problémy s láskou

ak máte nejaké skúsenosti tak napíšte do tejto miestnosti

Keď sme zamilovaní, vtedy má všetko zmysel, alebo možno ho aj nemá, veď teraz je najväčsím zmyslom láska.
Vždy som miloval tak, až sa stal z mojej lásky kult, náboženstvo ... (hovorím vždy o láske k žene). Človek chce, aby sa jeho láska stala zjavnou, aby boli jeho city opätované. Sme šťastní, keď milujeme, i keď je to len "platonicky". A čo potom? Mň osobne poučila láska o tom, že musí byť viacej ako niečo "z tej zeme". Ak sa totiž láska pozemsky naplní, tí dvaja "sexujú", uzavrú manželstvo ... to všetko môže tú éterickú, božsky ideálnu lásku aj zničiť. Môže, ale nemusí.
Moje zážitky lásky sú u mňe dôkazom existencie boha, či duchovna, dokonca som kdesi počul, že boh je, pretože človek dokáže milovať.
Chcel som povedať, že zaľúbenie sa do osoby je vlastne cítenie ideálu, ideálu Lásky z nebies. A je teraz iba na nás, na koľko mi túto skutočnosť vnímame vedome či nevedome. Náš partner nie je dokonalý, a ak ho v láske takto nímame, to cítime vplyv ducha ktorý nám hovorí čo by z neho mohlo byť. Teda hoci je láska z "nebies", realizovať a zdokonaľovať ju môžme a dokonca musíme tu na zemi. Ako? Odpúšťaním, nezávidením, mierou v požívaní čohokoľvek, atď ... Že sú to kresťanské cnosti? Bohužiaľ!

Stále balancujem na horskej cestičke ku láske, nechcem ju, odmietam, zavrhujem alebo túžim hľadám a navštevujem. V tomto som príliš nerozhodný, totiž láska je pre mňa oriešok, ktorý si vedomosťami nemôžem vysvetliť, kto však čítal moje skoršie príspevky, vie, že láska ani mňa neobišla. Prešla cezo mňa a opäť odišla, nechala za sebou smutné prázdno, ďalšiu dieru v mojom srdci, pri ktorej si človek pomyslí, že sa nikomu nikdy nepodarí tu dieru zašiť, keď pomýšľa na skutky, ako ukončiť svoj život, bezzmyselný a beznádejný. Ale potom opäť vstane, zasvieti slnko, pohladká ho po tvári jemnými lúčmi, on sa naň usmeje a vykročí s chuťou do života, len s nepríjemnou spomienkou pri boku, kráčajúc popri nej. Ak sa však na ňu nepozrie, má šancu prežiť. Treba pozerať na druhú stranu, kde má svoje priority, ľudí, ktorým dôveruje, verí a má istotu, že ho podržia. Tam treba pozerať. Nechcem tvrdiť niečo, čo som nezažil sám, sklamal som sa v láske len preto, že bola príliš úprimná a hlboká. svojmu dievčaťu som napísal tak oslavný text, kde som jýu pozdvihol do nebies, ospieval do nekonečna jej krásu a prirovnával ju k bohyni, ale nestačilo to, bolo to príliš veľa pre jej srdiečkom a niekedy mám pocit že tam stačilo len to jednoduché a pritom obsahom rozsiahle "Ľúbim Ťa" Som sklamaný a srdce mám naplnené vierou, že aj pre mňa je žena určená, nie som na tomto svete zbytočne, pretože raz už ma môj Pán Ježiš Kristus zachránil. Mal som nehodu, venoval som sa cyklistike a môžem povedať, že som bicyklu odovzdal na čas svoju dušu, miloval som pocit nasadnúť naň. V osudný deň som však narazil v 50km rýchlosti do bočného nárazníka auta a vtedy keď som letel cez kapotu, rozrážal hlavou čelné sklo a dopadal na tvrdý a studený asfalt, som videl úplne všetko, videl som začiatok, aj koniec, bolo to neskutočne pomalé a trúfalé, koľko myšlienok som za ten čas stihol. Odvtedy som na bicykli nestál ale moja láska k nemu stále trvá, pretože bicykel je pre mňa niečím, nie, skôr niekým. Niekým, kto vytrpí všetky moje nálady, moje problémy a berie ich bez slova, s tichým hučaním prevodov a pneumatík s ufkaním vidlice a ak ste nikdy nejazdili tak nemôžeme o tom diskutovať, každý cyklista musí poznať pocit, keď sa preženie lesom a lístie smädno zasyčí za jeho zadným kolesom, vtedy, keď je kráľ celého sveta a nikto mu to nezoberie, to je ten pocit, slobody a zadosťučinenia, preto som bikoval a budem bikovať. Nikdy by som však nepostavil lásku k bicyklu pred lásku ku ženskému stvoreniu, ku ako som tu čítal, éterickej bytosti, krehkej a krásnej žene. Považujem sa ešte za starú školu, keď sa nehanbím doniesť žene ružu, či nejakú drobnosť, myslím, že som gentleman a toto vedia ženy náležite oceniť. Napriek tomu im nerozumiem... Čo ma veľmi mrzí... Som hľadajúci, blúdiaci hľadajúci lásku a radosť...

