hoď ma hore
Milí diskutujúci. Pri diskutovaní prosím: 1. nepridávaj témy pozostávajúce len z odkazov alebo jednoslovné témy / 2. nepridávaj uražlivé alebo vulgárne komentáre. Ak tieto pravidlá nedodržíš, tvoja téma pravdepodobne skončí v koši. Príjemné diskutovanie :)
none
ak chceš diskutovať, musíš sa registrovať. registrácia

tu sa nachádzaš : 

hlavná stránka  /  rôzne  /  téma

Preco proti amerike ?

príspevkov
13
zobrazení
0
tému vytvoril(a) 18.10.2018 20:31 Scarletwitch
posledná zmena 20.10.2018 00:03
1
18.10.2018, 20:31
nech je emerika aka chce, nikdy nenapadla (cesko) slovensko, ani susedne staty, ani svojich spojencov. co sa neda o Rusku neda povedat .
a proruskym trolom, je lahke ospevovat rusko a jeho politiku ked tam nemusite zit. dfc velmi dobre viete ze tam pre istotu ani nepachnete. viete ze tam nebudete musiet byvat v komunalkach, a dozivat zo sto euroveho dochodku.
Rusi ziju tak ako ziju pretoze su od skolky vychovavany na proti americkej propagande . im uz snad ani nevadi ze ako narod kulturne zdegradovali. ze maju krajinu plnu korupcie, hiv. ze sa mlade baby ponukaju uz aj za dva dolare, tie ktore nemali stastie sa vydat do zahranicia za cudzinca. a dopytu je z ruska viac nez ponuky .
akoby im uz nevadilo, ze ich krajina moze uz len spominat na zaslu slavu. na umelcov, spisovatelov, skladatelov. teraz je celebrita putin, byvaly spion a vrah .a vodka .
preco ten stockholmsky syndrom ?
none
4

1. Scarletwitch 18.10.2018, 20:31

nech je emerika aka chce, nikdy nenapadla (cesko) slovensko, ani susedne staty, ani svojich spojencov. co sa neda o Rusku neda povedat .
a proruskym trolom, je lahke ospevovat rusko a jeho politiku ked tam nemusite zit. dfc velmi dobre viete ze tam pre istotu ani nepachnete. viete ze tam nebudete musiet byvat v komunalkach, a dozivat zo sto euroveho dochodku.
Rusi ziju tak ako ziju pretoze su od skolky vychovavany na proti americkej propagande . im uz snad ani nevadi ze ako narod kultur...

18.10.2018, 21:04
Prečo proti amerike ? Myslím si osobne, že USA oni akosi vnímajú za dôstojného protivníka. Rus napr. pohŕda takými malými štátmi a národmi, ako je SR a podobne. A naviac Rus pohŕda tými, ktorí sa ho boja a tisnu sa mu do riti.
none
5

4. 18.10.2018, 21:04

Prečo proti amerike ? Myslím si osobne, že USA oni akosi vnímajú za dôstojného protivníka. Rus napr. pohŕda takými malými štátmi a národmi, ako je SR a podobne. A naviac Rus pohŕda tými, ktorí sa ho boja a tisnu sa mu do riti.

18.10.2018, 21:08
7. kesha, preco slovak ide proti amerike.
none
6

5. Scarletwitch 18.10.2018, 21:08

7. kesha, preco slovak ide proti amerike.

18.10.2018, 21:16
8. Tak to je záhada. No, ale asi iba blbec, ktorý je vymlety, ako ardzun. Nám Amerika ozaj nikdy neublížila a ani žiadna západná krajina. Takže proti západu na Slovensku vykrikuju iba debili a zákerni zradcovia
none
7

6. 18.10.2018, 21:16

8. Tak to je záhada. No, ale asi iba blbec, ktorý je vymlety, ako ardzun. Nám Amerika ozaj nikdy neublížila a ani žiadna západná krajina. Takže proti západu na Slovensku vykrikuju iba debili a zákerni zradcovia

18.10.2018, 21:27
12. ten asi zije v nejakom inom vesmire. vo svojom vlastnom mikrokozme. LOL vykrikovat proti zapadu a robit si modlu zo slovanov, pritom rusko hojne napadalo aj svojich vlastnych, slovanske narody . slovania nadovsetko co uz
👍: Osvietený
none
11
19.10.2018, 23:57
Amerika nám dala Pittsburskej dohode ČSR

Pittsburská dohoda bola politická dohoda, ktorú 31. mája 1918 v americkom Pittsburghu podpísali zástupcovia Slovenskej ligy v Amerike, Českého národného združenia a Zväzu českých katolíkov s Tomášom G. Masarykom. Text dokumentu sformuloval v rámci svojej návštevy USA T. G. Masaryk.

