Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  náboženstvo  téma
kategórie:  

Psychológia: sloboda vs. nesloboda

27
reakcií
2250
prečítaní
Tému 4. mája 2012, 13:05 založil Krištof.

podobné témy:



1.
označiť príspevok

Krištof
   4. 5. 2012, 13:05 avatar
Erich Fromm (1964) o slobode, jej postupnom strácaní i zväčšovaní.

"...Sloboda voľby nie je formálne abstraktná schopnosť, ktorú buď niekto "má", alebo "nemá"; je to skôr akási funkcia v charakterovej štruktúre danej osoby. Niektorí ľudia nemajú schopnosť zvoliť si dobro, pretože ich charakterová štruktúra stratila schopnosť konať v súlade s dobrom. Niektorí ľudia zase stratili schopnosť zvoliť si zlo práve preto, že ich charakterová štruktúra stratila dychtivosť zlého. O obidvoch krajných prípadoch môžeme povedať, že sú tu determinovaní konať tak, ako konajú, pretože rovnováha síl v ich charakteroch im žiadnu inú voľbu nedovolí. U väčšiny ľudí však máme dočinenia s protikladnými sklonmi, ktoré sú vyvážené tak, že je možné voliť. Čin je tak výsledkom toho, aké silné sú jednotlivé konfliktné sklony vnútri charakteru danej osoby.

Od tejto chvíle je jasné, že môžeme používať pojem "slobody" v dvoch odlišných významoch: V jednom je sloboda postoj, orientácia súčasťou charakterovej štruktúry zrelej, plne vyvinutej, produktívnej osoby; v tomto zmysle môžem hovoriť o "slobodnej" osobe práve tak, ako môžem hovoriť o milujúcej, produktívnej, nezávislej. V skutočnosti slobodná osoba v tomto zmysle milujúca, produktívna, nezávisle aj je. Sloboda v tomto zmysle nemá žiadny vzťah k zvláštnej voľbe dvoch možných činov, ale vzťahuje sa ku charakterovej štruktúre dotyčnej osoby; v tomto zmysle osoba, ktorá "nemá slobodu zvoliť si zlo", je osoba úplne slobodná. Druhý význam slobody je ten, ktorý sme dosiaľ používali, totiž schopnosť voliť medzi dvoma protikladnými alternatívami; tie však vždy implikujú voľbu medzi rozumným a nerozumným záujmom na živote a raste v protiklade voči stagnácii a smrti; ak použijeme pojem slobody v tomto druhom zmysle, potom najlepší a najhorší človek nie sú vôbec slobodní, aby mohli voliť; je to naopak človek celkom bežný, pre ktorého problém slobodnej voľby dosiaľ existuje, pretože tento človek má protikladné sklony. ...

Je tu jedna skutočnosť: akt oslobodzovania sa v procese ustavičnej voľby. V tomto procese je miery našej schopnosti voliť v každom jednotlivom čine rôzna podľa našej životnej praxe. Každý krok v živote, ktorý zväčší moju sebadôveru, moju nezávislosť, odvahu, moje presvedčenie, zväčší tiež moju schopnosť zvoliť si žiaducu alternatívu, až bude nakoniec pre mňa ťažšie zvoliť si skutok nežiaduci ako žiaduci. Naproti tomu každý akt podľahnutia a zbabelosti ma oslabí, otvorí mi cestu k ďalším aktom, pri ktorých opäť podľahnem, až nakoniec stratím slobodu úplne. Medzi krajnosťou, keď už nemôžem urobiť zlý skutok, a druhou krajnosťou, keď som stratil svoju slobodu konať správne, leží mnoho stupňov slobodnej voľby. V životnej praxi je stupeň slobody voľby v každom danom okamihu iný. Ak je stupeň slobody vybrať si dobro veľký, stojí vybrať si dobro menej úsilia. Ak je malý, je k tomu potrebné úsilie veľké, pomoc od ostatných a navyše priaznivé okolnosti.

