hoď ma hore
Milí diskutujúci. Pri diskutovaní prosím: 1. nepridávaj témy pozostávajúce len z odkazov alebo jednoslovné témy / 2. nepridávaj uražlivé alebo vulgárne komentáre. Ak tieto pravidlá nedodržíš, tvoja téma pravdepodobne skončí v koši. Príjemné diskutovanie :)
none
ak chceš diskutovať, musíš sa registrovať. registrácia

tu sa nachádzaš : 

hlavná stránka  /  náboženstvo  /  téma

Prečo musíme vyznávať svoje hriechy, ak sú už odpustené?

príspevkov
12
zobrazení
0
tému vytvoril(a) 10.9.2016 22:38
posledná zmena 11.9.2016 20:16
1
10.09.2016, 22:38
Apoštol Pavel napísal: „a zvelebovať slávu Jeho milosti, ktorou nás omilostil v Milovanom. V Ňom máme vykúpenie skrze Jeho krv, odpustenie hriechov podľa bohatstva Jeho milosti, v ktorej nás bohato zahrnul všetkou múdrosťou a rozumnosťou.“ (Efezanom 1:6-8). Toto odpustenie sa týka spasenia, v ktorom Boh vzdialil naše hriechy od nás „ako je východ ďaleko od západu“ (Žalm 103:12). Toto odpustenie týkajúce sa súdu nám Boh dáva na základe prijatia Ježiša Krista ako Spasiteľa. Naše minulé, prítomné a budúce hriechy sú odpustené, čo znamená, že nebudeme súdení za svoje hriechy. Zároveň však trpíme dôsledky svojich hriechov, kým sme na zemi, a toto nás privádza k našej otázke.

Rozdiel medzi Efežanom 1:6-8 a 1. Jánovou 1:9 je v tom, že Ján hovorí o „vzťahovom“ alebo „rodinnom“ odpustení – odpustenie medzi otcom a synom. Napríklad, ak syn zhreší proti otcovi, naruší tým vzťah so svojim otcom. On aj naďalej zostáva synom svojho otca, ale utrpí ich vzťah. Ich vzťah je narušený, kým syn neprizná otcovi, že chybil. Rovnako tak funguje aj vzťah s Bohom; naše obecenstvo s Ním je narušené, kým nevyznáme svoj hriech. Keď vyznáme svoj hriech Bohu, vzťah je napravený. Toto je vzťahové odpustenie.

Pozičné alebo „súdne" odpustenie dostáva každý veriaci v Kristovi. V našej pozícii člena tela Kristovho, je nám odpustený každý hriech – vykonaný, ako aj ten, ktorý ešte len bude vykonaný. Cena, ktorú zaplatil Kristus je dostatočná, aby odvrátila Boží hnev a nie je potrebná ďalšia obeť. Keď Ježiš povedal: „dokonané je“, On to skutočne aj myslel. Naše pozičné odpustenie bolo tam dokončené.

Vyznanie hriechov nás ochráni od karhania Kristovho. Ak nevyznáme svoj hriech, Boh nás bude trestať, až kým ho nevyznáme. Ako sme už povedali, naše hriechy boli odpustené, keď sme sa znovuzrodili (pozičné odpustenie), ale potrebujeme sa každodenne naprávať (vzťahové odpustenie). Nemôžeme mať zdravý vzťah s Bohom, ak nevyznávame svoje hriechy. Na základe toho, musíme vyznávať svoje hriechy akonáhle si ich uvedomíme, aby sme si zachovali blízky vzťah s Bohom.
none
2
11.09.2016, 00:34
Ján krstitel pokrstil iba tých, čo mu vyznali svoje hriechy a on im povedal, čo majú robiť. Toto je evanjelium, kto uveril niečo iné, uveril niečo ,čo nie je v evanjeliu.
kto uveril evanjeliu spolieha sa na spásu podľa evanjelia, kto,uveril na niečo iné, spolieha sa na spásu u niekoho,miného, ale spasiť môže len Ježiš, ak vyznávame jeho otca v duchu a v pravde.
ježiš vyslal apoštolov a povedal im, komu odpustíte, tomu bude odpustené a komu zadržíte, tomu bude zadržané.,,
none
5