Dohoda

Schvaľovala spojenie Slovákov a Čechov v samostatnom štáte, v ktorom malo mať Slovensko vlastnú administratívu a snem. Hoci zo slovenského hľadiska znamenala ústup od hlavných požiadaviek Clevelandskej dohody, zaručovala Slovákom širokú samosprávu a slovenčinu ako úradný jazyk na školách, v úradoch a vo verejnom živote. Na rozdiel od Clevelandskej dohody nemalo ísť o federatívne usporiadanie štátu a forma štátu mala byť republikánska.

Pittsburská dohoda sa po roku 1919 stala predmetom vnútropolitického zápasu o autonómiu Slovenska. Niektorí českí politici ju právne či úplne spochybňovali, napr. T. G. Masaryk spochybňoval jej platnosť a neskôr tvrdil, že nie je právne záväzná, lebo to bola len „lokálna dohoda amerických Čechov a Slovákov“.

odkaz

Lend-Lease alebo Zákon o pôžičke a prenájme (oficiálne: An Act to Further Promote the Defense of the United States) bol zákon Spojených štátov amerických, ktorý odštartoval program vojenskej a materiálnej pomoci Spojenému kráľovstvu, Čínskej republike, jednotkám Slobodného Francúzska, Sovietskemu zväzu a ďalším (celkovo 38) Spojeneckým krajinám v rokoch 1941 až 1947 počas druhej svetovej vojny a krátko po jej skončení. Zákon bol podpísaný 11. marca 1941, 9 mesiacov pred vstupom Spojených štátov do vojny. Zákon fakticky predstavoval posledný krok pred ukončením neutrality USA vo vojne a začiatok angažovania na strane Spojencov.

USA poskytli svojim spojencom celkovo vojenské vybavenie, výzbroj, výstroj, muníciu (predstavovala polovicu celkového objemu pomoci),[1] prístroje, priemyselné vybavenie, obchodné lode, motorové vozidlá, proviant, palivo, medicínsky materiál a ďalšie vybavenie potrebné na vedenie vojny v hodnote 50,1 miliardy amerických dolárov (ekvivalent 647 miliárd terajších dolárov v roku 2013). Väčšina tovaru v hodnote 31,4 miliardy dolárov bola poskytnutá Spojenému kráľovstvu, 11,3 miliardy ZSSR, 3,2 miliardy Francúzsku, 1,6 miliardy Číne a menšie množstvo ďalším krajinám

odkaz

UNRRA: Na pomoc v najťažšej chvíli sa nezabúda



Víťazov zdobí štedrosť. Týmto heslom sa riadili vlády protihitlerovskej koalície, keď zakladali Správu Spojených národov pre pomoc a obnovu, známu pod skratkou UNRRA (United Nation Relief and Rehabilitation Administration).

Prvý vlak s potravinami a liekmi od tejto medzinárodnej humanitárnej agentúry dorazil do Bratislavy práve pred 70 rokmi. Na Orave a hornom Zemplíne pomohli dodávky zažehnať hroziaci hladomor. Pred prvými povojnovými Vianocami mnohé deti v Československu písali listy nie Ježiškovi, ale dobrej tetuške, víle alebo pani Unrre…

Podľa správy v Pravde zo 7. júna 1945 bolo v prvom transporte s pomocou aj 22 nových nákladných áut zo zásob kanadskej armády. Boli určené na rozvoz tovaru UNRRA, prevažne potravinárskeho, po Bratislave i celom západnom Slovensku. Už týždeň predtým priniesla Pravda informáciu o tom, že pomoc prichádza zo zámoria najprv loďami do rumunského prístavu Konstanca na pobreží Čierneho mora, odkiaľ sa k nám dostane buď riečnymi plavidlami po Dunaji (po odstránení prekážok na jeho toku), alebo vlakmi. "Lode aj vlaky sú vlastne sovietske vojenské transporty,“ oznamovali noviny.

