Zver sa ozval znova. Je to teda naozaj on ?! Čo teraz, čo ak sa sem približuje?! Rev vychádzal z huštín napravo. Mohol byť aj dosť vzdialený, ťažko povedať. V každom prípade... Ešte raz som sa započúval... a o chvíľu to prišlo opäť! „Počul som medveďa!“ zavolal som smerom k našim. Hodili na mňa znepokojený spýtavý pohľad. „Čo, kde?!“ Rýchlo som im vysvetlil. Chvíľu sme počúvali. Zrazu sa ozvalo akési zavrčanie. Pozreli sme tým smerom. Zvuk vydala kolegova žena, čo bolo od nej v tej situácii dosť nevhodné, usmievala sa iba ona. Ešte sme tam krátko postáli a keďže sa nič neozvalo, pomaly sme pokračovali v ceste. Ozaj sa mi to nazačiatku javilo ako mierne vzdialený medvedí rev. „Zemepisár“ mi položil otázku, ako to znelo. On si niekedy z takých vecí strieľa, napr. či „to náhodou nerobilo haf-haf“. Vedel som to a ešte trocha rozrušený som zareagoval: „ Brum-brum !“ To som tomu dal, už sme sa smiali všetci.
Neskôr sme nad tým uvažovali aj tak, že v danom prostredí sa medvede skutočne vyskytujú, ale sú vo vzťahu k ľuďom plaché, takže ak necítia bezprostredné ohrozenie, volia skôr ústup. Avšak ktovie, čo som to vtedy vlastne počul? Faktom je, že v súčasnosti sú medvede na tomto území premnožené, takže v konečnom dôsledku je potrebné ich počet takpovediac zregulovať.
Urýchlil by som to. V Bobroveckom sedle sme si zopár minút patrične posedeli, a tak ďalej, a potom sme sa vybrali nižšie do Bobroveckej doliny, respektíve cez ňu do Juráňovej doliny, kde nás totiž mala čakať nevídaná krása. Čakala. Keď sme ku nej došli, bol som už dosť vyčerpaný (keby len ja), nohy ma boleli a srdce som si cítil kdesi v spánkoch, ale ako som sa stretol s tou krásou, normálne som okrial, opäť som bol mladý a plný energie. Taktiež kolega, s ktorým sme kráčali blízko seba, bol očarený, s úsmevom na perách fotil vo veľkom. Ústie Juráňovej doliny tvoria jeden kilometer dlhé tiesňavy, cez ktoré vedie chodník s mnohými lavičkami, rebríkmi a mostíkmi. Tiesňava je charakteristická výrazným kaňonom s vodou vymletými vyhĺbeninami na dne a malými vodopádmi. Je považovaná za jednu z najkrajších tiesňav na Slovensku. Na jej začiatku nás informačná tabuľa oboznamovala, aké živočíchy a rastliny sa tam vyskytujú. Veľmi ma nepotešilo, že okrem Vlka dravého či Rysa ostrovida tam bol uvedený i Medveď hnedý a vedľa foto statného maca. Kolega si tú tabuľu odfotil a povedal, že s takýmto by sa tu veru nechcel stretnúť. Ale nepríjemný pocit z toho bol zmiernený tým, že sa ukazovalo ako nereálne, aby priamo do týchto tiesňav chodili takéto živočíchy.
Prechádzali sme popri zurčiacich potokoch so silným prúdom, kde sa voda všelijako zvláštne vlnila a kľukatila, popri veľkých skalách, skalných stenách so všakovakými útvarmi... Lepšie raz vidieť, zažiť ako stokrát počuť. Boli sme vlastne v pralesovitých častiach tohto kraja. A potom sme išli ďalej do dolín, videli sme i romantické stáda oviec, ako sa spieva v tej pesničke (i neromantické tmavé zvyšky po nich).
A vôbec prechádzali sme pôsobivou oravskou krajinou pod jedinečnými štítmi Západných Tatier.  


