Rajská záhrada – existovala vôbec ? A ak áno, kde ?

„A tak Boh vytvoril záhradu na východ od Edenu a do nej dal človeka, ktorého stvoril (Genesis 2:8). Z Edenu tiekla rieka, ktorá zavlažovala záhradu a ďalej sa delila na štyri ďalšie hlavy. Meno prvej rieky je Pison, to je tá, ktorá obklopovala celé územie zvané Havilah. Meno druhej rieky je Gihon, ktorá obklopuje územie zvané Cush (pravdepodobne dnešná Etiópia). Meno treťej rieky je Hiddekel (dnešný Tigris). A napokon poslednou je Eufrad“ (Genesis 2:10-14).

Ale kde sú rieky Pison a Gihon ? Kde presne sa nachádzala biblická rajská záhrada a existovala vôbec ? To sú otázky, na ktoré sa snažia nájsť odpovede teológovia, historici, ale i obyčajní ľudia už počas stoviek rokov. Rajská záhrada (niekedy označovaná aj ako Eden, alebo Edenova záhrada) bola „lokalizovaná“ už asi na toľkých miestach, ako Atlantída. Niektorí skorší kresťanskí autori predpokladali, že sa rajská záhrada nachádzala na území Mongolska, Indie alebo Etiópie. Základom ich teórie boli známe poznatky o tamojších regiónoch a za predpokladu, že dve neznáme rieky Pison a Gihon sú podľa nich dnešné rieky Níl a Ganga.

Ďalšou obľúbenou destináciou pre rajskú záhradu bolo Turecko, nakoľko sa tadiaľ pretekajú spomínané rieky Eufrad a Tigris a nachádza sa tam aj biblický vrch Ararat. Počas uplynulých sto rokov sa však moderná veda opiera stále viac o nálezy pozostatkov starých civilizácií na území dnešného Iraku. Dr. Juris Zarins z univerzity v Springfielde pracoval sedem rokov na svojej vlastnej hypotéze. Dr. Zarins je presvedčený, že biblická rajská záhrada sa nachádza zatopená vo vodách dnešného Perzského zálivu.

Dr. Zarins však dospel k svojim záverom dlhou a namáhavou cestou. Začal, ako mnoho ďalších výskumníkov, čítaním Biblie znovu a znovu, spredu i zozadu. K tomu pridal svoje archeologické poznatky z návštevy Saudskej Arábie, kde strávil vykopávkami a výskumom takmer desať rokov.

Nekonečné hľadanie potravy

Podľa Dr. Zarinsa existujú dva veľké milníky v týchto výskumoch. Prvý sa datuje približne do roku 30 000 PNL prechodom z človeka neandertálca na dnešný typ človeka. To sa podľa mnohých antropológov odohralo na východnom pobreží Stredozemného a Egejského mora, teda niekde v oblasti dnešného Iraku. Toho času ešte väčšinu Eurázie sužovala doba ľadová, čo malo za následok pokles hladín vôd až o 120 metrov. A práve v miestach dnešného Perzského zálivu bola podľa Dr. Zarinsa suchá pevnina. Bola zásobovaná vodami nie len stále existujúcimi Eufradom a Tigrisom, ale aj už neexistujúcimi riekami Pison a Gihon, ktoré sa na tomto území nachádzali. „Je normálne, že ak technologicky primitívny, ale moderný človek narazí na takéto územie, kde aj napriek dobe ľadovej nájde úrodnú pôdu a dostatok potravy, označí ho za raj “ - vysvetľuje Dr. Zarins.

Ale Eden sa tiež postupom času menil. Dr. Zarins si myslí, že v roku 15 000 PNL došlo v tejto oblasti k dosť rapídnym zmenám. Celé územie drasticky vyschlo. Bolo to dôsledkom zmeny klimatu a postupným slabnutím zrážok. Vtedy začali ľudia pomaly toto územie opúšťať a sťahovali sa do prijateľnejších podmienok v strednej Arábii. Potom, medzi rokmi 6000 PNL a 5000 PNL sa do oblasti Edenu opäť vrátili zrážky a územie sa znovu stalo zeleným a úrodným. Ľudia sa opäť vracali na toto územie, kde ich čakali prekrásne rozkvitajúce oblasti, ktoré zásobovali mohutné rieky plné vody a pravidelné zrážky.