2. elemír 11.09.2016, 00:34

Ján krstitel pokrstil iba tých, čo mu vyznali svoje hriechy a on im povedal, čo majú robiť. Toto je evanjelium, kto uveril niečo iné, uveril niečo ,čo nie je v evanjeliu.
kto uveril evanjeliu spolieha sa na spásu podľa evanjelia, kto,uveril na niečo iné, spolieha sa na spásu u niekoho,miného, ale spasiť môže len Ježiš, ak vyznávame jeho otca v duchu a v pravde.
ježiš vyslal apoštolov a povedal im, komu odpustíte, tomu bude odpustené a komu zadržíte, tomu bude zadržané.,,

11.09.2016, 01:21
Mt 3,11 Ja vás krstím vodou na pokánie; ale ten ktorý prichádza po mne, je mocnejší ako ja, ktorého obuv nosiť nie som hoden - ten vás bude krstiť Svätým Duchom a ohňom,

Krstné obnovenie je presvedčenie, že človek musí byť pokrstený, aby bol spasený. Je to naše presvedčenie, že krst je dôležitým krokom poslušnosti pre kresťana, ale odmietame tvrdiť, že krst je nevyhnutný pre spásu. Pevne veríme, že každý kresťan by mal byť pokrstený ponorením. Krst ilustruje stotožnenie sa veriaceho s Kristovou smrťou, pohrebom a vzkriesením. Rimanom 6:3-4 vyhlasuje: „Alebo či neviete, že všetci, ktorí sme pokrstení v Krista Ježiša, pokrstení sme v Jeho smrť? Pohrobení sme vtedy s Ním skrze krst v smrť, aby sme, ako Kristus vstal z mŕtvych slávou Otcovou, tak aj my chodili v novote života.“ Skutok ponorenia sa do vody ilustruje umieranie a pochovanie s Kristom. Skutok vychádzania z vody predstavuje Kristovo vzkriesenie.

Vyžadovať niečo navyše okrem viery v Ježiša Krista ku spáse je – spasenie založené na skutkoch. Ak sa pridáva hocičo k evanjeliu, znamená to, že Ježišova smrť na kríži nebola dostatočná pre našu spásu. Tvrdenie, že musíme byť pokrstení, aby sme boli spasení znamená, že musíme pridať vlastné dobré skutky a poslušnosť k smrti Kristovej, aby Jeho smrť bola postačujúca pre spásu. Jedine Ježišova smrť zaplatila za naše hriechy (Rímskym 5:8; 2. Korintským 5:21). Ježišova platba za naše hriechy je vyčlenená na náš „účet“ iba skrze vieru (Ján 3:16; Sk 16:31; Efezským 2:8-9). Preto je krst dôležitým krokom poslušnosti po prijatí spasenia, ale nemôže byť požiadavkou na spasenie.

Áno, existujú niektoré verše, ktoré vyznačujú krst ako nevyhnutnú požiadavku na spasenie. Avšak, keďže nám Biblia tak jasne hovorí, že spása je prijatá len vierou (Ján 3:16; Efezským 2:8-9; Títus 3:5), musí existovať iný výklad týchto veršov. Písmo nie je v rozpore s Písmom. V biblických časoch človek, ktorý konvertoval z jedného náboženstva na iné bol často pokrstený, aby bol stotožnený s konvertovaním. Krst bol aktom verejne preukázaného rozhodnutia. Tí, ktorí odmietli byť pokrstení hovorili/vyjadrili, že neveria opravdivo. Takže, v myslení apoštolov a prvých učeníkov, nepokrstenie sa veriacich bolo neslýchané/nepredstaviteľné. Ak osoba tvrdila, že verí v Krista a napriek tomu sa hanbila hlásať/demonštrovať svoju vieru na verejnosti, preukazovala tým, že nemá pravú vieru.

Ak je krst nevyhnutný pre záchranu, prečo by Pavel povedal: „Ďakujem Bohu, že som nikoho z vás nekrstil okrem Krispa a Gája“ (1. Korintským 1:14)? Prečo by povedal: „Lebo ma Kristus neposlal krstiť, ale kázať evanjelium, a to nie v múdrosti slova, aby nebol vyprázdnený kríž Kristov.“ (1 Korintským 1:17)? Je pravda, že v tomto oddiely Pavol argumentuje proti rozdeleniu, ktoré trápilo korintskú cirkev. Avšak, ako by Pavel mohol povedať: „Ďakujem Bohu, že som nikoho z vás nekrstil...“ alebo „Kristus ma neposlal krstiť...“ ak bol krst nevyhnutný pre spásu? Ak by krst bol nevyhnutný pre záchranu, Pavel by doslovne hovoril: „Ďakujem, že ste neboli spasený...“ a „Kristus ma neposlal zachrániť...“. To by bolo neuveriteľne smiešne vyhlásenie, keby to Pavel povedal. Ďalej, keď Pavel podáva podrobný prehľad o tom, čo on považuje za evanjelium (1. Korintským 15:1-8), prečo zanedbal spomenúť krst? Ak je krst požiadavkou na spasenie, ako by v predstavení/v uvedení evanjelia mohla chýbať zmienka o krste?