2.
označiť príspevok

Krištof
   22. 10. 2007, 13:43 avatar
A vôbec v súvislosti s vrchmi a kopcami sa hovorí o „chrbtoch“, niekedy majú názvy podľa zvierat; pokiaľ má človek trocha fantázie, môže v nich vidieť aj čosi iné než len to, čo sú, majestátne zvieratá, statné medvede, zubre (Zobor v Nitre vraj z diaľky vyzerá ako zubor), bizóny... Ak sú zalesnené a porastené trávou či kríkmi, pripomína to zvieraciu srsť. Ale keby tieto „mamuty“ skutočne ožili a vtrhli niekam do dediny či mesta... našťastie, je to len také „keby“. (Môžu však pripomínať aj čosi iné, povedzme nakopenú zeleninu či ovocie.)
Začali sme stúpať do strmších a užších chodníčkov. Okolo nás divá príroda, mäkká zem, stromy, kríky... Keď sme sa dostali vyššie, prechádzali sme okolo hlbokých roklín. V niektorých prípadoch ide ako o akési lesné priepasti. Počúvali sme žblnkot a zurčanie potokov, tie sú v Západných Tatrách hojne rozšírené a niekedy sú veľmi silné. Kde-tu sa dá natrafiť na akési „vodovody“ (kovová rúrka v skale a pod.), zastať nachvíľu a ovlažiť sa.
Na Rákoň sme doputovali v čase, keď už naň pekne svietilo slnko. Viditeľnosť bola skvelá, no predsa odtiaľ nie je až taký dobrý výhľad ako z Lúčnej (Rákoň je približne na tej strane, kde aj ostatné významné Roháče). Všimli sme si z neho, že na Lúčnej stojí akýsi kríž. Občas sa tu vraj schádzajú veriaci, najskôr katolíci. Na Rákoni sme si oddýchli, niečo sme pofotili a vybrali sme sa na Lúčnu, podľa mapy asi hodinová „túra“. Trvalo nám to trochu dlhšie, nohy ma už vtedy boleli, a kde boli ešte Oravice! Takúto „romantiku“ si treba poctivo odmakať, to nie je ako pozerať si obrázky, pohľadnice alebo dívať sa cez okno. Ale napokon sa to predsa len oplatí.
Rákoň i Lúčna sú hraničnými vrchmi, nachádza sa ta hranica s Poľskom. Poliaci vôbec chodia radi do Západných Tatier, páči sa im tam. Na poľskej strane nie sú Karpaty až také pozoruhodné ako tu. Z miest, kde sme stáli, sa to dalo skonštatovať, časti Poľska, Oravy a Liptova sme mali ako na dlani. Hlavne som však skonštatoval to, aký je z Lúčnej výhľad na Roháče. Lepšiu panorámu sme si ani nemohli želať. Kolega – „zemepisár“ nás oboznamoval s tým, čo je kde, ako sa volá ten-ktorý vrch a tak ďalej. V diaľke boli zrejmé dokonca i Vysoké Tatry, pričom, prirodzene, najlepšie práve tie najvyššie štíty. Prehliadnuť sa nedal ani Kriváň ( 2 495 m) s charakteristicky zakriveným tvarom. Nemohli sme tam neurobiť i zopár fotografií.
Zmienený drevený kríž tu bol dosť veľký, dalo by sa povedať až „v životnej veľkosti“; symbolický Ježiš na ňom však bol nepomerne menší, asi až neskôr pridaný. Keď sa tak nad tým zamyslíme, je to vlastne (aj) posvätné miesto. Nie som síce katolík, ale uznávam určitý prínos i tejto kresťanskej vetvy.
Mali sme pred sebou ešte dlhú a náročnú cestu až do Oravíc – asi 8 kilometrov. Najbližšie bolo treba zostúpiť do Bobroveckého sedla; vyše tristo metrov nepríjemného terénu, po akýchsi „rozbitých skalných schodoch“, medzi hustými kríkmi, nižšie už pri tmavých lesných húštinách, také vraj obľubujú medvede... „Zemepisár“ sa dokonca pýtal, či tam niekde nie je reťaz na pridržiavanie sa, taký to bol terén, on mal však na mysli najmä svoju ženu, ktorá bola s nami, predsa len to mala o čosi ťažšie.
