Prečo nie je očistec stredoveký výmysel

Prečo nie je očistec stredoveký výmysel


Spomína sa očistec v Biblii?

Toto je zrejme najčastejšia otázka, ktorú mi ľudia kladú v súvislosti s našou katolíckou vierou, či už na konferenciách, cez email, obyčajnou poštou alebo inými prostriedkami. Aj dnes som na ňu už dvakrát odpovedal a preto o nej niečo napíšem aj na blog.

Začnime objasnením pojmu „očistec“. Katechizmus Katolíckej cirkvi nás učí:

„Tí, čo zomierajú v Božej milosti a v priateľstve s Bohom, ale nie sú dokonale očistení, hoci sú si istí svojou večnou spásou, podstupujú po svojej smrti očisťovanie, aby dosiahli svätosť potrebnú na to, aby vošli do nebeskej radosti“ (KKc, 1030).

Všeobecný zmysel očistca vyzerá úplne jednoducho. Sväté písmo hovorí jasne: „Ale nič poškvrnené doň (do neba) nevojde ...“ (Zjv 21, 27); aj prorok Habakuk vraví: „Pane ... máš čisté oči, nechceš vidieť zlo a nemôžeš hľadieť na nešťastie“ (Hab 1, 13). Koľkí z nás budú v čase svojej smrti dokonale svätí? Dovolím si tvrdiť, že väčšina z nás bude po smrti potrebovať pred vstupom do neba ešte ďalšie očisťovanie, ak samozrejme dá Boh, a zomrieme v stave posväcujúcej milosti.

Z tohto hľadiska je pravda o očistci pre katolíkov celkom zrejmá. Pre mnohých protestantov však predstavuje jednu z najrozporuplnejších náuk Katolíckej cirkvi. Podľa nich ide o „stredoveký výmysel, ktorý sa nenachádza nikde v Biblii“. Často ho označujú za „popretie dostatočnosti Kristovej obety“ a za „teológiu druhej šance, čo je ohavné“. Takýmto a podobným výrokom o očistci sa budeme v týchto Katolíckych odpovediach venovať, no najmä sa pokúsime pomôcť katolíkom, ktorí chcú podstatu očistca vysvetliť svojim priateľom, rodine, či kolegovi v práci.

(pokračovanie pod obrázkom)



(Obrázok z Božskej komédie: V Empyreu, najvyššom stupni neba, sa Dantemu ukázalo miesto, kde sídli Boh. Malo tvar obrovskej ruže, ktorej lupene tvorili duše verných veriacich. Okolo jej stredu lietali anjeli ako včely, a nosili nektár Božej lásky - poznámka editora)

Výborné miesto, odkiaľ začať

Najlepším miestom odkiaľ začať bude jasný odkaz na „očistec“ svojho druhu v Starom zákone. Hovorím „očistec svojho druhu“, pretože učenie o očistci sa plne zjavilo až v Novom zákone a následne bolo zadefinované Katolíckou cirkvou. Starozákonný Boží ľud by ho síce nenazval „očistcom“, no v každom prípade verili, že hriechy mŕtvych môžu zmierniť a odčiniť živí; a to teraz aj dokážem.

V Druhej knihe Machabejcov (12, 39-46) čítame, ako Júda Machabejský so svojim židovským vojskom odnášali telá svojich padlých spolubojovníkov, ktorí boli zabití v boji. Keď zistili, že padlí mali u seba „amulety modiel z Jamnie, čo zákon Židom zakazuje (verš 40), všetkým bolo zrejmé, že ich smrť bola trestom za tento ich hriech. Júda sa teda spolu so svojimi mužmi „začal modliť a prosiť, aby im toto previnenie, ktorého sa dopustili, bolo úplne odpustené ... Júda urobil zbierku ... a poslal peniaze do Jeruzalema, aby bola prinesená obeta za hriechy. Bol to krásny a šľachetný skutok ... Preto nariadil túto zmiernu obetu za mŕtvych, aby boli zbavení hriechu.“

Protestant by v tomto prípade mal naporúdzi hneď dve námietky. V prvom rade by ako dôkaz odmietol všetko, čo som uviedol vyššie, pretože protestanti jednoducho neakceptujú Knihy Machabejcov ako inšpirovanú súčasť Písma. A potom by tvrdil, že spomínaní vojaci sa dopustili hriechu modloslužby, čo je v katolíckej teológii smrteľný hriech. Podľa Katolíckej cirkvi by teda mali byť v pekle, kde sa už nedá nič odčiniť. Je to irónia, no protestant vlastne hovorí, že ´očistec´ sa musí pri príslušnej interpretácii tohto textu vylúčiť, ak ste katolík.

