Prečo musí byť slovensky cesnak drahší ako čínsky

I


Prečo je slovensky cesnak taký drahý ? Túto otázku si často kladierme asi všetci keď vidíme ceny na pultoch. Ale je skutočne drahý alebo len reálne zobrazuje vstupy do výroby. Vzhľadom na stále klesajúcu výmery pestovaného cesnaku sa na Slovensku náš cesnak v obchodoch objavuje už len zriedka. Je to veľká škoda.
V nasledujúcom riadkoch náročky neuvádzam ceny jednotlivých operácii nakoľko cieľom nie je stanovovať výrobnú cenu cesnaku ale ukázať aké náročné je pestovanie cesnaku v skutočnosti . Taktiež nie je cieľom tohto príspevku obhajoba vyšších cien ale v každom prípade obhajoba slovenského produktu ktorý už takmer z našich pultov zmizol.
Cenu pre konečného spotrebiteľa je potrebné rozdeliť do dvoch častí. Jedna časť – ktorú výrobca veľmi ťažko ovplyvní sú marže obchodníkov. Je len logické, že obchodník na tom chce zarobiť – ale koľko ?. Pozrieme sa bližšie na to čo všetko musí pestovateľ urobiť preto aby sa na naš stôl dostal slovenský cesnak.
Cesnak patrí medzi veľmi náročne plodiny na pestovanie. Mnohí z Vás môžu namietať veď si v záhradke vysadím, okopem a cesnak dopestujem. V praxi - výrobe to také jednoduché nie je, ak by takto rozmýšľal aj pestovateľ ktorého to ma živiť asi by dlho cesnak nepestoval. Takže poďme pekne od začiatku.
Pred výsadbou cesnaku je potrebne pripraviť pôdu. Sem treba zahrnúť i zasiatie a zaoranie zeleného hnojenia, nasleduje samotná orba s vyhnojením pôdy. Na 1 ha (100x100m) je potrebných asi 1t hnojiva (presne dávky sa určujú na základe rozborov), ktoré je potrebne do pôdy zapracovať. To všetko znamená pracovne operácie, náklady na materiál.
Potom nasleduje samotná výsadba. Pred výsadbou je však potrebne sadbu namoriť aby sme predišli chorobám a škodcom. Hlávky cesnaku je potrebne rozdružiť na jednotlivé strúčiky, obyčajne ručne. Ak k tomu prirátame ešte manipuláciu , a prípravky pre morenie zistíme, že proces morenia tiež nie je najlacnejší Po namorení usušiť a uskladniť do výsadby. Potom nasleduje samotná výsadba. Vhodnejšia je ručná výsadba. Ale vysadiť 40-50 tis strúčikov na ha niečo stojí. Niekto môže namietať, že je to možné urobiť strojom . To je síce pravda ale pri neorientovanej sadbe bývajú úrody až o 30% nižšie ako pri orientovanej výsadbe (ručná výsadby - strúčiky podpučím dole). Takže zase dilema ušetriť použitím sadbovača a mať nižšie úrody alebo ručná výsadba a vyššie úrody.
Najdrahším článkom v celom procese je sadba, na 1 ha pôdy je potrebných 1-2t podľa odrody a pestovateľského systému. Pri cene 10-12€/kg je to najvyšší náklad v procese pestovania. A pestovať cesnak bez certifikovanej sadby nie je možné, hrozia vysoké pokuty. Vo výške ceny sadby nie je zahrnutý len licenčný poplatok a náklady na výrobu sadby, kontrolu ale predovšetkým záruka kvality a zdravotného stavu sadby.
Po jesennej výsadbe ( hlavne aj ak je dlhá teplá jeseň) je potrebne udržať porast v bezburinnom stave (výdaje za chémiu a práce) v druhom rade v menej priaznivých klimatických podmienkach je potrebne porasty namulčovať - zase výdaje. A to ešte nemáme na poli ani jeden zelený lístok.
Na jar je cesnak jednou z prvých plodín ktorý vykúka z pôdy. Najskôr treba rozrušiť pôdny prísušok t .j kultivácia cesnaku, to je možne ešte urobiť aj mechanizáciou. Par teplých dní a je potrebne ošetrovať proti fúzavke ktorá by dokázala zničiť celé porasty - zase práca a výdaje.
