"Radosť vládnuť tomuto národu"

M.Lasica: "Radosť vládnuť tomuto národu".
/Národ ? Či ?

Realita súčasnosti ....
Ryba, jedlo žobrákov, ako sa niekedy na bratislavskom trhovisku hovorilo sa
stala luxusnou lahôdkou.
Kuracie zadky, ktoré sme hádzali psom sa začali predávať s kúskom chrbtav
honosnom balení s hrabákmi a krkmi ako delikatesa.
Kvalitnú vodu z vodovodu, sme vymenili za sladké presýtené žbrndy.
Rohlíky sa scvrkli o polovicu, kyslé mlieko sa nedá doma vyrobiť, pretože
vznikne jedna smradľavá odporne zapáchajúca tekutina, ktorú udržíte v ústach
len dovtedy, kým ju rýchlo nevypľujete, a to kamkoľvek!
Všetko, čo bolo kedysi naozaj dobré, čo malo svoju hodnotu-tradíciu, sme
vlastne vymenili za drahé šmejdy v načačkanom obale.
Sú tu aj dobré veci. Lenže, čím ďalej tým je ich menej a treba ich poriadne
dlho hľadať.
Hľadať, premýšľať, čítať nečitateľné návody a obsahy, ktoré nemáme šancu
vidieť, ak sme si nepribalili lupu.
Ulice sa nám zaplnili Bratislavčanmi z Číny, Thajwanu či Vietnamu. Cez
reklamy si nevidíme špičku nosa.
Chodníky a prechody sú plné stojacich áut. Exekútor dopisuje adresu a
správca domu hádže do schránky vyúčtovanie s tučným nedoplatkom.
Žijeme v pomyselnom blahobyte. Máme dva aj tri telefóny, internet,
televíziu, domáce kino, DVD, PC a stále nám niečo chýba.
Zákazy, príkazy, nariadenia, poučenia, ktorým už človek prestáva rozumieť a
vyznať sa v nich, je priam nemožné.
Kamery nás sledujú na každom kroku. Kdekoľvek sa pohneme, sme pod kontrolou.
Všetko je evidované, zaznamenané a to všetko pre našu "bezpečnosť." Každá
správa, každá pošta, každý telefonát, každá platba, každý mail, každý,
niekedy veľmi súkromný pohyb, je pod organizovaným dohľadom.
Kedykoľvek sa dá vybrať z archívu ako zbraň, ktorá je pripravená na okamžité
použitie proti nám.
Zaujímavé je, že aj pri takomto špicľovaní dochádza k trestným činom o akých
som nemal v minulosti ani potuchy.
Drogy, prepady, násilie, výpalníctvo, vraždy, sa stali bežným sprievodným
javom tejto "slobodnej" doby.
Zbavujeme sa vlastnej identity, pretože súhlasíme so všetkým, čo po nás
rôzne inštitúcie, ako banky, mobilní operátori a pod., požadujú.
Môžeme vidieť oči bezdomovca, ktorý sa určite na ulici nenarodil.
Môžeme vidieť žobrákov, ako im trčia nohy z kontajnera,aby sa natiahli za
prázdnou fľašou, či noblesné hotely pre psov aj s vlastnou webovou stránkou,
lekárom a kaderníkom.
Môžeme sledovať zložité operácie svojich psích miláčikov priamo na
internete.
A ak sa nám náhodou náš drahý psík stratí, okamžite sa oňho postarajú v
útulku aj s lekárskou starostlivosťou.
Ak sa však ocitne na ulici človek, nezakopne oňho ani pes. Stávame sa číslom
daňového úradu či sociálnej poisťovne.
Kde sa podeli hodnoty, kde je vlastná podstata človečenstva? Kde je niečo
viac, ako len strohé konštatovanie ?
Hrôza, čo sa tu udialo za tých dvadsať rokov. Vytratila sa láska,
porozumenie, ľudskosť, tolerancia, teplo rúk, sklon pred šedinami.
Nepoznáme suseda, nevieme aký plat má vlastná žena či muž.
Nesmieme dať po zadku vlastnému dieťaťu ak nechceme mať problémy s úradmi.
Sledujeme stupídne, nehodnotné až deštruktívne pôsobiace televíznestanice,
kde seriály bez konca nahradzujú kultúrne vyžitie určitej skupine nevedomých
a možno aj nevidomých ľudí.
Ale čo ta druhá polovica?
Nemá šancu fungovať dôstojne, bez toho aby jej boli podsúvané podobné
stupídnosti?
Ak je toho málo, môžeme si pozrieť Superstar a tam nás pošlú verejne do riti
aj s posmešným komentárom.
Nádhera a vďaka, za ten kultúrny a hodnotný zážitok, ktorý nám za lacný
peniaz podsúvajú ako duševným mrzákom, niektoré televízie.
Nehovoriac, aké celebrity tam má možnosť človek vidieť .
Kde že by mali na nich takí umelci, ako p. Króner, Dibarbora, Huba. atp., čo
sa celý život usilovali, aby predviedli ten najlepší
herecký-umelecký výkon, aby zanechali v divákovi ozajstný zážitok. Rozdiel
je len v tom, že títo herci s umením žili celý svoj život.
Žili pre umenie a srdcom umenie tvorili.