Reakcia katolíka:

Odmietanie inšpirovanosti a kanonickosti Druhej knihy Machabejcov nepopiera jej historickú hodnotu. Táto Kniha nám pomáha poznať a uvedomiť si, čisto z historického hľadiska prinajmenšom to, že Židia verili v modlitbu a zmierne obety za mŕtvych už aj pred príchodom Krista. Toto je viera, ktorú vyznával a šíril Ježiš spolu s apoštolmi. A v tomto kontexte ju Ježiš ustanovuje v Novom zákone:

„Ak niekto povie niečo proti Synovi človeka, odpustí sa mu to. Kto by však povedal niečo proti Duchu Svätému, tomu sa neodpustí ani v tomto veku, ani v budúcom“ (Mt 13, 32; kurzíva pridaná na zdôraznenie).

Toto vyhlásenie nášho Pána naznačuje, že existujú aspoň nejaké hriechy, ktoré môžu byť odpustené v budúcom živote ľuďom, ktorí v to už uverili. Ak by Ježiš chcel odsúdiť toto učenie, bežne vyučované v Izraeli, neurobil by tým, podľa Matúšovho evanjelia, veľmi dobre.

Ďalšia námietka predstavuje komplexnejší problém. Podľa náuky Katolíckej cirkvi je totiž trestom za smrteľný hriech skutočne peklo, ako absolútne a konečné vylúčenie zo spoločenstva s Bohom a svätými. (KKc 1030). Z tejto náuky sa však nedá vyvodiť záver, že by sa úryvok z Druhej knihy Machabejcov nemohol istým spôsobom vzťahovať na očistec.

Pozorné čítanie spomínaného úryvku nám v prvom rade odhaľuje hriech týchto mužov, ktorým malo byť nosenie malých „amuletov modiel z Jamnie“ pod svojím odevom, keď išli do boja. Oveľa bližšie to však má ku kresťanskému hráčovi baseballu, ktorý verí v silu určitého spoločného rituálu mužstva predtým ako nastúpia do hry, než ku smrteľnému hriechu modloslužby. S najväčšou pravdepodobnosťou išlo v ich prípade o ľahký hriech. Ale aj keby sa to, čo urobili, objektívne považovalo za závažnú vec, dobrí Židia v tých dobách – rovnako ako dobrí katolíci dnes – boli presvedčení, že sa majú vždy modliť a prosiť za duše tých, čo zomreli, lebo „len ty, Pane, poznáš srdcia synov človeka“ (Druhá kniha kroník 6, 30). Jedine Boh pozná mieru viny týchto „hriešnikov“. A možno niektorí z nich, alebo aj všetci, pred smrťou oľutovali čo urobili. Židia a katolíci sa vždy pridŕžajú nádeje na spásu zosnulých, a preto sa vždy modlime a prosme za všetkých, čo zomreli.



Text, ktorý vysvetľuje vec o niečo viac

V evenjeliu podľa Matúša hovorí Ježiš o očistci ešte otvorenejšie:

„ ... nechaj svoj dar tam pred oltárom a choď sa najprv zmieriť so svojím bratom; až potom príď a obetuj svoj dar. Pokonaj sa včas so svojím protivníkom, kým si s ním na ceste, aby ťa protivník nevydal sudcovi a sudca strážnikovi a aby ťa neuvrhli do väzenia. Veru, hovorím ti, nevyjdeš odtiaľ, kým nezaplatíš do posledného haliera“ (Mt 5, 24-26).