Bol som asi v tridsať metrovom predstihu pred ostatnými, tak som si sadol na jeden „schod“ a čakal. Okolo mňa tmavé lesné húštiny. A vtedy som sa prvý raz v živote stretol s medveďom v divej prírode. Vyskočil som na rovné nohy, srdce mi poskočilo v hrudi. Zver sa ozval znova. Je to teda naozaj on ?! Čo teraz, čo ak sa sem približuje?! Rev vychádzal z huštín napravo. Mohol byť aj dosť vzdialený, ťažko povedať. V každom prípade... Ešte raz som sa započúval... a o chvíľu to prišlo opäť! „Počul som medveďa!“ zavolal som smerom k našim. Hodili na mňa znepokojený spýtavý pohľad. „Čo, kde?!“ Rýchlo som im vysvetlil. Chvíľu sme počúvali. Zrazu sa ozvalo akési zavrčanie. Pozreli sme tým smerom. Zvuk vydala kolegova žena, čo bolo od nej v tej situácii dosť nevhodné, usmievala sa iba ona. Ešte sme tam krátko postáli a keďže sa nič neozvalo, pomaly sme pokračovali v ceste. Ozaj sa mi to nazačiatku javilo ako mierne vzdialený medvedí rev. „Zemepisár“ mi položil otázku, ako to znelo. On si niekedy z takých vecí strieľa, napr. či „to náhodou nerobilo haf-haf“. Vedel som to a ešte trocha rozrušený som zareagoval: „ Brum-brum !“ To som tomu dal, už sme sa smiali všetci.
Neskôr sme nad tým uvažovali aj tak, že v danom prostredí sa medvede skutočne vyskytujú, ale sú vo vzťahu k ľuďom plaché, takže ak necítia bezprostredné ohrozenie, volia skôr ústup. Avšak ktovie, čo som to vtedy vlastne počul? Faktom je, že v súčasnosti sú medvede na tomto území premnožené, takže v konečnom dôsledku je potrebné ich počet takpovediac zregulovať.
Urýchlil by som to. V Bobroveckom sedle sme si zopár minút patrične posedeli, a tak ďalej, a potom sme sa vybrali nižšie do Bobroveckej doliny, respektíve cez ňu do Juráňovej doliny, kde nás totiž mala čakať nevídaná krása. Čakala. Keď sme ku nej došli, bol som už dosť vyčerpaný (keby len ja), nohy ma boleli a srdce som si cítil kdesi v spánkoch, ale ako som sa stretol s tou krásou, normálne som okrial, opäť som bol mladý a plný energie. Taktiež kolega, s ktorým sme kráčali blízko seba, bol očarený, s úsmevom na perách fotil vo veľkom. Ústie Juráňovej doliny tvoria jeden kilometer dlhé tiesňavy, cez ktoré vedie chodník s mnohými lavičkami, rebríkmi a mostíkmi. Tiesňava je charakteristická výrazným kaňonom s vodou vymletými vyhĺbeninami na dne a malými vodopádmi. Je považovaná za jednu z najkrajších tiesňav na Slovensku. Na jej začiatku nás informačná tabuľa oboznamovala, aké živočíchy a rastliny sa tam vyskytujú. Veľmi ma nepotešilo, že okrem Vlka dravého či Rysa ostrovida tam bol uvedený i Medveď hnedý a vedľa foto statného maca. Kolega si tú tabuľu odfotil a povedal, že s takýmto by sa tu veru nechcel stretnúť. Ale nepríjemný pocit z toho bol zmiernený tým, že sa ukazovalo ako nereálne, aby priamo do týchto tiesňav chodili takéto živočíchy.
Prechádzali sme popri zurčiacich potokoch so silným prúdom, kde sa voda všelijako zvláštne vlnila a kľukatila, popri veľkých skalách, skalných stenách so všakovakými útvarmi... Lepšie raz vidieť, zažiť ako stokrát počuť. Boli sme vlastne v pralesovitých častiach tohto kraja. A potom sme išli ďalej do dolín, videli sme i romantické stáda oviec, ako sa spieva v tej pesničke (i neromantické tmavé zvyšky po nich).
A vôbec prechádzali sme pôsobivou oravskou krajinou pod jedinečnými štítmi Západných Tatier.


