Pretrhnutá niť života

Väčšina z nás nikdy neplánovala samovraždu, nestretla sa s ňou ani v rodine, ani v okruhu svojich známych. Väčšinou ju zamietame slovami „mne sa to nemôže stať“.

K samovraždám v živote skutočne dochádza. V rozpore s bežnou predstavou sa tak stáva skôr v domácom prostredí, ako na psychiatrických klinikách. Veľa rodín jasnú samovraždu v rodine popiera, pretože myšlienka, že ich blízky si vzal život je emocionálne neznesiteľná, bolestivá pre pocit zodpovednosti, že tomu nedokázali zabrániť. Zároveň sa chcú vyhnúť hanbe zo strany širšieho okolia.

Dlhá cesta ku koncu

Samovražda (suicídium) je jedna z foriem samovražedného (suicidálneho) správania.

Pod samovražedným správaním rozumieme zámerný, sebapoškodzujúci akt, pri ktorom si osoba, ktorá sa ho dopúšťa, nemôže byť istá, či ho prežije. Nejde o jednorazový skutok, ale o výsledok dlhodobého psychického a sociálneho vývoja.

Samovražedné správanie prebieha obyčajne v niekoľkých formách. Rozlišujeme samovražedné myšlienky, tendencie, samovražedný pokus až letálne končiacu dokonanú samovraždu.

Samovražedné myšlienky sú „verbálne a neverbálne prejavy toho, že sa ich nositeľ zaoberá myšlienkami na samovraždu“. S myšlienkou čo by bolo, keby som nežil, keby som sa neprebudil, je asi konfrontovaný každý.

Ak chceme posúdiť nebezpečnosť samovražedných myšlienok, musíme zhodnotiť ich intenzitu, koľko času zaberajú a aká konkrétna je predstava o možnosti samovraždy.

V prípade, že si človek zhromažďuje lieky, zaobstará zbraň a podobne, hovoríme o samovražedných tendenciách. Tie sú ďalším krokom v samovražednom správaní smerom k samovražde.

Vážne samovražedné správanie s úmyslom zomrieť predstavuje samovražedný pokus. K ukončeniu života nedôjde pre nedostatočnosť zvolených prostriedkov, alebo z dôvodu prerušenia samovraždy zásahom inej osoby. Zvyčajne je prejavom impulzívneho činu, o čom svedčí aj skutočnosť, že po precitnutí nemajú štyria z piatich osôb samovražedné úmysly a ich akútna kríza pominie.

Samovražda (suicídium) znamená dobrovoľné, vedomé a cielené ukončenie života, ktorá nesleduje žiaden iný vedomý cieľ, okrem smrti. Ide o vyvrcholenie sucidálneho vývoja.

Ťažké bremeno problémov

Neexistuje iba jeden motív samovražedného správania. Vždy ide o prepojenie viacerých navzájom prepletených motívov, ktoré majú komplexnú povahu. Môže ísť o vyriešenie neriešiteľného problému. Je to v podstate typ samovrážd v normálnom duševnom stave, ktoré vychádzajú z reality a odbornou literatúrou bývajú označované ako biické samovraždy. Ak však dôjde k chybnému zhodnotenie reálnej situácie, na základe prítomnej psychopatológie, klasifikujeme patickú samovraždu.

V prípade, že sa jedná o problémy typu veľkej neutíchajúcej bolesti, extrémnej životnej prehry, hovoríme o bilančnej samovražde. Bilančnú samovraždu väčšinou páchajú starší ľudia, ktorí celkom triezvo uvažujú, čo im ešte život môže priniesť, čo môže od nich chcieť a ich záverom je, že „príjmy a výdaje“ už nie sú v rovnováhe, a preto sa rozhodnú svoj život ukončiť.

Samovražednému správaniu v prípade, že samovražda nie je výsledkom skratovitého správania bez varovných signálov, kde sa v pozadí obyčajne potvrdí rôzny stupeň psychiatrického ochorenia (najčastejšie depresia, ale aj schizofrénia a iné), predchádza tzv. presuicidálny syndróm, ktorý slúži k prognostike a diagnostike.

Tri stupne

V prvej fáze jedinec obmedzuje iniciatívu a záujem. Zužuje svoje prežívanie, vnímanie a sociálnu existenciu. Osoba realitu prijíma jednostranne, vidí len to, čo znižuje jej hodnotu, alebo čo ju jednostranne idealizuje. V podstate nič nemá zmysel, budúcnosť neexistuje.

V druhej fáze sa objavujú agresívne fantázie. Agresiu človek nevie primerane použiť, nasmeruje ju voči nejakej osobe, alebo ju obráti proti sebe.