Pre katolíkov je napríklad podľa Tertuliána v De Anima 58, v diele, napísanom v roku Pána cca 208, toto učenie podobenstvom, využívajúcim veľmi známy príklada „väzenia“ a nevyhnutnej kajúcnosti, ktorú predstavuje, ako metaforu očistcových múk, potrebných na očistenie od menších previnení, ktoré vo verši 26 predstavujú „haliere“. Podľa mnohých protestantov tu však náš Pán dáva svojim nasledovníkom iba inštrukcie, súvisiace výlučne s týmto životom. S očistcom to podľa nich teda nemá nič spoločné.

Tradičná protestantská interpretácia je však v tejto súvislosti veľmi vratká. Tieto verše sa nachádzajú uprostred známej „reči na vrchu“, v ktorej náš Pán učí o nebi (verš 20), o pekle (verše 29-30), ako aj o smrteľných (verš 22) a ľahkých hriechoch (verš 19) v kontexte „Kráľovstva nebeského“ ako nášho konečného cieľa (verše 3-12). Náš Pán ide ďalej a hovorí, že ak nebudete milovať svojich nepriateľov, „akú odmenu môžete čakať“ (verš 46)? A jasne hovorí, že táto „odmena“ nie je z tohto sveta. „Budete mať odmenu u svojho Otca, ktorý je na nebesiach“ (6, 1) alebo „v nebi si zhromažďujte poklady“ (6, 19).

Okrem toho aj sv. Ján vo svojom evanjeliu poukazuje na to, že celé Písmo je napísané, „aby ste verili, že Ježiš je Mesiáš, Boží Syn a aby ste vierou mali život v jeho mene“ (Jn 20, 31). Písmo sa vždy musí chápať v kontexte plnosti prežívania Božieho života v budúcom svete z našej strany. Náš súčasný život totiž sv. apoštol Jakub vo svojom Liste prirovnáva ku „kvetu trávy; vyjde slnko so svojou páľavou a vysuší trávu, jej kvet odpadne a krása jej zjavu zanikne“ (Jak 1, 11). Okrem dvoch spomínaných veršov, súvisiacich s „druhým svetom“, už reč na vrchu zdanlivo netreba hlbšie rozoberať.

Keď však k tomu pridáme skutočnosť, že grécke slovo pre väzenie, phulake, je to isté slovo, ktorým sv. Peter vo svojom Prvom liste (3, 19) opisuje „väzenie“, do ktorého Ježiš zostúpil po svojej smrti, aby vyslobodil v ňom zadržiavané duše starozákonných veriacich, dáva postoj katolíkov oveľa väčší zmysel. Phulake sa dokázateľne používa v Novom zákone a poukazuje na dočasné väzenie a nie výlučne v tomto živote.

Text, ktorý túto vec objasňuje najviac

Prvý list Korinťanom 3, 11-15 je zrejme najpriamočiarejší text z celého Svätého písma, ktorý súvisí s očistcom:

„Lebo nik nemôže položiť iný základ okrem toho, ktorý je už položený, a je ním Ježiš Kristus. Či niekto na tomto základe stavia zo zlata, striebra, drahých kameňov, dreva, sena či slamy, dielo každého vyjde najavo. Ten deň to ukáže, lebo sa zjaví v ohni a oheň preskúša dielo každého, aké je. Čie dielo, ktoré naň postavil, zostane, ten dostane odmenu. Čie dielo zhorí, ten utrpí škodu, on sa však zachráni, ale tak, ako cez oheň“ (1 Kor 3, 11-15).

Žiadna kresťanská sekta sa nepokúša poprieť tento text, hovoriaci o Božom súde, na ktorom sa skutky verných veriacich budú preverovať po smrti. Hovorí sa v ňom, že naše skutky prejdú, obrazne povedané, „ohňom“. V Písme sa „oheň“ používa ako metafora dvoma spôsobmi – ako očisťujúci prvok (Mal 3, 2-3; Mt 3, 11 a Mk 9, 49) a ako taký, čo spaľuje (Mt 3, 12; Sol 1, 7-8). Pre Boží súd je to teda vhodný symbol. Niektoré „skutky“ (naše diela) sa spália a niektoré očistia. Tieto skutky (diela) prežijú alebo zhoria podľa ich skutočnej „kvality“ (gr. hopoiov – podľa ich druhu).