Kupujeme cigarety, ktoré nám zakázali fajčiť tam, kde sa fajčiť vždy mohli.
Okrádajú nás ako malé deti na piesočku a z každej predanej krabičky nám
jednu-dve vytiahnu už ešte pred predajom.
K lekárke chodíme s platobnou kartou, alebo s peňaženkou v ruke. Bavíme sa
ako roboti, keď jeden rozpráva o živote a druhý hľadí do počítača.
Formulky, nacvičené frázy, ktoré nemajú s našim ozajstným ľudským vnútrom a
presvedčením nič spoločného.
Letákmi, ktorými sú upchané vchody bytoviek, nás lákajú do obchodov.
Dobre nás neprosia, aby sme nakúpili len u nich. Keď sme však zaplatili, "u
nich", nestačíme sa diviť ako musímekmitať a
hádzať svoj nákup do tašky.
Hneď je jasné kto je tu pánom a kde ich zdvorilosť skončila. Môžeme povedať
svoj názor. Slobodne, demokraticky sa aj vyjadriť.
No, k čomu to je, keď to nie je nič platné! Žijeme v neustálom strese a
napätí. Nikto z nás si nie je istý zajtrajškom.
Je len pár jedincov, ktorým je to jedno a tí žijú aj tak mimo nás a v
anonymite.
Nie som sám, komu to všetko už začalo vadiť. Niekde sa stala chyba-veľká
chyba, ktorej náprava bude trvať veľmi dlho.
Svet ochorel a my v snahe uplatniť sa, sme ochoreli s ním!
Socializmus nebol dobrý, ale takáto demokracia, nie je o nič lepšia. Možno
až nástup duševných chorôb, depresii, samovrážd, naštartuje proces
triedenia, ktorý nás položí na kolená, keď to už prestaneme zvládať.
A čo ďalej?
Mám dosť slobody tohto typu, slobody, ktorá so slobodou nemá nič spoločného.
Slobody, ktorú si nedokážeme užívať, pretože je viac proti nám ako pre nás.
Je tak oklieštená zákonmi a právami tých druhých, že je v podstate otvorená
neprávosti, zločinu, podvodom, že jej existencia mi pripadá ako aura.
Kdesi je, ale nevidím ju.

Je mimo mňa.
Želám si stretnúť človeka - priateľa. Chcem sa ráno prebudiť a celým srdcom
sa tešiť novému dňu. Chcem mať okolo seba úprimných ľudí, ako tomu bolo
voľakedy. Chcem stretnúť kamaráta, ktorého prvá otázka nebude smerovať k
materiálnym veciam, ale opýta sa ma :
Ako sa máš?´Ako žiješ? Zájdeme si spolu niekam sadnúť?
Kamaráta ktorého v polovici debaty nevyruší zvonenie mobilu a nebude musieť
odísť. "Vieš, tento telefonát bol tak dôležitý, že ak by som to nezobral,
mohloby
ma to stáť prácu."
Ovládol nás strach a v tom strachu žijeme svoje každodenné životy. To je
fakt a skutočná realita tohto novodobého, demokraticky pokazeného sveta.
Nehovorím o novembri, ten prísť musel, ale o tom, čo všetko sem s novembrom
vkĺzlo.
Ďalšieho pokusu, ktorý príde , keď sa to už celé nebude dať udržať, sa
chvála Bohu nedožijem. Hoci rád by som sa toho dožil - možno.