Klasickým príkladom tohoto javu je biblický príbeh o faraonovej reakcii na to, keď bol požiadaný, aby nechal Židov odísť. Obáva sa stále rastúceho utrpenia, ktoré postihlo jeho a jeho ľud; sľúbi, že nechá Židov odísť; akonáhle však hroziace nebezpečenstvo prejde, "jeho srdce sa zatvrdí" a on znovu rozhodne, že Židov na slobodu neprepustí. Tento proces zatvrdzovania srdca je kľúčový pre faraónovo správanie. Čím dlhšie odmieta zvoliť si to, čo je správne, tým sa jeho srdce stáva tvrdším. Osudný vývoj tu nemôže zmeniť žiadna výška utrpenia, nakoniec všetko končí záhubou jeho i jeho národa. Jeho srdce sa nikdy nezmenilo, pretože sa rozhodoval iba zo strachu; práve preto, že sa jeho srdce nemenilo, stávalo sa stále tvrdším a tvrdším, až nakoniec z jeho možnosti slobodne si voliť nezostalo vôbec nič.

Príbeh o tom, ako sa zatvrdzovalo faraónovo srdce, je iba poetickým vyjadrením toho, čo môžeme pozorovať každý deň okolo seba, keď sa pozrieme na svoj vlastný vývoj a na vývoj ostatných. Ukážeme si to na príklade: Osemročný biely chlapec má malého priateľa, syna farebnej slúžky. Jeho matka nevidí rada, keď sa hraje s malým černochom, a povie synovi, že sa s ním už nemá stýkať. Dieťa odmietne; matka mu však sľúbi, že keď ju poslúchne, vezme ho do cirkusu; dieťa ustúpi. Tento akt zrady na sebe a prijatie úplatku s malým chlapcom niečo urobil. Cíti sa zahanbený, bol porušený jeho pocit nezávislosti, stratil sebadôveru. Nestalo sa však nič, čo by nebolo možné napraviť. O desať rokov neskôr sa zamiluje do dievčaťa; je to viac než obyčajné omámenie; obaja cítia, že sú spätý hlbokým ľudským putom; dievča však pochádza z nižšej vrstvy než z akej pochádza chlapcova rodina. Jeho rodičia nesúhlasia so zásnubami a snažia sa chlapca odradiť; keď zostane neoblomný, sľúbia mu šesťmesačnú cestu do Európy, len keď počká s formálnym zasnúbením až po svojom návrate. Takto však ďalší vývoj udalostí nepokračuje. Chlapec vidí mnoho iných dievčat, je veľmi obľúbený, uspokojuje to jeho márnivosť, až sa nakoniec jeho láska i jeho rozhodnutie oženiť sa pozvoľna úplne stratia. Pred svojím návratom napíše dievčaťu dopis, v ktorom svoje zasnúbenie zruší.

Kedy bolo urobené rozhodnutie? Nie, ako si myslí, v deň, keď napíše záverečný dopis, ale v deň, keď prijal ponuku svojich rodičov odcestovať do Európy. Cítil už vtedy, i keď nie vedome, že sa prijatím úplatku zapredal - a že teda musí dodržať, čo sľúbil: rozísť sa. Dôvodom k rozchodu nie je jeho správanie v Európe, lež mechanizmus, v ktorom v plnení svojho sľubu iba pokračuje. V tomto okamihu zradil sám seba znovu, tým viac preto musí sebou pohŕdať a v skrytosti (napriek uspokojeniu z nových úspechov u žien atď.) trpí vnútornou slabosťou a nedostatkom sebadôvery. Potrebujeme sledovať jeho život dopodrobna ďalej? Skončí v podniku svojho otca, namiesto toho, aby študoval fyziku, na ktorú má nadanie; ožení sa s dcérou bohatých priateľov svojich rodičov, stáva sa úspešným obchodným a politickým vodcom, ktorý robí osudové rozhodnutia proti hlasu vlastného svedomia, pretože má strach z jankovitej verejnej mienky. Jeho história je jednou histórií zatvrdzujúceho sa srdca. Jedna mravná porážka ho uschopní znášať lepšie porážku druhú, až je dosiahnutý bod, odkiaľ niet návratu. V ôsmich ešte mohol trvať na svojom a odmietnuť úplatok; bol ešte slobodný. Možno že mu mohli pomôcť, keď sa dopočuli o jeho dileme, nejaký jeho priateľ, deduško, učiteľ. V osemnástich bol už menej slobodný; jeho ďalší život je procesom zmenšujúcej sa slobody až k bodu, keď prehral svoju životnú hru. Väčšina tých, ktorí skončili ako zatvrdnutí ľudia bez svedomia, ako boli Hitlerovi či Stalinovi úradníci, začala svoje životy s nádejou stať sa dobrými ľuďmi. Veľmi podrobná analýza ich životov by nám mohla povedať, aká bola miera zatvrdnutia ich srdca v ktoromkoľvek danom okamihu a kedy bola u nich stratená posledná šanca, že zostanú ľuďmi. Existuje takisto opačný obraz; prvé víťazstvo robí ďalšie víťazstvo ľahším, až si nakoniec voľba toho, čo je správne, nebude vyžadovať žiadne úsilie."
Súhlasí red rose