V tomto prípade nemôže ísť o nebo, lebo sa jedná o nedokonalosti, ktoré sa musia „spáliť“ (opäť pozri Zjv 21, 27; Hab 1, 13). A nemôže ísť ani o peklo, lebo duše sú zachránené. Čo to teda je? Protestant to nazýva „súd“ a my, katolíci, súhlasíme. My, katolíci, však jednoducho tú časť súdu zachránených duší, kde dochádza k očisťovaniu nedokonalostí, špecifikujeme ako „očistec“.

Námietka!

Protestantský respondent okamžite poukáže na fakt, že nikde v texte nie je ani zmienky, aspoň nie výslovnej, o „očisťovaní od hriechu“. Je v ňom iba preverovanie skutkov. Dôraz sa v tomto prípade kladie na odmenu verných, ktorú dostanú za svoju službu, a nie na to, ako sa ich charakter očisťuje od hriechov alebo nedokonalostí. A verní veriaci tu pozorujú, ako ich skutky prechádzajú cez oheň, ale oni sami sa zachránia!

Po prvé - čo sú vlastne hriechy, ak nie zlé skutky (Mt 7, 21-23; Jn 8, 40; Gal 5, 19-21)? A ak tieto „skutky“ nepredstavujú hriechy a nedokonalosti, prečo by sa ich bolo treba zbaviť? Po druhé – je nemožné očistiť „skutok“ bez človeka, ktorý ho urobil. Pokiaľ ide o morálne rozhodnutia, sme v určitom zmysle tým, čo robíme. Neexistuje skrátka niečo také ako „skutok“, ktorý sa vznáša kdesi oddelene mimo človeka, a ktorý sa má sám očistiť. Pojem skutku, oddeleného od človeka, ktorý ho urobil, nedáva žiadny zmysel.

Najdôležitejšie je, že myšlienka „skutkov“, „spaľovaných“ oddelene od duše, ktorá sa ich dopustila, protirečí samotnému textu. Text hovorí, že skutky sa budú preverovať ohňom, ale „koho skutok zostane, ten dostane odmenu, ale koho skutok zhorí, ten utrpí škodu; zachráni sa, ale iba ako cez oheň“ (gr. dia puros). Pravda je takáto: skutky každého jednotlivca, ako aj samotný jednotlivec, budú prechádzať očistným „ohňom“, aby, ako píše sv. Pavol, mohol byť „dotyčný“ konečne zachránený a aby mohol vojsť do radosti svojho Pána. Priam neuveriteľne to pripomína očistec, však?!
odkaz

Namiesto tých útočných otázok, ktoré nie sú podmienené záujmom o tému, by bolo fajn napísať priamo - že neveríte v očistec. Myslím, že každému kto má aj priemerne IQ je jasné, že vás téme nazaujíma, ale skôr prejaviť nejakú skúšobnú otázku, aby ste zadávateľa témy na niečom chytili alebo aby ste si kopli do cirkvi. Dnes je taká móda. A na to netreba žiadne vedomosti ani inteligenciu, stačí len priemerná alebo vyššia dávka nenávisti voči cirkvi či nábožestvu. Prečo to robíte. Prezentujte svoju nevieru alebo svoje vlastné učenie - to je lepšie aj prijateľnejšie. Málokedy a málokto mne odpovedá na moje otázky a ak áno, tak z mnohých len na malý počet.

Takže v stredoveku ste vymysleli očistec? Pýtam sa lebo neviem a tak to vyplýva z názvu článku.

Z celého článku si si prečítal len názov?

Neodpovieš mi na jednoduchú otázku? Pýtam sa kedy ste vymysleli očistec?

Koho myslíš, že si vymysleli? A myslíš naozaj, že niekto (nejaký človek resp. ľudia) môže vymyslieť očistec?

To ako fakt budeš aj ďalej zahovárať? Jasná otázka je: Kedy RKC / tvoja cirkev prijala očistec do svojej vierouky? Bol to stredovek ako naznačuje názov NIE TVOJHO článku?

