Prežili sme mýty o zlom Bruseli: Zákaz krivých banánov i hranolčekov

Správne zakrivené banány, uhorky či žiadna káva v obchodoch? Takto by vyzerali obchody, keby boli pravdivé mýty o nezmyselných zákazoch Európskej únie. Sme v nej už 15 rokov, no podobné „zaručené“ správy o zlom Bruseli majú stále úspech.

Falošné správy zozbierali reportéri Českej televízie. V krajine sa napríklad ešte pred vstupom rozšírili informácie a o zákaze voľného predaja plneného a ozdobeného pečiva. V roku 2002 tak napríklad šišky buchty alebo koláče začali baliť do plastových obalov alebo predávať len pri špeciálnych pultoch. Rovnako to bolo aj s polkami a štvrtkami chleba.

Brusel skutočne nariadil opatrenie pre bezpečnosť potravín. Slúžilo na prevenciu vzniku a šírenia zdravotných rizík. Nenariaďoval ale, ako to dosiahnuť a už vôbec nebolo potrebné baliť pečivo.

Takzvaná šišková vyhláška u našich západných susedov vznikla v rezorte zdravotníctva a bola prísnejšia, než bolo potrebné. Napriek tomu sa ministerstvo odvolávalo na požiadavky Únie. Vyhláška napokon prestala platiť po 4 rokoch.
Zákaz krivých uhoriek a banánov

Aj u nás sa šírili správy o zákaze predaja príliš krivých banánov a uhoriek. Ale len pre rozdelenie do tried akosti. Neznamenalo to teda úplný zákaz, ale iba to, že menšie či zdeformované plody patria pri obchodovaní do inej kategórie.

Podobné pravidlá predtým platili napríklad vo Francúzsku či Nemecku. Európske nariadenie len zjednocovalo rôzne národné pravidlá. EÚ ale čelila kritike, že opatrenia sú zbytočne podrobné. Nariadenie týkajúce sa banánov sa preto zjednodušilo a pravidlá na uhorky v roku 2008 úplne zrušili.
Koniec hranolčekov

Predvlani médiá informoval, že EÚ zakáže hranolčeky, zemiačiky a dokonca aj chlieb a kávu. Nepravdivá správa vychádzala z nariadenia, podľa ktorého mali výrobcovia alebo prevádzkovatelia podnikov zaistiť zníženie množstva akrylamidu. Ide o rakovinotvornú látku, ktorá vznika pri vysmážaní, pečení alebo pražení potravín ako sú zemiaky, cereálie alebo káva.

Vyskytuje sa tiež v sušienkach, oplátkach, praženej či instantnej káve. O škodlivosti sa pritom vie viac ako 15 rokov. Členské štáty EÚ sa preto dohodli znížiť akrylamidy v potravinách, a to najmä úpravou výrobných postupov.

Napríklad v príprave hranolčekov stačí zemiaky najprv prevariť a následne piecť pri teplote pod 175 stupňov. Nešlo teda o obmedzenie alebo zákaz týchto druhov potravín, ale len o obmedzenie škodlivín.

Zabíjačkám odzvonilo

Medzi ľuďmi sa tiež hovorilo o zákaze zabíjačiek. Ich usporiadanie upravuje v Česku najmä veterinárny zákon, ktorý sa nezmenili ani po vstupe do EÚ. Brusel nezakazuje ani zabíjačkové hody ako spoločenskú akciu.

Podmienkou je, aby mäso doma porazeného zvieraťa bolo určené len na spotrebu v domácnosti chovateľa. Nariaďujú to zákony ešte z roku 1961. Tiež nepripúšťajú takzvané obecné zabíjačky. Obmedzenie pripisované EÚ teda v skutočnosti platí už viac než polstoročie a vstup do EÚ na tom nič nezmenil.

Ďalšia informácia nezlučiteľná s pravdou hovorí, že európske predpisy povoľujú rituálne porážky z náboženských dôvodov (na výrobu produktov s označením halal pre moslimov a kóšer pre židov). Rovnako ako pri zabíjačkách, aj v tomto prípade si pravidlá určuje samostatne každý štát. 5 štátov už rituálne porážky zakázalo, tento rok sa k ním pridalo Belgicko (s výnimkou Bruselu).
Rum (um), čo nie je rum

Medzi mýty patria aj tie o zakázanom tuzemskom rume a nátierkovom masle. V obidvoch prípadoch išlo o to, že výrobky klamali zákazníkov svojím názvom. Tuzemský rum v skutočnosti nebol rum a nátierkové maslo nebolo maslo.