Potom nasleduje hlavné vegetačné obdobie a náročná práca prihnojovania, kyprenia odstraňovania buriny z porastov, zavlažovania. Buriny je možne sa v porastoch zbaviť už dnes pomocou herbicídou avšak s rastúcim cesnakom je takmer nemožné do porastu dostať mechanizáciu na rozrušovanie pôdneho prísušku. Pokiaľ sa to neurobí a cesnak je mimoriadne náročný na obsah kyslíka v pôde môžeme sa pripraviť až o 40% úrody (čím ťažšia pôdy tým skoršie sa tvorí pôdny prísušok) takže rozrušovanie prísušku ostáva predovšetkým na ručnej práci (alebo akceptovanie nižších úrod).
Ďalším úkonom je odhlávkovanie ( robí sa len u paličákov). Je to odstránenie kvetenstva, pokiaľ sa neodstráni včas veľkosť cibúľ môže byť až o polovicu menšia. Odstraňovanie sa vykonáva sa ručne,- náklady na ručnú prácu
Konečne sa pestovateľ dostane k zberu. Tam je už viac možností. Zber je možne vykonať mechanizáciou avšak je nepomerne vyššie percento poškodených hlávok. Po samotnom zbere sa cesnak suší. Plne mechanizovaný zber, odstránenie koreňov a vňati a sušenie si plne automatizované v našich podmienkach ani neviem predstaviť. Náklady na mechanizáciu , linku a priestory by sa asi nášmu pestovateľovi nikdy nevrátili, takže sa zase vrátime k prevažne ľudskej práci Potom ešte vytriediť a zabaliť. Až potom sa môže cesnak dostať k Vám. Pokiaľ zoberiem do úvahy cenu práce u nás (aj keď nie je v európe najvyššia) v porovnaní s čínskym robotníkom ktorý zarobí 30-50 dolárov za mesiac sú náklady na cenu práce neporovnateľné. Okrem toho v číne asi !? neexistuje žiadna seriózna kontrola nad zdravotným stavom porastov, kvalitne odrody, a kontrola nad používaním chémie. Takže nech sa na pestovanie cesnaku dívam akokoľvek podiel ručnej práce je stále vysoký i napriek technickým možnostiam, ktoré dnes máme.
Takže k celej ekonomike pestovania cesnaku sa musí každý pestovateľ postaviť tak aby bola preň čo najvýhodnejšia, musí zvážiť kde investuje do mechanizácie a ktoré operácie bude vykonávať ručne. Ale i napriek tomu vysoký podiel ručnej práce a odbornej znalosti bude pestovanie cesnaku vyžadovať vždy vysoký podiel ručnej práce, A práve preto je Slovenský cesnak drahší ako dovozové. Ale na druhej strane vlastne ani nie je drahší nakoľko vôňa a obsah aromatických látok je mnohonásobne vyšší ako v tom čínskom. Podľa niektorých zdrojov je to 5 až 10x. To znamená že 1kg slovenského vyváži 4-5kg čínskeho. Pokiaľ sa no podívame takto tak aj keď kg slovenského cesnaku môže stáť 8-10€ a čínskeho 4-5€ tak pri použitom množstve v kuchyni je ten slovenský niekoľkokrát lacnejší a samozrejme kvalitnejší.
Pre tých ktorý majú záujem nakupovať slovenské produkty len toľko, hľadajte informácie, hľadajte slovenských pestovateľov (nie priekupníkov, v čechách napr. veľmi často označujú priekupníci čínsky a španielsky cesnak ako český, a spotrebiteľ je potom sklamaný! – ako sa tomu vyhnúť v dalšom článku). Slovenský pestovateľ sa nebude schovávať ako priekupník (príp. stánkar), ktorý ma vždy to čo práve chcete kúpiť. Kvalitný cesnak si priamo u pestovateľa kupujete i s jeho dôverou. A ta je v dnešnom svete potravín keď nám ponúkajú posypovú soľ namiesto jedlej, keď do červenej papriky pridávajú mletú tehlu, keď v káve sú pomleté šupky, keď v mäsových výrobkoch (parky) už nie je ani mäso ale muka a odpad je práve nákup od pestovateľa bez medzičlánkov jednou z najľahších ciest ako sa zdravšie stravovať. Na našich stránkach postupne nájdete všetko čo sa môže týkať cesnaku. Budeme sledovať trh, ponúkať Vám odborne informácie a postupne i viac.
Ing. Július Kráľ

