Cibulková a spol. propagujú pseudovedu, homeopatia nám nepomáha
Ako môžu časopisy ako Science, Nature a iné seriózne médiá bojovať s nezmyslami vo svete, kde sa liečba Savom šíri sociálnymi sieťami ako lesný požiar?
Keď mala Gloria Thomasová štyri mesiace, rozvinula sa u nej dermatitída (ekzém). Konvenčnú liečbu rodičia odmietli, namiesto toho naordinovali dcére homeopatiká. O päť mesiacov dojča chorobe podľahlo.
Gloria nie je jediná obeť na smutnom zozname ľudí, ktorí medzi nami nie sú možno práve preto, že ich namiesto osvedčenými metódami „liečili“ pseudovedou, v tomto prípade homeopatiou.
Aj Jacqueline Alderslade, Lorie Atikian, Cameron Ayres, Heather Charles, Sylvie Cousseau, Lucille Craven a státisíce ďalších ľudí sa liečili homeopatiou a dnes už nežijú.
Možno by svojim zdravotným problémom podľahli aj tak, medicína nie je všemocná, ale homeopatia im určite nepomohla.
Kampaň
Bilbordová kampaň Slovenskej komory homeopatov, ktorú svojou tvárou podporili známe slovenské osobnosti, napríklad tenistka Dominika Cibulková s trénerom Matejom Liptákom a iní, že im „homeopatia pomáha“, je poľutovaniahodným vpádom pseudovedy do našich ulíc a myslí.
Súkromné aktivity homeopatov doplnila aj tá financovaná z našich daní, keď si moderátorka Adela Banášová pozvala túto nedeľu do relácie Spojky na Rádiu Slovensko homeopata Vladimíra Petrociho.
Obľuba homeopatie nie je problém vedecký, ale psychologický. Vedci majú úplne jasno: „Homeopatia nefunguje, účinkuje iba na úrovni placeba,“ povedal pre Denník N Ondrej Sukeľ, prezident Slovenskej lekárnickej komory.
Dokladajú to desiatky štúdií. „Štúdie, ktoré by mali dokazovať opak, nespĺňajú základné atribúty vedeckej práce,“ dodal Sukeľ.
Na psychológii je, aby vysvetlila, prečo ľudí priťahuje pseudoveda typu homeopatie.
Pseudoveda
Dodajme, že placebo je látka, ktorá sa tvári ako liek, ale neobsahuje žiadnu aktívnu látku určenú na liečbu pacienta. Príkladom placeba je soľný roztok, ak sa používa na liečbu bolesti.
Ak je človek presvedčený, že dostáva morfium, hoci dostáva iba vodu so soľou, bolesť skutočne ustúpi. Myseľ naozaj robí divy. To isté platí aj pre homeopatiká.
Zakladateľom homeopatie je Samuel Christian Hahnemann, žil na prelome 18. a 19. storočia, v čase, keď sme ešte nemali napríklad antibiotiká. Do medicíny zaviedol duchovné sily – s ich pomocou chcel nastoliť rovnováhu v tele a vypudiť choroby.
Homeopatia je pseudoveda, lebo hoci sa za vedu vydáva, nespĺňa atribúty vedy – chýbajú hodnoverné štúdie, ktoré by dokazovali jej účinnosť, odbor pracuje s neexistujúcimi javmi.
Pamäť vody, „podobné podobným“
Takým je aj údajná „pamäť vody“. Ide o predstavu, že do vody sa prenáša esencia účinnej látky, ktorá rastie s počtom riedení. O existencii tohto javu nemáme žiadne dôkazy. Po opakovanom riedení nezostáva v roztoku homeopatík žiadna účinná látka.
Klasická homeopatia vychádza z ľudovej predstavy, že liečiť treba „podobné podobným“. Tento názor diktuje, že cibuľa je vhodný liek na prechladnutie, lebo keď ju konzumujeme, slzíme podobne, ako keď máme nádchu. Nemálo nosorožcov prišlo o svoje rohy a zomrelo preto, že ich muži používali pri liečbe problémov s erekciou – roh pripomína stoporený penis.