Dávam ti otázky, tak ako ty mne dávaš. Aby som ti vedela odpovedať. Neviem kedy ani dátum. Ale cirkev učí len to čo už vymyslel a ustanovil Boh. Takže skúsme spolu uvažovať môže to byť v stredoveku? Čo povieš? Neskúsil si rozmýšľať aj tak, že prečo je ten názov taký aký je, a že nie všetko treba brať doslovne? Skús mi odpovedať na moje otázky alebo budeš len klásť svoje?

Myslím, že ten kto prečítal článok, pochopil, že očistec utvoril Boh. Takže sa ťa pýtam, čítal si len názov článku?Inak by si nemohol dať takú otázku a takým štýlom. A prečo ťa skôr zaujíma dátum skôr ako obsah resp. existencia očistca?

Prečo si nenapísal rovno, že v očistec neveríš alebo neuznávaš, veď môžeš? A prečo si to nepodoprel nejakým citátom z Biblie alebo vlastnou úvahou? Prečo tie otázky a takým štýlom?

Večer alebo zajtra si prečítam odpovede na moje otázky. Je ich celkom dosť.

"v každom prípade verili, že hriechy mŕtvych môžu zmierniť a odčiniť živí; a to teraz aj dokážem"
Hej, dokázala si, že v toto verili, ale nie to, že sa to naozaj môže splniť ... Ale ja ti môžem dokázať, že v Biblii je písané aj o tých, čo v toto neverili, a čo z toho vyplýva? Že aj to je pravda...

Nadja čo mi chceš dokazať z Biblie? Citát je dôkaz? Odkiaľ berieš istotu, že použiješ správny citát? A si si istá, že správne ho chápeš, nemáš v tom pochybnosť?

Tak ale ak nepovažuješ citáty z Biblie za dôkaz, o čom je táto téma?

Ja nemám Bibliu za modlu ani citovanie a vlastné vždy iné výklady nepovažujem za svojho Bôžika. Modloslužba knihe a klaňanie sa vlastným výkladom citátov z Biblie - čo ja viem, to je také všelijaké.

Nadja a je pre teba Biblia záväzná, či veríš v nej čo je napísané, že ju chceš používať v diskusií? A prečo si myslíš, že tvoje vysvetlenia sú správne a jedine možné z daných viet resp. príspevku? Vieš o tom, že logika jedného človeka je taká iného zase iná a obaja si myslia, že majú logiku a pravdu?

Nemusím veriť tomu, čo hovorí citát, ale môžem dokázať logický rozpor v citátoch. Logika je len jedna, tú nemá každý inú. Buď niečo vyplýva logicky z tvrdenia, alebo nie, s tým nepohneš. Je ovšem zasa pravda, že nie vždy je logika najsprávnejším kritériom, ale to je iná vec...

Logický test: (a dá sa veriť z toho aspoň jednej vete? )

Všechny žáby jsou modré. Tento kůň je modrý. Proto tento kůň je žába.

Všichni žáci jsou ryby. Někteří žáci jsou mloci. Proto někteří mloci jsou ryby.

Některé mraky mají černé body. Černé body mají všechny domy. Proto některé mraky jsou domy.

Všechny myši jsou hranaté. Všechno hranaté je modré. Proto všechny myši jsou modré.

Všechny ovce jsou sloni. Někteří sloni jsou čápi. Proto všechny ovce jsou čápi.

Někteří lidé, kteří mají rádi Alici, nemají rádi Roberta. Proto lidé, kteří mají rádi Roberta, nemají rádi Alici.

Někteří psi rádi recitují básně. Všichni psi jsou laviny. Proto některé laviny rády recitují básně.

Nikdo s červeným nosem nemůže být premiérem. Všichni muži mají červené nosy. Proto žádný muž nemůže být premiérem.

Všichni jezevci jsou sběratelé umění. Někteří sběratelé umění žijí v norách. Proto někteří jezevci žijí v norách.

Nikdo s fialovými vlasy není mladý. Někteří lidé, kteří mají fialové vlasy, pijí mléko. Proto někteří lidé, kteří pijí mléko, nejsou mladí.