2.
označiť príspevok

Krištof
   4. 5. 2012, 13:07 avatar
Toto k téme môže povedať psychológia a pod. Sú tam uvedené dva významy slobody: jeden znamená to, že celkom slobodný človek môže byť aj ten, kto si kvázi nemôže zvoliť zlo, napr. užívanie drog. Neznamená to však, že taký človek nie je schopný ráznych činov, napr. kritiky neprávostí. Veľakrát práve takýto ľudia odvážne vystupovali, ukazovali cestu a pod. Domnievam sa, že aj človek, ktorý má za sebou dané negatívne skúsenosti, nemusí nakoniec definitívne prehrať, pokiaľ nájde také hodnoty, kvôli ktorým sa podstatne zmení a začne nanovo. Väčšina ľudí si relatívne môže voliť medzi určitými možnosťami. Snažia sa však prežiť, ako sa hovorí, musia sa aj prispôsobovať nie veľmi dobrým podmienkam. Prispôsobenie sa "prostrediu" však nemusí automaticky znamenať niečo negatívne, ako kedy a kde. Ani vrodené veci (ako okolnosti prostredia) nemusia byť vždy proti slobode. Alebo sa človek prispôsobí tým nie veľmi dobrým okolnostiam, no nestáca z mysle svoj svetlý cieľ. Nie všetky činy sú rovnako významné, niektoré sú maličkosťami. Asi v prvom rade by však mali mať slobodu a charakter významnejší zástupcovia spoločnosti, ktorí majú veľký vplyv, aby nepodliehali korupcii: politici, manažéri, vedci, duchovní, učitelia a pod. A čo ostatní, kvázi obyčajní ľudia, majú sa nechať unášať okolnosťami? Asi ani to nie je naškodu niekedy. Ako kedy, niekedy je dobré uvažovať o tom, čo človek robí s akými následkami, aby potom už nebolo "neskoro". Miron Zelina (1995): "Možno si ani vždy neuvedomujeme, do akej miery sa správame podľa predstáv iných, ako sa snažíme spĺňať ich očakávania a do akej miery robíme skutočne to, čo my chceme... Urobte vlastnú diagnózu bytia, pozrite sa na seba zo zorného uhla vašich cieľov, vašich životných úloh, prianí, názorov - hovoríme vašich, nie nie úloh a cieľov, ktoré vám nadirigoval niekto iný, ktoré od vás chce niekto iný (rodina, vedúci v práci, vaši známi a podobne)... Znova opakujeme, že takýto človek môže byť milým človekom, príjemným a empatickým. Akurát má právo a povinnosť voči sebe, povedať svoj názor, ale takým spôsobom, aby to neurážalo ostatných."


14.
označiť príspevok

Antidogmatik muž
   4. 5. 2012, 19:11 avatar
Zaujímavá otázka, lenže odpovedí môže mať niekoľko. Napríklad zopár chytrákov sa rozhodlo, že si podmaní svet. Ani jednému sa to nepodarilo. Zopár iných sa rozhodlo, že dajú skonštruovať atómovú bombu, aby Američania porazili Japoncov. Ale napríklad nie každý väzeň sa môže rozhodnúť, že sa pôjde poprechádzať do mesta. No niektorému sa to môže podariť. Takže s autorom témy možno v podstate súhlasiť, až nato, že by ma zaujímalo, ako to vidíš u veriacich a ateistov? Veď táto rubrika je o náboženstve.
Súhlasí Krištof


15.
označiť príspevok

ruwolf muž
   4. 5. 2012, 19:56 avatar
Nezmysly, prekrúcanie významu slov:

slovnik.juls.savba.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk
sloboda = možnosť voľne sa rozhodovať, prejavovať voľnosť a pod.