3.
označiť príspevok

Krištof
   22. 10. 2007, 13:45 avatar
Dokelu, už iba kúsok:
(i neromantické tmavé zvyšky po nich).
A vôbec prechádzali sme pôsobivou oravskou krajinou pod jedinečnými štítmi Západných Tatier.  


4.
označiť príspevok

Kasafran
   25. 10. 2007, 11:42 avatar
Krištof,
opäť som Ti povďačný, tento raz za tento ďalší opis našej čarokrásnej slovenskej oravsko-liptovskej prírody, ktorým si mi vrátil pocity podobné Tvojim.
So záujmom očakávam aj ďalšie.


5.
označiť príspevok

Krištof
   25. 10. 2007, 13:40 avatar
Kasafran,
fajn, o čosi také mi išlo. Akosi som cítil, že by som to mal napísať, a dať i sem, nielen pre seba, ale hlavne pre druhých. Písať to hlavne pre seba, by sa mi dvakrát nechcelo. Takže som rád, že si rád, a ďakujem.


6.
označiť príspevok

greisi
   3. 11. 2007, 02:18 avatar
akozemoze to byt poučny članok ale mne sa ho nechce citat 


7.
označiť príspevok

slniecko
   5. 11. 2007, 12:24 avatar
Hmm......ani mne sa to nechce čítať. Chcelo by to niečo ľahšie stráviteľné, ako videli ste už Päť stavov poľských v rannej hmle??? KONIEC SVETA. Ešte teraz mi behá mráz po chrbte. 


8.
označiť príspevok

Krištof
   6. 11. 2007, 14:14 avatar
Kto dlhšie príspevky nechce čítať, nemusí. Na diskusné fórum však už akosi patria aj dlhšie a zložitejšie príspevky.

Päť stavov poľských v rannej hmle? A to je čo? A ešte k tomu až na konci sveta.   (Mohol by sa ten smajl točiť aj na opačnú stranu, hm.)


9.
označiť príspevok

slniecko
   7. 11. 2007, 12:49 avatar
Krištof,
kto to uvidí, ten to pochopí   Tak sa tam choď na budúci rok kuk.
(hmm...myslím, že by sa mohol točiť aj na druhú stranu)


10.
označiť príspevok

slniecko
   7. 11. 2007, 13:21 avatar
Tak som si to prečítala. No, ja žijem v Liptovskom Hrádku. Západné, Vysoké a Nízke Tatry mám prelezené krížom krážom. Ale mám svoje také oblúbenejšie časti: Červené vrchy (najmä v jeseni), Račkova dolina, Ježová, Všiváky, Rysy, a v Nízkych Slemä. Myslím, že kto začne chodiť do Západných Tatier, toho už ťažko uspokojí iné pohorie na Slovensku. Hmm...som rada, že žijem tu. A že mám toto všetko v podstate za chrbtom. 


11.
označiť príspevok

Krištof
   7. 11. 2007, 13:44 avatar
Uhm, dobré, dobré... A som rád, že si sa predsa priznala k tomu "dlhému príspevku". A vieš kde bývam ja? Rovno na Ostrom Roháči, mám tu stan. Takže čo?   (Človeku sa z tej výšky občas točí hlava.)


12.
označiť príspevok

slniecko
   8. 11. 2007, 12:59 avatar
No, Ostrý Roháč zase taký vysoký nie je, aby sa Ti z neho točila hlava. Skús sa presťahovať niekam vyššie  


13.
označiť príspevok

Krištof
   9. 11. 2007, 13:23 avatar
Á, tak vyše dva kilometre nad morom nie je až tak málo. Vyššie? High, high... eagle... fly...  


14.
označiť príspevok

slniecko
   12. 11. 2007, 12:40 avatar
hmm...veď nepíšem, že je to málo, ale že to nie je tak veľa aby sa Ti z toho točila hlava. Len mi je záhadou, ako to tam stanuješ  ...........tak, ako??? 


15.
označiť príspevok

Krištof
   12. 11. 2007, 14:46 avatar
Áno. Tak ako tam stanujem (tie vyše dva kilometre nad tým morom), zavriem si oči - a už tam som, pekne v stane, ktorým dokonca ani silný vietor len tak nezamáva. Takže tajomstvo bude asi v tých zavretých očiach.  


16.
označiť príspevok

slniecko
   13. 11. 2007, 12:48 avatar
Chi chi, takže Ty si taký snílek. Pekné   Ale, pravdu povediac ja by som tam nechcela stanovať ani takto ako Ty - že akože. Veď je tam strmo z každej strany. Normálne sa bojím o Teba   NESPADNI !! 


17.
označiť príspevok

Krištof
   13. 11. 2007, 14:37 avatar
Ďakujem, že si robíš o mňa starosti, asi so mnou súcitiš alebo možno si takáto všeobecne. No nemusíš sa báť, už sa mi ani hlava tak netočí a asi pomaly a isto zleziem niekam do dediny.  


18.
označiť príspevok

slniecko
   14. 11. 2007, 12:32 avatar
Nie pomaly, ale rýchlo musíš zliezť. Pomohli by Ti lyže, máš ich so sebou?? Navrhujem Ti zísť smerom na Plačlivý Roháč a z tade sa spustiť smerom na Záhradky, to je najbezpečnejšie  
(Ozaj, prečo je tu tak málo smajlíkov??)


