hoď ma hore
Milí diskutujúci. Pri diskutovaní prosím: 1. nepridávaj témy pozostávajúce len z odkazov alebo jednoslovné témy / 2. nepridávaj uražlivé alebo vulgárne komentáre. Ak tieto pravidlá nedodržíš, tvoja téma pravdepodobne skončí v koši. Príjemné diskutovanie :)
none
ak chceš diskutovať, musíš sa registrovať. registrácia

tu sa nachádzaš : 

hlavná stránka  /  rôzne  /  téma

Prírodné zákony.

príspevkov
106
zobrazení
0
tému vytvoril(a) 12.12.2017 11:58
posledná zmena 20.12.2017 18:25
1
12.12.2017, 11:58
Nikto ich nevymyslel, ani nevznikli samy, ich pôvod je vo večnosti. Človek si ich privlastnil a postavil na nich civilizáciu. Vzal prírode čas, potrebný pre rozvoj a regeneráciu. Keď sa vyčerpajú prírodné zdroje, zostanú len zákony prírody a zmetú nás z povrchu planéty Zem.
none
56

1. 12.12.2017, 11:58

Nikto ich nevymyslel, ani nevznikli samy, ich pôvod je vo večnosti. Človek si ich privlastnil a postavil na nich civilizáciu. Vzal prírode čas, potrebný pre rozvoj a regeneráciu. Keď sa vyčerpajú prírodné zdroje, zostanú len zákony prírody a zmetú nás z povrchu planéty Zem.

15.12.2017, 18:52
1,.......stredná cesta,zlatá cesta? Ale taká nie je!
A tvrdenie ,že zákony môžu byť bez Zákonodarcu,......je také múdre,ako tvrdiť,že ......"zákony Slovenskej republiky nikto nevymyslel, a nevznikli ani samé, ale ,že sú od večnosti"-
Tiež nesúhlasím, že....." Keď sa vyčerpajú prírodné zdroje, zostanú len zákony prírody a zmetú nás z povrchu planéty Zem."
Energiu a z nej plynúcu hmotu nemôžeš zničiť! Aj keď ich môžeš ......meniť, narúšať, využívať, a podobne.....tak hovorí zákon zachovania hmoty a energie!
Nie je to pravda,......zdroje sú nahraditeľné , a jedno sa dá nahradiť iným. Samozrejme,......ak vieme ako na to?
Boh sa netrápi otázkou "vyčerpania zdrojov",.....ale naopak, v budúcnosti a aj tej ďalekej sľubuje blahobyt a "nadbytok zdrojov".
.................................................
A to,čo urobil človek zlé, nie je len to,že,....."Vzal prírode čas, potrebný pre rozvoj a regeneráciu.",.....ale hlavne to,že sám človek sa neriadi danými zákonitosťami,ako fyzikálnymi /prírodnými/ tak i morálnymi. Sú to spojené nádoby,....a aj jedno a aj druhé sa musí rešpektovať!
Pretože za ničením prírody ,je zlá morálka ľudí. A tú "celovesmírnu" jedinú a pravú morálku musia akceptovať, vsetci, ak má zem a my na nej prežiť! A už sme doma,....a pri "PRAVDE,...pri Biblii,...lebo to je ten návod na prežitie všetkého!
none
2
12.12.2017, 12:29
Prírodné zákony sa netvoria ani nevznikajú, je to iba pomenovanie pozorovaných javov.......vyhodnotené metodicky.....
none
6

2. majko1 12.12.2017, 12:29

Prírodné zákony sa netvoria ani nevznikajú, je to iba pomenovanie pozorovaných javov.......vyhodnotené metodicky.....

12.12.2017, 16:19
Svet je sústava prírodných zákonov.
none
14

6. 12.12.2017, 16:19

Svet je sústava prírodných zákonov.

12.12.2017, 17:48
Veličenstvo, uveď aspoň jeden jediný zákon, ktorého pôvod je vo večnosti....
none
15

14. J.Tull 12.12.2017, 17:48

Veličenstvo, uveď aspoň jeden jediný zákon, ktorého pôvod je vo večnosti....

12.12.2017, 17:49
d=v.t
none
17

15. 12.12.2017, 17:49

d=v.t

12.12.2017, 18:49
Veličenstvo, pokiaľ máš na mysli výpočet dráhy, ktorú prejde teleso danou rýchlosťou za určitý čas.... to predsa nie je zákon, ktorý by tu bol od večnosti .... pohybujúce teleso potrebuje nejaký zákon k tomu, aby vedelo akú dráhu má prejsť? .... alebo ako si to myslel?
none
19

17. J.Tull 12.12.2017, 18:49

Veličenstvo, pokiaľ máš na mysli výpočet dráhy, ktorú prejde teleso danou rýchlosťou za určitý čas.... to predsa nie je zákon, ktorý by tu bol od večnosti .... pohybujúce teleso potrebuje nejaký zákon k tomu, aby vedelo akú dráhu má prejsť? .... alebo ako si to myslel?

12.12.2017, 22:00
Zákon s=v.t nie je o tom, čo teleso vedelo/nevedelo. Jednoduche len prejde svojou rýchlosťou určitú dráhu za nejaký čas. Podobne vzťah E=m.c^2. Platí objektívne, nie subjektívne. Uvedená súvislosť medzi energiou a hmotnosťou platil v prírode dávno pred jeho objavením
👍: Scarlet666
none
20

19. 12.12.2017, 22:00

Zákon s=v.t nie je o tom, čo teleso vedelo/nevedelo. Jednoduche len prejde svojou rýchlosťou určitú dráhu za nejaký čas. Podobne vzťah E=m.c^2. Platí objektívne, nie subjektívne. Uvedená súvislosť medzi energiou a hmotnosťou platil v prírode dávno pred jeho objavením

12.12.2017, 22:01
...platila v prírode dávno pred jej objavením.
none
26

19. 12.12.2017, 22:00

Zákon s=v.t nie je o tom, čo teleso vedelo/nevedelo. Jednoduche len prejde svojou rýchlosťou určitú dráhu za nejaký čas. Podobne vzťah E=m.c^2. Platí objektívne, nie subjektívne. Uvedená súvislosť medzi energiou a hmotnosťou platil v prírode dávno pred jeho objavením

13.12.2017, 02:16
51. teorie a rovnice len znazornuju existujuce fyzikalne zakony.
none
44

17. J.Tull 12.12.2017, 18:49

Veličenstvo, pokiaľ máš na mysli výpočet dráhy, ktorú prejde teleso danou rýchlosťou za určitý čas.... to predsa nie je zákon, ktorý by tu bol od večnosti .... pohybujúce teleso potrebuje nejaký zákon k tomu, aby vedelo akú dráhu má prejsť? .... alebo ako si to myslel?

14.12.2017, 17:49
Pohybujúce sa teleso je podriadené zákonu, lebo samo je veličinou, vyplývajúcou zo zákona. Po dráhe sa nemôže hýbať nič, čo priamo nie je odvodené od času. Hmota je čas na štvrtú.
none
45

44. 14.12.2017, 17:49

Pohybujúce sa teleso je podriadené zákonu, lebo samo je veličinou, vyplývajúcou zo zákona. Po dráhe sa nemôže hýbať nič, čo priamo nie je odvodené od času. Hmota je čas na štvrtú.

14.12.2017, 17:54
106/ Cas mozno len v hlave jedine co existuje je nekonecna pritomnost...🙂))) skus znicit pritomnost?????
none
46

45. 14.12.2017, 17:54

106/ Cas mozno len v hlave jedine co existuje je nekonecna pritomnost...🙂))) skus znicit pritomnost?????

14.12.2017, 18:14
Keď si odmyslíš všetky rozmery, zostane len rýchlosť. Len rýchlosť je prítomná.
none
53

45. 14.12.2017, 17:54

106/ Cas mozno len v hlave jedine co existuje je nekonecna pritomnost...🙂))) skus znicit pritomnost?????

15.12.2017, 18:23
107,......príď k nám a dones kladivo,......a zbadáš ,že prítomnosť ti skončí! Aspoň tvoja,....nie všeobecne,......
none
54

44. 14.12.2017, 17:49

Pohybujúce sa teleso je podriadené zákonu, lebo samo je veličinou, vyplývajúcou zo zákona. Po dráhe sa nemôže hýbať nič, čo priamo nie je odvodené od času. Hmota je čas na štvrtú.

15.12.2017, 18:26
106,......"Hmota je čas na štvrtú",....?
-----------------------------------------------
Aj nám nosia rožky do obchodu o štvrtej,.....súhlasím!
none
59

44. 14.12.2017, 17:49

Pohybujúce sa teleso je podriadené zákonu, lebo samo je veličinou, vyplývajúcou zo zákona. Po dráhe sa nemôže hýbať nič, čo priamo nie je odvodené od času. Hmota je čas na štvrtú.