ta slovenska zem je uz taka vystavena ze v nej ani burina bez pouzitia chemikalii a umelich hnojiv nebude rast, hlavne ze mozeme kupovat biopaliva co sa na nej urodia, dnes vidiet auto ako rozhadzuje na poli mastalny hnoj je rarita a pre farmara draha zalezitost, lebo mastalny hnoj je drahy, lebo slama je draha, a vlastne aj kraviciek je malo, chovaju sa len malokde, takze treba dlhe kilometre s hnojom po cestach chodit, a este aj ta nafta je draha, na slovensku je vsetko drahe, len ludcka praca je lacna a cinsky cesnak.... v kazdej priemernej zahrade na slovensku kto chce ten si dopestuje cesnaku tolko kolko potrebuje, aj bez chemie a tazkej techniky a kto je lenivy nech si kupuje ten drahy cesnak, podla mna ani ten cinsky nieje lacny, ludia co byvaju v meste maju moznost prenajat si zahrady, ci kupit nejaky lacny pozemok a tam si zacat pestovat, zem je na slovensku lacna, ale cesnak je drahy, takato kombinacia sa moze vyskytnut iba na slovensku, tkz. udoly dutych hlav...

zasujimavy komentar alke nemože každý robiť všetko ved to by sme si takto museli dopestovať všetku zeleninu, potom by mal každý začať chovať zvierata, potom začať šiť atd.
Ale pre tých ktorých to trošku zaujíma
Rocna spotreba cesnaku v SR na obyvateľa v kg
rok 2004 ............1,2kg
rok 2005 ............0,9kg
rok 2006 ............1,2kg
rok 2007 ............1,5kg
rok 2008 ............1,4kg
rok 2009 ............1,2kg
rok 2010 ............0,7kg

Ročna produkcia cesnaku v SR a výmery cesnaku

rok výmera úroda v t
–––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––––-
rok 2005 ............ 60 ha 164 t
rok 2006 ............ 64 ha 275 t
rok 2007 ............ 75 ha 435 t
rok 2008 ............ 29 ha 91 t
rok 2009 ............ 25 ha 84 t
rok 2010 ............ 22 ha 104 t
rok 2011 ............ 43 ha 269 t

Dovoz cesnaku do SR
rok 2007 3119 t
rok 2008 2922 t
rok 2009 2653 t
rok 2010 2027 t
rok 2011 1979 t
Vývoz cesnaku z SR
rok 2007 434 t
rok 2008 242 t
rok 2009 138 t
rok 2010 227 t
rok 2011 210 t
za rok 2012 udaje ešte nie sú ale napr. podľa registrovaných plôch vymera na ktorej sa tento rok pestova sa zmenšila pod 30ha (neoverené), ostatne údaje sú z statistického úradu

ale vnutorna ekonomika funguje prave na principe ze kazdy ma nieco co moze ponuknut a predat, od cesnaku po maso, az po sluzby ako je napr sitie, vnutorna ekonomika funguje zvetcej casti nezavysle od okoliteho sveta a nadprodukcia ide na export, mas pravdu kazdy nemoze chovat ani pestovat, ved nie kazdy vie napriklad soferovat, nie to este pestovat cesnak ci chovat nejake uzitkove zvierata(na to treba cit a trpezlivost), kazdy by mal robit to co dokaze v ramci svojich schopnosti a moznosti, ja osobne rad nakupujem v malych obchodoch ci na trznicii(ked uz nieco musim kupit) alebo tkz. z prvej ruky, vzdy ked platim tak mam dobry pocit ze tym niekomu pomaham. Politika statu ma nezaujima, v mojich ociach je to bordel, za ktory uz ty co su tam teraz v podctate nemozu, lebo ich predchodcom bol nadiktovany a oni musia iba pokracovat v tom co im je diktovane dnes a bude zajtra, takze z mojho pohladu je to na kazdom cloveku ako v tomto bordeli dokaze prezit, od farmara az po spotrebitela, este som sa zo ziadnej od nich ponukanej statistiky nenajedol, mozno ludia co sa venuju tomu podvodu co sa naziva biznis to dokazu...