Rohožka 9,5

Kolesá sa krútia, slnko sa v nich množí až do nekonečných výšin. To možno celý svet sa točí, možno sa len ja alebo ty točíme, možno len my dvaja. Stojím tu nad pacientom s po lakeť krvavými rukami, pacient umiera. Aký život sa skrýva pod plachtou a kopcom bezútešne chladnúcej krvi? Spravil som chybu ja alebo to príroda tak chcela. Prečo má rúško? Sestra, prosím Vás, dajte mu ho dole, nech sa môžeme z očí do očí rozlúčiť. Rúško je dole a mne pozvoľna prichádza zle od žalúdka, pozriem sa na kolená. Tie sa hrôzostrašne mykajú, tak pozriem naspäť na pacienta. Poznám ho, spoznávam ho, akoby aj nie? Je to ako pohľad do zrkadla. Zlyhal som pri operácii samého seba?! Bože, to musí byť sen...

-Koza, zastaň!-
-Čo sa deje?-
-Zastav!-

Koza zastavuje a ja musím okamžite vybehnúť z auta, spravím tri roztrasené kroky a zvraciam. Je to tým snom? Musím si sadnúť do prachu a zapáliť si.

-Si v pohode?-, hľadí na mňa priateľ.
-Jasné, len zlý sen.-, alebo... som naozaj v pohode?
-Tak zlý? Si si istý, že mi nechceš niečo povedať?-
-Nie!-
-Oukej, pohodka.-, sadá si vedľa mňa a tiež si zapáli.

Nič rozmyslel som si to, poďme ďalej, prosím božstvá. Niekde v mojom životnom cykle nastala chyba. Nevládzem nič, nevládzem žiť, nevládzem pozerať, nevládzem ani pozerať, nevládzem počúvať. Nevládzem. Čo sa to deje? V zrkadielku na mňa upierajú svoj nepresvedčivý pohľad akési oči, povedal by som, že sú podobnej farby ako tie moje, ale to by som klamal, sú to moje oči. Kdesi pod dúhovkou sa čerí pohŕdanie. Čo sa to stalo s mojim životom? Niekde v temene mi prebehnú obrazy detstva, malý Petrík behá po záhrade a chytá chvost psíka, mamííí kúp mi to lízatko, prvá šťastná láska, pamätáš? Pamätám ja? Modrý záblesk, modrá chyba v mojom systéme, všetko beží na dvesto percent, dokedy to môže človek vydržať? Prečo mlčíte? Prečo len ticho čítate? Poďte sem a povedzte mi to!

Spánok.

Sme na benzínke, idem na záchod, keď idem späť zisťujem, že sa nič nezmenilo, svet sa stále rovnako krúti, zelená tráva sa stále zelená a slnko krásne svieti na bezoblačnom screene božieho počítača. Neubránite sa a ani ja, život je skvelý, niekde von, von zo mňa... Rozmýšľam nad kráčaním, všetko je úžasnou hrou mojich svalov a mozgu, je to jedna z najprirodzenejších a najjednoduchších vecí aké vôbec môžete vykonávať. Ale ja vypínam, cítim tú pomyselnú batériu vo mne ako kričí a pýta novú šťavu, svet sa zrazu krúti rýchlejšie, zelená tráva sa odrazu nezelená ale je šedá, slnko už len malátne a matne z nutnosti hladí svet drsnou rukou rozostrenej fotografie. Nevládzem. Telo prirodzene zastaví, niekde v úzadí kričí Koza aby som už šiel, cítim náraz do kolien a potom odtlačok asfaltovej štruktúry v mojich jabĺčkach... plynule ako vrece zemiakov sa valím k zemi.

Papier, uprostred neho niekto vystrihol dieru a drží dve strany čo najďalej od seba. Nerozumiem tomu, čo to má znamenať? Čokoľvek naň hodí prepadá cez tú dieru na nenávratnú zem. Všetko sa vo mne krúti až si spomeniem na tú výčitku vo vlastných očiach... to som ja, moja duša! Tuším záverečné titulky, ale Bože, prosím Bože! Vráť ma späť! Vráť ma do môjho predošlého života bez modrých žiar a zúfalstiev, vráť mi čo bolo moje a to čo som nezávideniahodne odhodil. Alebo mi nevracaj nič a pochovaj ma na spodok žumpy svetových duší...

Modrý záblesk a bolesť hlavy. Lekár stisol reset a Boh sa prirodzene proti neprirodzenému nahneval.

👍: ninka , dorota

...za seba ti dávam jedičku. Nóóó, ešte si na tú hviezdičku počkám. Ale bola to tesnotka.

...bude aj Rohožka 10?

...začínam byť zvedavá.

prirodzene, že bude 10 možno aj 11 a 12 a pak fin

pekné ether ,..ale malilinkatú pisateľskú chybičku vidím..ehmm"cenzúra " . môžem ?

no daj Ónka

to je len taká malá korektúra ether..
......idem na záchod, keď idem späť zisťujem,......(2x za sebou slovo " idem" - trochu mi to bije do očí,.. ja by som napísala " ... idem na záchod, keď sa vraciam zisťujem.. " )))
alebo
...odišiel som na záchod, keď idem späť zisťujem....

chcel som vyjadriť nástojčivosť toho pohybu

veď ten pohyb tam je ...."odchádzam na záchod = pohyb , ..keď idem späť = pohyb všetko je v zvýraznenom pohybe " ..odchádzam na záchod, keď idem späť zisťujem ..."))

ale v rámci tónu celej časti ide práve o to opakovanie sa, že on ide a ide, nevládze síce, ale ide a dookola ide, chápeš?

no dobre..

myslím to vážne, tak isto ako je tam "nevládzem pozerať, nevládzem ani pozerať"

to je popis stavu "Nevládzem nič, nevládzem žiť, nevládzem pozerať, nevládzem ani pozerať, nevládzem počúvať. Nevládzem. "))..pekne podané-precítené, ..o.k. )))..ale v tejto vete " idem..." )) trochu uniká ten popis stavu ktorý si chcel vyjadriť , lebo si tých pár slov rozvil do deja ..a preto sa mi vedľa seba tie rovnaké dve slová bijú.

zas každému dle gusta
len nešlo o to, aby niekam odišiel, vracal sa a podobne, práve preto to bolo takto posebe

ether..nie som literárny kritik, takže ma ber s rezervou..proste ja by som tú vetu podala inak ..ale o nič nejde, si dobrý ,..máš môj obdiv.
Dobrú noc

veď v pohode, keby tam nebola tá intencia, tak by som to určite napísal inak dobrú

...ja by som to nemenila, iba pridala spojku a: a keď idem späť zisťujem...

a nezastanem! 😉 dobré, marsok

idem, ale idem 🙂

...chodím tam a späť a zisťujem že sa nič nezmenilo .."))
takto by sme " Rohožke" asi fakt ublížili ..

toto je trefné : ...." idem tam a späť " ..... ))
a ja už ozaj off hajaja

...Ether, dnes som sa zobúdzala s myšlienkou na tvoju Rohožku...spomenula som si na takú hru, čo sme ako malé deti hrávali Nebo - peklo sa volala. Z papierika sa urobila táka dvojbrána do neba a do pekla. Vlastne o nič nešlo, len zvoliť si tú správnu cestu a potom toľko detskej radosti, keď si sa tam konečne dostal... akože do neba.

pekne 🙂

ďakujem

fajne.
vies co s ami vybavilo? film : princezna a bojovnik. ked som citala o benzinke.