Prvá láska

Ahojte, napíšte mi svoje názory: S mojím prvým chlapcom som sa zoznámila po skončení strednej školy. Aj ja som bola preňho prvou láskou. Chodili sme spolu niekoľko rokov a plánovali budúcnosť. Urobila by som preňho všetko, aj on pre mňa, potom sa však stalo niečo, čo všetko pokazilo. Teraz by som si s tým vedela poradiť, vtedy som však ako jediné riešenie videla rozchod a odchod z mesta. Bola som mladá, nebrala som to tak tragicky. On to riešil po svojom, nevedel sa vyrovnať so samotou a čoskoro si našiel dievča, ktoré sa výzorom veľmi podobalo na mňa. O niekoľko mesiacov sa vzali. Všetko sa stalo tak, ako to bolo naplánované, len s inou osobou... Ja som sa vydala oveľa neskôr, dohnali ma k tomu skôr "biologické hodiny" - tak sa to teraz hovorí. Akosi podvedome som vedela, že s týmto mužom to nebude to, čo som kedysi chcela, ale myslela som, že to zvládnem. Predsa neexistujú na Zemi dvaja rovnakí muži, nechcela som "náhradu" za toho predchádzajúceho... Porodila a vychovala som dve deti, prekonala ťažkú chorobu, ktorej následky budem cítiť dokonca života. Pri všetkých tých povinnostiach som ani nepostrehla, že manžel si žije vo svojom svete a vôbec sa nezačlenil do rodiny... venoval sa stále svojim záľubám, robil len to, čo musel, aj to s čoraz väčšou nechuťou. Keď deti trochu vyrástli a ja som zdvihla hlavu od roboty, zistila som, že som za tie roky nedosiahla nič z toho, čo som si kedysi plánovala. Manžel síce "zarábal", ja som si všetko odoprela, ale po toľkých rokoch sme nemali dokonca ani vlastné bývanie. Vtedy som začala rozmýšľať, aké by to bolo, keby... a zistila som, že som na toho chlapca nezabudla, len bol zatlačený niekam dozadu všetkými tými starosťami, s ktorými som si musela poradiť sama. Doplnila som si vzdelanie, našla prácu, ktorá ma bavila a začala trochu rozhodovať aj o tom, kam pôjdu naše financie - dovtedy sme nemali ušetrenú ani korunu, ani poriadne vybavenú domácnosť, nechodili sme na dovolenky. Manželovi sa znepáčilo, že mám vlastný názor, že niekedy nesúhlasím s jeho konaním... začal sa vyhrážať rozvodom. Vedel, aká je pre mňa dôležitá rodina, v tomto som bola veľmi staromódna a rozvod používal ako vydieranie. Bola som rozhodnutá udržať rodinu pokope hlavne kvôli deťom. Keď ma dohnal až na súd, uvedomila som si, že toto je niečo, čo už nedokážem stráviť a súhlasila som. Nečakal to, predpokladal, že skrotnem a nasledujúce týždne a mesiace, kým som odišla, mi pripravil hotové peklo. Teraz začínam odznova v požičanom byte, hádky s deťmi sú takmer na dennom poriadku, pretože sa s tým nevedia vyrovnať, mám finančné problémy a polovicu života za sebou, tak trochu hodnotím... Zistila som, že naozaj krásny, šťastný život som mala len tých pár rokov, ktoré som strávila s niekým... a neidealizujem to, mali sme aj dobré, aj zlé obdobia, aj hádky, boli tam aj starosti a choroby, ale všetko to aspoň niekam smerovalo. Zisťovala som, čo sa s tým chlapcom stalo. On sa so mnou skontaktoval aj po svojej svadbe, vyzeral veselý a vyrovnaný , zdalo sa že všetko dobre znáša. Potom sme roky o sebe nevedeli, nechcela som. Teraz viem, že približne v tom čase, keď som začala naňho myslieť znovu, aj on sa ma snažil všetkými možnými spôsobmi nájsť... a napriek tomu, že má manželku, deti, priateľov, úžasnú prácu, dom, po akom som ja len márne túžila, proste všetko, už roky myslí na mňa. Pamätá si také detaily z nášho života, až ma to prekvapuje. Ja si to všetko tiež pamätám, ale hlavne preto, že ja som skutočne žila naplno len to obdobie s ním a takmer nič z toho, čo som v živote chcela, sa mi nepodarilo a zrejme už ani nepodarí dosiahnuť. On si všetky naše sny splnil s niekým iným, mal by byť šťastný, ale podľa toho, čo mi písal a hovoril, neviem, čo si mám myslieť. Jeho manželka je moja náhradníčka? Predstavuje si mňa, keď sa s ňou miluje? Nie je to niečo ako nevera? Ona to necíti? Ja neviem, myslím, že ženy spoznajú, keď ich muži neľúbia, alebo keď nie sú na prvom mieste, aspoň ja som na to prišla pri tom mojom...

