Prečo sa Slovania tak "rýchlo" rozšírili do väčšej časti Európy?

Prečo sa Slovania v počte desiatok miliónov obyvateľov rozšírili do väčšej časti Európy za dvesto rokov? Na to nejestvuje žiadna racionálna odpoveď. Preukázali to v mnohých svojich prácach viacerí autori, na Slovensku napr.: P.J.Šafárik, Oskar Cvengroš, Valamir Magyár a iní.
Geneticky sa Slovania viažu na Y DNA skupinu R1a, ktorej jednotlivé vety sú v Európe „zabývané“ už od neolitu. To už jednoznačne dokázala genetika samotná. Z toho a z iných historických faktov vyplýva šokujúca teória, ktorú začínajú potichu a nesmelo akceptovať aj svetové odborné kruhy, a totiž, že prvotným tzv. indoeurópskym prajazykom bola v skutočnosti praslovančina, a že v krajinách terajšieho rozšírenia boli Slovania už od neolitu.
Logika veci hovorí, že Slovania sa k Jadranu, do Korutánska, do Čiech, k dolnému Labe, do Pomoranska a do východnej Európy v našom letopočte odnikadiaľ nerozšírili, ale že tam už dávno, pradávno boli. Dokazujú to mnohé zverejnené údaje o časovom vývine jednotlivých vetiev haploskupiny R1a medzi súčasným Slovanmi v jednotlivých kútoch Európy. Tieto vetvy, ako to genetici tvrdia s vedeckou istotou, sa po tisícročia vyvíjali (mutovali) oddelene.
Určitou záhadou ostáva, prečo druhou najrozšírenejšou Y DNA skupinou medzi Slovanmi a iba medzi nimi, je I2a, a to jej relatívne mladá subclade I2a1b(M423) L621 -L147.2, ktorá je iba 1900 rokov stará, a prečo Juhoslovania majú podstatne vyšší pomer medzi I2a a R1a, než ostatní Slovania.
Jedným z možných vysvetlení je, že mutácia L147.2 u „I2a ľudí“, ktorí v Európe žili už od paleolitu, priniesla nových úspešných vodcovských ľudí. Títo, už dávno asimilovaní medzi Slovanmi, dokázali za niekoľko storočí výrazne zviditeľniť obrovskú skupinu hierarchicky málo diferencovaných staroslovanských kmeňov ležiacich od Álp po Ural a od Čierneho mora po Karéliu. Títo istí ľudia vzhľadom na svoje lepšie postavenie v spoločnosti mohli mať tiež lepšie podmienky na nárast svojho potomstva. Nárast mužských potomkov I2a1b(M423) L621 -L147.2 s koeficientom 1,2 v každej nasledujúcej generácii (oproti priemernému koeficientu 1,03 vo všetkých bežných európskych populáciách) toto terajšie veľké rozšírenie vysvetľuje. Vysvetľovalo by to aj príčinu relatívne malej vzájomnej diferenciácii jednotlivých slovanských jazykov, ktoré sa rýchlym rozšírením vodcovských línií jazykovo zblížili.
Juhoslovanskej anomálii (vysokému pomeru medzi I2a a R1a) zodpovedá len o málo vyšší koeficient nárastu 1,21 (oproti 1,2 u ostatných I2a Slovanov).

láska k príde a ku kráse, nemali inú možnosť, boli utláčaný, pretože slovania ovládajú všetky remeslá, zvyšok sveta nechce konkurenciu v podobe pravdy slova, práce, remesiel a prírody, nové remeslá vznikajú a staré zanikajú taká je evolúcia, je potrebné myslieť aj na zvyšok sveta, lebo zvyšok sveta je chudobnejší ako krajina z európe a preto žitie vo svete je tvrdé a zložité, lebo si jedinec neuvedomuje, čo je práve nedostatkom u nás ale aj u iných..