15.12.2017, 19:19
Veličenstvo, keby nebolo zmeny, nebol by čas, keby neboli aspoň dva objekty, nebol by priestor.... aby existoval čas, ktorý je "mierou zmeny", musí by "čosi", čo sa mení.... priestor je definovaný minimálne dvoma "bodmi"... pričom čas je štvrtou dimenziou priestoru.... "sú časopriestorom"...
Bez hmoty neexistuje čas, ani priestor...
none
68

59. J.Tull 15.12.2017, 19:19

Veličenstvo, keby nebolo zmeny, nebol by čas, keby neboli aspoň dva objekty, nebol by priestor.... aby existoval čas, ktorý je "mierou zmeny", musí by "čosi", čo sa mení.... priestor je definovaný minimálne dvoma "bodmi"... pričom čas je štvrtou dimenziou priestoru.... "sú časopriestorom"...
Bez hmoty neexistuje čas, ani priestor...

16.12.2017, 14:51
Všetky prírodné zákony sú zákony pohybu, teda zmeny polohy času na platforme priestoru. Zákonmi prírody sú definované všetky veličiny. Tie sa delia na platformy a veličiny, ktoré pôsobia na týchto platformách. Tak, ako platformou času je dráha, platformou hmoty je energia, ktorá sa nazýva aj časopriestorom. Hmota má štyri rozmery, preto pôsobí na štvorrozmernej platforme, vo štvorrozmernom priestore, nazývanom časopriestor. Osobitný význam medzi veličinami má rýchlosť, tá je bezrozmerná a pôsobí na platformách priestoru vo vzťahu s časovými veličinami.
none
3
12.12.2017, 12:41
presne
na zakladni a na mojej mimozemskej lodi je totalne sum a fuk, ci tu bude ludska rasa a dokedy
su tu aj ine civilizacie, nielen egoisticka a arogantna ludska risa
kto vedomie rozlusti, zije si celkom v pohode s pokorou a nedrancuje jedine miesto na prezitie,a snazi sa eliminovat mutacie pre svoje dobro
odkaz
a to som fakt cvok a na hlavu
none
9

3. 12.12.2017, 12:41

presne
na zakladni a na mojej mimozemskej lodi je totalne sum a fuk, ci tu bude ludska rasa a dokedy
su tu aj ine civilizacie, nielen egoisticka a arogantna ludska risa
kto vedomie rozlusti, zije si celkom v pohode s pokorou a nedrancuje jedine miesto na prezitie,a snazi sa eliminovat mutacie pre svoje dobro
https://www.youtube.com/watch?v=fKopy74weus
a to som fakt cvok a na hlavu

12.12.2017, 17:31
Tak to sme dvaja.
none
4
12.12.2017, 12:42
mam nemam tam chybu ?
sakra
none
5
12.12.2017, 14:12
Prírodné zákony stále určujú nám, čo bude a nebude. Človeku patrí iba jeho telo, ktoré drvivá vačšina neovláda, kde by ešte ovládali prírodné zákony........
none
27

5. 12.12.2017, 14:12

Prírodné zákony stále určujú nám, čo bude a nebude. Človeku patrí iba jeho telo, ktoré drvivá vačšina neovláda, kde by ešte ovládali prírodné zákony........

13.12.2017, 02:39
6. oni to urcuju celemu vesmiru, nie len nam. mozno mal na mysli haarp atp.
none
28
13.12.2017, 02:40
k teme, njn priroda ma vzdy nakoniec rozhodujuce slovo. ale furt si nie som ista o co ide. einstein pouzival analogiu prirodne zakony = boh. tak ?
none
37

28. Scarlet666 13.12.2017, 02:40

k teme, njn priroda ma vzdy nakoniec rozhodujuce slovo. ale furt si nie som ista o co ide. einstein pouzival analogiu prirodne zakony = boh. tak ?

14.12.2017, 15:38
Boh je daný ako stvoriteľ, lebo prírodu nikto nevymyslel, ani nevznikla sama. Boh je jediný možný stvoriteľ prírodných zákonov, ktorých pôvod je vo večnosti.
Rovnica d=v.t doslova znamená - na počiatku stvoril Boh nebo a zem.
none
42

28. Scarlet666 13.12.2017, 02:40

k teme, njn priroda ma vzdy nakoniec rozhodujuce slovo. ale furt si nie som ista o co ide. einstein pouzival analogiu prirodne zakony = boh. tak ?

14.12.2017, 17:23
Príroda je dielom inteligentnej bytosti.
none
69
16.12.2017, 15:30
-era-, napíšem k téme („padanie telies“ + zákony) obšírnejšie, pričom i tak budem zjednodušovať. Začnem u Aristotela. Podľa neho prirodzeným stavom vecí je pokoj. Pohybujú sa len vtedy, keď sú nejakým spôsobom k tomu donútené. Ťažšie teleso bude padať rýchlejšie k nehybnej Zemi, ktorá je stredom vesmíru, pretože je ňou silnejšie priťahované. „Dlhé veky“ sa tradovalo, že k všetkým zákonom, ktorými sa riadi vesmír, je možné dospieť len uvažovaním, pričom nie je ich potrebné ani ich korigovať pozorovaniami.... až prišiel Galileo, ktorý gúľal loptičky rôznych hmotností po šikmej ploche s rovnomerne rozmiestnenými zvončekmi. Počúval cinknutia a meral čas. Zistil, že rýchlosť každého telesa sa rovnako zvyšuje bez ohľadu na ich hmotnosť....
Galileo pozoroval, opísal “padanie“, ale príčinu padania, pôsobiacich síl, zákon, ktorý prikazuje telesám padať práve tak, ako padajú, nepozoroval.... Newton, ktorý sa oprel o Galilea, prišiel s vysvetlením - čím je teleso ťažšie, tým potrebuje viac energie na to, aby sa pohybovalo, ale jeho väčšia hmotnosť vyvoláva väčšiu príťažlivú silu.... (analogicky, auto, ktoré má silnejší motor, má i väčšie zrýchlenie, ale menšie, než auto s rovnakým motorom, ktoré je ľahšie...) Ukázalo sa, že výsledkom pôsobiacej sily je vždy zmena rýchlosti telesa, nielen uvedenie do pohybu. Z toho vyplýva, že teleso, na ktoré nepôsobí žiadna sila, sa bude pohybovať po priamke konštantnou rýchlosťou - a s gravitáciou: F (gr. sila) = G (gr. konst) m1 x m2 (hmotnosti telies) / r (vzdialenosť) na druhú.... z jeho zákonov vyplývalo, že neexistuje absolútne kritérium pokoja. Je rovnako dobre možné tvrdiť, že teleso A je v pokoji a vzhľadom k nemu sa pohybuje teleso B, ako tvrdiť, že teleso B je v pokoji a pohybuje sa teleso A.... Udalostiam nie je možné priradiť absolútnu polohu v priestore (ako tomu veril Aristoteles). Polohy udalostí a vzdialenosti medzi nimi budú rôzne pre pozorovateľa, povedzme vo vlaku, ktorý si vyhadzuje loptičku tak, že padá zakaždým na to isté miesto a pre pozorovateľa, ktorý stojí pri prechádzajúcom vlaku a pozoruje danú loptičku. Niet žiadneho dôvodu uprednostňovať polohu jedného pozorovateľa pred druhým...
Newtona znepokojovala neexistencia absolútneho priestoru, pretože sa nezhodovala s jeho predstavou absolútneho Boha. Veril i v absolútny čas, ktorý je úplne oddelený od priestoru a plynie všade rovnako. Naša bežná skúsenosť nám potvrdzovali, že viera v absolútny čas, „samostatný“, „nezávislý“ priestor, je prejavom zdravého rozumu...
Newton videl vesmír ako obrovský hodinový stroj, natiahnutý Bohom na počiatku časov a riadiaci sa jeho zákonmi. Predstavoval si, že je potrebné aby Boh raz za čas hviezdy málinko popostrčil, aby neskolabovali do seba, ako to vyplývalo z jeho zákonov ... (ktoré ani nezodpovedajú celkom presne pozorovaniam /čo však v jeho dobe neboli možné zistiť vtedajšími menej presnými prístrojmi.... ako aj podľa nich vyplývalo, že gravitácia pôsobí okamžite naprieč vesmírnym vzdialenostiam.... )
Padanie, vzájomné priťahovanie telies, pohyb planét sa neriadi Aristotelovou teóriou, Galileho vzorcom, či Newtonovými zákonmi, ktoré sú opismi daných dejov, ich vysvetleniam na základe pozorovaní a poznaním, možnosťami danej doby....
none
70

69. J.Tull 16.12.2017, 15:30

-era-, napíšem k téme („padanie telies“ + zákony) obšírnejšie, pričom i tak budem zjednodušovať. Začnem u Aristotela. Podľa neho prirodzeným stavom vecí je pokoj. Pohybujú sa len vtedy, keď sú nejakým spôsobom k tomu donútené. Ťažšie teleso bude padať rýchlejšie k nehybnej Zemi, ktorá je stredom vesmíru, pretože je ňou silnejšie priťahované. „Dlhé veky“ sa tradovalo, že k všetkým zákonom, ktorými sa riadi vesmír, je možné dospieť len uvažovaním, pričom nie je ich potrebné ani ich korigovať pozor...