Dokedy bude človek hľadať svoje miesto?



Milan Lasica

Vážení priatelia,
pán Lasica trafil kliniec po hlavičke. Napísal to presne tak ako to cíti mnoho ľudí ale nevedia to vyjadriť. Je to stručné, jasné, výstižné ako celý jeho humor. Nemá to chybu.
Ale tie reakcie ktoré tu čítam.... Každý je zrazu sudcom a najmúdrejším na svete. Trochu skromnosti priatelia by nezaškodilo.

Konečne sem prišiel niekto kvalitnejší 🙂.

V těchto dnech si připomínáme výročí podpisu Charty 77 i svérázné odpověd
i na ni - Anticharty. Mnozí její signatáři dodnes působí ve veřejném životě a
jaksi zapomněli na to, že před 18 lety morálně selhali. To jim nicméně nevadil
o, aby po listopadu 1989 ze sebe nezačali dělat div ne mučedníky komunistickéh
o režimu. Dnes využívají toho, co jim posttotalitní doba přináší. Opět jde o p
eníze.
Stalo se po "Velké sametové listopadové revoluci" novou tradicí, že z ofi
ciálních životopisů nových "svatých" se znovu začaly potichu vytrácet údaje, k
teré by mohly být pro idylický obrázek něšich "transformačních úspěchů" nežádo
ucí. Co kdyby náhodou vzhly stín na prosluněnou současnost, v níž mílovými kro
ky spějem do zaslíbené Evropy?
Ne že bych si toho nevšiml již dříve, ale doslova mě to uhodilo do očí v
posledních dnech, v souvislosti s připomínkou narozenin a úmrtí některých naši
ch umělců. Nedávno totiž zemřel spisovatel Jiří Marek a před několika dny here
c Josef Kemr.
Nedalo mi to a zalistoval jsem ve starších číslech Necenzurovaných novin.
Znovu jsem si pročetl seznam signatářů, tzv. Antichartu (NNč. 17/1992, str. 1
4-15). Našel jsem tam mnohá jména dnes toli oslavovaných a do nebe vynášených
umělců. Jak jinak, bylo mezi nimi také jméno J. Marka a J. Kemra.
Jejich životopisy, publikované bezprostředně po úmrtí, ze skromosti či zc
ela úmyslně, skutečnost, že oba byli signatářI Anticharty, zamlčely. Proč? Na
to bychom se měli spíš zeptat signatářů Charty 77. Že by jim to pět let po lis
topadu 1989 už nevadilo? Zdá se, že ne!
Jen pro zajímavost připomenu, kdo ze známých a dnes tak prosazovaných her
ců a dalších umělců Antichartu podepsal. Byli to mimo jiné: Rudolf Hrušinský,
Jan Hrušínský, Radovan Lukavský, Oldřich Nový, Josef Bek, Vlastimil Brodský, M
arie Rosůlková, Vladimír Menšík, Vlastimil Harapes, Ljuba Hermannová, Miloslav
Horníček, Miroslav Zounar, Vítězslav Jandák, Otakar Vávra, Jan Werich, Karel
Höger, Ladislav Pešek, Bohumil Bezouška, Viktor Preiss, Hana Maciuchová, Josef
Vinklář, Josef Somr, Stella Zázvorková, Josef Zíma, Miloš Kopecký, Eva Trajtn
arová-Hudečková, František Filipovský, Luděk Kopřiva, Iva Janžurová, Petr Hani
činec, Zdeněk Řehoř, Vladimír Brabec, Jiří Vala, Jan Tříska, František Němec,
Jiří Štěpnička, Václav Postránecký (pronesl smuteční řeš na rozloučení s J. Ke
mrem), Svatopluk Beneš, František Laurin, Věra Galatíková, Radoslav Brzobohatý
, Jiřina Bohdalová, Ljuba Skořepová, Jiří Adamec, Luděk Munzar, Jana Hlaváčová
, Jaromír Hanzlík, Jana Štěpánková, Otakar Brousek, Lubomír Lipský, Pavlína Fi
lipovská, Boris Rösner, Helena Růžičková, Miroslav Moravec, Ladislav Frej, Lad
islav Chudík, Zdena Hadrbolcová, Jiří Bartoška, Karel Heřmánek, Rudolf Pellar,
Bronislav Poloczek, Jiří Lábus, Zdeněk Svěrák, Jan Přeučil, Karel Augusta, Ja
n Kanyza, Oldřich Vlach, Jana Brejchová, Jiřina Jirásková, Magda Vašáryová, Mi
lan Kňažko, Pavel Soukup, Daniela Kolářová, Dagmar Veškrnová, Josef Karlík, Ot
a Sklenčka, Jiří Adamíra, Jaroslav Drbohlav, Ladislav Potměšil, Zdeněk Podskal
ský, Tomáš Töpfer, Luděk Sobota, Miloslav Šiek, Marta Vančurová, Libuše Šafrán
ková, Petr Nárožný, Ladislav Rychman, Václav Vorlíček, František Vláčil, Jaros
lav Satoranský, Zdeněk Mahler, Jiří Hubač, Milan Lasica, Július Satinský, Stan
islav Zindulka, Jan Skopeček, Raoul Schránil, Jan Faltýnek aj.
Mezi signatáři Anticharty čteme také jména stále úspěšných zpěváků a zpěv
aček i hudebníků, jako jsou: Josef Laufer, Hana Hegerová, František Ringo Čech
, Karel Gott, Yveta Simonová, Marie Rottrová, Jiří Korn, Petr Janda, Karel Vág
ner, Felix Slováček, Ladislav Štaidl, Václav Neckář, Waldemar Matuška, Olga Bl
echová, Helena Vondráčková, Jiří Suchý, Jitka Molavcová, Eva Pilarová, Karel Č
ernoch, Jaroslav Uhlíř, Petr Eben, Jan Klusák a další
Také by vás zajímalo, co říkají dnes tito, všem režimům sloužící umělci (
někteří od dob Protektorátu Čechy a Moravy až dodnes) svému tehdejšímu morální
selhání (nebo spíše permanentnímu selhávání)? Neměli by v ústranní raději zpy
tovat svědomí? Namísto toho se nám téměř denně, s drzostí sobě vlastní, předvá
dějí na televizní obrazovce! Někteří z nich jsou dokonce zasloužilými spolupra
covníky StB! Jak dlouho si to ještě necháme líbit ?!
Jiří Volný