V tretej fáze sa objavujú samovražedné fantázie s prianím smrti. Na rozdiel od už spomínaných nevýznamných prchavých myšlienok s prianím smrti, v rámci presuicidálneho syndrómu sú fantázie častejšie, intenzívnejšie a konkrétnejšie. Ich obsahom sú predstavy o vlastnom pohrebe, reakcie pozostalých, alebo reakcie človeka, ktorý osobe, úmyselne alebo neúmyselne, ublížil (napr. nespravodlivý učiteľ, partner, ktorý ich opustil a podobne).

Ohrození

Odborníci sa zaoberajú otázkou, či existuje taká osobnosť, ktorá má určité špecifické, trvalé a úplne definitívne štrukturálne usporiadanie, ktorým sa odlišuje od ostatných osobností a je predurčená k spáchaniu samovraždy. Takéto tvrdenia sú však zavádzajúce. V súčasnosti sa nedá s istotou tvrdiť, že jedna osobnosť samovraždu spácha a druhá nie. Existujú však osobnosti, ktoré majú v sebe zvýšené riziko spáchať samovraždu, ako iné typy osobnosti a musíme ich považovať za osoby extrémne ohrozené.

Ide predovšetkým o:
osoby, ktoré sú spoločensky izolované, nemajú žiadnych priateľov
osoby, ktoré majú skúsenosti s drogami, alkoholom (buď v rodine, alebo vo vlastnom živote)
osoby, ktoré boli fyzicky, alebo psychicky týrané alebo sexuálne zneužívané
osoby, ktoré prežili alebo prežívajú vážnu stratu (smrť milovanej osoby, rozvod, rozchod, finančnú stratu, spoločenský pád)
prvorodené osoby (najstaršie deti sú často pod tlakom, aby boli príkladom pre mladších)
osoby s psychickými poruchami
osoby, ktoré sa už pokúšali o samovraždu, alebo ktorých blízke osoby si vzali život.

Tragika každej samovraždy poukazuje s osobitnou naliehavosťou na potrebu prevencie, lepšej pripravenosti učiteľov, psychológov i samotných rodičov. Ich erudovanosť včas odhalí všetky riziká spojené so samovraždou. Čo ak k prevencii stačí úprimný ľudský záujem, ktorý nemôže jednoducho nič nahradiť?

PhDr. Adriana Ďuricová

(Zdroj: T. M. Anthony: Suicide

Samovražda je výrazom hlbokého zúfalstva. Je riešením, ku ktorému sa uchýli človek, ktorý už nevie ako ďalej, nevidí pred sebou nijaké perspektívy a možné riešenia životnej situácie. Okolie je konaním blízkeho človeka, ktorý sa pokúsi spáchať samovraždu, zaskočené, často nedokáže nájsť motív, ktorý ho dohnal až k takémuto extrémnemu riešeniu problému.

O samovraždách existuje v povedomí verejnosti mnoho mylných názorov. Napríklad:

Samovražda je náhle rozhodnutie.
Spravidla to tak nebýva, samovražda je obvykle dopredu plánovaná, v mysli človeka sa odohráva rozhodovací proces. Samotnému činu predchádzajú myšlienky, ktoré sa postupne upresňujú až k detailnému plánu, ako a kde čin uskutočniť.

Ten, kto o samovražde hovorí, ju nespácha.
Väčšina samovrahov o svojich zámeroch hovorí, signalizuje ľuďom v blízkosti svoj úmysel. Okolie sa k tomu často stavia nevšímavo, neprikladá tomu význam, zosmiešňuje podobné reči, alebo naopak, pokarhá dotyčného, ako môže niečo také povedať.

Tým, že s niekým o jeho samovražedných úmysloch hovoríme, nabádame ho vlastne k činu.
Myšlienku na samovraždu niekomu len tak nepodstrčíme, buď podobné úvahy má alebo ich nemá. Ak ich má, môže mu naopak pomôcť, keď si o tom bude môcť s niekým pohovoriť.

Najviac samovrážd je v období Vianoc.
Štatisticky sa ukázalo, že najviac sa ľudia k tomuto činu odhodlávajú na jar.

Samovrahovia sú psychicky chorí ľudia.
Len približne každý desiaty človek spácha samovraždu v súvislosti s tým, že má psychickú poruchu. Väčšia samovrahov vedie úplne normálny život, až kým sa nedostanú do situácie, pri ktorej majú pocit, že ju nedokážu vyriešiť inak než samovraždou.

Keď niekto prežije pokus o samovraždu, už sa o to v živote nepokúsi.
Niektorí ľudia sú radi, že sa ich podarilo zachrániť, pri mnohých samovraždách chýba pevný úmysel zomrieť, ide skôr o volanie o pomoc. Naopak niektorí zachránení sa o samovraždu pokúsia o krátky čas znova.