Z iných zdrojov (práce historikov Georgea Woodbridgea, Karla Sommera, Slavomíra Michálka a i.) sa však dozvedáme, že prvá loď El¤Mundo s dodávkami pre Československo pristala v Konstanci už 8.¤apríla a prvý vlak s tovarom dovezeným touto loďou dorazil na Slovensko 2.¤mája 1945. Skončil však v Trebišove, tam sa tovar aj vyložil. Išlo o mäsové konzervy, šatstvo, obuv, lieky a zdravotnícky materiál.

Doprava na ostatnom oslobodenom území bola v tom čase veľmi sťažená alebo úplne paralyzovaná. Veď na strednom a západnom Slovensku sa ešte bojovalo, navyše chýbali aj dopravné prostriedky. S prvým transportom dorazilo preto do Trebišova aj 44 nákladných áut. Nemali však karosérie, ktoré zostali "visieť“ v skladoch v Konstanci. Východniari ich preto nahradili doskami, aby mohli rozviezť tovar do najpostihnutejších miest. Potom však začali pociťovať nedostatok pohonných hmôt, a tak americké autá museli merať dlhú cestu za benzínom až do rumunského prístavu. Veľmi problematická bola vtedy aj doprava vlakmi z Konstance. Prečo prvému transportu trvala cesta takmer štyri týždne? Úlohu zohrala vzdialenosť (vyše 2-tisíc kilometrov), ale najmä povojnové pomery. Nedostatok lokomotív, vozňov a uhlia v štátoch, ktorými prechádzala trasa.

Popri trati číhali lúpežné bandy, ktoré prepadávali vlaky. Transporty spočiatku sprevádzali vojaci Červenej armády, neskôr ich vystriedali strážne oddiely UNRRA. Piati ich príslušníci padli pri prestrelkách s týmito bandami, ďalších 26 bolo zranených. Pri takejto riskantnej preprave tovaru nejaká jeho časť zmizla počas cesty v dôsledku lúpeží alebo rozkradnutia. Straty však boli napodiv výrazne menšie, ako by sa dalo predpokladať. Podľa štatistík, zverejnených agentúrou, sa do polovice augusta 1947 z celkového počtu 6¤850 áut UNRRA prevážaných do Československa stratilo cestou iba 111 a zo 160-tisíc železničných vozňov nedorazilo do cieľa len 335.
Horský guláš a fialový hnus

Konstanca bola do septembra 1945 jediným námorným prístavom, ktorý prijímal lode s nákladom UNRRA pre Československo. Potom k nemu pribudli ďalšie: v Hamburgu, Brémach, Rotterdame, Amsterdame, Terste, Antverpách a tak ďalej. Všade tam zriaďoval Československý úrad pre hospodársku pomoc a obnovu svoje expozitúry.

V Prahe pôsobila zároveň 15-členná misia UNRRA. Je zaujímavé, že ju celý čas viedol Piotr Ivanovič Alexejev zo sovietskeho ministerstva zahraničného obchodu (predtým pôsobil ako obchodný zástupca v Teheráne). Za šéfa misie si ho vybrala exilová československá vláda v Londýne ešte v januári 1945, ďalšími členmi misie boli britskí, americkí a kanadskí odborníci.

Misia úzko spolupracovala s československými úradmi, ministerstvami a (na Slovensku) s povereníctvami. Vo viacerých väčších mestách zriadila svoje odbočky, boli aj v Košiciach a Bratislave. Z diplomatickej korešpondencie tých čias vyplýva, že Američania a Briti spočiatku Alexejevovi nedôverovali, dokonca chceli odporučiť svojim vládam jeho odvolanie. Podozrievali ho napríklad z toho, že umožňuje predisponovať časť dodávok UNRRA jednotkám Červenej armády, ktoré sa nachádzali do neskorej jesene 1945 na území ČSR. Nakoniec sa však britský veľvyslanec v Prahe Philip Nichols o Alexejevovi vyjadril, že "mal dobrú vôľu a snahu urobiť čo najviac v ťažkej situácii, v ktorej sa ocitol“.