19.
označiť príspevok

Krištof
   15. 11. 2007, 15:09 avatar
Navrhuješ mi dobrú cestu, no ja som to včera už zišiel trocha iným spôsobom. Použil som instantnú lanovku. Poznáš, nie? Dole v dedine si kúpiš instantnú lanovku vo vrecku pre príjemný návrat späť a potom čo si už vyšla na hory a užila si si ich, môžeš si tú lanovku v prášku nasypať do pohára, zaliať vodou alebo minerálkou a vzniknutú kompletne postavenú lanovku potom využiť na príjemný návrat dole.
(Možno málo smajlov, ale tento otáčací je v pohode.)  


20.
označiť príspevok

slniecko
   16. 11. 2007, 12:05 avatar
  Ale tá lanovka potom zmizne keď ju použiješ, však? Ja nechcem ísť na lanovke, mne býva z lanovky blbo. No, ak si dám Kinedril, tak môže byť. A koľko to stojí, taká lanovka v prášku, či si to môžem aj ja dovoliť kúpiť??   (Ako sa súmerne točia tie smajlíky    )


21.
označiť príspevok

Krištof
   16. 11. 2007, 15:26 avatar
Uverila mi, kto by to bol povedal.
Táto lanovka keď sa pripravý, má len jednu kabínku pre dve - najviac ak tri dospelé osoby a slúži len na jedno použitie, potom sa vstrebe do pôdy, je úplne ekologicky odbúrateľná. Ľuďom ktorým býva z lanoviek blbo, celkom postačí jeden Kinedril a môžu sa v pohode zviesť. Lanovka je pomerne lacná, hoci teraz ju vraj mierne zdraželi, na vrecko 2 in 1 to vychádza 27,- Sk. Tak uznaj, slniečko...
(Ako kolieska na detskom kočíku.)    


22.
označiť príspevok

slniecko
   19. 11. 2007, 12:08 avatar
Hmm........kolieska na detskom kočíku??? Prepáč, tu končí moja predstavivosť. Neviem s čím to porovnávaš. To má akože znamenať, že koliesko na detský kočík stojí 27,-Sk??? No ak áno.....hmm......máš detský kočík, keď sa v tom tak vyznáš???   


23.
označiť príspevok

Krištof
   19. 11. 2007, 17:54 avatar
Tuším sme sa nepochopili, ale nevadí, stavá sa. Detský kočík som mal už dosť dávno, keď som mal asi jeden zub... teda pardón, jeden rok, takže už dosť dávno. A odvtedy som už nemal kočík, iba moja sestra máva kočíky, lebo deciek má ako smetí (päť), ako sa hovorí, ale sú to väčšinou milé stvorenia... A ty už máš kočíky... deti, hm?    


24.
označiť príspevok

slniecko
   20. 11. 2007, 14:40 avatar
  hmm.....nie, ja ešte nemám deti. Ale detský kočík som mala, ako dieťa. To môže byť sranda, mať toľko detí. A Ty máš koľko detí? Tvoji rodičia musia byť šťastní, toľko vnúčat. Do mňa doma vŕtajú, že sa vnúčat asi nedožijú   Hmm.......veď ja som už vlastne stará dievka, ešte dobre, že zrušili starodievockú daň  


25.
označiť príspevok

Krištof
   21. 11. 2007, 15:29 avatar
Možno by nebolo zlé pouvažovať o tom, či by si ľudia nemali viac brať detí z deckých domovov a pod. a menej si robiť vlastné. Veď je dosť detí na svete, ktoré však nemajú reálne prakticky rodičov, takže takých náhradných rodičov by potrebovali. Nie je to síce ľahké ani pre tých, ktorí by si takto chceli adoptovať deti, už len tie finančné veci, a samozrejme spoločnosť dieťa nedá hocikomu, nejakému asociálovi alebo čo, človek musí spĺnať nejaké predpoklady. Ale niektorí ľudia ich aj relatívne spĺňajú a predsa chcú radšej vlastné deti. Nuž nie je na svete už dosť detí a majú všetky nejakých dobrých rodičov? (To len na zamyslenie.)  


26.
označiť príspevok

slniecko
   21. 11. 2007, 15:43 avatar
hmm....no, ja som o tom vážne rozmýšlala, že si nejaké dieťa adoptujem, ale nebolo by to preto, že by som si myslela, že na Svete je už dosť detí, ale čisto zo strachu pred pôrodom. A čo Ty, ako muž (teda predpokladám, že si muž), vedel by si si predstaviť, že budeš vychovávať cudzie deti, hoci by si vedel, že môžeš mať vlastné? Adopcia býva väčšinou vždy len krajným riešením pri neplodnosti.  