20/sa uklidni

objavil som tento clanok az teraz, neda mi nereagovat, pan Lasica hovorite mi z duse, snad by som len dodal, ze mi velmi chyba inteligentny a jemny humor, ktory bol vtedy na obrazovkach TV, nerobili sme rozdiel medzi SK a CZ a komici a herci boli skutocne talenty, ziadne narychlo vykvasene cellebrity, na ktorych zaraba niekto z uzadia. P. Kroner bol zarukou dobreho filmu, LaS, alebo Sverak zarukou dobreho humoru, osobne som mal rad aj p. Polivku, jeho starsie filmy a humorne relacie, boli zarukou takeho naseho, nie vulgarneho, jemne provokujuceho, nie nasilu, ale jemne servirovaneho a hlavne inteligentneho humoru, videl som Smoljaka a jeho hru Svestka na zivo, bol som na Vasej zabavnej realcii v BA, po veceroch si pustame filmy ako Kubo, za posledne dva roky sme pozreli, od Na samote u lesa, cez S tebou mne bavi svet, po ****a hosi Gutten Tag, vsetky dobre starsie slovenske a ceske filmy. Nemyslim, ze by na Slovensku za poslednych par rokov vyrastol a nemyslim, ze vyrastie talentovany humorista, ktory by bol talentom aspon blizko nasim klasikom. Kedysi sme viac vtipkovali, ked sme sa stretli pri pive, rozpravali sme si vtipy, dnes mame strnuly pohlad, cumime v krcme na obrazovku TV na taliansku futbalovu ligu, sem tam niekdo vykrikne meno niektoreho hraca, aby pomachroval, ze ho pozna, my vieme, ze len podla cisla na drese, krcma uz nie je taka ziva ako bola, pivo chuti ako hmmm, ako to slusne nazvat, vdaka bohu mam zenu, s ktorou sa nasmejeme, lebo ma neuveritelny zmysel pre humor, piseme si na tabulu cti v kuchyni nase hlasky, co sa nam podari skomolit, napriklad povedala - ked si notisek, kup si blbej..., ja som chcel vyzerat raz mudro a zahlasil som - stalo sa mi to viackrat a nebolo to iba raz...a tak pri takychto hlaskach nas ovanie nostalgia za starymi casmi, ked humor akosi plynul s nasimi dnami a bol prirodzeny a lahky...prajem prijemny vecer vsetkym