16.12.2017, 16:00
-era-, fyzici Michelson a Morley v roku 1887 uskutočnili experiment, ktorým chceli porovnaním rýchlosti svetla v dvoch na seba kolmých smeroch, určiť rýchlosť ktorou sa pohybuje Zem priestorom – éterom. Zistili však niečo neočakávané, niečo, čo bolo vedľajším „produktom“ ich bádania a síce, že rýchlosť svetla je konštantná... je rovnaká tak v smere pohybu Zeme, ako i v smere kolmom voči nemu.... rýchlosť Zeme sa nepripočítala k rýchlosti svetla...
Z uvedeného pozorovania, ako aj z radu ďalších poznatkov, Einstein prišiel s myšlienkou, že čas ako ani priestor, nie sú absolútnymi. Nemá zmysel klásť si otázku, ako rýchle sa niečo mení v absolútnom zmysle slova: môžeme porovnávať iba ako rýchlo sa odohráva jedna udalosť v porovnaní s rýchlosťou priebehu nejakého iného procesu. Čas sa opisuje len pomocou zmien v sieti vzťahov opisujúcej priestor.
Preto nemá zmysel hovoriť o vesmíre, v ktorom sa nič neudialo. Čas nie je nič iné ako miera zmeny - iný význam nemá. Priestor ani čas nejestvujú nezávisle od sústavy vyvíjajúcich sa vzťahov, z ktorých sa skladá vesmír... Už Georg Friedrich Riemann uvažoval o zakrivenom priestore ....Einstein so svojim priateľom Marcelom Grossmanom prišli na myšlienku, že to, čo chápeme ako gravitačné sily, je iba vyjadrenie skutočnosti, že priestoročas je zakrivený. Spolu s Davidom Hilbertom našli správne rovnice, ktoré dávali do súvisu krivosť priestoročasu s hmotou a energiou....
Einsteinova všeobecná teória relativity premenila priestor a čas z pasívneho pozadia, na ktorom sa odohrávajú udalosti, na aktívnych účastníkov dynamiky vesmíru. Nielen ovplyvňujú, ale sú tiež ovplyvňované všetkým, čo sa deje vo vesmíre....
Ohľadne gravitácie, stručne vyjadrené, Gravitácia nie je silou, ako ju svojimi zákonmi opisoval Newton, ale je dôsledkom skutočnosti, že priestoročas je zakrivený, „pokrútený“, v závislosti od toho ako je v ňom rozdelená hmota a energia. Telesá nie sú nútené pohybovať sa po obežnej dráhe silou, ktorá sa nazýva gravitácia, ale sledujú trajektóriu, ktorá je priamou dráhou v zakrivenom priestore.
Ani Aristoteles, Galileo, Newton a ani Einstein neobjavili zákon, ktorý by riadil hmotu... všeobecná teória relativity najlepšie opisuje „padanie telies“, vzájomné priťahovanie, lebo vychádza z lepších, väčších poznatkov o tom, čo je hmota – svetlo, priestor, čas.... čím lepšie poznávame čím je hmota, tým sú naše opisy jej „správania“ presnejšie, pretože nie zákony sú určujúce – tie sú len našimi opismi, „zovšeobecnením pravidelností“- ale určujúce je to, čím je a ako je hmota...
none
73

70. J.Tull 16.12.2017, 16:00

-era-, fyzici Michelson a Morley v roku 1887 uskutočnili experiment, ktorým chceli porovnaním rýchlosti svetla v dvoch na seba kolmých smeroch, určiť rýchlosť ktorou sa pohybuje Zem priestorom – éterom. Zistili však niečo neočakávané, niečo, čo bolo vedľajším „produktom“ ich bádania a síce, že rýchlosť svetla je konštantná... je rovnaká tak v smere pohybu Zeme, ako i v smere kolmom voči nemu.... rýchlosť Zeme sa nepripočítala k rýchlosti svetla...
Z uvedeného pozorovania, ako aj z radu ďalš...

16.12.2017, 17:51
A. Einstein adresoval I. Newtonovi tieto slová: "Isaac Newton... prišiel som, aby som ťa ešte viac oslávil. Ty si našiel jedinú existujúcu cestu, ktorá bola v tvojom čase možná, a ktorú okrem teba nikto nevidel. Pojmy, ktoré si vytvoril, sú ešte aj teraz v našom čase platné a unikátne, aj keď vieme, že ich možno doplniť, rozšíriť, pretože máme k dispozícii také nástroje myslenia, ktoré tvoja doba ešte nemohla."
Takže podľa toho Einstein uznáva, že Newtonove pojmy sú naďalej platné, že Einstein skôr len dopĺňa a rozširuje tie predošlé poznatky. A čo je to gravitácia? Napr.:

"Gravitace, gravitační interakce je univerzální silové působení mezi všemi formami hmoty a právě tím se odlišuje od všech ostatních interakcí. Gravitační interakce je nejslabší ze základních interakcí, má nekonečný dosah a je vždy přitažlivá. Nejvýznamněji tedy působí na objekty o velké hmotnosti (makrosvět). Pro malé rychlosti a slabá pole se k popisu gravitační interakce používá, kvůli jeho jednoduchosti a relativní přesnosti pro malé rychlosti, Newtonův gravitační zákon. Pro silná pole a velké rychlosti (relativistické, blížící se rychlosti světla) se používá k popisu gravitace obecná teorie relativity (platí i pro slabé pole a malé rychlosti). Hledaná kvantová teorie gravitace předpokládá částici zvanou graviton jako další elementární částici.
Gravitační síla je síla, kterou se vzájemně hmotná tělesa přitahují. Gravitační síla ubývá se čtvercem vzdálenosti od tělesa, které ji vyvolalo.
Gravitační pole je v klasické mechanice prostor kolem tělesa, ve kterém se projevuje působení gravitační síly.
Gravitaci nejlépe popisuje od svého vzniku v roce 1915 obecná teorie relativity coby zakřivení časoprostoru. Pro dostatečně slabá gravitační pole však vystačíme s aproximací Newtonovým gravitačním zákonem. Protože obecná teorie relativity neobsahuje jakékoli kvantování, čeká se, že její nástupce - teorie, která sjednotí gravitaci s ostatními silami - bude muset mít kvantový charakter...
Newtonova teorie vycházela nejen z Newtonových pozorování, ale také ze znalosti Keplerových zákonů..."
odkaz

Hmota je jednoducho súbor hmotných častíc, každopádne však okrem gravitácie existujú aj iné základné sily a prírodné resp. vedecké zákony, ktoré vo vesmíre platia, napr. termodynamické. Okrem toho najprv sa hmota musela sformovať, vyvinúť do danej podoby: atómy, hviezdy, planéty..., pričom už to je závislé na daných silách či zákonoch, alebo aj na "presne nastavených hodnotach". Opäť by sa však dalo povedať - "to nie je nič navyše, to je proste vlastnosť hmoty". Hoci z púhej existencie hmoty nevyplýva, že sa tak musí sformovať a správať, že nemôže byť v stave chaosu, "bez ladu a skladu". Určitý príklad k tomu je to, čo uvádza prof. Krempaský (aj v súvise so životom), ako citujem nižšie. Nejde mi tu o dokazovanie Stvoriteľa, ale pochybnosť, že by šlo len o náhodnú resp. nevyhnutnú vlastnosť hmoty. Samozrejme iný názor nikomu neberiem.

