Nový zákon sa zachoval vo väčšom počte rukopisov ako akékoľvek iné staroveké literárne dielo, s viac ako 5 800 úplnými alebo fragmentovanými gréckymi rukopismi, 10 000 latinskými rukopismi a 9 300 rukopismi v rôznych iných starovekých jazykoch vrátane sýrskeho,slovanského , gótskeho,etiópskeho,koptského, núbijského a arménskeho. Dátumy týchto rukopisov siahajú od r. 125 ( papyrus 52 , najstaršia kópia Jánovho fragmentu) až do zavedeniu tlače v Nemecku v 15. storočí.
Poznámka : Je pozoruhodné, že hoci je rukopisov také veľké množstvo a je medzi nimi veľké časové rozpätie, všetky rukopisy sú obsahovo prakticky rovnaké. Ak by sme porovnali ktorékoľvek 2 náhodné rukopisy navzájom, boli by na 99,9% významovo rovnaké, a významové zmeny by boli len v drobnostiach a nepodstatných veciach. Tá podobnosť by bola rovnaká, ako keď dnes porovnáme navzájom katolícky s evanjelickým prekladom.
V realite dnes často krát sledujeme, že v médiach vyjde nejaká mediálna správa, a ako čas plynie a čím viac ľudí túto správu zdieľajú, často krát dochádza k rôzným deformáciam a prekrúcaniam pôvodnej správy - niektoré vety sa vyškrtnú, iné vety sa nahradia významovo inými vetami, vkladajú sa rôzne vsuvky a vety ktoré v pôvodnej správe neboli, atd...Toto je zcela bežný jav, ktorý sa zväčšuje časovým rozpätím, počtom zdieľateľov a veľkosti pôvodnej správy, ktorý sa však v biblii pozoruhodne vôbec nedeje, respektíve len v zanedbateľnej miere, hoci je časové rozpätie, počet rukopisov a obsah pôvodnej správy obrovský. Vyzerá to ako by boli biblické spisy Bohom chránené pred deformáciou, hoci deformácia je dnes v iných mimobiblických spisoch vplyvom času, rozsahu diela a množstva jeho zdielateľov veľmi častá a prakticky nikdy sa nedeje, že by po rokoch zdieľali všetci zdielatelia ten istý obsah pôvodnej správy, každý ho zdieľa významovo viac či menej inak.
odkaz