Nie je to o žiadnom postoji, o milujúcnosti, produktivite - je to len o voľnosti.
Takže, ak niekto nedokáže voliť zlo, nie je slobodný, pretože nie je tam tá možnosť, nie je tam voľnosť.

Aj ten bežný, "ktorý má protikladné sklony", je plne závislí od telesných potrieb a rozhoduje sa len na základe nich a toho, čo sa naučil. A čo sa naučil je dané tým, kde sa vyskytol. Kde sa vyskytol je dané stavom sveta v minulosti a jeho predošlými rozhodnutiami, ale jeho rozhodnutia zase boli dané len jeho potrebami a vedomosťami predtým atď. až sa môžme spätne dostať k narodeniu. Žiadna voľnosť, žiadna možnosť voľby - človek si vyberá to, čo v danej chvíli pokladá za najlepšie. Robotický algoritmus.


21.
označiť príspevok

Krištof
   6. 5. 2012, 13:14 avatar
15. Sloboda má viacero významov, napr. ako píšeš: "možnosť voľne sa rozhodovať, prejavovať voľnosť a pod." Sloboda môže byť fyzická voľnosť, no môže to byť aj sloboda myslenia, názorov a pod. Ďalším významom je zas tzv. slobodná vôľa, ktorá má význam pre etiku, filozofiu, psychológiu a náboženstvo. Môžnosť vybrať si medzi dobrom a zlom a pod. O tomto význame je ten text od Fromma.

Tak povedzme že dvaja ľudia sú na tom navonok podobne: fyzicky a psychicky voľní, nie sú väznení, nikto im neobmedzuje osobnú slobodu. Takisto majú slobodu myslenia a pod.; žijú v demokratickom zriadení v tom istom štáte a čase. Obaja sú na tom podobne aj čo do majetkových pomerov, povedzme stredná vrstva. Avšak jeden z nich je kvázi morálny a druhý nemorálny. Čím to asi je, že jeden človek sa snaží skôr o dobro, je normálny, súcitný, nekradne, neútočí bezdôvodne, hľadá pravdu, pomáha, a druhý naopak nasleduje skôr zlo, je pyšný, sebecký, podvádza, útočí a pod. Veď obaja relatívne vedia, čo je to dobro a zlo, poznajú právo i etiku, majú rôzne informácie, vidia vo svete príklady lepších i horších ľudí, vzory. Ani jeden z nich nie je nadčlovek alebo podčlovek, sú to ľudia... Nie je ten rozdiel medzi nimi v tom, čo uvádza tu Fromm v súvise so slobodnou vôľou, že jeden sa postupne kazil a strácal slobodu zvoliť si dobro a druhý naopak zostal slobodný zvoliť si dobro? Alebo je to skôr tým, aké uznáva kto z nich hodnoty? Jeden má také hodnoty a druhý iné, čo ich aj spätne ďalej formuje resp. deformuje? Alebo... čo?


22.
označiť príspevok

ruwolf muž
   6. 5. 2012, 13:19 avatar
Rozdiel je v štruktúre ich mozgov.
Tá vychádza z genetiky, vnútromaternicového vývoja a toho, čo sa naučili - teda z toho, kde sa vyskytovali.


23.
označiť príspevok

ruwolf muž
   6. 5. 2012, 13:22 avatar
Inak, stále si neuviedol ani jeden príklad na uplatňovanie tej Tvojej tzv. "slobodnej vôle".


24.
označiť príspevok

Krištof
   6. 5. 2012, 13:55 avatar
Chceš teda povedať, že človek sa biologicky už rodí s výraznými sklonmi k tomu, že bude kvázi morálny a druhý nemorálny? A prostredie to len mierne obrusuje? Sám človek (v súčinnosti s "prostredím" sa nemôže nejako (de)formovať? Neexistujú príklady, keď človek už dávno v dospelom veku na sebe zapracoval podľa nejakých objavených hodnôt a zdokonalil sa? Alebo príklady keď sa niekto pokazil tým, že v istom čase začal v sebe pestovať "burinu" negatívnych názorov a emócií voči nejakej skupine ľudí a pod.? Nikto ich k tomu - od toho daného času - nenútil, bolo to do značnej miery aj na nich samých.