Krstné obnovenie nie je biblický pojem. Krst nezachraňuje od hriechu, ale od zlého svedomia. V 1. Petra 3:21, Peter jasne učí, že krst nebol slávnostný akt fyzického očistenia, ale záväzok dobrého svedomia voči Bohu. Krst je symbolom toho, čo sa už stalo v srdci a v živote toho, kto uveril v Krista ako Spasiteľa (Rimanom 6:3-5; Galatským 3:27; Kološanom 2:12). Krst je dôležitým krokom poslušnosti, ktorý by každý kresťan mal urobiť. Krst nemôže byť požiadavkou na spasenie. Ak to niekto tak predstavuje, robí útok/útočí na dostatočnosť smrti a vzkriesenia Ježiša Krista.

Kresťanský krst je podľa Biblie verejným svedectvom o tom, čo sa stalo vo vnútri veriaceho. Kresťanský krst ilustruje stotožnenie veriaceho s Kristom v smrti, pochovaní a vzkriesení. Biblia hovorí: “Či neviete, že ktoríkoľvek boli sme pokrstení v Ježiša Krista, v Jeho smrť sme boli pokrstení? Spolu s Ním sme teda skrze krst pohrobení v smrť, aby tak, ako Kristus vzkriesený bol slávnou mocou Otcovou, aj my sme chodili v novote života” (Rímskym 6:3-4). V kresťanskom krste akt ponorenia zobrazuje skutočnosť, že sme pochovaní spolu s Kristom. Vynorenie sa z vody je obrazom Kristovho vzkriesenia.

Pre kresťanský krst sú dva predpoklady, ktoré treba splniť predtým, ako sa dáme pokrstiť: (1) osoba, ktorá sa krstí má veriť v Ježiša Krista ako svojho Spasiteľa, a (2) musí rozumieť tomu, čo predstavuje krst. Ak človek pozná Pána Ježiša ako svojho Spasiteľa a chápe, že kresťanský krst je krokom poslušnosti a verejného vyznania viery v Krista, a želá si byť pokrstený – potom niet dôvodu brániť mu v tom. Podľa Biblie je kresťanský krst jednoducho krokom poslušnosti, verejným prehlásením o svojej viere v Krista a v spasenie. Kresťanský krst je dôležitý, lebo je to krok poslušnosti – verejné vyznanie viery v Krista a záväzku voči Nemu, stotožnenie sa s Kristovou smrťou, pochovaním a vzkriesením.

Otázka: Čo je správny spôsob krstu?

Odpoveď: Najjednoduchšiu odpoveď na túto otázku nájdeme vo význame slova „krstiť“. Pochádza z gréckeho slova a znamená „ ponoriť do vody“. Preto krst pokropením alebo vyliatím vody je oxymoron, niečo čo je v zdanlivom rozpore. Krst pokropením by znamenal „ponoriť niekoho vo vode a pokropiť ho vodou“. Krst podľa svojej vlastnej definície musí byť aktom ponorenia do vody.

Krst ilustruje identifikáciu veriaceho so smrťou, pohrebom a vzkriesením Krista. „Alebo neviete, že všetci, čo sme boli pokrstení v Krista Ježiša, boli sme pokrstení v jeho smrť? Krstom sme teda spolu s ním boli pochovaní v smrti, aby sme tak, ako bol slávou Otca vzkriesený z mŕtvych Kristus, aj my vstúpili na cestu nového života“ (Rímskym 6:3-4). Akt ponorenia do vody zobrazuje smrť a pochovanie s Kristom. Akt vynorenia z vody ilustruje Kristovo vzkriesenie. Ako výsledok krst ponorením je jediný spôsob krstu, ktorý ilustruje naše pochovanie s Kristom a vzkriesenie s Ním. Krst pokropením a/alebo vyliatím vody vznikol ako výsledok nebiblického krstu detí.