Všichni žáci jsou ryby. Někteří žáci jsou mloci. Proto někteří mloci jsou ryby.
Platí
Všechny myši jsou hranaté. Všechno hranaté je modré. Proto všechny myši jsou modré.
Platí
Někteří psi rádi recitují básně. Všichni psi jsou laviny. Proto některé laviny rády recitují básně.
Platí
Nikdo s červeným nosem nemůže být premiérem. Všichni muži mají červené nosy. Proto žádný muž nemůže být premiérem.
Platí
Všichni jezevci jsou sběratelé umění. Někteří sběratelé umění žijí v norách. Proto někteří jezevci žijí v norách.
Platí
Nikdo s fialovými vlasy není mladý. Někteří lidé, kteří mají fialové vlasy, pijí mléko. Proto někteří lidé, kteří pijí mléko, nejsou mladí.
Platí
Máš tam ešte niečo Nadja?

👍: milky945

Halóó, ja chcem ešte test.

Si veľmi hlúpy.

"Som nepravdivá veta."

....má táto veta pravdu, alebo nie?

Testov na Nete nájdeš veľa, ale zober Bibliu a hľadaj

No dobre lea, tak priznám farbu, ja na očistec neverím. Pýtal som sa na dátum z jediného dôvodu: ak cirkev prijala očistec napr. v roku 400, 600 alebo 1000 a pred tým ho nemala, tak pred tým alebo potom mala / má nesprávne učenie. Mne sa tak tvoja cirkev javí ako nekonzistentná v čase, skoro každé jedno storočie prijala nové učenie / dogmu.

Článok som čítal, nie však celý, pozrel som si len niektoré argumenty, ktoré ešte uvediem tu neskôr.

No vidíš ja píšem otvorene, že verím v očistec a verím učeniu RKC. Ty sem píšem otvorene v čo veríš alebo neveríš a skôr sú to útočné otázky a kritické voči cirkvi? Prečo to robíš? Núti ťa niekto? Buď spokojný so svojím samovýkladom, či sa to nedá? Nechápem?

Milky a ty mi vieš napísať dátum alebo približne desaťročie, kedy si došiel, že máš voči rkc averziu? Neveriť je ľahké na to netreba ani dôkaz ani citát, ale potom načo chceš diskutovať s tým, kto verí v očistec?

Milky, ty si má dosť naháňal, že ti neodpovedám, aj keď dobre vieme aké boli otázky, o čom a s akým úmyslom. Teraz očakávam ja odpovede aspoň na tieto otázky čo som ti položila v tej téme.

Lea, autor článku komentoval Prvý list Korinťanom 3, 11-15 veľmi "zaujímavo". Prispôsobil obsah svojej viere, keď pridal text, ktorý tam nie je a ignoroval text, ktorý tam je.

Čo pridal? Citujem jeho komentár: "Žiadna kresťanská sekta sa nepokúša poprieť tento text, hovoriaci o Božom súde, na ktorom sa skutky verných veriacich budú preverovať po smrti.". Pridal po smrti. Pritom 1.Korint 3,11-15 nehovorí nič o smrti, nehovorí vôbec, že sa to bude odohrávať po smrti, to si chlapec pridal.

Čo ignoroval? Ignoroval tieto tri časti:
1. dielo každého vyjde najavo
2. nik nemôže položiť iný základ okrem toho, ktorý je už položený
3. Čie dielo, ktoré naň postavil, zostane, ten dostane odmenu
.... ktoré jasne poukazujú nato, že tým ohňom budú preskúšaní všetci, nie len podmnožina / časť ľudí v očistci.
Alebo myslíš, že má zmysel, aby išli do očistca ľudia, ktorých celé dielo zostane (bod 3)?

Rozoberali sa konkrétne citáty a vysvetlili, ty si si však našiel ďalšie a vytváraš si vlastné učenie. Preto samovýklad je nikdy nekončiaci príbeh a vždy s iným výsledkom aj u toho istého samovykladača. A ešte si mi neodpovedal na x mojich otázok v téme.

Aké otázky som nedopovedal? Tie v 7?