Tak v zmysle toho Frommovho textu príklad na slobodnú vôľu možno uviesť len u toho, kto ešte má slobodnú vôľu. Napr. nekradne, pomáha keď treba. Slobodne sa rozhoduje pre to, čo je správne. Ak však niekto postupne kvázi stratil slobodu, nedá sa uviesť príklad, kde by si mohol slobodne zvoliť dobro. Avšak obaja majú v inom - nie etickom - zmysle "slobodnú vôľu", robia napr. rôzne maličkosti podľa svojho rozhodnutia: zapnú alebo vyplnú svetlo, dajú si banán alebo jablko, pozrú sa cez okno alebo otvoria dvere, idú sa v nedeľu prejsť von alebo zostanú doma... nie sú "naprogramovaní"... môžu konať podľa svojho voľného rozhodnutia mnohé rôzne veci


25.
označiť príspevok

ruwolf muž
   6. 5. 2012, 14:33 avatar
"Sám človek (v súčinnosti s "prostredím" sa nemôže nejako (de)formovať?"
- Sám a v súčinnosti sú navzájom si odporujúce si veci.

"Neexistujú príklady, keď človek už dávno v dospelom veku na sebe zapracoval podľa nejakých objavených hodnôt a zdokonalil sa?"
- Jestvujú, ale to bol vplyv okolia.

"Alebo príklady keď sa niekto pokazil tým, že v istom čase začal v sebe pestovať "burinu" negatívnych názorov a emócií voči nejakej skupine ľudí a pod.?"
- Tiež vplyv okolia.

Ak niekto nemá voľnosť robiť zlo (napr. nedokáže kradnúť), pretože svedomie mu v tom bráni a zároveň ho svedomie núti pomáhať, kde treba - z definície slobody nie je slobodný.

Stále čakám konkrétny príklad na uplatnenie tzv. "slobodnej vôle".


26.
označiť príspevok

Krištof
   6. 5. 2012, 15:05 avatar
"Sám a v súčinnosti sú navzájom si odporujúce si veci."

Nie sú. Žije medzi ľuďmi a v nejakom hodnotovom prostredí, ale k tej (de)formácii ho v tomto prípade nikto nevedie, nenúti. Je to predovšetkým z jeho vlastnej iniciatívy. Veď jeden môže mať takú iniciatívu a druhý celkom inú, hoci žijú v rovnakom prostredí. Jeden "človek dávno v dospelom veku na sebe zapracoval podľa nejakých objavených hodnôt a zdokonalil sa". Druhý človek "sa pokazil tým, že v istom čase začal v sebe pestovať "burinu" negatívnych názorov a emócií voči nejakej skupine ľudí a pod." Čiže ten vplyv prostredia je iba sekundárny, druhoradý. A sú tiež prípady, keď človek odišiel žiť - na dlhší čas - do pustého prostredia, aby meditoval a modlil sa sám bez ľudí, aby sa vnútorne a ľudsky zdokonalil a pod. Pozri pustovníkov napr. tzv. púštnych otcov.

"Ak niekto nemá voľnosť robiť zlo (napr. nedokáže kradnúť), pretože svedomie mu v tom bráni a zároveň ho svedomie núti pomáhať, kde treba - z definície slobody nie je slobodný."

Ako sa to vezme. V nejakom zmysle - eticky - môže byť slobodný, v zmysle rozvinutého charakteru a pod.; "v tomto zmysle osoba, ktorá "nemá slobodu zvoliť si zlo", je osoba úplne slobodná." (Fromm)

Avšak aj tí, ktorí nie sú "celkom slobodní", môžu si relatívne voliť dobro či zlo: sú niekde medzi dvoma krajnosťami - "úplnej slobody" a úplnej straty slobody, majú teda slobodnú vôľu. Ide o ľudí, ktorí si relatívne môžu voliť medzi dobrom a zlom.

"Stále čakám konkrétny príklad na uplatnenie tzv. "slobodnej vôle"."

Tak napríklad to, že niekto nekradne, hoci by mohol, a niekto kradne, hoci by nemusel.


27.
označiť príspevok

ruwolf muž
   6. 5. 2012, 15:13 avatar
Iniciatíva vychádza z toho, čo má človek v sebe - a to som Ti už písal, že to si nevyberá.

Frommom neargumentuj - pseudo-argumentum ad hominem nie je argument - som Ti vysvetlil, že przní význam slova "sloboda".