Krst ponorením, i keď je najviac biblickým spôsobom identifikácie s Kristom, nie je (ako niektorí veria) predpoklad spasenia. Skôr je to akt poslušnosti, verejné vyznanie viery v Krista a identifikácia s Ním. Krst je obrazom opustenia nášho starého života a vzniku nového stvorenia (2. Korinťanom 5:17). Krst ponorením je jediný spôsob, ktorý úplne ilustruje túto radikálnu zmenu.

Čo je to krst Duchom Svätým?

Odpoveď: Krst Duchom Svätým sa môže definovať ako čin, ktorým Duch Svätý postavuje veriacich do spoločenstva s Kristom, a do spoločenstva s inými veriacimi v tele Kristovom v čase spasenia. 1 Korinťanom 12:12-13 a Rimanom 6:1-4 sú centrálne oddiely, v ktorých môžeme nájsť toto učenie. 1 Korinťanom 12:13 hovorí: „Veď my všetci, či Židia alebo Gréci, či otroci alebo slobodní, boli sme v jednom Duchu pokrstení v jedno telo. A všetci sme boli napojení jedným Duchom.“ Rimanom 6:1-4 hovorí: „Čo teda povieme? Budeme zotrvávať v hriechu, aby sa rozhojnila milosť? Vonkoncom nie! Veď sme zomreli hriechu! Ako by sme v ňom ešte mohli žiť? Alebo neviete, že všetci, čo sme boli pokrstení v Kristovi Ježišovi, v jeho smrť sme boli pokrstení? Krstom sme teda s ním boli pochovaní v smrť, aby sme tak, ako bol Kristus vzkriesený z mŕtvych Otcovou slávou, aj my žili novým životom.“ Aj keď sa v Rimanom 6 nespomína konkrétne Duch Boží, predsa opisuje veriacich a ich mesto pred Bohom a 1 Korinťanom nám opisuje ako sa to deje.

Pozrime sa na tri skutočnosti, ktoré nám pomôžu, aby sme utvrdili naše porozumenie o krste Duchom Svätým. Po prvé, 1 Korinťanom 12:13 nám jasne hovorí, že všetci boli pokrstení, tak ako aj napojení (prebývanie Ducha). Po druhé, nikde v Písme sa veriaci neusmerňujú, aby sa dali pokrstiť v Duchu Svätom. Toto nám poukazuje na to, že všetci veriaci už zakúsili túto službu. A napokon, Efezským 4:5 vyzerá, že sa vzťahuje na krst Duchom. Ak je toto ten prípad, krst Duchom je realita každého veriaceho tak ako aj „jedna viera“ a „jeden Otec“.

Na záver, pri krste Duchom Svätým sa dejú dve veci, (1) zjednotenie s Telom Kristovým a (2) činí právoplatným naše ukrižovanie s Kristom. Byť v Jeho tele znamená, že sme vzkriesení s ním v nový život (Rimanom 6:4). V tom prípade sa máme starať a udržiavať to telo vo funkcii, tak ako je to zapísané v kontexte 1 Korinťanom 12:13. Prežitie jedného krstu Duchom Svätým je základ jednoty cirkvi, ako vidíme v kontexte Efezským 4:5. Byť zjednotený s Kristom v Jeho smrti, pohrebe a vzkriesení cez krst Duchom kladie základ pre pochopenie nášho oddelenia od sily prebývajúceho hriechu vo vzťahu na naše kráčanie v novom živote (Rimanom 6:1-10; Kolosenským 2:12).
none
6

2. elemír 11.09.2016, 00:34

Ján krstitel pokrstil iba tých, čo mu vyznali svoje hriechy a on im povedal, čo majú robiť. Toto je evanjelium, kto uveril niečo iné, uveril niečo ,čo nie je v evanjeliu.
kto uveril evanjeliu spolieha sa na spásu podľa evanjelia, kto,uveril na niečo iné, spolieha sa na spásu u niekoho,miného, ale spasiť môže len Ježiš, ak vyznávame jeho otca v duchu a v pravde.
ježiš vyslal apoštolov a povedal im, komu odpustíte, tomu bude odpustené a komu zadržíte, tomu bude zadržané.,,