Povojnová situácia bolo naozaj mimoriadne ťažká a chaotická. Do polovice júna 1945 prišlo do ČSR takmer 18-tisíc ton tovaru zo zásob UNRRA, v oblastiach, kde najviac hrozil hlad a epidémie, sa to však neprejavilo. Pritom podľa dohody agentúry s československou vládou mali potraviny a liečivá smerovať do vojnou najviac postihnutých oblastí, predovšetkým do severných okresov Slovenska a na Ostravsko.

Alexejev osobne cestoval a hľadal trhliny v distribučnom systéme. Upozornil vládu na fakt, že kým v Prahe bol denný prídel chleba na osobu 300 gramov, na viacerých miestach Slovenska nedosiahol ani polovicu z tohto množstva. Po tejto inšpekcii šéfa misie vláda okamžite uvoľnila zo svojich rezerv 50 miliónov korún pre Oravu, kde bola situácia už katastrofálna.

Zvýšili sa aj celkové dodávky UNRRA pre Slovensko. Ako informoval Slovenskú národnú radu povereník pre zásobovanie Rudolf Fraštacký, do polovice septembra 1945 prišlo na Slovensko z Konstance 1¤686 ton mäsových konzerv (čo bolo takmer 51 percent z dovezeného množstva pre celú ČSR), 2¤741 ton tukov, 1¤959 ton cukru, 21 miliónov sušených vajec, 93 ton kávy atď.

Pamätníci aj dnes zažiaria, keď príde reč na konzervy so sušeným mäsom zo zásob americkej armády. "Bolo pre nás nevídanou atrakciou a malým zázrakom a výborne chutilo v kapuste.“ To je zo spomienok na mladosť maliara Rudolfa Krivoša, rodáka z Tisovca. Mnohí si však spomenú aj na tzv. horský guláš. Išlo o konzervy s nápisom Horse Meat – konské mäso, ktoré si našinec "preložil“ ako horské mäso. Obsah niektorých ďalších kaki konzerv však väčšina Slovákov nielenže nepoznala, ale im ani nechutil. Napríklad bravčové zaliate sladkou hruškovou alebo jablčnou omáčkou. Alebo tzv. fialový hnus. Takto pomenovali koncentrovaný prášok v polkilovej plechovke podľa jeho sfarbenia. Stačilo nasypať za lyžičku tohto prášku do pohára s osladenou vodou a vznikol skvelý nápoj hroznovej chuti. Ale kto vtedy vedel natoľko po anglicky, aby rozlúštil návod?

Alebo čo si mali dedinčania počať s dovtedy v našich končinách absolútne neznámym arašidovým maslom, s kakaom, ovsenými vločkami či s grapefruitovým džúsom? Ministerstvo výživy sa spamätalo dosť neskoro a až v roku 1946 vydalo brožúrku s názvom Ako používať tovar UNRRA. Neskoro, lebo mnohé z týchto exotických požívatín medzitým skončili v odpade alebo na čiernom trhu.

odkaz


Marshallov plán alebo oficiálne Plán európskej obnovy (European Recovery Program) bol plán prijatý Kongresom 3. apríla 1948 s cieľom organizovane zabezpečiť americkú pomoc povojnovej Európe. Po jeho odmietnutí zo strany krajín východného bloku bol plán napokon obmedzený len na západnú Európu (pozri mapu) a v konečnom dôsledku bránil rozširovaniu komunizmu.

Plán prvý raz vyhlásil štátny tajomník USA George C. Marshall 5. júna 1947 v prejave na Harvarde. Bol iniciátorom a tvorcom plánu. V rokoch 1948-1952 v rámci tohto plánu poskytli USA západnej Európe pomoc vo výške približne 13 miliárd dolárov. Marshallov plán prispel k hospodárskej rekonštrukcii západnej Európy, obnovil priemysel, poľnohospodárstvo a oživil medzinárodný obchod. USA si touto hospodárskou pomocou zabezpečili vplyv a prestíž v Európe, ktorá sa postupne rozdelila železnou oponou na ekonomicky vyspelejší Západ a zaostávajúci Východ. Generál Marshall bol za svoju celoživotnú prácu ocenený Nobelovou cenou za mier.

odkaz
none
12
20.10.2018, 00:00
Doporučím výbornú knihu ako nám USA pomáhali ako žijú 2 000 000 slovakov v USA ako finančne podporovali a podporujú slovensko a svoje rodiny a mnoho iného .