No popíš úplne konkrétne: Napr. vidíš, že v rade v obchode pri pokladni pred Tebou stojí pani, ktorá má hore v kabelke peňaženku, ktorú by si mohol kľudne vziať - popíš, prečo ju nezoberieš.


28.
označiť príspevok

Krištof
   6. 5. 2012, 15:35 avatar
"Iniciatíva vychádza z toho, čo má človek v sebe - a to som Ti už písal, že to si nevyberá."

To je tvoj názor. Ja to chápem skôr takto: Prof. PhDr. Damián Kováč, DrSc. (2003): "Podľa mňa osobnosť je individuálne osobitá jednota endogénnych determinantov (dedičnosť - vrodenosť), exogénnych vplyvov (kultúra - výchova) utváraná sebou samou, psychickou realitou, svojím JA. Pravda, do tej miery, pokiaľ to jednotlivec chce, snaží sa o to, vynakladá úsilie v tomto smere a má pri tom isté ciele, štandardy, ideály."

Takže človek sa môže utvárať aj sám, "pravda, do tej miery, pokiaľ to jednotlivec chce, snaží sa o to, vynakladá úsilie v tomto smere a má pri tom isté ciele, štandardy, ideály." Je to aj o tom, kto má akú mieru snahy, aké hodnoty, ciele a pod.

"Frommom neargumentuj - pseudo-argumentum ad hominem nie je argument - som Ti vysvetlil, že przní význam slova "sloboda"."

To sa mýliš, možno nechápeš celkom slová sloboda, jej rôzne významy, slobodná vôľa, etika a pod.

"No popíš úplne konkrétne"

Nno jeden človek v zásade nekradne nič, nemá sklony odcudziť veci, ktoré mu nepatria, hoci by mohol. Jednoducho rešpektuje, že to nepatrí jemu, lež niekomu inému. Druhý človek zas má sklony kradnúť pri príležitostiach, ktoré sa naskytnú. Má s tým už skúsenosti; nezáleží mu veľmi na tom, že ide o veci iných ľudí, hoci nie je na tom finančne vôbec zle.


3.
označiť príspevok

havran
   4. 5. 2012, 13:16 avatar
O slobode sa tu bavíme často - som prekvapený , že ľudia si slobodu radi najviac zamieňajú s anarchiou - teda predstavou , že sloboda je vtedy , keď si môžem robiť čo chcem. Sloboda v sebe však nesie vždy mieru neslobody - dá sa to povedať aj tak , že slobodná spoločnosť má neslobodných jednotlivcov. Dialektika vzťahu však naznačuje , že efektívna miera slobody je rovnako rozdelená medzi kolektív a jednotlivca , tak sa naplno prejaví synergia spoločnosti ako celku.


4.
označiť príspevok

Krištof
   4. 5. 2012, 13:52 avatar
Sloboda v tomto zmysle, čo je relevantné napr. pre etiku, neznamená "anarchiu", neznamená "robiť voľne čokoľvek", napr. drogovať. Aj pri tom "robení voľne čokoľvek" by bol jedinec unášaný buď nie veľmi normálnymi ľuďmi alebo nejakými svojimi nie zdravými túžbami, takže to by nebola "sloboda". Lepšie vystihuje slobodu v tomto zmysle budhizmus, podľa ktorého sa dá dospieť k slobode a spokojnosti, ktorú nazýva nirvána, keď človek bude žiť podľa osemdielnej cesty: 1. správne pochopenie štyroch vznešených právd, 2. správne myšlienky vedúce k láske ku všetkému živému, 3. správna reč, 4. správne skutky, 5. správny spôsob života, 6. správne úsilie zahnať zlé myšlienky, 7. správna bdelosť, 8. správne sústredenie pomocou meditácie.
Súhlasí red rose


9.
označiť príspevok

Petrana žena
   4. 5. 2012, 18:18 avatar
...nenazvala by som obmedzenia slobody jednotlivca "mierou neslobody", ale skôr rešpektom k slobode iného jednotlivca. Moja sloboda rozhodovania končí tam, kde začína sloboda rozhodovania iného vyspelého jedinca za seba. Vyspelý jedinec má plné právo sa rozhodnúť za seba, či už "zle", alebo "dobre", a zároveň prevziať zodpovednosť za svoje rozhodnutie...čiže niesť následky. 