"1. S. Weinberg spomína, že fyzikálne vákuum sa pri Veľkom tresku „vyčerpalo“ práve tak, ako bolo treba. Keby sa do reálneho sveta prelialo napríklad viac hmoty, ako vo vesmíre registrujeme, jestvovala by v ňom príliš veľká protisila pôsobiaca proti rozpínaniu, takže by sa znemožnila štrukturalizácia. V opačnom prípade by sa zasa vytvárali štruktúry nevhodné pre vznik života.
2. Podľa názoru súčasných popredných teoretických fyzikov bol náš vesmír pri svojom vzniku „viacrozmerný“ - najčastejšie sa uvádza jedenásť dimenzií. Z nich vývojom zaniklo sedem a zostali štyri: tri priestorové a jedna časová súradnica. To je z hľadiska existencie živého sveta jediný možný variant. Dá sa jednoduchou úvahou dokázať, že život by nemohol jestvovať v dvoj- ani v štvorrozmernom svete (ak neuvažujeme čas).
3. Rozpínanie vesmíru by sa teoreticky mohlo uskutočňovať ľubovoľnou rýchlosťou, ale len úzky interval jej hodnôt zaručuje vesmíru štruktúru vhodnú pre jeho obývanie. „Kto“ ho takto neuveriteľne presne nastavil?
4. Pri anihilácii častíc a antičastíc po výrone z vákua sa v dôsledku veľmi citlivo nastavených zákonov a riadiacich konštánt zachovala len jedna častica z každej miliardy častíc. Ukazuje sa, že jedine tak to bolo dobre z hľadiska ďalšej evolúcie, ktorá mala byť nasmerovaná k vzniku života. Keby sa nedodržala táto proporcia, vznikli by buď príliš mohutné slnká, ktoré by rýchlo skončili svoju púť ako čierne diery, resp. by mohli vzniknúť astrofyzikálne objekty, v ktorých by sa vôbec nemohli vytvoriť podmienky pre zapálenie termojadrovej syntézy, takže vo vesmíre by vôbec neboli slnká.
5. Fyzikálne zákony a citlivo stanovená „technológia“ vývoja spôsobili, že v plejáde vznikajúcich slnečných sústav sa našla aj taká (možno, že jediná), v ktorej sa splnili všetky podmienky potrebné na vznik života. Je totiž zrejmé, že keby naše Slnko bolo len trošku inakšie ako je, naša planéta len nepatrne odlišná od tej, akú máme, ba dokonca aj mesiac keby mal iné „technické“ parametre ako má a tak by sme mohli pokračovať prakticky bez zastavenia neexistoval by tu život.
6. Zatiaľ sme hovorili len o fyzikálnych zákonoch, avšak to isté možno konštatovať aj o všetkých základných zákonoch chémie. Boli ustanovené veľmi presne a citlivo a keby sme ich chceli aplikovať hoci len v nepatrne modifikovanej podobe, narušili by sme zložitú „mašinériu“ chemizmu tak, že by nebola schopná vytvoriť a ani udržovať život."
none
71
16.12.2017, 16:28
-era-, ešte, pokúsim sa triviálne. Máme teleso tvaru gule, ktoré sa gúľa po podložke. To, že sa gúľa nie je dané „zákonom gúľania“ ale tým, že je guľou.... ak by bolo teleso tvaru kocky, nemohlo by sa gúľať, ale by sa buď šmýkalo, či „kopŕcalo“, čo nie je dané „zákonom šmýkania, či „kopŕcania““, ale tým, že je kockou. Keby sme chceli, aby sa kocka gúľala, museli by sme z nej urobiť guľu.... správanie hmoty neurčujú zákony, ale to, čo je hmota, správa sa podľa toho, či je „guľou a vtedy sa gúľa, nemôže sa „kopŕcať““, alebo „kockou a vtedy sa „kopŕca“ nemôže sa gúľať“.... ak by Boh chcel, aby sa hmota „správala inak“, nevytváral by k nej navyše prírodné zákony, ale by vytvoril inú hmotu.... ak by chcel, aby sa „gúľala, stvoril by guľu, prípadne pretvoril kocku na guľu“...
none
72

71. J.Tull 16.12.2017, 16:28

-era-, ešte, pokúsim sa triviálne. Máme teleso tvaru gule, ktoré sa gúľa po podložke. To, že sa gúľa nie je dané „zákonom gúľania“ ale tým, že je guľou.... ak by bolo teleso tvaru kocky, nemohlo by sa gúľať, ale by sa buď šmýkalo, či „kopŕcalo“, čo nie je dané „zákonom šmýkania, či „kopŕcania““, ale tým, že je kockou. Keby sme chceli, aby sa kocka gúľala, museli by sme z nej urobiť guľu.... správanie hmoty neurčujú zákony, ale to, čo je hmota, správa sa podľa toho, či je „guľou a vtedy sa gúľa...

16.12.2017, 16:45
Tull, myslím si, že si nepochopil podstatu veci. Ty hovoríš o geometrii, nie o prírode. Hmota je hmotou, nie guľou, alebo kockou. Čo ju robí hmotou? Nie je to jej geometrický tvar, ale prírodný zákon, ktorý ju definuje.
none
75

72. 16.12.2017, 16:45

Tull, myslím si, že si nepochopil podstatu veci. Ty hovoríš o geometrii, nie o prírode. Hmota je hmotou, nie guľou, alebo kockou. Čo ju robí hmotou? Nie je to jej geometrický tvar, ale prírodný zákon, ktorý ju definuje.

16.12.2017, 19:19
Veličenstvo, gúľanie, šmýkanie, kopŕcanie... telies je geometria? .... či sa teleso gúľa, šmýka, kopŕca... je dané nielen geometriou, tvarom telesa, ale aj tým, čím je podložka, z čoho je podložka.... správanie telesa neurčuje žiadny zákon, ale zjednodušene, v tomto prípade, jej tvar a povrch podložky (nakoľko je, alebo nie je šmykľavý.... ) určený tým, z čoho je podložka, čo ju tvorí... inak sa budú telesá správať na ľade a inak na gume...
Uvedené je len zjednodušujúcou analógiou, ktorou som mienil objasniť moje tvrdenie, že nie sú potrebné prírodné zákony k vysvetleniu "správania hmoty" ... žiadny zákon netvorí hmotu, je tomu naopak... to čím hmota je, určuje jej správanie, vzájomné pôsobenie, interakcie, zmeny...
none
76

75. J.Tull 16.12.2017, 19:19

Veličenstvo, gúľanie, šmýkanie, kopŕcanie... telies je geometria? .... či sa teleso gúľa, šmýka, kopŕca... je dané nielen geometriou, tvarom telesa, ale aj tým, čím je podložka, z čoho je podložka.... správanie telesa neurčuje žiadny zákon, ale zjednodušene, v tomto prípade, jej tvar a povrch podložky (nakoľko je, alebo nie je šmykľavý.... ) určený tým, z čoho je podložka, čo ju tvorí... inak sa budú telesá správať na ľade a inak na gume...
Uvedené je len zjednodušujúcou analógiou, ktorou s...

16.12.2017, 21:42
to čím hmota je, určuje jej správanie, vzájomné pôsobenie, interakcie, zmeny... a to, čím hmota je, je dané v ideách, zvaných prírodné zákony. :-)
none
77

76. -era- 16.12.2017, 21:42

to čím hmota je, určuje jej správanie, vzájomné pôsobenie, interakcie, zmeny... a to, čím hmota je, je dané v ideách, zvaných prírodné zákony. :-)

17.12.2017, 11:22
-era-, parafráza:
Prírodný zákon je prírodný zákon a hmota je hmota. Ak opisuješ hmotu prírodným zákonom, tak prírodný zákon samozrejme možno korigovať, meniť, dokonca aj zamietnuť, keď odporuje pozorovaniam, experimentom... nášmu presnejšiemu, detailnejšiemu poznaniu hmoty... to je prírodný zákon. Ale hmota, ktorú opisujeme prírodným zákonom, je daná objektívne...

Myslieť sa dá všeličo.... vymýšľať fantazmagórie, veriť (takmer...) hocičomu, trepať – tvrdiť bez potreby argumentov - o všeličom možnom... Napríklad tvrdiť že „čím hmota je, je dané v ideách, zvaných prírodné zákony“, bez toho aby sa uviedol čo len jediný zákon, idea, ktorou je hmota daná, uviedol argument, ktorý objasňuje akým spôsobom idea „tvorí“ hmotu....
Na druhej strane platí, že čím lepšie poznáme hmotu, presnejšie, detailnejšie poznávame čím hmota je, tým sú naše opisy – prírodné zákony objektívnejšie: tým viac odpovedajú pozorovaniam, experimentom a tým viac je možností praktického uplatnenia ...
Jednoduchý príklad. „Hmota“- chemické prvky, sú tvorené atómami, najmenšími časticami, z ktorých sa daný prvok skladá. Z uvedeného vyplýva zákon násobných zlučovacích pomerov:
Ak dva prvky tvoria navzájom niekoľko zlúčenín, hmotnosti jedného prvku, pripadajúce v nich na jednu a tú istú hmotnosť druhého prvku, sú v pomere malých čísel.
Z poznatku o tom, čím „hmota“ – chemický prvok je, že je zložený z atómov, John Dalton opísal „správanie hmoty“ prírodným zákonom...
To, že hmota, v tomto prípade chemický prvok, sa skladá z atómov, nie je dané prírodným zákonom, ale prírodný zákon je určený tým, že chemický prvok sa skladá z atómov... podobne je to možné ilustrovať na každom známom platnom prírodnom zákone....
Uvedené nevylučuje, že na začiatku nemohla byť idea; idea o tom, akú a ako stvoriť hmotu... povedzme hmotu, ktorá tým, čím je, ako bola stvorená, určuje jej „doskackanie“ k človeku, určuje spôsob, akým k nemu „dotančila“ a stále „tančí“ ...
none
78

77. J.Tull 17.12.2017, 11:22

-era-, parafráza:
Prírodný zákon je prírodný zákon a hmota je hmota. Ak opisuješ hmotu prírodným zákonom, tak prírodný zákon samozrejme možno korigovať, meniť, dokonca aj zamietnuť, keď odporuje pozorovaniam, experimentom... nášmu presnejšiemu, detailnejšiemu poznaniu hmoty... to je prírodný zákon. Ale hmota, ktorú opisujeme prírodným zákonom, je daná objektívne...

Myslieť sa dá všeličo.... vymýšľať fantazmagórie, veriť (takmer...) hocičomu, trepať – tvrdiť bez potreby argumentov ...

17.12.2017, 14:49
Tull - ten spor medzi nami je stále ten istý. Považuješ prírodné zákony iba za popisy, ktoré sa môžu meniť podľa ľudského stupňa vývoja či schopnosti byť bližšie či ďalej od pravdy.

