POUČENIE. Predpôstnu dobu zaviedol do liturgie pápež sv, Gregor Veľký. Je pozostatkom tých čias, keď v Cirkvi začínali veľkopôstnu dobu, čiže prípravu na Veľkú noc, deviatou nedeľou (70 dní) pred Veľkou nocou. Je to tretia nedeľa pred Popolečnou stredou a volá sa „Nedeľa Deviatnik”. Liturgickou farbou predpôstu je už farba fialová a pri sv. omši vystáva Gloria, — Druhá nedeľa po Deviatniku sa volá ľudovo „Fašiangová nedeľa”; toto pomenovanie však s liturgiou nemá nič spoločného.
Stácia v bazilike sv. Vavrinca za hradbami
Dedičný hriech nás vrhol do hlbín hriešnosti. Musíme ťažko zápasiť s kliatbou hriechu, a preto, dôverujúc v Boha, úpenlivo voláme o vyslobodenie (vstup). Aj keď spravodlivo trpíme za svoje hriechy, nech nám Boh pomôže vo svojom milosrdenstve (orácia). V starej Cirkvi v túto nedeľu vybrali a určili katechumenov na krst vo veľkonočnú nedeľu. Lekcia im dávala návod, ako pracovať a zápasiť proti hriechu. Nestačí len vonkajšia príslušnosť ku Kristovi a jeho Cirkvi, ako ani židom nestačilo, že patrili pod Mojžišov zákon. Potrebný je aj zápas, námaha, zriekanie; z tela si musíme urobiť služobníka ducha, aby sme si zaslúžili večnú korunu. Silu k tomu zápasu si vyprosujeme od Boha, ktorý neopovrhuje pokorným volaniam (stupň. spev. traktus). V evanjeliu Boh-hospodár celé vykúpené ľudstvo, a teda i katechumenov a nás povoláva k práci do svojej vinice. Máme si pripraviť vinicu svojej duše, aby božie semeno, zasiate do nej vo svätom krste, donieslo hojnú úrodu. Bez námahy a zriekania to nepôjde. Ale odmena nás neminie. Bude väčšia, než akú by sme si zaslúžili, bude darom, ako nezaslúžený denár tomu, kto neskoro prišiel do práce. Smerodajná nie je dĺžka času, ale oddanosť, a preto poslední môžu byť prvými, a prví poslednými. Ak aj my prichádzame z bludných ciest, tu je čas, aby sme mohli byť medzi prvými. Túto ochotu k práci, k boju, k zriekaniu a k námahe obetujeme Bohu vo sv. omši a spájame ju s Kristovou obetou na poklonu, vďaku, odprosenie a vyprosenie božej pomoci, ktorú dostávame v milostiach sv. omše a sv. prijímania.
Stácia bola v chráme sv. Vavrinca, ktorého Cirkev katechumenom a nám dáva za vzor v zápase.
Lekcia: Neviete, že tí, čo bežia na štadióne, bežia síce všetci, ale iba jeden dosiahne víťaznú cenu? Bežte tak, aby ste sa jej zmocnili. A každý, kto závodí, zdržuje sa všetkého; oni preto, aby dosiahli porušiteľný veniec, my však neporušiteľný. Ja teda tak bežím, nie ako na neisto, tak bojujem, nie akoby som bil do vetra. Ale krotím svoje telo a podrobujem si ho, aby som azda, kým iným kážem, sám nebol zavrhnutý Nechcem, bratia, aby ste nevedeli, že všetci naši otcovia boli pod oblakom, všetci prešli cez more a všetci boli v oblaku a v mori pokrstení v Mojžišovi, všetci jedli ten istý duchovný pokrm a všetci pili ten istý duchovný nápoj, lebo pili z duchovnej skaly, ktorá ich sprevádzala, a tou skalou bol Kristus. Ale vo väčšine z nich nemal Boh zaľúbenie, veď popadali na púšti.
Evanjelium: Lebo nebeské kráľovstvo sa podobá hospodárovi, ktorý vyšiel skoro ráno najať robotníkov do svojej vinice. Zjednal sa s robotníkmi na denári za deň a poslal ich do svojej vinice. Keď vyšiel okolo deviatej hodiny, videl iných, ako stoja záhaľčivo na námestí. I povedal im: »Choďte aj vy do mojej vinice a dám vám, čo bude spravodlivé.« A oni šli. Vyšiel znova okolo dvanástej aj okolo tretej hodiny popoludní a urobil podobne. Keď vyšiel okolo piatej popoludní a našiel iných postávať, povedal im: »Čo tu nečinne stojíte celý deň?« Vraveli mu: »Nik nás nenajal.« Povedal im: »Choďte aj vy do mojej vinice!« Keď sa zvečerilo, povedal pán vinice svojmu správcovi: »Zavolaj robotníkov a vyplať im mzdu, počnúc poslednými až po prvých!« Tak prišli tí, čo nastúpili okolo piatej hodiny popoludní, a každý dostal denár. Keď prišli tí prví, mysleli si, že dostanú viac. Ale aj oni dostali po denári. Vzali ho a šomrali na hospodára: »Tí poslední pracovali jedinú hodinu, a ty si ich postavil na roveň nám, čo sme znášali bremeno dňa a horúčosť.« Ale on jednému z nich odpovedal: »Priateľu, nekrivdím ti. Nezjednal si sa so mnou za denár? Vezmi, čo je tvoje, a choď! Ja chcem aj tomuto poslednému dať toľko, koľko tebe. Alebo nesmiem so svojím robiť, čo chcem? Či na mňa zazeráš preto, že som dobrý?« Tak budú poslední prvými a prví poslednými
odkaz