Európske predpisy povoľujú označovať rum len nápoje z destilátu z cukrovej trstiny, zatiaľ čo rum z našich končín vyrábajú z liehu a ten sa pripravuje zo zemiakového škrobu a pridanej rumovej esencie. Po vstupe do Únie sa tak výrobok začal označovať ako um, v Česku tuzemák/tuzemský.

Um sa ocitol v ohrození znovu vlani. Malo totiž platiť nariadenie o aromatoch z roku 2008, ktoré by zakázalo používať zdraviu nebezpečné rizikové látky pre ochudobňovanie jedál a nápojov. V ume sa ale používa rumový éter obsahujúci tiež furán, ktorý môže spôsobovať rakovinu. Hoci výrobcovia dostali 10 rokov čas na nájdenie náhrady, zaspali a nárýchlo potom žiadali výnimku.
Maslo, čo nie je maslo

Maslom sa v EÚ môže označovať iba výrobok, ktorý obsahuje najmenej 80 % mliečneho tuku. Tradičné nátierky ho alebo obsahuje iba 31 %. Európska komisia pre to Česko zažalovala a v roku 2012 súd vyhrala.

Tamojšie ministerstvo pôdohospodárstva potom skúsilo zákaz obísť tým že nátierkové maslo chcelo zaregistrovať ako takzvanú zaručenú tradičnú špecialitu. Aj taký pokus ale Komisia a potom aj európsky súd zamietli, Česko spor definitívne prehralo v máji 2012

Na pultoch sa teraz tovar objavuje s názvom „tradičné nátierkové“
Poistenie detských autíčok

Jeden z najnovších nezmyslov pochádza z júna. Niektoré médiá prevzali tvrdenie o českej asociácie poisťovní, že podľa novej smernice z Bruselu sa bude musieť platiť aj povinné ručenie za detské autíčka.

Európska komisia sa následne ohradila a uviedla, že je to hoax. Smernica z roku 2009 o povinnom ručení mala byť len rozšírená o nové dopravné prostriedky, akú sú napríklad elektrické vozidlá typu segway alebo elektrobicykle.

Súdny dvor EÚ totiž rozhodol, že sa pravidlá vzťahujú aj na ne. Hoci ide o smernicu, štáty si samé môžu určiť, ako ju naplnia. Segwayom môžu napríklad udeliť výnimku.
Poplach s GDPR na školách

Rozruch spôsobilo aj nariadenie o ochrane osobných údajov známe ako GDPR. Prinieslo prísnejšie pravidlá pre uchovávanie osobných údajov, ale tiež mnoho omylov a mýtov, ktoré museli právnici a európske inštitúcie poprieť.

Objavili sa tiež názory, že deti nemôžu v škole podpísať napríklad obrázok svojím menom alebo sa fotografovať a vystavovať fotografie zo školských akcií. Na to, aby sa fotky detí mohli objaviť na internete je potrebný súhlas rodičov, ale to platilo aj predtým. Súhlas rodičov pritom stačí dať iba raz.
Koniec upratovaní sa nekoná

K mýtom patril aj zákaz silných vysávačov. EÚ sa síce usiluje o úspornejšie spotrebiče s nižšou spotrebou elektrickej energie, ale nijako neobmedzuje samotný výkon. Dohoda vlád členských krajín a europarlamentu, z ktorej po rozhovoroch s výrobcami vzniklo nariadenie o takzvanom ekodesignu, má len ukončiť predaj veľmi neúsporných prístrojov.

Od septembra 2014 sa tak môžu predávať vysávače s príkonom maximálne 1600 wattov, od jesene 2017 sa limit zníži na 900 wattov. Neznamená to ale, že vysávače sú menej účinné. Majú len nižšiu spotrebu energie. O účinnosti totiž rozhoduje sací výkon a konštrukcia celého prístroja, nie len príkon.

Predpis tiež pre vysávače zaviedol energetické štítky. Tie sa už skôr osvedčili u iných spotrebičov, napríklad chladničiek alebo práčiek. Od zavedenia sa ich spotreba energie znížila na tretinu. Dva roky po zavedení štítkov na televízory sa 70 percent predávaných prístrojov vošlo do najvyššej triedy.