Kosti zvierat naznačujú, že v tomto období zažívalo toto územie hojné obdobie. Tisícky kamenných nástrojov naznačovali intenzívne obývanie oblastí pri dnes už vyschnutých riekach a jazerách. Takéto nástroje sa našli dokonca aj v dnes už púštnych oblastiach Rub al-Khali a Empty Quarter v Saudskej Arábii.

Adam, Eva a zrod písma

S príchodom poľnohospodárstva sa tiež veľa vecí zmenilo. Územie riek Eufrad a Tigris, ako aj severnú časť dnešnej Arábie obývali ľudia, ktorí teraz už vedeli ako chovať zvieratá, pestovať jedlo a ktorí vyrábali charakteristickú keramiku. Už nepredstavovali len potulné skupinky, ktoré sa hnali za potravou. – potravu doniesli k sebe. A preto sa začali usadzovať a zhlukovať do väčších usadlostí. Kto boli títo ľudia ? Zarins si myslí, že to bol kmeň, ktorý si vtedy hovoril Ubaidovia. Okolo roku 5000 PNL tento kmeň založil jedno z najstarších miest - Eridu. Postupne vznikali aj ďalšie mestá, ako napríklad Ur alebo Uruk a z kmeňa Ubaidov sa stala Sumerská civilizácia.

A práve v tomto období uzrelo svetlo sveta prvé písmo, ktorého autori boli Sumeri. Dr. Zarins začal pracovať na svojej teórii skutočného významu biblickej záhrady Eden pri návšteve Saudskej Arábie. „Hneď prvú indíciu som objavil v samotnom jazyku“, tvrdí Dr. Zarins. Slovo „Eden“ totiž znamená po Sumérsky „úrodná planina“. Ak pôjdeme ďalej, tak zistíme, že slovo „Adam“ po Sumérsky znamená vo voľnom preklade „usadlosť na úrodnej planine“. Práve tieto dve slová boli prvými slovami v Sumerskom jazyku. Pomenovania miest, ako Eris, Ur alebo Uruk totiž nie sú Sumerské, ale pochádzajú od pôvodných obyvateľov Ubaidov, ktorí mali tiež názvy pre mestá a rieky.

Práve tu spočíva základ celej teórie Dr. Zarinsa. Adam a Eva (k slovu Eva sa dostaneme neskôr) dostali ako dar všetku prírodu. Mali všetko, čo potrebovali. Ale zhrešili a boli z raja vyhodení. Ako zhrešili ? Tým, že sa odvážili postaviť sa božskej všemohúcnosti. „Adam a Eva nepredstavujú v tomto prípade dve osoby, ale skupiny ľudí. Od miestnych kmeňov som si vypočul historku, ktorá sa tu traduje už od pradávna. Pomenovania Adam a Eva prezentujú miestnych poľnohospodárov, ktorí vynájdením poľnohospodárstva zmenili božské zákony a začali si pestovať úrodu a zdomácňovať zvieratá namiesto toho, aby sa držali pôvodnej cesty, tej, ktorú im ponúkal Boh. A čo symbolizuje to, že boli z raja vyhodení ? Ako som už spomínal, Eden sa nachádza na území dnešného Perzského zálivu, čiže na zatopenom území. V časoch, keď sa miestne rieky začali prudko rozvodňovať a celá oblasť sa pomaly ocitala pod vodou, museli ľudia toto územie opustiť a začali osídľovať východné pobrežie dnešnej Arábie. To je ich história, preto považujú dnešní obyvatelia svojich predkov za hriešníkov z Edenu“ - rozpráva doktor Zarins.

Sľúbili sme, že sa ešte vrátime k slovu Eva. Hoci Sumerský jazyk slovo Eva nepozná, v Biblii sa uvádza, že Eva bola vytvorená z Adamovho rebra. Prečo práve z rebra ? Jeden Sumerský epos rozpráva o tom, ako boh vody Enki nahneval svoju matku Ninhursag. Tá od hnevu uvalila na Enkiho kliatbu smrti a odišla. Ako Enki umieral, zlyhávalo mu postupne osem životných orgánov. Ninhursag sa nad ním zľutovala, vrátila sa a dala mu osem liečivých rastlín. Jednu pre každý životný orgán. Po Sumersky sa povie osoba „nin“ a uzdraviť „ti“. Preto bola bohyňa Ninhursag v epose označovaná ako „Nin-ti“, teda v doslovnom preklade „osoba, ktorá uzdravuje“. A tu prichádza slovná hračka, z ktorej pravdepodobne nedopatrením vzniklo neskoršie pomenovanie Eva. Slovo „ti“ má totiž v Sumerskom jazyku viacero prekladov. Okrem slova uzdravovať môže „ti“ značiť aj „rebro“. A tak sa postupom času „Nin-ti“ začalo namiesto „osoba, ktorá uzdravuje“ chybne prekladať na „rebrová osoba“, alebo „osoba z rebra“, a tá sa povie v hebrejčine, v ktorej bola písaná Biblia „Eve“.

