V týchto dňoch si pripomíname siedme výročie ilegálnej anexie Krymského polostrova (plus mesta Sevastopoľ, ako samostatnej administratívnej jednotky) Ruskom. Slovenský veľvyslanec, Róbert Ondrejcsák, ďalej píše",že anexia prebehla ako výsledok vojenskej intervencie, v rozpore s medzinárodným právom a medzinárodnými dohodami. Odtrhnutie Krymu dodnes neuznala drvivá väčšina svetového spoločenstva.
Na Ukrajine prebiehali od jesene 2013 masové demonštrácie, ktoré gradovali práve začiatkom roka 2014. Ukrajinci boli nespokojní s odmietnutím asociačnej dohody s Európskou úniou. Vtedajší prezident Janukovyč odmietol dohodu s EU, na čo Ukrajinci reagovali masovými demonštráciami po celej krajine (Euromajdan). Vedenie krajiny stratilo legitimitu v očiach obyvateľstva.
Okrem odmietania „európskej cesty“ ľudí frustrovala predovšetkým všadeprítomná a neskrývaná korupcia. Prezident sa pokúsil zachrániť svoju moc násilím, výsledkom boli ľudské obete, čo definitívne znemožnil celý režim. Výsledkom toho bolo zosadenie prezidenta Janukovyča a jeho následný útek z Ukrajiny do Ruska vo februári 2014.
Politický a spoločenský chaos využilo Rusko a vojensky zaútočilo na svojho suseda. Prvou vojenskou operáciou bolo obsadenie Krymského polostrova, následne zorganizovanie „dobrovoľníkov“ vo východnej Ukrajine a aj priamy zásah.
Ruské špeciálne sily – bez označenia – najprv obsadili strategicky dôležité body a štátne inštitúcie (slávni „zelení mužíci“). 27. februára bola obsadená aj budova „parlamentu“, následne „nainštalovaná“ bábková vláda. V marci zorganizovali ilegálne ľudové hlasovanie – jednoznačne v rozpore s ukrajinskou ústavou – pod vojenskou okupáciou, a 18. marca Rusko aj formálne anektovalo Krym a Sevastopoľ.
Anexia bola v rozpore s medzinárodným právom a medzinárodnými dohodami, ktoré podpísalo aj samotné Rusko. Rusi odmietajú používanie pojmu anexia a hovoria a znovuzjednotení, čo však nič nemení na fakte, že celý akt bol ilegálny.
Podporovatelia anexia často používajú ako argument etnické zloženie polostrova, t.j. že na Kryme žije ruská etnická a jazyková väčšina – tento argument je však z pohľadu medzinárodného práva irelevantný. Druhým, historizujúcim argumentom je, že „Krym bol vždy ruský“, čo tiež nie je pravda.
Rusi dlho nepriznali, že na Kryme prebehla vojenská operácia – tento argument často používali aj ich „podporovatelia“ aj na Slovensku. Keď však prezident Putin verejne priznal, že osobne dal pokyn na plánovanie vojenskej operácie, dokonca vyznamenal príslušníkov, ktorí participovali na operácii, tento argument tiež padol. Dnes je známe – aj verejne – aj presné zloženie ruských síl, ktoré sa zúčastnili na okupácii.
Od anexie Rusko buduje svoj vojenský potenciál na Kryme, priebežne ju transformuje na „nepotopiteľnú lietadlovú loď“ v strede Čierneho mora.
Medzinárodné spoločenstvo, vrátane členských štátov Európskej únie a NATO, čiže aj Slovenska, neuznávajú ilegálnu anexiu Krymu.
Bezpečnostná stratégia Slovenskej republiky, prijatá v tomto roku hovorí jednoznačne: „nelegálna okupácia ukrajinského Krymu a Sevastopoľa je v hrubom rozpore s medzinárodným právom a politickými záväzkami“ Ruskej federácie.
Mapa ukazuje postup ruských síl počas vojenskej invázie."
Zdroj:
odkaz
Pôvodný príspevok:
odkaz