Ivan Reguli v predslove ku knihe načrtáva stručný dejepis Slovenska. Historička Ľubica Bartalská v nosnej stati píše stručný časosled masovejšieho sťahovania Slovákov do Ameriky na konci 70. rokov 19. storočia a uvádza základné dôvody emigrácie. Vymenúva prvých prisťahovalcov a najznámejšie osobnosti, ktoré sa svojou prácou zapísali aj do dejín USA, popisuje formovanie americko-slovenskej komunity, činnosť jej spolkov a organizácií, vydávanie novín a časopisov. Osobitnú pozornosť venuje spoločnému postupu emigrantov za národné oslobodenie Slovenska, kultúrnym tradíciám amerických Slovákov a vzájomným vzťahom s ich rodnou vlasťou. Ján Holý publikuje kapitolu Slováci v Amerike v rokoch 1945 – 2000. V nej charakterizuje dopad komunistického prevratu v ČSR v roku 1948 na Slovákov v Amerike, účasť povojnového exilu na posilnení práce slovenskej komunity a podiel na snahách o vznik samostatnej Slovenskej republiky. Viac ako polovicu publikácie tvoria farebné fotografie architektúry, udalostí a osobností, dokresľujúce slovenský život na americkom kontinente.


odkaz
none
13
20.10.2018, 00:03
Ešte pre nacistov ardzuna , kasafrana a borisa

malá info

Ako Slovensko vyhlásilo vojnu Amerike

Naša hrdinská armáda dokázala, že nie je všetko počet, ale že nekonečne viac je vôľa zvíťaziť. Týmito slovami komentoval denník Gardista pred 70 rokmi vyhlásenie ľudáckej vlády o vojnovom stave Slovenskej republiky so Spojenými štátmi americkými a Veľkou Britániou.


„Dar“ americkým Slovákom

Státisícom amerických Slovákov však vtedy nebolo veru do smiechu. Uvedomovali si vôbec pohlavári profašistického štátu, do akého svetla postavili vypovedaním vojny početnú menšinu svojich krajanov za oceánom?

Medrický v spomienkach tvrdí, že niektorí áno. Najmä preto vraj protestovali na zasadnutí vlády: „Veď sme sa tak dostali do nepriateľského pomeru takmer so štvrtinou nášho národa, s americkými Slovákmi, ktorí nám tak pomáhali v boji za autonómiu.“

Tuka o tom tiež vedel, ale v spomínanej reči pred poslancami Snemu cynicky povedal: „V Amerike žijú na stá a státisíce Slovákov. Keď je tam teraz zavedená vojnová povinnosť, tí naši musia byť narukovaní. Takže nie je vylúčené, že sa niekde títo vojaci s našimi stretnú.“

A čo Tiso? Žabkay v obhajovacej reči naznačil, že jeho mandant po vyhlásení vojny USA ťažko niesol práve túto okolnosť. „Preto nebyť nemeckého nátlaku a Tukovo naliehania, určite by obžalovaný tento krok nemohol urobiť,“ tvrdil Tisov obhajca.

Na to, čo nasledovalo po vypovedaní vojny, americkí Slováci dodnes neradi spomínajú. Dlhoročný tajomník Slovenskej ligy Ján A. Holý v našom rozhovore pred štyrmi rokmi hovoril aj o sledovaní a internáciách viacerých funkcionárov krajanských spolkov, predovšetkým katolíckych.

Administratíva USA pritom oficiálne nereagovala na vypovedanie vojnového stavu Slovenskou republikou. Slavomír Michálek z Historického ústavu SAV márne hľadal stanovisko Štátneho departementu v Americkom národnom archíve v College Park. Ako si vysvetľuje, že nič nenašiel?