To je to, s čím ja nesúhlasím, pretože ja tvrdím, že nezávisle na tom, ako pravdivo ľudstvo prírodné zákony popíše, existujú tieto zákonitosti vtelené do sveta, do hmoty, do energií ako princípy objektívne dané.

Ale je mi už pomaly jasné, že naše postoje sa v tomto bode nijako nezblížia. Nevadí.
none
79

78. -era- 17.12.2017, 14:49

Tull - ten spor medzi nami je stále ten istý. Považuješ prírodné zákony iba za popisy, ktoré sa môžu meniť podľa ľudského stupňa vývoja či schopnosti byť bližšie či ďalej od pravdy.

To je to, s čím ja nesúhlasím, pretože ja tvrdím, že nezávisle na tom, ako pravdivo ľudstvo prírodné zákony popíše, existujú tieto zákonitosti vtelené do sveta, do hmoty, do energií ako princípy objektívne dané.

Ale je mi už pomaly jasné, že naše postoje sa v tomto bode nijako nezblížia. Nevadí.

17.12.2017, 17:43
-era-, som otvorený voči argumentom.... nemám problém prijať "iný postoj".... uveď argumenty (nie iba svoje presvedčenie, vieru.... ) v prospech tvrdenia "existujú tieto zákonitosti vtelené do sveta, do hmoty, do energií ako princípy objektívne dané", argumentačne spochybni tie moje a môžno vyriešime "spor"...
none
80

79. J.Tull 17.12.2017, 17:43

-era-, som otvorený voči argumentom.... nemám problém prijať "iný postoj".... uveď argumenty (nie iba svoje presvedčenie, vieru.... ) v prospech tvrdenia "existujú tieto zákonitosti vtelené do sveta, do hmoty, do energií ako princípy objektívne dané", argumentačne spochybni tie moje a môžno vyriešime "spor"...

17.12.2017, 19:48
Tak mi povedz, ako môže niekto skúmaním vlastností hmoty prísť na gravitačnú konštantu.

Tá nezávisí od toho, čo je predmet z ocele, či je predmet zo skla, z plastu... gravitačná konštanta je stále konštantná. Vlastnosti akej hmoty sme ňou popísali?
none
81

80. -era- 17.12.2017, 19:48

Tak mi povedz, ako môže niekto skúmaním vlastností hmoty prísť na gravitačnú konštantu.

Tá nezávisí od toho, čo je predmet z ocele, či je predmet zo skla, z plastu... gravitačná konštanta je stále konštantná. Vlastnosti akej hmoty sme ňou popísali?

17.12.2017, 19:50
Gravitácia je o hmotnosti a nie o hmote.......
none
82

81. majko1 17.12.2017, 19:50

Gravitácia je o hmotnosti a nie o hmote.......

17.12.2017, 20:03
majko, niekedy ani o hmotnosti...

odkaz
none
83

80. -era- 17.12.2017, 19:48

Tak mi povedz, ako môže niekto skúmaním vlastností hmoty prísť na gravitačnú konštantu.

Tá nezávisí od toho, čo je predmet z ocele, či je predmet zo skla, z plastu... gravitačná konštanta je stále konštantná. Vlastnosti akej hmoty sme ňou popísali?

18.12.2017, 11:11
-era-, gravitačnú konštantu zaviedol Newton pozorovaním hmoty – z astronomických pozorovaní pohybov v slnečnej sústave. Z poznatkov, záznamov, ktoré vyhotovil Tycho Brahe, z Keplerových zákonov, Galileiho prác... všetky konštanty sú zavedené človekom, aby vzorce, ktorým opisujú „hmotu“ zodpovedali pozorovaniam.... asi najznámejšou je Einsteinova konštanta, ktorú dosadil do svojho vzorca; predpokladal, že vesmír je stacionárny, ako sa to v jeho dobe javilo a jeho rovnice opisujúce gravitáciu, čas, priestor... bez zavedenia kozmologickej konštanty tomu nezodpovedali .... podobne tak urobil Newton, aby vzorec, ktorým opisoval pohyb telies „sedel“....
„Newtonov zákon“ dobre opisuje gravitáciu, ako silu a je jednoduchý – F = G. m1.m2/r.r (pozri „131“), naproti tomu, všeobecná teória relativity ju opisuje oveľa presnejšie, pričom gravitáciu nechápe ako silu, ale ako skrivenie časopriestoru a neobsahuje žiadnu gravitačnú konštantu... rovnice, ktoré ju opisujú sú geometrickými rovnicami a sú oveľa zložitejšie odkaz
Pravdivosť Einsteinovej všeobecnej teórie relativity bola x-krát potvrdená pozorovaniami, ako aj objavom čiernych dier, gravitačných vĺn, ktoré predpovedala... Einsteinov model, bez gravitačnej konštanty, sa ukázal pravdivejším ako Newtonov...
Žiadna konštanta nie je „hmote vtelená“... dosadzujú sa do rovníc, ktorými opisujeme „hmotu“...
none
84

83. J.Tull 18.12.2017, 11:11

-era-, gravitačnú konštantu zaviedol Newton pozorovaním hmoty – z astronomických pozorovaní pohybov v slnečnej sústave. Z poznatkov, záznamov, ktoré vyhotovil Tycho Brahe, z Keplerových zákonov, Galileiho prác... všetky konštanty sú zavedené človekom, aby vzorce, ktorým opisujú „hmotu“ zodpovedali pozorovaniam.... asi najznámejšou je Einsteinova konštanta, ktorú dosadil do svojho vzorca; predpokladal, že vesmír je stacionárny, ako sa to v jeho dobe javilo a jeho rovnice opisujúce gravitáciu, ča...

18.12.2017, 11:14
oprava odkazu odkaz
none
85

84. J.Tull 18.12.2017, 11:14

oprava odkazu https://sk.wikipedia.org/wiki/V%C5%A1eobecn%C3%A1_te%C3%B3ria_relativity#Matematická_štruktúra_teórie

18.12.2017, 11:16
.... nepodarilo sa tak pricapím celé:
Matematická štruktúra teórie
Kým špeciálnu teóriu relativity možno pochopiť aj s pomerne slabými znalosťami matematiky, je všeobecná teória relativity podstatne náročnejšia. Zakrivený časopriestor sa opisuje pomocou metód diferenciálnej geometrie, ktorá nahradila euklidovskú geometriu nám známeho plochého priestoru. Vznik zakrivenia sa opisuje pomocou einsteinovských rovníc poľa. Sú to diferenciálne rovnice tenzorového poľa s desiatimi zložkami, ktoré sú analyticky – čiže pomocou matematickej rovnice - riešiteľné len v špeciálnych prípadoch.
none
86

83. J.Tull 18.12.2017, 11:11

-era-, gravitačnú konštantu zaviedol Newton pozorovaním hmoty – z astronomických pozorovaní pohybov v slnečnej sústave. Z poznatkov, záznamov, ktoré vyhotovil Tycho Brahe, z Keplerových zákonov, Galileiho prác... všetky konštanty sú zavedené človekom, aby vzorce, ktorým opisujú „hmotu“ zodpovedali pozorovaniam.... asi najznámejšou je Einsteinova konštanta, ktorú dosadil do svojho vzorca; predpokladal, že vesmír je stacionárny, ako sa to v jeho dobe javilo a jeho rovnice opisujúce gravitáciu, ča...

18.12.2017, 11:47
Lenže zakrivenie časopriestoru dosiahneme tak, že mu pridáme ešte jeden rozmer. Ak je časopriestor štvorrozmerný, tak pole, na ktorom pôsobí sila, je päťrozmerné. Sila má päť rozmerov, je to hmota v čase. Pre výpočet poľa pôsobenia sily je potrebné silu vynásobiť rýchlostnou konštantou, je ňou rýchlosť svetla na tretiu.
none
88

86. 18.12.2017, 11:47

Lenže zakrivenie časopriestoru dosiahneme tak, že mu pridáme ešte jeden rozmer. Ak je časopriestor štvorrozmerný, tak pole, na ktorom pôsobí sila, je päťrozmerné. Sila má päť rozmerov, je to hmota v čase. Pre výpočet poľa pôsobenia sily je potrebné silu vynásobiť rýchlostnou konštantou, je ňou rýchlosť svetla na tretiu.