O samovraždu sa pokúsi viac žien ako mužov, ale muži sú vo svojom konaní úspešnejší, pretože volia obvykle drastickejšie metódy (strelná zbraň, obesenie), kdežto ženy sa skúšajú otráviť liekmi. Ohrozenou skupinou sú dospievajúci, starí osamelí ľudia, jedinci v kríze (napr.strata zamestania, dlhy, vážna choroba, väzenie).

Varovné príznaky, ktoré by sme si mali všímať:
-poznámky o budúcnosti typu „Už vás nebudem dlhšie otravovať.“ „Už tu s vami asi dlho nebudem.“ „Nemám prečo žiť.“
-rozdávanie majetku, cenností, svojich obľúbených kníh „Už to nebudem potrebovať.“

Človeku, ktorý chce spáchať samovraždu máme čo ponúknuť- môžeme mu pomôcť hľadať iné alternatívy, ktoré on vo svojej situácii nie je schopný vidieť. Môžeme ho sprevádzať pri návšteve odbornej pomoci, vytvoriť mu priestor na ventiláciu jeho negatívnych pocitov. Samovražda je riešením krajným a nezvratným. Človeku, aj keď má pocit, že už vyčerpal všetky možnosti, určite môžeme pomôcť nájsť nejaké iné riešenie, než je definitívne ukončenie života.

Monika Rolková

Deň čo deň si siahnu na život dvaja Slováci
Samovražda je spolu s onkologickým ochorením druhou najčastejšou príčinou smrti mladých ľudí Samovraždu spáchalo vlani 753 Slovákov, čiže na život si siahli denne viac ako dvaja ľudia.

"Zarážajúci je najmä veľký počet samovrážd u mladých ľudí do 25 rokov. Samovražda je spolu s nádorovým ochorením druhou najčastejšou príčinou ich smrti," vyjadril sa psychiater Peter Breier. Zatiaľ čo prevencii pred dopravnými nehodami, ktoré sú najčastejšou príčinou úmrtia mladých, venuje spoločnosť veľkú pozornosť, na program boja proti samovraždám podľa Breiera nie sú peniaze. "Na Slovensku nie je zatiaľ vypracovaný program boja proti samovraždám, hoci ich prevencia by mala byť vecou celej spoločnosti," tvrdí.

Najviac ohrození samovraždou sú ľudia trpiaci depresiou a rôznami typmi závislostí. Dôležitým faktorom je aj strata milovanej osoby, zamestnania či životného cieľa. Podľa štatistík si najčastešie siahajú na život ľudia v produktívnom veku. "Keď sa však počet samovrážd prepočíta na počet ľudí v danom veku, najčastejšie si siahajú na život starší ľudia vo veku nad 60 rokov," povedal doktor Breier. Príčinou sú predovšetkým telesné ochorenia, časté sú aj rodinné a osobné problémy. "Mladí ľudia sa často pokúšajú o samovraždu kvôli nešťastnej láske, lebo ju považujú za hlavný motív svojho ďalšieho života," dodáva Breier.

Samovraždu pácha na Slovensku až šesťkrát viac mužov ako žien. "Nie je celkom jasné prečo. Keďže tieto veľké rozdiely sa objavujú v krajinách, kde prebiehajú veľké sociálne zmeny, zdá sa, že muži sú na reformy citlivejší," myslí si doktor Breier. Pre ženu je pokus o samovraždu často výkrikom o pomoc. Navyše si volia spôsoby, ktoré sú menej agresívne ako u mužov. "Sú to väčšinou samovraždy liekmi, ktoré sú obyčajne neúspešné, zatiaľ čo muži sa pokúšajú o samovraždu oveľa drastickejšími metódami,'' tvrdí Breier. Podľa štatistiky až 65 percent mužov zomrelo obesením, k otrave liekmi siahli len necelé tri percentá.

Zajtra je svetový deň boja proti samovraždám. Znížiť ich počet by mali podľa Ligy za duševné zdravie preventívne programy na zlepšenie informovanosti. Ponúkajú sa však aj ďalšie kroky. Vo Veľkej Británii sa osvedčilo zavedenie nejedovatého plynu do domácností, pomáha aj vybudovanie zábran na mostoch či nedostupnosť strelných zbraní.

ANNAMÁRIA DŐMEOVÁ

Depresia zvyčajne znamená,
že život nedáva zmysel!

Byť v depresii neznamená, že ste diabol, blázon alebo chorý/á. Možno len váš život nevyzerá, že by dával dosť zmysel.

Život zahŕňa veľa druhov utrpenia. Či je pre vás utrpenie neznesiteľné - závisí na vašich možnostiach. Samovražedné pocity môžu prísť, keď vaše utrpenie prevýši vaše možnosti. Samovražedné myšlienky často nasledujú po kríze, ktorá odhalí nedostatok dôvodov alebo chýbajúci zmysel života.
Môžete prežiť samovražednú krízu
- ak dokážete dať životu zmysel!