74.pan Lasica ma jednu chybu, nie jeho manzelku,to je jeho bremeno🙂
Skoda, ze nepokracovali v tom,s cim so Satinskym zacali.S dobrym humorom, v tom case
velmi vzacnym.
Pan Lasica je uplatny kazdemu rezimu,dnes by mu to uz mohlo byt jedno, ved je v baliku,
ale od cias 7 sro sa na neho nalepilo to, co by sa na dobreho humoristu nemalo;

Zlatá totalita.

Zaujímavé, že práve Lasica prichádza s týmto názorom, teda ako zúrivý kritik socializmu.....ono sloboda je niečo čo sa nám pod vplyvom informačného tlaku médií, internetu ťažko presadzuje ale dá sa to. Ono aj počet priateľov rastie s počtom spokojných ľudí teda aj materiálne, málokto je taký grand, že dokáže byť nezištným priateľom aj v chudobe a to aj napriek 2000 ročnej výuke cirkvi......

Lasica si svoje za socíku užil " - odsedel si svoje za slobodu slova". Teraz to môže svoje pocity aspom napísať .

Keby tak aj dnes bola sloboda slova, ale keď napíšem, že gigáň, tak hneď ma chcú dať do chládku!!!!!!!!!

Lasica si neodsedel nič, iba mal zákaz vystupovať aj to iba na Slovensku, v Čechách fungovalo so Satinským ďalej.....

No veru Lasicovi by som dal tri po hube... Prvu za to, ze nezna revolucia bola aj jeho dielo, druhu za to, ze on bol vzdy blizko koryta a nikdy mu nebolo zle a tretiu za to, ze jeden z najnemoznejsich a najneschopnejsich politikov je jeho zena..... herecka.
Takze pan Lasica, co ste nam navarili musime s vami jest.. dikes

A ja by som mu dal štvrtú čerez fejsa, začo?Len tak, aby nezabudol.

Trosku zrelosti mi tu chyba mili diskutujuci. Aj ja som na namesti strngal klucami a veril, ze bude lepsie. Uprimne som tomu veril. A verim, ze to tak vnimal aj pan Lasica, vlastne vacsina ktori sme tam boli. To ze sme boli nespokojni v tedy a ze sme nespokojni aj teraz, neznamena ziadnu nasu vypocitavost, pretvaeku, ci chybu. Mozno omyl, o tom by sa dalo diskutovat. Ale aj bez takych ako pan Lasica by sa to rozpadlo. Ja hovorim na plnu hubu, za socializmu sa mi zilo lepsie. Zaroven hovorim, ze mi na tom hnusnom vtedajsom systeme vadilo mnoho veci, rovnako tak ako aj v tomto nasom sucasnom. Problem nie je totiz v systeme, ale v nas ludoch. My sa musime najprv zmenit az potom sa budeme mat lepsie.
PS: Pan Lasica vie jasne pomenovat a poukazat co mu vadi co by chel, zatial co vy len pindate. Je to na pi... a ten a ten je k..., mal by dostat na ... Co keby ste povedal, co vadi vam, s cim ste spokoni, co by ste urobili inak, lepsie. Mate na to, alebo ostavare pri vasich krcmovom stype?

mne vadia falosne krysy ako je Lasica.