18.12.2017, 12:31
Veličenstvo, to si prosím Ťa, kde kúpil?.... Einsteinove rovnice, ktoré zodpovedajú pozorovaniam (zodpovedajú "makro" svetu... na rozdiel od mikrosveta... ) používajú štvorrozmerný priestor; dimenzie "hore", "dole", "vpravo", vľavo", "dopredu", "dozadu" a dimenziu času, ktorá sa v rovniciach ničím nelíši od ostatných... Sila, energia, "pole" sú rozložené v týchto dimenziách.... pre výpočet poľa sa používajú v princípe Maxwellov rovnice, ktorými graficky opísal Faradayove siločiary elektromagnetického poľa ...
... neskôr Richard Feynman opísal elektromagnetizmus ako výmenu fotónov, medzi elektrónmi - kvantová teória elektromagnetického poľa. Stručne - Fotóny sú tu nosičmi sily, ktoré tým, že lietajú medzi elektrónmi sprostredkujú interakciu.... táto teória sa stala modelom pre všetky kvantové teórie poľa, podľa ktorých častice nazývané bozóny sú "nosičmi" sily medzi časticami nazývanými fermióny....
none
87

83. J.Tull 18.12.2017, 11:11

-era-, gravitačnú konštantu zaviedol Newton pozorovaním hmoty – z astronomických pozorovaní pohybov v slnečnej sústave. Z poznatkov, záznamov, ktoré vyhotovil Tycho Brahe, z Keplerových zákonov, Galileiho prác... všetky konštanty sú zavedené človekom, aby vzorce, ktorým opisujú „hmotu“ zodpovedali pozorovaniam.... asi najznámejšou je Einsteinova konštanta, ktorú dosadil do svojho vzorca; predpokladal, že vesmír je stacionárny, ako sa to v jeho dobe javilo a jeho rovnice opisujúce gravitáciu, ča...

18.12.2017, 12:21
145. Tull. Nie. Neopisujú hmotu, ale opisujú chovanie hmoty. Napríklad chovanie v čase. Alebo aj úplne mimo hmotu a čas - napríklad taká hodnota krútiaceho momentu. Kde v hmote je zapísaný krútiaci moment?

Alebo Archimedov zákon - kde v hmote ja zapísané, že teleso ponorené do kvapaliny je nadľahčované silou, ktorá sa rovná tiaži kvapaliny telesom vytlačenej? Kde to je? V jadrových väzbách atómov? V štruktúre hmoty?
none
89

87. -era- 18.12.2017, 12:21

145. Tull. Nie. Neopisujú hmotu, ale opisujú chovanie hmoty. Napríklad chovanie v čase. Alebo aj úplne mimo hmotu a čas - napríklad taká hodnota krútiaceho momentu. Kde v hmote je zapísaný krútiaci moment?

Alebo Archimedov zákon - kde v hmote ja zapísané, že teleso ponorené do kvapaliny je nadľahčované silou, ktorá sa rovná tiaži kvapaliny telesom vytlačenej? Kde to je? V jadrových väzbách atómov? V štruktúre hmoty?

18.12.2017, 12:36
-era-, presne tak. Archimedov zákon je "zapísaný v molekulových väzbách".... "dovoľujú" vnárať sa "tuhším telesám (látkam)", podľa hustoty, ktorá je určená týmito väzbami a tie sú dané teplotou...
none
90

89. J.Tull 18.12.2017, 12:36

-era-, presne tak. Archimedov zákon je "zapísaný v molekulových väzbách".... "dovoľujú" vnárať sa "tuhším telesám (látkam)", podľa hustoty, ktorá je určená týmito väzbami a tie sú dané teplotou...

18.12.2017, 12:40
... a v konečnom dôsledku molekulové väzby sú dané tým, o aké atómy ide.... vlastnosti atómov zas z toho, z čoho sú zložené (počet elektrónov, protónov, neutrónov.... ).... preto k povolovaniu väzieb je potrebná rôzna teplota...
none
91

89. J.Tull 18.12.2017, 12:36

-era-, presne tak. Archimedov zákon je "zapísaný v molekulových väzbách".... "dovoľujú" vnárať sa "tuhším telesám (látkam)", podľa hustoty, ktorá je určená týmito väzbami a tie sú dané teplotou...

18.12.2017, 12:51
Takže keď Archimedes chcel správne spoznať svoj zákon, tak sa musel pozrieť na molekulové väzby každého jednotlivého materiálu?
none
92

91. -era- 18.12.2017, 12:51

Takže keď Archimedes chcel správne spoznať svoj zákon, tak sa musel pozrieť na molekulové väzby každého jednotlivého materiálu?

18.12.2017, 12:53
A keď teplovzdušný balón je naplnený vzduchom, ale studeným, tak sa nevznáša, ale keď ten vnútorný vzduch zahrejeme, tak sa balón vznesie, to všetko je zapísané v molekulových väzbách toho istého vzduchu... ?
none
94

92. -era- 18.12.2017, 12:53

A keď teplovzdušný balón je naplnený vzduchom, ale studeným, tak sa nevznáša, ale keď ten vnútorný vzduch zahrejeme, tak sa balón vznesie, to všetko je zapísané v molekulových väzbách toho istého vzduchu... ?

18.12.2017, 14:42
-era-, v podstate áno. Na to, aby si naplnil teplovzdušný balón studeným vzduchom, potrebuješ ho viac, ako keď ho napĺňaš teplým...Kvapaliny sú „prechodom“ medzi látkami pevnými a plynnými. Majú, tak ako pevné látky, veľkú objemovú stálosť, ale nemajú, rovnako ako plyny, žiadnu tvarovú stálosť (je to dané spomínanými väzbami) – môžu tiecť, nadľahčovať. Studený vzduch je hustejší, preto nadľahčuje teplý, ktorý je pri tom istom objeme redším ... samozrejme je okolo toho viac...
none
99

91. -era- 18.12.2017, 12:51

Takže keď Archimedes chcel správne spoznať svoj zákon, tak sa musel pozrieť na molekulové väzby každého jednotlivého materiálu?

18.12.2017, 15:29
-era-, teraz si budem domýšľať...
Archimedes opísal to, čo pozoroval.... pozoroval, že keď ponoríš do vody teleso v nejakej nádobe, hladina vody pretečie, ak je nádoba naplnená po okraj.... z toho vyvodil a mohol experimentálne overiť svoj zákon.... prečo je tomu tak, vysvetlenie, ktoré je "ukryté v molekulových väzbách" samozrejme vo svojej dobe nemohol mať...
none
93

87. -era- 18.12.2017, 12:21

145. Tull. Nie. Neopisujú hmotu, ale opisujú chovanie hmoty. Napríklad chovanie v čase. Alebo aj úplne mimo hmotu a čas - napríklad taká hodnota krútiaceho momentu. Kde v hmote je zapísaný krútiaci moment?

Alebo Archimedov zákon - kde v hmote ja zapísané, že teleso ponorené do kvapaliny je nadľahčované silou, ktorá sa rovná tiaži kvapaliny telesom vytlačenej? Kde to je? V jadrových väzbách atómov? V štruktúre hmoty?

18.12.2017, 14:38
-era-, kvôli stručnosti som nepísal zakaždým, že sa opisuje „správanie hmoty“.... aj preto, že vlastne, v istom zmysle, opisom správania, opisuješ to, čo sa správa.... nenapísal som ani, že nie som fyzik, matematik, chemik.... že to, o čom píšem je len „plávaním na povrchu“... čo sa týka krútiaceho momentu som tiež neznalým tejto oblasti – mechanika, kinematika... tuhého telesa, ktoré vychádza z mechaniky, kinematiky... pevného bodu a súvisí s priestorom, časom.... ale aj v tomto prípade platí, že „správanie“ (krútiaci moment) hmoty (pevného telesa) sú dané hmotou, tým, čím hmota je – pevným (nie tekutým, plynným... ) telesom zloženým z pevných „bodov“ a tým, čím je priestor a čím je čas (ktoré sú tiež definované hmotou.... nevieme presne čo je hmota, tobôž priestor, vieme, že sa zakrivuje a že čas je mierou zmeny.... ). Keď zistíme čo hmota je, napríklad, že ju tvoria vibrujúce struny (ako je to v strunovej teórii.... ) zistíme aj presnejšie čo je priestor (napríklad sieť, viacrozmerná pavučina málo, či vôbec nevibrujúcich, strún... či akási membrána... alebo iné pole, zložené z čohosi...) .... môže to byť všetko nakoniec inak.... nebudú to viacrozmerné vibrujúce struny , ale celkom iné, odlišné čudá.... nech ju tvorí už čokoľvek, doteraz vychádza, že prejavy hmoty sú dané tým, čím hmota je... čím lepšie rozumieme tomu, čo je hmota, tým sú naše opisy presnejšie, obšírnejšie...
none
95

93. J.Tull 18.12.2017, 14:38

-era-, kvôli stručnosti som nepísal zakaždým, že sa opisuje „správanie hmoty“.... aj preto, že vlastne, v istom zmysle, opisom správania, opisuješ to, čo sa správa.... nenapísal som ani, že nie som fyzik, matematik, chemik.... že to, o čom píšem je len „plávaním na povrchu“... čo sa týka krútiaceho momentu som tiež neznalým tejto oblasti – mechanika, kinematika... tuhého telesa, ktoré vychádza z mechaniky, kinematiky... pevného bodu a súvisí s priestorom, časom.... ale aj v tomto prípade platí, ...

18.12.2017, 14:57
Tull - je úplne jedno, čo si spomenul alebo nie. Obhajuješ svoje predstavy - nevadí. Príspevok 151 je jasným príkladom domýšľania si niečoho, čo sa nedá nijako overiť. Preto je to všetko dávané do úvodzoviek, pretože nikto nikde v molekulových väzbách nenájde zapísaný žiaden zákon chovania sa hmoty za rôznych podmienok. Iba ak si ho tam dofantazíruje a zavrtí.