Mám z viacerých zdrojov názor (i vlastnú skúsenosť), že slovanská duša je citlivejšia, zameraná viac do vnútra, k dušecným a duchovným zdrojom. Skôr preto ľahšie prijímame i zdanie pravdy ako skutočnosť. Sme proste rodení idealiasti. Jedným z príkladov ale negatívnym bolo husitstvo či komuzniznus. Papierový ideál o bratstve a spravodlivej spoločnosti bez peňazí ... (Ale tiež aj bez boha) Slovania prví sa vždy snažili uskutočňovať ideály v praxi.
To, o čom píšeš je zážitok určite väčšiny mládeže.
Možno sú pred dušu mladého človeka predostierané ideály, možno Boh posiela ku každému z nás anjelské bytosti a čaká ako sa k týmto sami zachováme. Či ich vplyv uchopíme duchom a začneme pozitívne pôsobiť na svoje okolie, teda myslím či sa staneme morálnymi a tým i nápomocnými slabším, chorým, chudobným, atď ... Alebo ideál, ktorý k nám z podvedomia prežaruje uchopíme čiste materiálne ako vonkajšiu svetskú krásu, či dokonca aj zvrátenosť kúpajúcu sa v rozkošiach.
Neurobil si zle, keď si si svoju lásku zbožštil, ale musíš si uvedomiť, že svojími "vysokými ideálmi" a citmi k nej sa prihováraš možno len jej duši, či duchu, ktorý sama ani nemusí cítiť. Hoci, nechcem aby to znelo patriarchálne, ale možno nie preto sa prihovárame k ženám často vysokými citmi lebo vieme že ich majú, ale možno preto, aby sme ich v nich prebudili.
Základom každého citu muža k žene je podľa mňa jeho podvedomé poznanie pravzoru ženstva. Niekto tento pravzor,nazýva Matka božia, iní Sophia, Mária, atď ...
(Asi u 80% percent žien som počul túto vetu: "je mi jedno čo robí a kde je, hlavne že prinesie domov peniaze!" Ak by chcel muž milovať takéto stvorenie, musel by mať Kristovu povahu ... )

Pekné slová, Jozef, len musím nesúhlasiť. Už som mohol byť mŕtvy a práve to ma teraz drží v najťažších depresiách pri živote. Pán ma tu na niečo chce. A k tým ženám.... Pre mňa bude každá božstvom, pretože si myslím, že ženy si to zaslúžia a mňa k tomu všetkému baví, ženy milovať. Nehovorím však o bigamii samozrejme. Nedokázal by som ženu udrieť a nedokázal by som zniesť pohľad na bitie ženy, využívam svoju silu iba jedným spôsobom a to je šport. Jednu otázočku mám Jozef, koľko máš rokov? Či to nájdem v profile?

ahoj phate...mozes mi poradit v dacom ak mas cas??

