Princípy anarchizmu...

„An-archos“ - „bez vlády“
Anarchisti tvrdia, že všetko zlo je spôsobené popretím prirodzenosti a zavádzaním umelých inštitúcií a štruktúr. Jedinec musí mať možnosť sám rozhodovať o svojom živote a osude. Nikto nemá právo nútiť ho do niečoho, čo by sám nechcel, ani ak je k tomu nútený väčšinovou spoločnosťou. Z toho dôvodu anarchisti odmietajú uznať opodstatnenie vlády, štátu či polície.

Priama demokracia
Záujmy jednotlivca nemôže presadzovať žiadny sprostredkovateľ, ale len jedinec samotný, prípadne človek, ktorého sám priamo svojim zastupovaním poverí a ktorého konanie môže priamo ovplyvniť. Štátny aparát, zastupiteľská demokracia ani volebný systém podľa anarchistov neodráža túžby a potreby svojich občanov.

Organizácia „zdola“
Človek nemôže byť ovládaný „zhora“ nijakou autoritou či inštitúciou, ale on sám má prispievať k organizácii svojho okolia, obce, mestskej štvrti, pracoviska či školy. Anarchisti uznávajú potrebu existencie nejakej organizácie ľudí, ale len na dobrovoľnej báze, bez štátnej autority (najčastejšie v podobe slobodnej federácie autonómnych výrobcov).

Antiautoritárstvo
Z vyššie uvedených princípov je pochopiteľný odpor anarchistov voči diktátorským režimom (fašizmus, nacizmus, boľševizmus), dogmatickému náboženstvu (cirkev) a celkovo k vodcovstvu.

Svet bez hraníc
Z popierania štátnej autority pramení aj požiadavka na odstránenie hraníc medzi ľuďmi, ktoré človeka zväzujú. Hranice štátov sú podľa nich umelé a ich produktom je národnostné napätie a vojny.

Antiimperializmus a spravodlivé rozdelenie bohatstva
Anarchisti často vystupujú proti narastaniu rozdielu medzi chudobnými a bohatými, proti vykorisťovaniu tretieho sveta, plýtvavej konzumnej spoločnosti v bohatých krajinách a proti triednym rozdielom v jednotlivých krajinách.

Rovnosť
Anarchisti už od počiatku vychádzajú z názoru, že ľudia sú si rovní bez ohľadu na vek, pohlavie, národnosť, spoločenské postavenie či sexuálnu orientáciu. Aj preto zohrali dôležitú úlohu v antifašistickom, feministickom a ekologickom hnutí.

Solidarita
Celou históriou anarchizmu sa tiahne myšlienka vzájomnej pomoci, solidarity s utláčanými a vykorisťovanými.

Idee sú to pekné, ale tak, ako komunizmus - je to utópia.

ale treba za tu utópiu bojovať, ni?

Hm, bojovať... proti komu? Nie je sám boj proti ideám, vyznávaným anarchistami?

ale revolúcia sa sama nespraví

a boj, áno, anarchizmus je prakticky pacifistický, ale (nehľadajme paradoxy) bojuje proti neprávosti, nerovnosti etc. takže sa pýtaš veľmi podivne

Ouk, tak akým spôsobom chce nastoliť anarchistickú spoločnosť? 🙂

kukni aj vedľa do témy o Machnovi

to je už o teóriach komplexnejších
napr. očakáva sa prirodzený vývoj spoločnosti do anarchie,
v prípade nevyhnutnom ale môže ísť aj o násilnú revolúciu

Problém je ten, že spoločnosť sa nikdy nevyvíjala prirodzene smerom ku anarchii. Vždy to bola vzbura proti súčasnému zriadeniu, aj keď pokusov bolo v historii pomerne dosť, vždy boli potlačené . Napríklad moji obľúbení husiti 🙂
Machno zrejme bol anarchista telom aj dušou, a predsa sa nevyhol ústupkom, napr. v armáde - "byl nucen zavést určitou formu branné povinnosti, aby mohl doplňovat své síly a je o něm známo, že příležitostně uplatňoval přísné zásady vojenské disciplíny, včetně zastřelení na místě."