27.
označiť príspevok

Krištof
   22. 11. 2007, 12:31 avatar
Adopcia nie je vždy len krajným riešením pri neplodnosti, iba niekedy. A niekedy si ľudia adoptujú deti ešte popri svojich deťoch, napr. Peter Novotný ten český herec je tým známy, má svoje i adpotované. Vidím to tak ako som už písal, na svete je množstvo detí, ktoré nemajú aktuálne rodičov, takže takých "náhradných" by zrejme brali. Ale asi nie je ľahké dospieť k rozhodnutiu adoptovať si deti (ak ešte nerátame určité materiálne a psychologické podmienky). Či už popri vlastných alebo namiesto vlastných a to či už z dôvodu, že vlastné nejaký pár nemôže mať alebo že chce dať prednosť tým deťom, ktoré už sú na svete, ale... No mám pocit, že je to vysoká idea, hmm.  


28.
označiť príspevok

slniecko
   22. 11. 2007, 12:53 avatar
Áno, to je fakt, Petr Novotný má adoptované deti, aj mnoho ďaľších známych ľudí si popri vlastných nejaké adoptujú. Len v dnešnej dobe, v bežnej slovenskej rodine si to neviem celkom predstaviť. Aj ja by som chcela mať aspoň tri deti. Jedno by mohlo byť vlastné, dve adoptované, ale pravdu povediac, nedokážem si predstaviť ako by som to finančne zvládla. Možno u Vás je to s platom lepšie, ale tu, no, ak budem mať jedno bábo, už to bude veľký luxus.  


29.
označiť príspevok

Krištof
   22. 11. 2007, 17:16 avatar
Je to také všelijaké s tými finančnými a sociálnymi vecami, že by to bolo práve priaznivé pre asi aj väčšinu mladých, ktorí by si chceli založiť rodinu sa nedá povedať. Navyše ženám plynie čas na privedenie dieťaťa na svet...Čo už, možno aj z tých dôvodov by nakoniec bola riešením tá adopcia... hmm  


30.
označiť príspevok

slniecko
   23. 11. 2007, 12:10 avatar
Hmm...aj tak mi príde Tvoje riešenie tak trochu čudné. Ako je vôbec možné, že na Svete je toľko detí bez rodičov? Áno adopcia je možné riešenie, ale nemalo by to byť skôr tak, že by si ľudia, ktorí nie sú schopní vychovať dieťa dávali väčší pozor?  


31.
označiť príspevok

Krištof
   24. 11. 2007, 15:43 avatar
To zrejme. No ako vieme, rodič nie je len ten, kto dieťa spodí a porodí, ale (v širšom zmysle) aj ten kto sa o dieťa stará, vychováva ho ap. Ľudia sú všelijakí a stať sa môže všeličo. Dajakí ľudia sa zoznámili, túžili po sebe a... žena zostala tehotná. Ale... dalo by sa hovoriť o všelijakých tých "ale", prečo sa nedokázali alebo nemohli o dieťa postarať, takže toto skončilo v detskom domove alebo v podobnom sociálnom zariadení. A ako som uviedol, ženy ktoré si už netrúfajú otehotnieť pre svoj vek a rizikové tehotenstvo, mohli by uvažovať o adopcii takého dieťaťa. I keď vraj legislatíva pre adopciu je akosi zložitá...  


34.
označiť príspevok

slniecko
   26. 11. 2007, 13:07 avatar
Aj tak sme zase tak kde sme boli, adopcia ako krajné riešenie, keď si už človek na vlastné deti netrúfa, väčšinou zo zdravotných dôvodov
(Ozaj, prečo my v téme "S batohom cez hory" riešime otázky o adopcii?? )  


32.
označiť príspevok

Krištof
   24. 11. 2007, 17:42 avatar
Hodím sem aj jednu báseň, pre deti a vlastne i pre ostatných, čo majú radi prskavky:

PRSKAVKY

Dlhé kýchajúce zápalky
ti vyčaria úsmev na tvári
Deti s plamienkom sa hrajú
a nik sa nepopáli

Rozprávková palička čo
iskrí a zapaľuje hviezdy
na nebi dedka Večerníčka

Sviečky prezlečené za
dynamit neľakajú
prilákajú detské očká
so svetielkami nádeje...