11.09.2016, 01:26
Predstava vyznávania hriechov kňazovi sa nikde v Písme neučí. Poprvé, Nový zákon vôbec neučí, že by v rámci Novej zmluvy mali existovať kňazi. Namiesto toho, Nový zákon učí, že všetci veriaci sú kňazmi. 1 Petra 2:5-9 popisuje veriacich ako „sväté kňazstvo” a „kráľovské kňazstvo”. Obe miesta v Zjavení 1:6 a 5:10 popisujú veriacich ako „kráľov a kňazov”. V Starej zmluve sa verní smeli približovať k Bohu prostredníctvom kňazov. Kňazi boli prostredníkmi medzi ľuďmi a Bohom. Kňazi obetovali obete Bohu za ľudí. To už nie je viac potrebné. Kvôli Ježišovej obeti smieme teraz pristupovať k Božiemu trónu so smelou dôverou (Židom 4:16). Chrámová opona roztrhnutá na dve časti pri Ježišovej smrti symbolizovala deliacu stenu medzi Bohom a ľudstvom smerujúcim do záhuby. K Bohu môžeme pristupovať priamo, sami za seba, bez pomoci ľudského prostredníka. Prečo? Pretože Ježiš Kristus je našim veľkým veľkňazom (Židom 4:14-15; 10:21) a jediným prostredníkom medzi nami a Bohom (1 Timoteovi 2:5). Nový zákon učí, že majú byť starší (1 Timoteovi 3), diakoni (1 Timoteovi 3), biskupi (Títovi 1:6-9) a pastieri (Efežanom 4:11) – ale nie kňazi.

Keď príde na vyznávanie hriechov, veriaci sú v 1 Jána 1:9 vedení k tomu, aby vyznávali svoje hriechy Bohu. Boh je verný a spravodlivý, aby nám odpustil naše hriechy, keď Mu ich vyznávame. Jakob 5:16 hovorí o vyznávaní hriechov „jeden druhému”, ale to nie je to isté ako vyznávanie hriechov kňazovi tak, ako to učí rímskokatolícka cirkev. V kontexte Jakoba 5:16 sa kňazi / cirkevní predstavitelia nikde nespomínajú. Navyše, Jakob 5:16 nespája odpustenie hriechov s vyznávaním hriechov „jeden druhému”.

Rímskokatolícka cirkev zakladá svoju prax vyznávania hriechov kňazovi predovšetkým na katolíckej tradícii. Katolíci síce poukazujú na Jána 20:23, „Keby ste odpustili hriechy niektorých ľudí, sú im odpustené, a keby ste zadržali hriechy niektorých ľudí, sú im zadržané”. Na základe tohto verša katolíci tvrdia, že Boh udelil apoštolom právomoc odpúšťať hriechy, pričom táto právomoc sa prenáša na následníkov apoštolov, napríklad biskupov a kňazov rímskokatolíckej cirkvi. S touto interpretáciou sa však spája niekoľko problémov. (1) Ján 20:23 nikde nespomína vyznávanie hriechov. (2) Ján 20:23 nikde nesľubuje a ani len nenaznačuje, že by sa právomoc na odpúšťanie hriechov prenášala na následníkov apoštolov. Ježišovo zasľúbenie bolo výslovne nariadené apoštolom. (3) Nový zákon nikde netvrdí, že by apoštoli mali mať dokonca následníkov svojej apoštolskej právomoci. Podobne katolíci poukazujú na Matúša 16:19 a 18:18 (rozviazanie a zviazanie) ako dôkaz právomoci katolíckej cirkvi odpúšťať hriechy. Tie isté tri vyššie uvedené body platia rovnako aj pre tieto biblické verše.

Znova, predstava vyznávania hriechov kňazovi sa nikde v Písme neučí. Naše hriechy máme vyznávať Bohu (1 Jána 1:9). Ako novozákonní veriaci, nepotrebujeme prostredníkov medzi nami a Bohom. K Bohu môžeme prichádzať priamo kvôli Ježišovej obeti za nás. 1 Timoteovi 2:5, „Lebo je jeden Boh, jeden aj prostredník Boha a ľudí, človek Kristus Ježiš.”
none
7

2. elemír 11.09.2016, 00:34

Ján krstitel pokrstil iba tých, čo mu vyznali svoje hriechy a on im povedal, čo majú robiť. Toto je evanjelium, kto uveril niečo iné, uveril niečo ,čo nie je v evanjeliu.
kto uveril evanjeliu spolieha sa na spásu podľa evanjelia, kto,uveril na niečo iné, spolieha sa na spásu u niekoho,miného, ale spasiť môže len Ježiš, ak vyznávame jeho otca v duchu a v pravde.
ježiš vyslal apoštolov a povedal im, komu odpustíte, tomu bude odpustené a komu zadržíte, tomu bude zadržané.,,