„Dá sa to vysvetliť len tým, že USA neuznávajú bábkové vlády, ktoré len kopírujú činy svojho protektora,“ odpovedá, „a potom – Spojené štáty nikdy neuznali vojnovú Slovenskú republiku. Jednoducho Slovensko ako suverénny štát pre ne neexistovalo.“

To však neznamená, že príslušné štátne orgány v USA po vyhlásení vojny Slovenskom nespozorneli. Viacerí príslušníci slovenskej národnosti sa zrazu ocitli pod drobnohľadom. Akýkoľvek pokus o priame spojenie sa so „starou vlasťou“ sa vykladal ako vlastizrada, čo vzhľadom na vojnový stav bolo aj dosť prirodzené.

„Za takýchto okolností sa netreba čudovať, že americkí Slováci sa vyčerpávali obranným postojom a stálym opakovaním vernosti americkej vlasti,“ píše Jozef Paučo vo svojom letopise Prvej katolíckej slovenskej jednoty.

Čoskoro si však uvedomili, že prejavom lojality a presvedčivým argumentom nie sú proklamácie, ale skutky. Tisíce mladých Slovákov narukovali do americkej armády, zúčastnili sa bojov proti fašizmu na frontoch druhej svetovej vojny, mnohí tam aj padli.

Krajanské spolky zároveň organizovali kampaň za zakúpenie štátnych vojnových dlhopisov. Len Slovenská liga dokázala predať úpisy v hodnote 53 miliónov dolárov. Získala za to oprávnenie, aby tri vojenské lode typu Liberty boli pomenované podľa jej návrhu. Niesli mená Milana R. Štefánika, Štefana Furdeka (zakladateľa Slovenskej ligy) a Mateja Kocaka, hrdinu, seržanta vojenského námorníctva USA, ináč rodáka z Gbiel.

Do vojny na dvoch frontoch

Pre lepšie pochopenie širších súvislostí si treba uvedomiť, kedy vyhlásenie vojny západným veľmociam z Bratislavy prišlo. Na jeseň 1941 sa zdalo, že Hitler vojnu v Európe už už vyhrá. Eufórii prepadol nielen Berlín, ale aj jeho verní spojenci.

Koncom októbra, po návrate od Hitlera z jeho hlavného stanu, Tuka v Bratislave hneď zvolal tlačovku a na nej novinárom oznámil, že vojna je vyhraná.

Denníky Slovák a Gardista prinášali vtedy palcovými titulkami správy o tom, že nemecké bomby padajú na Moskvu. Lenže onedlho, 5. decembra, sa začala bitka o toto mesto, Stalin nasadil do nej čerstvé sibírske divízie a čoskoro udrel aj „generál zima“. V neprospech wehrmachtu, samozrejme, ktorému sa potom prestalo dariť.

Medrický spomína, že mu bolo čudné, prečo sa vojaci z frontu nevracajú, ale, naopak, ríšska tlač vyhlasuje veľkú zbierku kožušín, ušianok, teplej bielizne, rukavíc – pre nemeckých frontových vojakov. A v takej situácii začať vojnu na dvoch frontoch a zapojiť sa do nej hoci len „symbolickým aktom“ bolo prinajmenšom nerozumné.

Ale stalo sa. A čo sa raz stalo, už sa nikdy neodstane.

odkaz
none

najnovšie príspevky :

havran [zobraz vlákno] pred hodinou
prevádzkuje diskusneforum.sk kontaktuj správcu diskusného fóra vytvoril dzI/O 2023 - 2024 veľkosť : 113 695 B vygenerované za : 0.141 s unikátne zobrazenia tém : 36 215 unikátne zobrazenia blogov : 538 táto stránka musí používať koláčiky, aby mohla fungovať...

možnosti

hlavná stránka nastavenia blogy todo

online účastníci :

hľadanie :

blog dňa :

odkaz 1. Spoznaj, na čom si. 2. Nastav si ciele. 3. Sleduj, kam odchádzajú tvoje peniaze. 4. Míňaj menej na neužitočné veci. 5. Splácaj svoje dlhy čím skôr. 6. Spor si na ťažšie časy. 7. Vytvo...

citát dňa :

Najprv sa musíš naučiť milovať, ak chceš byť milovaný.