Dr. Zarins tvrdí, že tak, ako väčšina Biblie, aj príbeh o Adamovi a Eve bol prevzatý z príbehov starších civilizácií, konkrétne od Sumerov. „Dávno predtým, ako bol vôbec Genesis napísaný krajina Eden zmizla pod hladinou vody. Ako sa postupne Zem otepľovala, niekedy v rokoch 5000-4000 PNL, hladina vôd sa prudko zvýšila a pohĺtila celé územie vrátane všetkých usadlostí na pobreží. Sumeri stále tvrdili, že ich predkovia pochádzali „z mora“ a mali pravdu. Museli odísť z krajiny Eden na sever, do Mezopotámie“ - vysvetľuje Dr. Zarins.

Ak je Zarinsova teória správna, tak „usadlosť na úrodnej planine“ spolu so „ženou s rebra“ skutočne nepredstavovali prvých ľudí na Zemi, ale celé národy, ktoré boli vyhnané zo „svojho raja“ nepriaznivými životnými podmienkami a stúpajúcimi hladinami vôd. Ak má Zarins skutočne pravdu, tak je to po už známej konfrontácií Noe a svetová potopa vs. Babylonsky Utnapišti, druhý dôkaz toho, že Biblia vychádza zo starých bájí a povestí.

hádam si si nemyslel, že Bibliu písal Boh

nie ale nemu podobný....
A ty vieš kto ju písal?

že sa vôbec pýtaš..predsa ľudia z pokolenia na pokolenie...

„Kto napísal Bibliu?“
Táto otázka je pre veriaceho kresťana len rétorickou, pretože hneď má pripravenú a dobre naštudovanú odpoveď:
„Boh je autorom Biblie. Zjavil nám Bibliu pomocou mnohých prorokov, ktorí jeho slovo spísali.“

Kresťania sa v podstate odvolávajú na týchto prorokov, ktorí, ako to prikazuje kanón, sú autormi kníh Biblie, ale inšpirácia pre tieto knihy pochádza od Boha.
Položme si otázku:
„Je odvolávanie sa na týchto prorokov dôveryhodné?“
Kresťania o tom nebudú pochybovať. Veď ako si môže niekto dovoliť spochybniť také osobnosti ako Mojžiš, Šalamún, Ezra, Pavol a štyria evanjelisti?

asi nie som dobrý kresťan, lebo tým taľafatkám neverím..nuž ale prečítať si ju, ešte nikomu neuškodilo...

Najvačší prorok bol Hanoch, ktorý videl aj Hospodina, navstivil 9 svetov s pomocou anjelov, popísal aj mena padlych anjelov a ktorý co mal na starosti a prave Henocha vyhodili z biblie. To co je dnes biblia je uz len panflet byvalych darebakov, ktorí sluzili prrave ludskemu zlu zosobneneho mocou a peniazmi. Síce je z enj mozne este nieco vydolovat,a le su to informacie, ktoré nedavaju odpovede na nic.

Presne tak!

Kresťania hovoria, že autorom biblie je boh, ktorý to ľuďom sprostredkoval cez prorokov.

Moslimovia hovoria, že autorom koránu je boh, ktorý to ľuďom sprostredkoval cez proroka.

poopravim Ta. Koran diktoval podla moslimov samotny archaniel Gabriel Mohamedovi.

A čo? Chceš študovať archeológiu?

ZNOVUOBJAVENÝ RAJ: odkaz

prečítam, neuškodí mi 🙂

To bude Amdarja a Syr darja

myslím, že by to mohle byť Mezopotámia príp niekde okolo Perzského zálivu.
Niekto by mohol povedať, že kde je ropa tam je raj)