A história technických objavov tiež nemá nič spoločné s podstatou zákonitostí. Tieto zákonitosti mohli byť objavené inými ľuďmi v iných dobách a stále by boli tie isté. Takže to je iba taký balast okolo.

A napokon, ako som už párkrát spomenul - ja nemám potrebu nikoho presviedčať, nech si každý verí, čomu chce.

🙂
none
96

95. -era- 18.12.2017, 14:57

Tull - je úplne jedno, čo si spomenul alebo nie. Obhajuješ svoje predstavy - nevadí. Príspevok 151 je jasným príkladom domýšľania si niečoho, čo sa nedá nijako overiť. Preto je to všetko dávané do úvodzoviek, pretože nikto nikde v molekulových väzbách nenájde zapísaný žiaden zákon chovania sa hmoty za rôznych podmienok. Iba ak si ho tam dofantazíruje a zavrtí.

A história technických objavov tiež nemá nič spoločné s podstatou zákonitostí. Tieto zákonitosti mohli byť objavené inými ľuďmi...

18.12.2017, 15:02
-era- to tuľko rád obhajuje svoje fantasmagorie . Na koniec z neho vylezie že nie su ani tak jeho ako su skopčené z protiprudov a aeronetov na ktore často dáva odkaz ako na jasný dôkaz svojich idiocií
none
98

95. -era- 18.12.2017, 14:57

Tull - je úplne jedno, čo si spomenul alebo nie. Obhajuješ svoje predstavy - nevadí. Príspevok 151 je jasným príkladom domýšľania si niečoho, čo sa nedá nijako overiť. Preto je to všetko dávané do úvodzoviek, pretože nikto nikde v molekulových väzbách nenájde zapísaný žiaden zákon chovania sa hmoty za rôznych podmienok. Iba ak si ho tam dofantazíruje a zavrtí.

A história technických objavov tiež nemá nič spoločné s podstatou zákonitostí. Tieto zákonitosti mohli byť objavené inými ľuďmi...

18.12.2017, 15:22
-era-, lenže Archimedov zákon sa dá overiť... nič som si pri ňom nedomýšľal... atómy tvoria molekuly, ktoré vytvárajú určitú "štruktúru", rôzne molekulové väzby, ktoré určujú jej pevnosť.... nechce sa mi hľadať.... odpisovať z odborných kníh.... pretože si už všetko tak dobre, dopodrobna, nepamätám (ukončil som semester, v ktorom sme mali anorganickú chémiu... ).... stručne to napísať asi ani nejde... úvodzovky sú tam kvôli pojmom "zapísaný", "dovoľujú", "tuhším".... lebo sú obraznými....
Samozrejme, že nič tam nie je zapísané, vtelené.... veď to vlastne tvrdíš Ty... ... tvrdím, že žiadny zákon neexistuje, že ide o náš opis prejavu hmoty, v tomto prípade nadľahčovania, ktoré je určené aj molekulovými väzbami, ktoré umožňujú danej hmote (látke) tiecť...
none
100

98. J.Tull 18.12.2017, 15:22

-era-, lenže Archimedov zákon sa dá overiť... nič som si pri ňom nedomýšľal... atómy tvoria molekuly, ktoré vytvárajú určitú "štruktúru", rôzne molekulové väzby, ktoré určujú jej pevnosť.... nechce sa mi hľadať.... odpisovať z odborných kníh.... pretože si už všetko tak dobre, dopodrobna, nepamätám (ukončil som semester, v ktorom sme mali anorganickú chémiu... ).... stručne to napísať asi ani nejde... úvodzovky sú tam kvôli pojmom "zapísaný", "dovoľujú", "tuhším".... lebo sú obraznými....
Sa...

18.12.2017, 16:11
161. Tull. Nikto z nás tu netvrdil, že Archimedov zákon sa nedá overiť, ani že by neplatil. Práve že tvrdíme, že objektívne existuje a dá sa overiť.
Domýšľal si si , že je zapísaný v molekulových väzbách. Nie je tam zapísaný.

Áno tvrdíš, že neexistuje to, čo sa dá popísať ideami a overiť pokusmi. Tvrdíš, že to neexistuje a že je to vlastnosť hmoty, ale nikde v hmote to nie je možné nájsť.

Sorry, tvoj osobný duševný svet sa v tejto oblasti s mojim vôbec neprenikajú.
none
101

100. -era- 18.12.2017, 16:11

161. Tull. Nikto z nás tu netvrdil, že Archimedov zákon sa nedá overiť, ani že by neplatil. Práve že tvrdíme, že objektívne existuje a dá sa overiť.
Domýšľal si si , že je zapísaný v molekulových väzbách. Nie je tam zapísaný.

Áno tvrdíš, že neexistuje to, čo sa dá popísať ideami a overiť pokusmi. Tvrdíš, že to neexistuje a že je to vlastnosť hmoty, ale nikde v hmote to nie je možné nájsť.

Sorry, tvoj osobný duševný svet sa v tejto oblasti s mojim vôbec neprenikajú.

18.12.2017, 18:10
-era-, písal som v "rýchlosti" (ako i teraz.... ).... dá sa overiť, že Archimedov zákon je určený aj (súvislostí je viac.... ) molekulovými väzbami.... ktoré umožňujú určujú, že daná látka (pritom ňou môže byť aj roztavené železo... ) tečie.... nemá tvarovú stálosť, preto sa môžu hustejšie látky do nej noriť.... preto dokáže prenášať tlaky, ktoré prenáša tak, ako ich prenáša, preto dokáže nadľahčovať tak, ako nadľahčuje.... čím sú väzby voľnejšie, tým je látka redšia a tým menej nadľahčuje... to všetko je možné overiť, rozpoznať súvislosti... sú to všetko objektívne fakty, nezávislé na mojom, alebo hocikoho iného, osobnom duševnom svete...
none
102

100. -era- 18.12.2017, 16:11

161. Tull. Nikto z nás tu netvrdil, že Archimedov zákon sa nedá overiť, ani že by neplatil. Práve že tvrdíme, že objektívne existuje a dá sa overiť.
Domýšľal si si , že je zapísaný v molekulových väzbách. Nie je tam zapísaný.

Áno tvrdíš, že neexistuje to, čo sa dá popísať ideami a overiť pokusmi. Tvrdíš, že to neexistuje a že je to vlastnosť hmoty, ale nikde v hmote to nie je možné nájsť.

Sorry, tvoj osobný duševný svet sa v tejto oblasti s mojim vôbec neprenikajú.

20.12.2017, 10:31
-era-, netvrdím, že neexistuje to, čo sa dá popísať ideami a overiť pokusmi.... tvrdím, že neexistujú prírodné zákony v zmysle akejsi nadradenosti voči hmote.... tvrdím, že takéto „nadradené idei“ neexistujú, tvrdím, že „hmota“ (pod pojmom „hmota“ rozumiem, jednou vetou: všetko čo je objektívne merateľné /včítane napr. svetla, energií.. priestoru //z časti času...// - na rozdiel od nemerateľného; napr. láska, dobro, zlo, pravda, spravodlivosť.... idei... ), že vlastnosti hmoty sú dané ňou samou, tým aká je, akou bola „stvorená“...
Uvádzal som argumenty pre podporu názoru, že neexistujú prírodné zákony, v tom zmysle ako som o nich písal... tento názor potvrdzuje aj „Tvoj“ pokus v príspevku „144“, ktorý, nieže nie je, ale presne naopak, je hlavne je o hmotnosti... i pri tomto pokuse platí, že prírodný zákon je tou čiernou mačkou v tmavej miestnosti, ktorá v nej nie je...
.... zatiaľ toľko, ak bude záujem, vysvetlím (hoci som už vysvetľoval aj uvedený pokus, len si si argumenty asi nevšimol.... )
none
103

102. J.Tull 20.12.2017, 10:31

-era-, netvrdím, že neexistuje to, čo sa dá popísať ideami a overiť pokusmi.... tvrdím, že neexistujú prírodné zákony v zmysle akejsi nadradenosti voči hmote.... tvrdím, že takéto „nadradené idei“ neexistujú, tvrdím, že „hmota“ (pod pojmom „hmota“ rozumiem, jednou vetou: všetko čo je objektívne merateľné /včítane napr. svetla, energií.. priestoru //z časti času...// - na rozdiel od nemerateľného; napr. láska, dobro, zlo, pravda, spravodlivosť.... idei... ), že vlastnosti hmoty sú dané ňou samou,...

20.12.2017, 13:16
Tull. Niet žiadneho dôvodu rozoberať to medzi nami ďalej.

Z tvojich príspevkov mi vychádza azda iba jedna možnosť, ako k nim pristupovať - a to je pokúsiť sa predstaviť a pochopiť, aké predstavy v tebe žijú keď z nich vychádzajú takéto príspevky. To jediné by možno stálo za analýzu - ale priznám sa, že nevidím v tom pre seba momentálne žiaden osoh.
none
104

103. -era- 20.12.2017, 13:16

Tull. Niet žiadneho dôvodu rozoberať to medzi nami ďalej.