33.
označiť príspevok

slniecko
   26. 11. 2007, 12:58 avatar
  Pekná básnička   Ešte napíš nejakú  


35.
označiť príspevok

Krištof
   30. 11. 2007, 16:00 avatar
Díky, díky, to je troška taká vianočná, prskavky a pod.  


36.
označiť príspevok

slniecko
   3. 12. 2007, 12:52 avatar
A ako sa Ti páči môj obrázok?  
Aj Ty si nejaký nájdi  


37.
označiť príspevok

Krištof
   3. 12. 2007, 15:53 avatar
Tvoj obrázok sa mi páči, klobúk dole. Nejde o slnečnicu stvorenú na obraz slnka?  
Mohol by som si niekde pohladať obrázok s prskavkami a dať si ho sem.  


38.
označiť príspevok

slniecko
   4. 12. 2007, 14:22 avatar
  tak si si našiel tie prskavky  
Hmm...slnečnica stvorená na obraz slnka...nie,nie, to je slniecko, ako môj nick  


39.
označiť príspevok

Krištof
   6. 12. 2007, 12:33 avatar
Áno, hladal som nejaký obrázok ale nič moc nebolo, tak som zašiel do jednej predajne so zábavnou pyrotechnikou a kúpil tam tieto prskavky...  
Aha, takže rovno slniecko... len asi dosť zblízka, detail, čo?  
Inak musím ťa pochváliť za naozaj pekné obrázky v galérii...  


40.
označiť príspevok

slniecko
   6. 12. 2007, 12:59 avatar
Áno detail   To som odfotila minulý mesiac z raketoplánu  
Ďakujem za pochvalu........  
Tiež som sa Ti pokúšala nájsť nejaké praskavky na obrázku...ale predbehol si ma 


41.
označiť príspevok

Krištof
   7. 12. 2007, 14:58 avatar
Takže ty si spokojne lietaš raketoplánom a fotíš hviezdu medzi hviezdami, vesmírnu celebritu... A aspoň je vidieť, ako sa jej darí a že vôbec nie je namyslená...  
A keď sme už pri tých "menách" (slniecko a pod.), čo hovoríš na moje "meno" - Krištof? Tak sa nevolám, je to len "pseudonym". Páči sa ti, či ani nie? Je to z gréckeho Christoforos, čo znamená... čo ti budem všetko prezrádzať. Ale znie to zaujímavo, Christoforos, nie?  


42.
označiť príspevok

slniecko
   10. 12. 2007, 12:40 avatar
No, znie to zaujímavo, ale ak sa mám priznať, tak som si to takto nevysvetlovala. Tvoje "meno" sa mi páči, ale ja som si to spojila skôr s Krištofom Colombom, ako že si "veľký cestovateľ a objaviteľ". Zvlášť keď máš otvorenú tému s Batohom cez hory a Karpaty - krásne zelené hory  
Hmm.......tak som sa mýlila.  
Ale dúfam, že Ti nebude prekážať, ak ostanem pri tej svojej predstave  


43.
označiť príspevok

Krištof
   10. 12. 2007, 15:04 avatar
Krištof Kolombus bol významný cestovatel či moreplavec, no po ňom by som si "meno" nedával, ani symbolicky ako "taktiež cestovatel". Ide skôr o čosi všeobecnejšie, k čomu sa niekto môže pridať.
Tvoje predstavy a želania sú tvoje...  


44.
označiť príspevok

slniecko
   11. 12. 2007, 12:37 avatar
  Aha ... takže nechceš byť "taktiež cestovateľ"   ale ten čo bude všetko prezrádzať
 
Mne sa páčila Bríseida - ako tá čo víťazí, ale to bolo v období keď som sa nemohla nabažiť lit. o Trójskej vojne... 
Ako sa to vlastne myslí...čo Ti budem všetko prezrádzať......že budeš prezrádzať všetko, alebo že nie? Je to také tajomné  


45.
označiť príspevok

Krištof
   12. 12. 2007, 14:46 avatar
Tu zrejme došlo k menšiemu nedorozumeniu. Christoforos totiž v preklade neznamená "čo ti budem všetko prezrádzať", to som napísal v tom zmysle, že ti nemusím hneď povedať, čo Christoforos v preklade znamená... Nevadí, sranda musí byť, ako sa vraví.    