No a ešte jedna dôležitá vec ...
"Na rozdíl od zemědělců a venkovských řemeslníků, zvyklých starat se o své záležitosti sami, představovali tovární dělníci a dále například horníci jednu ze vzájemně provázaných součástí komplikovaného průmyslového soustrojí a nebyli schopni pracovat bez dohledu technických specialistů. Rolníci a řemeslníci mohli navíc mezi sebou směňovat výsledky své práce, zatímco život dělníků závisel na jejich platu."
Aj keď ku jeho cti slúži, že napriek tomu, že "anarchistické intelektuály především pokládal za muže slov a ne činů, zhypnotizované vlastními řečmi a postrádající vůli bojovat za své ideály " , sa obracal aj na nich a možno len nedostastok času bol príčinou, že niektoré veci nemal nijako poriešené a vznikali zmatky.

Nemyslím, že by anarchizmus pretrval dlhšie ako socializmus, jednoducho všetko záleží na jednotlivých ľuďoch, a my nie sme na niečo takéto zatiaľ pripravení a dostatočne vyspelí.

"Anarchia nie je utopia. Anarchia nie je bezkonfliktny zivot. Anarchia nie su bezstarostne vztahy a neexistencia osobnych sporov. Anarchia to su ludia, so vsetkymi svojimi nerestami a kladmi, ktori ale chapu, ze oni su ti, ktori maju moc a sami spravuju spolocnost. Bolo by na case, aby si sme si uvedomili, ze nepride ziaden "novy clovek" s nalepenym usmevom na ksichte a kecoch o nekonecnej laske. Anarchia je o vzajomnej dohode odlisnych ale rovnych ludi, nie o umelej harmonii a potlaceni vasni.
Niekto ma ale o anarchii harmonickejsiu predstavu, co je zas dalsi z x jasnych dokazov (napriklad popri podsuvani vraj anarchistickych vyrokov typu "Zajtra zrusme stat"), ze o probleme vie co? Ano, velke ... to."

„Ach sokole, sokole,
neposmívej se mi právě nyní,
když jsem našel svůj osud ve vězení…
Byl jsem výš než ty, v nebesích nad samotnou zemí,
byl jsem výše, než létají orlové, i ty, můj sokole

Uviděl jsem mnoho duchů tobě neznámých,
poučil jsem se o mnohých tajemstvích,
často jsem rozmlouval se hvězdami
a létal tak vysoko, jak pluje slunce nad námi

Ten den však rychle pominul a přišel nový,
Ve kterém znovu plamenem vzpoury hořím,
Nepřátelé svobody na mě pořádají hon
A mými bratry jsou jen vítr a hrom

Až jednou, na stepi v temné noci,
v bouři ocitl jsem se bez pomoci
a od té chvíle zde sedím jak zloděj v okovech,
jak zrádce, jak dopadený zběh.

Ach sokole, můj sokole,
až jednou poletíš k převysokým vrcholkům hor,
předej prosím můj pozdrav oblakům
A řekni všem že okovy své zpřetrhám,
že můj život ve vězení
není více než přelud a klam
Nic více než duhový sen.“

- Anatolij Železňakov

👍: Nadja

Príliš dlhé-nečítam

Kedysi som sa hodne flákal s punkáčmi a tam som pričuchol k anarchizmu. Neskôr sa u nás objavili aj chalani, ktorý vyznávajú D.I.Y. filozofiu a dosť sa klonia k anarchizmu, väčšina z nich vzišla z punkovej/hard core/ scény. u nás v Žiline funguje aj Squat, kde sa stretávajú. Vždy mi bude viacero vecí na anarchizme ako hnutí sympatické. Ale nešiel by som do toho. Možno pred časom ale nie už teraz. Okej, nie sú ani napravo, ani naľavo, ale niekde sú napriek tomu zaradení, a nie sú nad vecou. Sú politickou silou, aj keď sa snažia pôsobiť anti politicky. Sú ideologickým smerom. A aj u nich fungujú určité regule, aj keď sú povedzme najvoľnejšie a veľmi radi sami sebe nahovárajú, že ich nemajú a že sa bez nich vedia veľmi dobre zaobísť. Aj napriek tomu, že sú v opozícii voči každej ideológii a ich ideológia je najslobodnejšia, najvoľnejšia a najspontánnejšia, predsa len sa stali kategóriou a sociálnym a politickým fenoménom, hoci sa tomu tak vehementne bránia. Sú totálne iní ale sú len predsa ďalší. ........ Bohužiaľ.
Vždy im budem tak trochu fandiť, ale nepridal by som sa k nim aj keby sa ich revolúcia hneď zajtra uskutočnila a vydarila.

Inak, tá báseň je prekrásna...
Mám veľmi rád básne.

👍: Nadja