Púčik <(:--)

Čo teraz robíš?

Hľadám.

A čo?

Svoj dúhový sen.

Dúhový sen?

Viem, viem. Teraz mi povieš, že taký nebýva.
Ale býva, no predo mnou sa skrýva...

Nedočkavo sledujem rozvíjajúci sa púčik predo mnou.

...kt0 sa pyta,k0h0...????)

👍: ninka , piskotka

Malé hoho veľkého Ohó.

...0h000ooo,t0k uz vioom...)))

...inak,wjem 0 jedn0m duh0v0m...zije v hlb0cine...ale je t0 pstruh...a je aj sn0m,pre mn0hych rybarov...)

...a viem aj 0 puciku...)

aj ja david..Jožko Púčik a jeho kariéra
brú noc

v púčikoch z našej prírody je veľa liečivej sily :o)

👍: ninka

vieeeš... rozpovieš, čo vieš?

...pucik0ve taj0mstv0???...

... ):-> ....cely ja...

na úsvite ustúpi celá plejáda tajomstiev, iba nie... púčika 😉

...pucik je este mladyyyy,na taj0mstvaaa...)

čoby hnaaatik maličký, a spinkať 🙂 dúhové snenie, milí spriaznenci...

👍: ruwolf

...mi sme sprisahanci...)

👍: ninka

Najhojnejšie obdaruje budúcnosť, kto všetko dáva prítomnosti.
Camus

Zajtra vám porozprávam príbeh z chatrče, ktorý sa mi prisnil na horách 🙂 a spím...

...sak de je ten pribeh z chattrceeee....

zapálim si sviečku, to nie je len tak... že vybalím a snívam, chápačná? :P

...tak z chatrce,aleb0 z h0r...????))))

Z horskej chatrče.

...z chatrnej hory...))

A može sa niekto toho púčika aj dotknuť?

čo myslíš?

Ja si myslim, ze to zalezi na čase. Vsetko ma svoj spravny čas a tak aj dotyk bude mať svoj spravny čas. Normalne to nikoho ani nenapadne, len by ho obdivovali.

👍: ninka

. . .z chatrče, ktorá sa mi prisnila, hoci som v nej skutočne snívala. . .

vždy rada chodievam do tej chatrče... kedysi som nevedela prečo, ni dnes už viem. láka ma to miesto. predovšetkým preto, lebo tam zurčí potôčik. z jednej strany sa rozkladá hlboký bukový les, z druhej lúka. svetlo i tma. akoby sa práve tuto deň a noc tak zjavne dotýkali... celkom dolu pri potôčiku rastú veľké lopúchy, kúsok vyššie paprade. obidve rastliny dodávajú tomuto miestu rajský vzhľad. vtáčatá si tam prilietajú začvirikať, dovádzať, aby nadobudli pocit, že tam patria, akoby to bez nich nemohlo byť ono. je to tak... lúka a na nej chatrč, lúka schovaná v horách, kde nik nik nik nechodieva, iba púčik... k farebnej oblohe sa týčia naťahujúc hnátikmi tieňov mohutné duby... jaké mocné, hrdo strážiace. pod stromami studňa s krištálovou vodou, okolo nej cestička, ktorá otvára celý príbeh, v ktorom sa ocitneš.

naťahovala som sa za orieškom, v ktorom mám prsteň. potrebovala som stanuuuť na špičky, bo polica bola privysoko, a pocítila som pád, akoby z dlhej výšky času a šalviovej vône. aj teraz ju cítim, ako sa ponáram do príbehu sna... ani neviem ako, ale nastal okamih, že som sa ocitla na mieste, ktoré som začala opisovať vyššie... ruky a i srdce sa mi mocne rozochveli, pretože som pocítila domov. práve tam... medzi statné buky vošiel veľký vlk o veľkosti divočáka (aspoň myslím) zastal tesne predo mnou: tmavý, ťažký, majestátny. ako keby ktosi z kameňa vykresal sochu. pozeral, počúval, chcel ma oňuchať... vzťahoval povetrie. najprv letmý pohľad, potom vzťahovačnejší. skoro som vykríkla, ale zmeravela som, možno aj skamenela. bol taký obrovský. vravím si: ak to nie je démon z mojich čudných predstáv, ak nespím, a je to celé naozaj, pritom táto ozruta musí merať aspoň 3 metre. zvláštny pocit, keď sa zver pohla. zaváhala som, ale zároveň som cítila, že necíti nebezpečenstvo. myslím, že som nedýchala, aby som mu hľadela do tých tmavých očú, jaaaj... pohla som sa, a vtedy sa to stalo....

z diaľky zaznel výstrel a vlk o veľkosti diviaka padol k zemi. zachvela som sa, pocítila úzkosť a z tváre sa mi kotúľala slza za slzou. hľadel na mňa, dýchal, ešte dýchal. položila som ruku na jeho papuľu, začali padať slzy na jeho tvár. vtom mizla podoba vlka a predo mnou už ležal muž. usmieval sa, chytil ma za ruku, no zaznela ďalšia rana, ktorá ma zasiahla. všetko sa zaraz spomalilo, zastal čas, a z akejsi diaľky, či výšky? som započula krik strelcu a nárek vtákov, ktoré sa zlietavali nad našimi telami. vystúpila som z tela, aké to len bolo ľahučké a páčilo sa mi to. z dlhých vlasov sa mi splietli krídla, už som nevnímala, kto som. vzlietla som, letela vyššie, až som splynula s listami na najvyššom strome. bol to pocit, akoby nič nebolo ľahšie ako let a rozplynutie sa v korune stromu....

Hm, ludske vedomie ti dalo ochutnut realitu Twilight sagy, asi pre podobu ktoru mas a blizkost k hrdinke tejto modernej rozpravky. Vedela chranit tych svojich pred manipulovaním od inych upírov.

👍: ranexil

Vlci nepriatelmi upírov, ktorým ty fandíš ? Je to podstatné .

...všedný deň je taký bohatý...

...môže byť aj utrmácanyyy... 😉

Ahoj a dnesný bol tiez vsedný?

keď slová mlčia
za perami

keď pálivý pohľad do noci
schovám
za spánok v dlaniach
snov
ach

krásne, keď...
keď nedýcham
...keď padajú listy znamená jeseň
a rieky sa do mora vlejú

nik nerozumie zmäteným gestám
spletitým snom
a krížovým cestám
nikto sa nedozvie, čo v hlave nosí
že chce čosi...
aj chodiť v tráve
bosá...


:,(

Obcas pozeram k hviezde na obzore , noc co noc, akosi casto a premyslam, kto ju este vidí a načo myslí.

. . .cítiť svoje vytúžené územie, kde možno pristáť. . .

,,,ja cítim skor hlbku času, ktorá stojí predomnou, aby som spoznal, ako hlupo vzdy hladam(aj ja) to čo mam na blízku hroozne daleko.

Už viem. :-) Ale ty si teraz ktoviekde... :,(