46.
označiť príspevok

slniecko
   12. 12. 2007, 14:55 avatar
  Aha, tak si ma dostal. Tak čo to znamená?? Prezradíš?? Idem to skúsiť zistiť  


47.
označiť príspevok

slniecko
   12. 12. 2007, 15:10 avatar
Hmm zatiaľ som našla len to, že Svätý Christoforos je dnes ochrancom vodičov, cestujúcich a tých, ktorí podnikajú  


48.
označiť príspevok

Krištof
   12. 12. 2007, 15:15 avatar
Napíšem ti k tomu neskôr, možno až zajtra, ako mi to vyjde  


49.
označiť príspevok

slniecko
   12. 12. 2007, 15:20 avatar
Už viem, už viem..........."nosí Krista v srdci"  


50.
označiť príspevok

Krištof
   13. 12. 2007, 12:44 avatar
Dá sa to aj tak povedať, alebo - ten čo nesie Krista.
A darčeky už máš pre svojich blízkych?  


51.
označiť príspevok

slniecko
   13. 12. 2007, 12:54 avatar
Ešte nemám. Neviem čo by som im mala kúpiť. Ty už máš?? Ak áno, tak mi niečo poraď  


52.
označiť príspevok

Krištof
   13. 12. 2007, 13:03 avatar
Aj ja sa ešte musím posnažiť, dnes poobede by som mohol začať. Však niečo mi už len udrie do hlavy... Donesiem im hádam nejaké lieskové oriešky a poviem im že ich milujem ako soľ.   Ale nie, niečo vymyslím a tebe tiež držím palce.  


53.
označiť príspevok

slniecko
   13. 12. 2007, 14:03 avatar
Hmm...ja to tento týždeň nestihnem, tak to tak vyzerá, že už budem vyberať len z toho čo ostane. Najlepšie by sa kupovalo deťom, keby sme nejaké v rodine mali.
Tak dnes, keď objavíš niečo vhodné tak mi daj vedieť  
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

dnes, 18:05,  Edo vysvetlil ti prečo sú všetci Rusi zlí :)
dnes, 18:04,  Moja dvacka nebola veľa ale bola vyjadrením toho čo cítim . Ľudia by si mali pomáhať
dnes, 18:04,  Edo autor je tvoj ideologický súkmeňovec :)
dnes, 18:03,  Výbuch paneláku v Prešove: Ľudia poslali na pomoc obyvateľom viac ako 1,4 milióna eur O...
dnes, 18:01,  autor je kokot ale to i ty .
dnes, 18:00,  Tak atrament teda *13*13*13
dnes, 18:00,  Esoterní vysvětlení agresivního a nenávistného chování Rusů, kterým se i dnes...
dnes, 17:58,  . Polícia sa zaoberá výrokmi poslancov Smeru, ktorí minulý týždeň povedali, že súhlasia...
dnes, 17:58,  Kazdy vrcholovy sportovec a zvlast rusky urcite vedel ze dopingove testy ich neminu urcite boli...
dnes, 17:54,  Mentalna retardacia je kazde tetovanie dobrovolne sa nechat ticsice x bodnut ihlou a do rany...
dnes, 17:54,  https://scontent.fprg2-1.fna.fbcdn.net/v/t1.0-9/78548187_2488659228059946_2171127215331213312_n.j...
dnes, 17:51,  Ružomberok ako bašta Kotlebovcov? Človek by očakával, že v meste kde je už druhé...
dnes, 17:46,  Len stále premýšlam prečo si niekto dá vytetovať na prsia hakový kríž alebo nadpis z...
dnes, 17:43,  https://scontent.fprg2-1.fna.fbcdn.net/v/t1.0-9/79696487_2577647655616423_7780588742833602560_n.j...
dnes, 17:40,  Keď jehova mešká 2000 rokov to nasere
dnes, 17:38,  Bude hrať ukrivdeného . WADA žiada predloženie materialov ale nedočkala sa zase len samá...
dnes, 17:20,  V roku 1989 ludia v dobrej viere ze k tomu vsetkemu co uz vybudovali zdravotnictvo zdarma...
dnes, 17:15,  Ludia boli drzany v nevedomosti a sustavne klamany a statnou mafiou zastrasovany a likvidovany...
dnes, 17:11,  (59) PartOFgod, ako sme to vlastne my Slováci stáli a na akej stráži, keď sme v priebehu...
dnes, 17:07,  Takze o tom je ta drama z roku 33 o Slovensku v narodnom znaku su 3 farby a 3 kopecky *47
neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
Muži počas choroby sú tak telesne a duševne vyčerpaní, že uzdraviť ich dokáže jedine žena.
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(162 001 bytes in 1,292 seconds)