Okej, nemám s tým veľmi skúsenosti...resp. ak mám byť úprimný, tak žiadne. Ale zase nemôžeš to tak brať, že zrazu Ti hneď z výživného bude otec platiť všetko, na čo si zmyslíš (pretože to, koľko jedla, peniaze na posilku, prášky a podobne by si chcel nie je to, čo potrebuješ.) Takisto dieťa, ktoré nemá rozvedených rodičov vždy nemá všetko, čo si zažiada. Skús uvažovať nad tým, čo si mal doteraz a skús sa udržať v cca rovnakej hladine - neber to tak, že teraz je na tebe, koľko eur si zažiadaš, tak to hneď dostaneš. A ako 17-ročný by si, verím, mohol byť schopný si spraviť aspoň približný rozpočet, koľko eur potrebuješ napr. na týždeň či mesiac. Zrátaj všetko, čo si kúpiš - permanentku predpokladám, jedlo, tie doplnky, ošatenie tam zarátaj, určite si všetko dobre premysli a hádam k tomu aj niečo pridaj. Z tej sumy si to nejak zosumarizuj, čo je ochotná utiahnuť tvoja mama (ak som dobre pochopil, budeš bývať s ňou) a zvyšok si zažiadaj. Napr. keby si to všetko, čo potrebuješ a chceš, vyrátal na takých 200e/mes, tak asi by bolo trochu nefér žiadať všetkých 200 od otca. No určite by som sa nespoliehal na to, že ak to bude prešetrovať súd, že bude brať v nejakú extra veľkú úvahu to, že otcova priateľka je takisto práceschopná a že zarába. Ale ak ti môžem poradiť, určite si nechávaj nejakú rezervu. Naozaj ak už vidíš, že sa tá hranica 18 blíži, veľmi, ale veľmi dobre si to premysli.
Neviem či si to skúmal, ale ak sa ti podari, čo verím, že áno a výživné dostávať budeš, tvoj otec by mal byť povinný ho platiť dovtedy, kým nebudeš schopný sa sám živiť, teda kým nebudeš mať svoj job a podobne. Takže určite zarátaj aj nejaké vedľajšie výdavky, ako napríklad keby si sa rozhodol ísť na výšku, tam sú dosť vysoké výdavky, najmä na začiatku, ale i počas štúdia. Jasné, že by si o zmenu výšky výživného mohol požiadať aj v priebehu jeho poberania, ale je pre teba asi lepšie na to myslieť vopred.
Ak to mám zakončiť, tak si nemyslím, že niekto na fóre...a niekto, kto nepozná tvoju situáciu nejak viac do hĺbky, ti nemôže poradiť, akú výšku by si mal žiadať. Poraď sa o tom s mamou, porozmýšľaj, prípadne ak máš nejakú blízku osobu, ktorá vie premýšľať objektívne a pozná tvoju situáciu, požiadaj ju o radu (ak si na to pripravený; asi nie je veľmi príjemné sa o tom s niekym baviť, to si viem predstaviť)
Dúfam, že sa ti to podarí dobre vyriešiť 🙂