Lasica bol vždy priamočiari , naviac s neodolateľným humorom..celý život si drží svoj status "politického satirika" a ja dávam pred náím klobúk dolu,..nezmenil sa ani keď za socíku bol diskriminovaný a mal zakázanú činnosť niekoľko rokov kvôli tej politickej satire..vo väzení aj so Satinským myslím boli - nie som si istá.

mne hovori nieco ine.

a kedy on bol diskriminovany, vsak bol stale na obrazovke, a aj sa za komancov dobre nabalil

Títo chudáci navždy ostanú pri svojom štýle krčmových primitívov.

koho tým myslíš luke ?

Oni vedia 🙂.

Ja som mal dvojicu Lasica -Satinský veľmi rád . Ich kritika spoločnosti bola inteligentná a jasná . Nechápem v čom spočíva tvoja zrelosť, lebo nič nenavrhuješ , iba pindáš ako sám píšeš. Ja som sa ozval iba preto, že mi teraz chýba kritika spoločnosti práve od Lasicu, alebo si mám myslieť, že za socíku to šlo a teraz to nejde ? A nesúhlasím že problém nie je v systéme, je v ňom presne tak ako bol problém v systéme za socíku , tak je aj teraz . My sa musíme zmeniť ? Kto je to my ? Musí sa zmeniť systém a ľudia sa prispôsobia, je naivné očakávať nejakú dobrovolnú premenu ľudí......

nežnu revoluciu nevymysleli slopáci, ale niekto ini, ten, kto vymyslel aj to ako sa budete usmievat ! hned po nej sa už začalo kradnut vo velkom, vtedy sa oplatilo podnikat, to bola baňa. M.Laisica ma možno židovske korene, ale čo mal robit ? pochopil situaciu ako to je vlastne...ak by nebol komikom ako to spominate, tak by tam neboli ani dalšie veci v kinematografii a to bolo dobre, nie ?

Ešte tam chýba jedno veľmi dôležité,čo sa zmenilo.Jedna skupinka ukradla Slovákom radosť zo života.Niektorých z tej skupinky by som aj mohol menovať a najradšej by som ich kopol minimálne do členka,aby aj ich prešla radosť.

...neviem, že z čoho má "radosť", veď on nám nevládne, je jedným z nás...Nehaňte ľud "môj", pán Lasica, čo budete hovoriť po Vianociach 2012, veď má byť ešte horšie...ako všetci dôchodcovia, že dobre už bolo? Keď je ľuďom veľmi dobre, nevážia si to, a preto musí byť aj horšie, aby sme vedeli, že čo je dobre.

prečo ti samovyvoleni "snobi" nejdu niekde čo ja viem, niekde tam, kde su taki ako oni ? tu parazitovat non-stop na slušnych ludoch a tvarit sa ako by nič a stale im nestači ? no jednoducho by tam neuspeli, tak tu musia sa priživovat a okradat tento národ, pritom parlament v Belgicku všetko vie a ešte nezasiahol... minule som preposlal kamošovi žijucemu v Kanade už roky, ktory maka na to aby sa mohol vratit a žit dalej sem na Slovensku, lebo ho ma rad, nieaky link podvodov ktore sa tu deju u nás ako na bežiacom páse, bežne každy o tom vie + nieake foto jeho rodneho kraja a som to olutoval, vo web kamere sa rozplakal ako male dieta, uvedomil som si, že ked človek tu žije, zrejme sa vždy iba prispôsobuje a mylne sa chlacholi, že to bude lepšie

Žiaľ tento text Milan Lasica nenapísal.
odkaz

👍: rastos

odkaz

Ónyu, ani nikoho však netrhne, aby sa mu ospravedlnili.

mne sa hneď nepozdával, len som bola ticho..aby ma zas za rýpalku nemali..

Ónya - len kde je ten národ čo má z toho radosť? Tých čo majú radosť z vládnutia je už dosť a po bohatstve túži väčšina , len nechcú otvoriť oči tí ktorým vláda vrecká vyprázdňuje , lebo stále veria . že aj oni raz budú bohatí - možno až prejdu bránou nebeskou , však to cirkev každému sľubuje v posmrtnom šťastí z rovnosti a spravodlivosti božej.