11.09.2016, 01:30
6 Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán.
Vyznávali svoje hriechy Bohu a nie Jánovi Krstiteľovi
Tu sa nepíše že vyznavali hriechy Krstitelovi
none
8

7. 11.09.2016, 01:30

6 Vyznávali svoje hriechy a dávali sa mu krstiť v rieke Jordán.
Vyznávali svoje hriechy Bohu a nie Jánovi Krstiteľovi
Tu sa nepíše že vyznavali hriechy Krstitelovi

11.09.2016, 01:31
. Nemôžeme mať zdravý vzťah s Bohom, ak nevyznávame svoje hriechy. Na základe toho, musíme vyznávať svoje hriechy akonáhle si ich uvedomíme, aby sme si zachovali blízky vzťah s Bohom.
none
3
11.09.2016, 00:53
"Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás." Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: "Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané." (Evanjelium podľa Jána)

Vyznávajte si teda navzájom hriechy a modlite sa jeden za druhého, aby ste ozdraveli. Lebo veľa zmôže naliehavá modlitba spravodlivého. (Jakubov list)
none
4

3. Klein 11.09.2016, 00:53

"Pokoj vám! Ako mňa poslal Otec, aj ja posielam vás." Keď to povedal, dýchol na nich a hovoril im: "Prijmite Ducha Svätého. Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané." (Evanjelium podľa Jána)

Vyznávajte si teda navzájom hriechy a modlite sa jeden za druhého, aby ste ozdraveli. Lebo veľa zmôže naliehavá modlitba spravodlivého. (Jakubov list)

11.09.2016, 01:16
(Jn 20:23 [SSV])

Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“

Katolícka náuka definuje podľa tohto verša, že odpúšťať hriechy môžu len biskupi, kňazi, lebo sú nástupcovia apoštolov.

Za prvé – Biblia o žiadnych nástupcoch apoštolov sa nezmieňuje.

Za druhé – tieto slová hovoril Ježiš učeníkom. To znamená že to hovoril viac ako len apoštolom

Za tretie – učeník v Biblii je definovaný ako ten, kto sa odovzdá Bohu a plní jeho vôľu. Toto môže spĺňať každý veriaci, u ktorého je na prvom mieste Boh.

Za štvrté – ten, kto už uveril v Ježiša Krista, ten už má odpustené všetky hriechy minulé, súčasné a budúce. Nepotrebuje teda žiadneho spovedníka, aby mu vyznal hriechy, aby ich mal odpustené. Veriaci človek vyznáva svoje hriechy Bohu. Ich vyznaním sa očisťuje. Odpustené ich mal už v momente uverenia.
none
9

4. 11.09.2016, 01:16

(Jn 20:23 [SSV])

Komu odpustíte hriechy, budú mu odpustené, komu ich zadržíte, budú zadržané.“

Katolícka náuka definuje podľa tohto verša, že odpúšťať hriechy môžu len biskupi, kňazi, lebo sú nástupcovia apoštolov.

Za prvé – Biblia o žiadnych nástupcoch apoštolov sa nezmieňuje.

Za druhé – tieto slová hovoril Ježiš učeníkom. To znamená že to hovoril viac ako len apoštolom

Za tretie – učeník v Biblii je definovaný ako ten, kto sa odovzdá Bohu a plní jeh...

11.09.2016, 02:31
Kristus krstit, vyhanat zlych duchov, hlasat evanjelium a odpustat hriechy prikazal len svojim 11 apostolom a ti si zvolili svojich nastupcov ktorych pismo definuje ako biskupi alebo starší cirkvi...

Dokonca Peter vyzval apostolov aby si zvolili aj nastupcu za Judáša... V jakubovom liste sa pise ze ak je niekto chory mas si zavolat starsich cirkvi.... Ak sa v pisme docitas ze kto by ani cirkev nechcel posluchnut nech ti je ako pohan a mytnik tak pod cirkvou apostol myslel jej predstavitelov (nastupcov apostolov), nie samozvanych bludarov ale tych ktorych si oni sami zvolili..

