Andrej Kiska prakticky vykopol z Bratislavy Medzinárodnú investičnú banku, ktorá čelí podozreniu, že je trójskym koňom ruských mocenských záujmov v Európskej únii. Banka však vzápätí dostala veľkorysú ponuku usadiť sa v susednom Maďarsku. Naďalej teda môže u nás operovať, jej zamestnanci majú zabezpečený voľný pohyb po celom schengenskom priestore a v niektorých krajinách únie, vrátane Slovenska, budú požívať neobvykle širokú diplomatickú imunitu.
Medzinárodnú investičnú banku (MIB) založili v roku 1970 vybrané krajiny Rady vzájomnej hospodárskej pomoci (RVHP), medzi nimi aj komunistické Československo. Oficiálna propaganda hovorila, že úlohou RVHP je napomáhať hospodárskemu rozvoju jednotlivých štátov sovietskeho bloku, v skutočnosti slúžila ako nástroj Sovietskeho zväzu na ekonomické ovládanie jeho satelitov.
Obchody medzi jednotlivými krajinami RVHP prebiehali vo virtuálnej mene „prevoditeľný rubeľ“. Dvojstranné transakcie zúčtovávali v moskovskej Medzinárodnej banke pre medzinárodnú spoluprácu a pre zložitejšie, viacstranné obchody, využívali práve MIB. Po skončení studenej vojny, páde železnej opony a rozpade Sovietskeho zväzu zanikla aj RVHP a MIB stratila akúkoľvek reálnu funkciu. Stala sa z nej mŕtva finančná inštitúcia, ktorú začali vyvolávať do jej súčasného posmrtného života Rusi spoločne so Slovákmi v roku 2012.
Exhumácia MIB
Jednu z prvých zmienok o vzkriesení MIB nájdeme na jej vlastnom webe, v tlačovej správe z októbra 2012. Predseda predstavenstva MIB Nikolaj Kosov rokoval s vtedajším štátnym tajomníkom slovenského ministerstva financií Vazilom Hudákom a dohodli sa, že ju začnú transformovať na modernú, multilaterálnu investičnú banku. Už na tomto stretnutí Kosov určil ako jeden z cieľov „zabezpečenie úplnejšieho využitia imunity a výsad stanovených v zakladajúcich dokumentoch banky“.
Štátny tajomník Hudák, ako jeden z tých, ktorých úlohou bola exhumácia MIB z ekonomického hrobu, bol logickou voľbou. Akcionármi banky sú jej zakladajúce štáty a akcionárske práva za Slovenskú republiku vykonáva práve ministerstvo financií. Okrem toho je Hudák absolventom Moskovského štátneho inštitútu medzinárodných vzťahov, ktorý funguje pod ruským ministerstvom vnútra. U nás je škola vychýrená pod svojou skratkou – MGIMO.
Na tej istej škole študoval aj neskorší riaditeľ regionálnej kancelárie MIB v Bratislave Igor Barát. Vyšli z nej aj také postavy československého biznisu ako Jaroslav Haščák a Marek Dospiva – kľúčové postavy skupiny Penta, ale jej absolventmi sú aj Maroš Šefčovič či Miroslav Lajčák, alebo súčasný štátny tajomník ministerstva zahraničných vecí, nominant SNS Lukáš Parízek.
Prestížna ruská diplomatická škola, hoci nik nespochybňuje jej kvalitu, pravidelne čelí podozreniam, že je liahňou agentov ruskej rozviedky a na jej absolventov mnohí hľadia s nedôverou. Podľa portálu Aktuality.sk prišla Penta o možnosť získať poľskú zbrojovku PZL Swidnik, lebo Poliaci vyhodnotili jej majiteľov ako bezpečnostné riziko. Dôvodom malo byť práve štúdium majiteľov Penty na MGIMO, plus to, že vo svojej firme zamestnávali posledného šéfa komunistickej štátnej bezpečnosti generála Alojza Lorenca.
KGB v krvi
Takzvaný ruský Harvard – MGIMO, vyštudoval aj Hudákov ruský partner Nikolaj Kosov. Na začiatku svojej kariéry pôsobil v diplomatických službách Sovietskeho zväzu, vyrastal v rodine dvoch príslušníkov KGB.
V roku 1956 šéf KGB Ivan Serov vyslal do Maďarska hŕstku operatívcov KGB, aby pomohli rozložiť kontrarevolúciu. Podľa bývalého dôstojníka KGB Sergeja Kondraševa bol medzi nimi aj Nikolaj Kosov starší. Jeho úlohou bolo zistiť či západné tajné služby podporujú kontrarevolúciu a zmariť prípadnú pomoc Západu povstalcom. Neskôr, v sedemdesiatych rokoch minulého storočia, bol Nikolaj Kosov starší vedúcim oddelenia KGB, ktoré bolo okrem iného zodpovedné za nepriateľské operácie proti židovským skupinám a sionistickému hnutiu. Podľa The New York Times pôsobila aj Kosovova matka pod krytím sovietskej tlačovej agentúry TASS ako jedna z výnimočných špiónok dvadsiateho storočia.
Samotná MIB vytrvalo odmieta, že by mal Nikolaj Kosov s ruskými spravodajskými službami čokoľvek spoločné
odkaz