5.
označiť príspevok

Ónya žena
   4. 5. 2012, 16:05 avatar
použijem jeden výrok Stana Radiča, ktorý hovorí za všetko:
"Vždy sa strašne nasmejem, keď počujem,.. že niekoho prepustili z väzenia na SLOBODU ".
Súhlasí orsyy


6.
označiť príspevok

Krištof
   4. 5. 2012, 16:33 avatar
Sloboda znamená aj to, že človek má fyzickú voľnosť, nie je držaný vo väzení, nemá "odňatú slobodu". Ďalší význam zas znamená slobodu myslenie a pod. Pozri napr. www.amnesty.sk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


13.
označiť príspevok

Petrana žena
   4. 5. 2012, 18:38 avatar
...myslím, že Ónya mala na mysli akúsi spoločenskú slobodu. Myslím, že zatiaľ nikto nič lepšie ako demokraciu nevymyslel. Aká je jej kvalita u nás, to je na inú diskusiu.
Súhlasí Ónya


7.
označiť príspevok

Krištof
   4. 5. 2012, 17:22 avatar
V 90. rokoch populárna pieseň Freed From Desire od Gala má zaujímavý text, aj čo sa týka hodnôt, slobody a pod.

http://www.youtube.com/watch?v=KUDSTQxifsk Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


8.
označiť príspevok

Krištof
   4. 5. 2012, 17:25 avatar
My love has got no money He's got his strong beliefs
My love has got no power He's got his strong beliefs
My love has got no fame He's got his strong beliefs
My love has got no money He's got his strong beliefs
Want more and more
People just want more and more
Freedom and love
What he's looking for
Want more and more
People just want more and more
Freedom and love
What he's looking for
Freed from desire Mind and senses purified
Freed from desire Mind and senses purified
Freed from desire Mind and senses purified
Freed from desire
Nanana...
My love has got no money He's got his strong beliefs
My love has got no power He's got his strong beliefs
My love has got no fame He's got his strong beliefs
My love has got no money He's got his strong beliefs
Want more and more
People just want more and more
Freedom and love
What he's looking for
Want more and more
People just want more and more
Freedom and love
What he's looking for
Freed from desire Mind and senses purified
Freed from desire Mind and senses purified
Freed from desire Mind and senses purified
Freed from desire

Preložiť by sa to dalo asi takto (v origináli to znie lepšie):

Moja láska nemá peniaze. Má svoje silné viery
Moje láska nemá moc. Má svoje silné viery
Moje láska nemá slávu. Má svoje silné viery
Moje láska nemá peniaze. Má svoje silné viery
Chcú viac a viac
Ľudia proste chcú viac a viac
Sloboda a láska
Čo on hľadá
Chcú viac a viac
Ľudia proste chcú viac a viac
Sloboda a láska
Čo on hľadá
Oslobodenie od túžby. Myseľ a zmysly očistené
Oslobodenie od túžby. Myseľ a zmysly očistené
Oslobodenie od túžby. Myseľ a zmysly očistené
Oslobodenie od túžby
Moja láska nemá peniaze. Má svoje silné viery
Moje láska nemá moc. Má svoje silné viery
Moje láska nemá slávu. Má svoje silné viery
Moje láska nemá peniaze. Má svoje silné viery
Chcú viac a viac
Ľudia proste chcú viac a viac
Sloboda a láska
Čo on hľadá
Chcú viac a viac
Ľudia proste chcú viac a viac
Sloboda a láska
Čo on hľadá
Oslobodenie od túžby. Myseľ a zmysly očistené
Oslobodenie od túžby. Myseľ a zmysly očistené
Oslobodenie od túžby. Myseľ a zmysly očistené
Oslobodenie od túžby


10.
označiť príspevok

Petrana žena
   4. 5. 2012, 18:25 avatar
...mne to skôr pripadá tak, že ľudia nevedia, čo vlastne chcú...teda ja to viem, ale mnohým niečo chýba a nevedia, že čo to je...alebo aj vedia ale sú lenivý si potom siahnuť. Chcú, ale zabúdajú dávať.