Keby v cirkvi existovala demokracia kazdy by si pismo vylozil po svojom a vlastne ani by neexistovalo lebo prave vodcovia cirkvi rozhodli ktore spisy z mnozstva listov su kanonicke a ktore nie....
none
10
11.09.2016, 06:49
Teoma, máš niektoré veci priamo výborné, ale bol si vôbec niekedy na spovedi ? Bohu nieje ootrebné vyznávať svoje hriechy, lebo boh tonepotrebuje a ani nebude potrebovať pri poslednom súde, pretožýe je Boph a len otvoríme ústa k modlitbo on už vie, čo potrebujeme. a teda pri vyznávaní hriechov nejde ani o boha a ani o spovedníka, ale ide o hriešnika samého.
Teoma, si vynikajúci teoretik, máš to všetko prefektne naštudované, ale nehovoríš nič zo svojích vlastných skúsenosti..
Dopredu viem, že ak by som sa ťa opýtal, prečo si veriaci, určite ma zasypeš teoriou ako žitom s kombajna.Ale bude tam chýbať tvoja osobnosť.
Napríklad: Ja som veriací preto, že ten deň, keď sa modlím, je iný, neporovnateľne lepší,ako keď nestíham, alebo som to z iných dôvodov proste neurobil. A toto ja vlastne považujem za kontakt zo svetom duchovna, ktorému dávam svoje modlitby a prosby a prichádza mi odpoveď podľa toho, ako a či vôbec som sa modlil. teda je tu určitý komunikačný kanál.
Preto ja nepotrebujem ku viere tolko teorie , lebo to mám nahradené praxou. Teda je to určitý fenomén duchovna na komunikáciu, ktorý tiež funguje iba za určitých podmienok. Dalo by sa povedať, ž modlitbou sa vždy niečím naplním, teda niečím zo sféry duchovna, čo n iektorí neveriací teoretici nazývajú duševnou energiou a oni je čerpajú zo stromov, rôznych predmetov a dokonca najčastejšie ju dokážu kradnúť iným ľuďom.
A človek, ktorý toto duchovno nepozná, je automaticky neveriací, lebo nemá o čo,oprieť svoju vieru a teoria písiem a evanjelia mu na to nestačí a ani nemôže ,pokiaľ nebude mať prvý zreteľný kontakt s duchovnom.A ztak sa vlastne veriaci človek stáva citlivým na určité duchovné procesy.
Ďaľší takýto duchovný prúd energie je ježišova čistá voda, o ktorej hovorí pri samárijskej studni a opisuje nám tam, ako to funguje. ježiš práve touto svojou živou vodou naplnil samaritánku a poslal ju do mesta ku svojím, ktorých presvedčila, aby šli k Ježišovi.
Sk sa napiješ mojej vody, nikdy nebudeš smädná a týmto ježiš potvrduzuje, že to nemôže byť pocit o satana, mnaopak, pri satanových klamstvách sa riadim práve týmto pocitom čerpania živej ježišovej vody a v tom mám určitý pocit bezpečia v Ježišovi pred satanom.
A táto živá vody sa čerpá na každej omši pri pozdvihovaní, pri poklone ksviatosti oltárnej a všetci tí, ktorí nepoznajú tento pocit, nemôžu ho samozrejme uveriť a ak by ich to náhodou aj lízlo, tak to radšej pripíšu satanovi.
Teda modlitby,omša a spoveď.
A teda spoveď, je vyznanie hriechov také, že to musí počuť iný človek. Ak by som vyznal svoje hriechy bohu, alebo sám sebe, nemal by som pocit hanby, za tieto hriechy a práve z pocitu hanby pramení pocit viny, zodpovednosti voči sebe a bohu.
Je to ako keď sa ráno chystám dve hodiny do sprchy a nakoniec ak odtiaľ vyjdem, cítim sa čistý a spokojný. A pri spovedi je to niekolko násobne väčšie, a navyše mám pocit, že tie hriechy nevláčim so sebou celý život a dokonca až do súdneho dňa, keď sa s nimi nehanbím postaviť pred ježiša.
teda spoveď je najväčší rozdiel starého a nového zákona,pretože nám dáva možnosť zbaviť sa hriechu.
A teda mechanizmus odpustenia hriechov , ktorý bol uvedený do prevádzky pri jordáne a potom upresnený ježišom a potvrdením jeho smrťou, je založený na tom, že boh pozná všetky naše hriechy, ale čaká, či máme nad nimi úprimnú ľutosť a pokánie a preto ježiš nezomrel za všetky hriechy sveta, aby boli automaticky odpustené, Ježiš zomrel preto, aby každý hrioech sveta mal možnosť byť odpustený a to tak, že ho hriešnik v pokore a v ľútosti vysloví hriech inému človeku a teda kňazovi, a teda ako to funguje ďalej to neviem, ale bolo to, určite ustanovené o pri jordáne. Lebo ján krstiteľ nemal iba možnopsť hriechy odpúšťať, teda spovedník neodpúšťa hriechy, je možno iba prostredník ku Jeišovi, či jeho otcovi, to presne neviem, ako to potom ďalej fuguje, ale sám na sebe cítim, že to funguje.
ento fenomén poznania ježišovej živej vody, ktorí si niektorí zamieňajú s Duchom svätým, nie je samozrejmosťou ukaždého veriaceho a teda ani plošne u všetkých členov RKC, naoríklad zjavenia v Dechticiach, existuje komisia už skoro 20 rokov, ktorá mala vyvrátiť, alebo, potvdiť zjavenia, ktoré sa tam dejú. Do dnes na níč neprišli, lebo nepoznajú tento duchovný fenomén o ktorom tu hovorím. Lebo ak to v sebe mám a prídem tam, tak viem, že zem na ktorej stojím, je svätáa nepotrebujem byť na to v nejakej komisii 20 rokov, ktorá aj tak nikdfy nič nevyriešila a nevyrieši.
Ale každä prvú nedeľu v mesiacio 1 hod. poobede tam chodí množstvo ľudí dokoncva z moracvy, rakúska maďarska, ktorý tento duchovný fenomen v sebe majú napriek tomu, že toto práve chýba niektorým biskupom a preto sa tomuto miestu aj tak chovajú. A práve títo ľudia nie sú idioti, čo zožrali kravinu aj s navijákom, ale sú to tí, čo pravidelne čerpajú živú Ježišovú vodu a len cez túto vodu poznali pravdu a to je práve tá pravda, o ktorej hovorí ježiš pri samárijskej studni.
Teda ja osobne to vnímam, že písma a evenjelium sú teoria, ktoré ma priviedli k pravde a prax mi neustále určuje, kde je sever,.
Nehovorím týmto, že teoria je nanič, to nie, ale tá nás ma priviesť j Ježišovej pravde, aby sme sa stali samostatnou osobnosťou, ktorá sa vlastným rozhodnutím rozhodne uveriť Ježišovi a ostatným nebeským mocnostiam, na základ vlastn ého rozhodnutia.
none
11