Ahoj! samozrejme, ak to bude v mojich silách, rád poradím 🙂

no oki : :...je jedna baba na ktorej mi dost zalezi a som jej povedal ze sa mi paci a ona mi napisala ze mi aj ona povie kto........(zevraj som to mal byt ja)........no ale jeden chalan bol zamnou a mi povedal ze aby som z jeho niku napisal jej ze koho chce a aby som bol ale tićho..........ja som jej to napisal a robil som sa debilom ze bol u mna ale ze som to nevidel......(inac aj on ju chce)........no a ona sa na mna nasrala ze som jej nepovedal ze som to pisal ja bo mu volala a on jej to vytrepal teraz je na mna nasrata a som to statocne do***al preto mi je setko jedno

je tu dnes niekto kto mi moze pomoct prosiiim

No, milý Martin, myslím, že robíš situáciu zložitejšou ako je. Máš 15 rokov, život pred sebou, láska Ťa čaká, ale Ty si myslíš, že toto už je koniec. Myslím, a nechcem to zľahčovať, že tým musí prejsť každý. Takto, skúsim Ti poradiť: na začatie vzťahu určite nepoužívaj pokec.sk, icq či niečo podobné. Časy, keď rytieri dvorili dámam, sú už síce dávno preč, ale dievčatá sú rady princezné, to si pamätaj. Kaviareň či čajovňa, pokojné a tiché miesto plné atmosféry, to je pravá romantika. Ženy sú na to citlivé. A ešte, nepokúšaj sa uisťovať a reakcii z druhej strany takým podradným spôsobom, ako si tu napísal. Je to tak povediac trochu podlé a musíš uznať, že si ju podviedol, právom sa na Teba hnevá. Môj postup by bol asi nasledovný, aj keď Ťa nepoznám a ani nepoznám tvoju priateľku: porozprávaj sa s ňou, popros ju, aby Ti odpustila a vysvetli jej, nakoľko si sužovaný odpoveďou na otázku, či Ťa ľúbi, preto si to spravil. A ešte jedna rada: nerieš svoj vzťah s kamarátmi. Môžu to len pokaziť a to hovorím z čistej svojej skúsenosti. Prestaň ju kontaktovať smskami, mailami, pokecom a podobne, odsobne za ňou choď. Keď človeka nevidíš, je ťažké odovzdať sa pocitom, počítačová komunikácia je príliš obmedzená a neosobná. Dúfam, že si z toho aspoň niečo zoberieš 🙂 Veľa šťastia

Ahoj Borisko!Myslím, že nemáš až taký veľký problém ako si myslíš.Phate ti poradil dosť dobre a ak ho poslúchneš a konečne sa odlepíš od netu a zavoláš ju na malú prechádzku bez všetkých vašich "super"kamarátov, nemal by si problém s tým na čom si a konečne by si si bol istý či má rada teba,toho alebo tamtoho.Takéto veci sa riešia z očí do očí a nie na nete.Je to pre Teba asi trápne, ale inak sa pravdu nedozvieš.Skutočný život sa odohráva vonku a nie doma pri počítači. Tu sa nikdy nedozvieš pravdu, pretože nevidíš ako človek na druhej strane reaguje naozaj.To, že si to pokašľal už nerieš, pretože sa to už stalo a nevrátiš to späť aj keby si neviem ako chcel. Skús to napraviť, pretože s tým sa ešte dá niečo urobiť.Ak sa jej páčiš a má Ťa rada, pochopí to a odpustí Ti a ak sa jej nepáčiš môžete ostať aspoň kamaráti.Za to čo cítiš sa nemáš prečo hanbiť, je to normálne, že sa ti niekto páči.Ak Ti to ten druhý neopätuje nie je to koniec sveta, veď ako sa hovorí : " S láskou je to ako v autobuse, nevadí keď nenastúpiš do prvého o päť minút pôjde ďalší."A naozaj je to pravda!No myslím, že som povedala všetko čo som chcela. Tak mi nezostáva nič iné len Ti popriať veľa šťastia. :-)

pekné slová, gratulujem 🙂

Ďakujem....ale myslím, že mu to aj tak nepomohlo :-(

no veď aj mne sa zdá, že riešime situáciu s nekonečnou zápletkou🙂 ale tak snažili sme sa mu uľahčiť to.. keď sa nepoučí, tak to nie je naša chyba🙂

Viem, že to nie je naša chyba, ale kto sa má na to pozerať ako robí jednu hlúposť za ďalšou. Stále je nalepený na počítači, neučí sa a ani neposlúcha rady skúsenejších. No čo už, život ho naučí a MOŽNO sa aj poučí! :-)

heh, prepáč za toho Martina🙂 to bolo bydlisko🙂