Podla mňa, si poznačená nevydareným manželstvo a tá prvá láska stala sa ti fatamorgánom.Nie tá iná je náhradničkou, keby došlo medzi vami k nejakému vzťahu, TY ba si bola náhradničkou.
Každý mal prvú lásku, nestali sa manželmi, ale ani fatamorgánom. Prestaň na neho mysleť a uvedom si, že " pro jedno kvíti, slunce nesviti " Nikto neni nenahraditelný, najdi si iného muža, pri ktorom TY budeš tou ozajnou a nie náhradničkou.

to je velmi smutny pribeh, ja som si vzala muza, ktoreho milujem a nikdy by som nechcela zazit nieco podobne. Laska je to nakrajsie na svete a to nehovorim preto, ze by sme si zili ako v rozpravke, prave naopak, mame svoje problemy, starosti, aj hadky, no lubime sa a po case to nejako spolu zvladneme.
Ked sa dvaja lubia, citia to navzajom a nemali by ostavat sami.

......asi to súvisí s dôverou,keď niekomu dôverujeme,tak ho nepodozrievame a aj keď sa nám niečo nezdá,tak to jednoducho nevieme zaradiť......Je aj celkom možné,že to aj vie,ale miluje ho a naučila sa s tým žiť - v konečnom dôsledku je to ona s kým žije a s kým má deti.

nechcela by som to zazit...skutocne to musi byt velmi tazke zit s tym, ze polovicu zivota mam za sebou, a vobec sa mi nepodaril...zivot je len jeden a nemali by sme si ho takto pokazit nie?tento pribeh mi asi velmi pomohol..budem asi zmyslat inak...dakujem🙂

Veľmi pekne a najmä úprimne si opísala svoje peripétia v živote,vedno,že vieš triezvo uvažovať a dané veci nazvať pravým menom mám dojem,že v srdci máš ešte miesto pre svoju mladú nenaplnanú lásku a ešte to medzi vami iskrí,ja som tiež po rokoch stretla mladú nenaplnenú lásku a boli sme už oba bez záväzkov,znovu to medzi nami zaiskrilo a bola z toho ohnivá láska,po tom všetkom čo som prežila som si myslel,že je to sen a budila som sa na to,že to nie je pravd a a že si to nezaslúžim,moja predtucha sa splnila,vzťah som nedobrovoľne ukončila nestojím mu ani za vysvetlnie,nemá význam sa vnucovať ypytovať keď sa slobodne rozhodol,najhoriše je že som s ním rátala a nebola to žiadna výhra,nedokážem prijať,že ten vzťah skončil,tie strašné pocity z rozchodu sa nedajú spracovať,verím,že to čo bolo pre rokmi už nebude,takže "vzkriesené" staré lásky sú už niečím poznačené,nie sú také čisté a krásne

Mnoho ludi zije nenaplnenym zivotom pri niekom kto nieje pravym partnerom, ale len malo je odvaznych natolko aby sa vzdali svojho doterajsieho zivota a zacali odznova hoci aj v 50 s laskou svojho zivota....o to viac ak to tak citia obaja...

brona, chces sa s nim dat dokopy? napriek jeho rodine?

...co bolo bolo nevracaj sa...nevstupis dvakrat do tej istej rieky...

avsak, koryto rieky sa meni, voda v nom tecie inak ako v minulosti....

...no ved prave, to co bolo sa uz nikdy nevrati...

ale moze to byt ine lepsie, alebo ine horsie to uz zalezi na oboch