10. elemír 11.09.2016, 06:49

Teoma, máš niektoré veci priamo výborné, ale bol si vôbec niekedy na spovedi ? Bohu nieje ootrebné vyznávať svoje hriechy, lebo boh tonepotrebuje a ani nebude potrebovať pri poslednom súde, pretožýe je Boph a len otvoríme ústa k modlitbo on už vie, čo potrebujeme. a teda pri vyznávaní hriechov nejde ani o boha a ani o spovedníka, ale ide o hriešnika samého.
Teoma, si vynikajúci teoretik, máš to všetko prefektne naštudované, ale nehovoríš nič zo svojích vlastných skúsenosti..
Dopredu viem...

11.09.2016, 09:11
elemír, neboj sa mám osobnosť. len keď človek chce niečo obhájiť, tak musí mať vedomosti. Lebo keď človek nemá vedomosti, tak tí, čo nemajú pravdu ťa môžu svojimi slabými argumentami zvalcovať. No keď máš vedomosti a pravdu, tak nemôžu nič, len stále pridávať veci, čo ani nie sú v písme.
👍: elemír
none
12
11.09.2016, 20:16
myslím, že si perfektná osobnosť.
none

najnovšie príspevky :

prevádzkuje diskusneforum.sk kontaktuj správcu diskusného fóra vytvoril dzI/O 2023 - 2024 veľkosť : 129 412 B vygenerované za : 0.118 s unikátne zobrazenia tém : 36 178 unikátne zobrazenia blogov : 538 táto stránka musí používať koláčiky, aby mohla fungovať...

možnosti

hlavná stránka nastavenia blogy todo

online účastníci :

hľadanie :

blog dňa :

odkaz 1. POČÚVAJ bez prerušovania 😉 2. HOVOR bez obviňovania 😉 3. DÁVAJ hojne 😉 4. MODLI sa neprestajne 😉 5. ODPOVEDAJ bez hádok 😉 6. HOVOR pravdu 😉 7. UŽÍVAJ si bez frflania 😉 8. BOHU...

citát dňa :

Najväčším rozdielom medzi kráľovstvom a parlamentnou demokraciou je
pomer medzi bohatými a chudobnými. Kým v kráľovstve bol iba jeden kráľ, teraz je tých bohatých omnoho viac.