11.
označiť príspevok

Petrana žena
   4. 5. 2012, 18:29 avatar
...mám tam hrubku, okrem iného: leniví.  Vo vesmíre totiž platí zákon zachovania energie, okrem mnohých ďalších...koľko dáš, toľko sa ti vráti, ak niečo chceš, musíš niečo obetovať. Aj vesmír má svoje zákony, prečo by ich nemala mať spoločnosť, v ktorej žijeme? 


12.
označiť príspevok

Petrana žena
   4. 5. 2012, 18:32 avatar
...ale to som trochu odbočila...ak je skutočná sloboda oslobodenie sa od túžby...neviem, ale spýtajte sa mužov, či chcú byť eunuchmi... 


16.
označiť príspevok

Ónya žena
   4. 5. 2012, 21:23 avatar
skutočná sloboda je podľa mňa, že ťa nikto nijako a ničím neobmedzuje. Niečo o let vtáka ale len odtiaľ...potiaľ    Nič sa nemá preháňať. 


17.
označiť príspevok

Ranexill muž
   4. 5. 2012, 21:23 avatar
Kristof, ano sloboda je o vlastnom postoji a slobode seba sameho. To ciom sa snazili spochybnit tezy Fromma, su iba materialisticke zvasty na ktorýxch stojí exekutiva sluziaca bohatym, reps. mocnym.


18.
označiť príspevok

Ranexill muž
   4. 5. 2012, 21:26 avatar
Pravdu? Okrem niektorych veci s ktorými ma oboznamila nemala ziaden ucel. Vsetko som sa naucil mimo skolu vo vlastnom záujme. Nepametam si aj tak vobec ziadneho stura, ci ich dementne romany( ano zlyncujte ma) , pametam si naozaj iba to co ma skutocne zaujímalo. Ostatne bola zbytocnost a nedala mi nic.
Ba ano, pravopis, ten mi dala a oboznamila ma s matematickymi koninami.


19.
označiť príspevok

Petrana žena
   4. 5. 2012, 21:35 avatar
...Rany, to asi patrilo do témy Škola-moje detstvo... 


20.
označiť príspevok

Sinaja žena
   4. 5. 2012, 21:38 avatar
...čítať si sa tam síce nenaučil   
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

dnes, 15:33,  že vsetko to, čo je viditeľne ostane naveky?......
dnes, 15:31,  takže vlastne podla toho na konci milenia v tomto case, budeme pokracovat na tejto zemi vo...
dnes, 15:29,  (2) Hokejis, ani nebudú, pretože Macron je ich sionfašistami dosadeným miestodržiteľom vo...
dnes, 15:25,  Osvietený a Veriaci, skúste mi odpovedať na otázku: prečo keď sa akejkoľvek témy svojím...
dnes, 15:17,  Bijjou s moslimskými agresormi sme bojovali stáročia. Keby ich naši predkovia neporazili...
dnes, 15:14,  Bijjou ty tu bežne šíriš nenávisť.
dnes, 15:13,  8,....... a o čom sa tu píše: ....... "Videl som mŕtvych, veľkých i malých; stáli...
dnes, 15:08,  27. hokejis , je ti jasné ze rozvíjaš nenávistny prejav ?
dnes, 15:07,  Napísal pravdu !
dnes, 15:06,  Nepokoje vo Francúzsku nepodporujú.
dnes, 15:05,  26. tak toto si uz prehnal :-)
dnes, 15:05,  Radostna udalost je druhý príchod......
dnes, 15:04,  prave že nie....vecný sud už prebehne na večnosti, to je mimo toho času......
dnes, 15:03,  Čína uvalila sankcie na USA a ich mimovládky Číne v pondelok došla trpezlivosť a...
dnes, 14:58,  tak málo ??
dnes, 14:55,  5,....Ty Ondrej ani nevieš, že naozaj ten skutočný "súd" bude veľmi radostná...
dnes, 14:48,  2,......Gabo, a to tie kokosové ježe majú byť len pre heretikov, ale môže ochutnať...
dnes, 14:45,  no neviem Shagara ale nerozumieš zakladným veciam, a to je viditelne a neviditelne....a nemozes...
dnes, 14:43,  2,.....a Marta nie je až tak stará, a prečo vôbec plakala?*10*40
dnes, 14:43,  to je pekne od neho, ale jeho minulosť je zjavne neonacistická.....
neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
Je milšie dostať kamienok z lásky, ako diamant z povinnosti.
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(120 187 bytes in 0,523 seconds)