Suma sumárum, klasická homeopatia je kombináciou neexistujúcich fyzikálnych javov a duchovna. Homeopatické lieky účinnú látku neobsahujú. Ide o prejav magického myslenia skombinovaný s absenciou súčasného vedeckého poznania.
„Ako prezident Slovenskej lekárnickej komory vidím problém v tom, že na bilbordoch sa píše o Slovenskej komore homeopatov. To môže v ľuďoch vzbudzovať dôveru. Štandardne komory, ako je lekárska, lekárnická alebo advokátska, sú inštitúcie založené zákonom. Ak niekto začne používať pomenovanie komora pre združenie, ktoré si založí sám od seba, môže to byť pre ľudí mätúce,“ povedal pre Denník N Sukeľ.
Kampaň podporuje aj Emma Tekelyová. Foto N- Vladimír Šimíček
Anekdoty
Hoci homeopatia nefunguje, teší sa obľube z viacerých dôvodov. Jednak „topiaci sa aj stebla chytá“ – chorý človek vydesený zo smrti skúsi čokoľvek, hlavne aby žil. Homeopatia hrá aj na strunu nášho magického myslenia – duchovno a „pamäť vody“, to znie až povznášajúco.
Funguje aj anekdotická evidencia – ľudia si myslia, že homeopatia funguje, lebo po užití sa cítia lepšie. Omyl, ide tu o klasickú chybu v uvažovaní „potom, teda preto“, latinsky sa volá post hoc, ergo propter hoc. Spočíva v zámene následnosti dvoch javov za príčinnosť (z toho, že dva javy nasledujú po sebe, nijako nevyplýva, že by jeden vyvolal druhý).
Predstavte si, že prepínate programy na televízore, keď sa v tom spustí lejak. Znamená to, že zmena programu vyvolala dážď? Nie, javy spolu súvisia iba náhodne, nasledujú za sebou. To je aj prípad homeopatie a vyliečenia.
Zlepšenie pacientovho stavu po užití homeopatického lieku sa dá vysvetliť ako funkcia placeba alebo výsledok spontánnej remisie (vymiznutie príznakov choroby), či prirodzeného kolísania symptómov.
Celostný prístup
Homeopatia ľudí priťahuje aj celostným prístupom k medicíne, nech už to znamená čokoľvek. U homeopata má človek pocit, že nie je iba horou mäsa, ale „človekom“ a zaslúži si láskavé zaobchádzanie. S takýmto idealizovaným obrazom môže klasický lekár skarikovaný do podoby „sluhu systému“, ktorý dáva dobre zarobiť farmafirmám, bojovať iba ťažko.
Z mnohých výskumov vieme, ako veľmi ľuďom v pomáhajúcich profesiách (lekári, psychológovia a iní) záleží na vľúdnom prístupe. Homeopati majú automaticky našu myseľ na svojej strane, lebo u niektorých z nás majú podobu láskavých idolov, ktorí „liečia celé telo a nenapchávajú nás jedmi“.
Je to zúfalé
Aktivity homeopatov a iných pseudovedcov, paravedcov a pavedcov ma napĺňajú nemalým zúfalstvom. Rozdiely medzi špičkovou vedou a nezmyslami sa v spoločnosti stierajú, desiatky stránok dnes šíria jeden blud za druhým a ľudia ich veselo zdieľajú.
Ako môžu časopisy ako Science, Nature a iné seriózne médiá bojovať s nezmyslami vo svete, kde sa liečba Savom šíri sociálnymi sieťami ako lesný požiar? „To je riziko slobodnej spoločnosti, že každý môže propagovať bludy, aké mu napadnú,“ povedal pre Denník N Sukeľ.
Je najvyšší čas reformovať výučbu občianskej náuky na školách. Namiesto príšerného memorovania Aristotelových desiatich kategórií alebo Kantovho „prekritického obdobia“, by sme mali hodiny filozofie zmeniť na výučbu kritického myslenia a práce so zdrojmi.
Ak to nespravíme, našej spoločnosti hrozia vážne problémy, ktoré ju budú rozkladať zvnútra. Dominika Cibulková alebo Adela Banášová potom nebudú jediné zmätené hviezdičky legitimizujúce pseudovedu v našich uliciach.
odkaz