Z tvojich príspevkov mi vychádza azda iba jedna možnosť, ako k nim pristupovať - a to je pokúsiť sa predstaviť a pochopiť, aké predstavy v tebe žijú keď z nich vychádzajú takéto príspevky. To jediné by možno stálo za analýzu - ale priznám sa, že nevidím v tom pre seba momentálne žiaden osoh.

20.12.2017, 14:41
-era-, napriek tomu odpoviem, pretože ani nejde o moje predstavy.... vysvetlím na „Tvojom“ pokuse „144“, v ktorom vo vákuovej komore dopadnú guľa i perie rovnako.... tvrdil si, že nejde o hmotnosti.... pričom práve, i v tomto prípade, je to Tvoja mylná predstava.... v „131“ som uviedol (nie svoju predstavu.... ) ako si uvedené „správanie hmoty“ vysvetľoval Newton (Galileo.... )
„čím je teleso ťažšie, tým potrebuje viac energie na to, aby sa pohybovalo, ale jeho väčšia hmotnosť vyvoláva väčšiu príťažlivú silu...“
Gravitácia je sila, ktorá je priamo úmerná hmotnosti telies a nepriamo úmerná ich vzdialenosti (na druhú; preto zrýchlenie.... ). V danom prípade medzi Zemou a guľou je gravitácia silnejšia, ako medzi perím a Zemou, pričom guľa potrebuje na to, aby „sa hýbala“ viac energie ako perie, preto dopadnú rovnako... Ak by to nebolo „o hmotnosti“ potom prečo je rýchlosť padania iná na Mesiaci a je presne tak iná, v tom istom pomere iná, ako je iná hmotnosť Zeme?.. vari na Mesiaci už platí iný zákon, ktorý ani nevidíme?
Einstein padanie vysvetľoval skrivením priestoru. Priestor (čas.... ) skrivujú „hmotnosti“ telies a to tým viac, čím sú hmotnejšie. V „našom“ prípade je hmotnosť gule, peria, oproti hmotnosti Zeme, zanedbateľná.... obe telesá sledujú tú istú trajektóriu zakriveného priestoru.... pričom „zakrivenosť“ je daná hmotnosťou Zeme a čím bližšie k nej, tým je strmejšia...
Newtnova i Einsteinova idea, vysvetľujú rôznym spôsob to isté správanie hmoty, ktorá sa však nespráva na základe jednej či druhej.... „správanie“ je určené hmotnosťou, určené tým, čím hmota je.... Nespochybňujem existenciu Newtnovej, či Einsteinovej „idei“; tvrdím, že hmota sa nespráva podľa nich, že „idei“ sú opisom správania hmoty a sú závislé na (dobových... ) poznatkoch toho-ktorého „opisovateľa“ správania.... tvrdím, že čím lepšie spoznávame čo hmota je, tým lepšie, presnejšie, pravdivejšie... sú naše „idei“, ktorými opisujeme jej správanie...
Neexistencia prírodných zákonov - v tom zmysle, že „správanie“, vlastnosti hmoty sú dané zložením hmoty, tým, čím hmota je a nie zákonmi - je „moja predstava“, ak tak veľmi chceš .... uviedol som argumenty, ktoré si nielenže nespochybnil, ale skôr ich, vo svojej podstate, svojimi reakciami, vlastne podporil.. pričom neuviedol si ani jeden argument v prospech viery v zákony, ktoré sú v hmote „vtelené“ a nejakým záhadným (keďže niet odpovede na otázku „ako?“) ovplyvňujú, „diktujú“ hmote, ako sa má správať...
Reagujem a oponujem, „hádam sa“, aby som si overil správnosť (prípadne uznal nesprávnosť... poopravil, či dokonca aj celkom zmenil...) svojich tvrdení a Tebe, v týchto veciach, oponujem, lebo z nich „čítam“ Platónovu teóriu, ktorú považujem za skazonosnú...
none
105

104. J.Tull 20.12.2017, 14:41

-era-, napriek tomu odpoviem, pretože ani nejde o moje predstavy.... vysvetlím na „Tvojom“ pokuse „144“, v ktorom vo vákuovej komore dopadnú guľa i perie rovnako.... tvrdil si, že nejde o hmotnosti.... pričom práve, i v tomto prípade, je to Tvoja mylná predstava.... v „131“ som uviedol (nie svoju predstavu.... ) ako si uvedené „správanie hmoty“ vysvetľoval Newton (Galileo.... )
„čím je teleso ťažšie, tým potrebuje viac energie na to, aby sa pohybovalo, ale jeho väčšia hmotnosť vyvoláva väčš...

20.12.2017, 15:11
Skazonosnú? V akom zmysle?

Inak, Platóna som nečítal a jeho teóriu o prírodných zákonoch nepoznám.
none
106

105. -era- 20.12.2017, 15:11

Skazonosnú? V akom zmysle?

Inak, Platóna som nečítal a jeho teóriu o prírodných zákonoch nepoznám.

20.12.2017, 18:25
-era-, budem stručný (opäť len v rýchlosti.... ); z Platónovej teórie vyplýva tvrdenie, zjednodušene (zopakujem), že „k všetkým zákonom, ktorými sa riadi vesmír, je možné dospieť len uvažovaním, pričom nie je potrebné ani ich korigovať pozorovaniami....“ Tento názor (ktorý je, ohľadne témy, len kvapkou v mori...) prevzal aj Aristoteles.... a mnohí a mnohí po ňom ... až do dnešných dní...
Skazonosná je preto, lebo z nej, z „jeho“ (nie je originálom.... ) teórie sa „dospieva“ aj k odkaz
....
Môžem to rozviesť (z časti som už tak urobil v téme odkaz ), ale je to na dlhšie.... teraz Ťa chcem len ubezpečiť, že uvedené platí viac-menej všeobecne a predovšetkým vôbec nepredpokladám, že „ideš práve týmto smerom“... ako čítam Tvoje príspevky, je to skôr naopak... ale nebudem to teraz (možno po sviatkoch....) rozvádzať...
none
74

71. J.Tull 16.12.2017, 16:28

-era-, ešte, pokúsim sa triviálne. Máme teleso tvaru gule, ktoré sa gúľa po podložke. To, že sa gúľa nie je dané „zákonom gúľania“ ale tým, že je guľou.... ak by bolo teleso tvaru kocky, nemohlo by sa gúľať, ale by sa buď šmýkalo, či „kopŕcalo“, čo nie je dané „zákonom šmýkania, či „kopŕcania““, ale tým, že je kockou. Keby sme chceli, aby sa kocka gúľala, museli by sme z nej urobiť guľu.... správanie hmoty neurčujú zákony, ale to, čo je hmota, správa sa podľa toho, či je „guľou a vtedy sa gúľa...

16.12.2017, 18:28
Aj tá guľa sa zrejme sformovala, drží "pokope" a gúľa sa podľa nejakých síl alebo zákonov, nie "sama zo seba".

A keď tu predpokladáme Boha, naznačujeme tým vyšší zákon, teda nie len nevyhnutnú vlastnosť hmoty (ktorá Boha nepotrebuje) resp. to, že Boh stvoril takto "primerane" sa spravajúcu hmotu, takže jej nedal zákony.

Ale vlastne aj J.Tull tu hovorí v istom zmysle o "zákonoch", totiž že hmota sa správa tak, ako keby v nej platili tie zákony, no podľa neho ide o vlastnosti hmoty, nie zákony. Mohli by sme povedať, že aspoň do určitej miery hovoríme o tom istom, len iným spôsobom. Podstatné je totiž aj to, že tie stabilné zákony alebo vlastnosti a správania hmoty existujú, platia, že nie je chaos a pod.
none
97
18.12.2017, 15:04
Krištof ona sa sformovala len nedávno do guľe ešte nedávno by ťa čítatelia biblie za to keby si tvrdili že zem je gula upalili . Asi mali nesprávnu rozprávkou knižku ale našťastie ju časom prepísali . Boh sa zase raz uťal viac ako keď svoje deti topil a zvieratka ako masový vrah .
Asi je čas na ďalšie z 1 000 000zmien v kuzelnej knihe aby nebola aspon k smiechu
none

najnovšie príspevky :

prevádzkuje diskusneforum.sk kontaktuj správcu diskusného fóra vytvoril dzI/O 2023 - 2024 veľkosť : 273 701 B vygenerované za : 0.111 s unikátne zobrazenia tém : 36 512 unikátne zobrazenia blogov : 545 táto stránka musí používať koláčiky, aby mohla fungovať...

možnosti

hlavná stránka nastavenia blogy todo

online účastníci :

hľadanie :

blog dňa :

Kľúč k viere ... hľadieť na Ježiša, pôvodcu a zdokonaľovateľa viery, ktorý pre radosť, ktorá mu bola predložená, znášal kríž, pohŕdajúc potupou, a je posadený po pravici Božieho trónu. Židom 12,2 My ľudia máme nielen tendenciu zameriavať sa na kaž...

citát dňa :

„Kreativita je vynaliezanie, experimentovanie, riskovanie, porušovanie pravidiel, robenie chýb a radosť z toho všetkého.“ Mary Lou Cook