Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  politika  téma
kategórie:  

Pravici ešte celkom „nedošlo“, čo sa vlastne stalo

3
reakcií
847
prečítaní
Tému 22. marca 2012, 01:14 založil Kasafran.

podobné témy:

názov témy
posledná
reakcií
27. 08. 2015
8
01. 06. 2018
10
22. 04. 2016
1
03. 01. 2009
116
 
 


1.
označiť príspevok

Kasafran
   22. 3. 2012, 01:14 avatar
Pravici ešte celkom „nedošlo“, čo sa vlastne stalo
Kríza žánru | Editorial | Pavel Matejovič | 19.03.2012

Väčšina komentátorov pravicových médií, ktorí sa snažili analyzovať príčiny porážky Radičovej vlády v predčasných parlamentných voľbách, použila pri argumentácii staré známe floskuly vychádzajúce z konvenčného delenia politickej scény na Slovensku.
Pravica vo voľbách údajne pohorela aj na rôznych kauzách a škandáloch, ktoré ju v očiach vnímavejších pravicových voličov zdiskreditovali. Aj preto sa vraj niektoré pravicové strany ocitli na hranici zvoliteľnosti do parlamentu. Tento politologický stereotyp je už na Slovensku dlhodobo pestovaný. V očiach niektorých konzervatívne zmýšľajúcich sociológov a politológov sú všeobecne pravicoví voliči údajne citlivejší na prejavy korupcie a rôznych politických afér, čo sa následne prejaví na poklese preferencií konkrétnej strany. Naopak ľavicový volič je vraj menej kritický a skôr uverí populistickým vyhláseniam silného „vodcu“. Okrem toho politickí priaznivci Smeru sú vraj oveľa disciplinovanejší a predstavujú prototyp naivného voliča, ktorý sa viac riadi citom než rozumom.
Takýto pohľad na voličské správanie pretrváva ešte z čias mečiarizmu a často ním argumentuje aj preto, aby voliči ľavicových strán boli deklasovaní na nižšiu „mentálnu“ úroveň. V prípade Mečiarových voličov sa to zvyklo ešte dodatočne „okoreniť“ inou sociálnou štruktúrou jeho elektorátu – zväčša to boli voliči z vidieckeho prostredia s nižším vzdelaním a dôchodcovia. Dnes, v prípade voličov Smeru, už takéto rozlíšenie na základe sociálneho a vzdelanostného rozvrstvenia celkom nesedí, pracuje sa teda už len s „voličskou citlivosťou“.
Úplne sa pritom ignoruje fakt, že rozhodnutie občanov dať Smeru svoj hlas, nemuselo byť motivované len nekritickým obdivom k Ficovi, ale mohlo sa za ním skrývať aj odmietnutie istého štýlu politiky, ktorá ohrozovala samotné fungovanie štátu. V mnohom sa pritom podobá rozhodovaniu voličov pravice vo voľbách v roku 1998, ktorí prostredníctvom „negatívnej voľby“ pre zmenu odmietli mečiarizmus. Tento „morálny kapitál“ si pravica neskôr privlastnila, aby jeho prostredníctvom vydierala svojich (bývalých) voličov aj počas tohtoročných marcových volieb. Ozajstnou príčinou porážky pravicovej vlády však nebol len Fico, ale najmä ona sama, výsledky jej reálnych politických rozhodnutí (Sulík jej uštedril onen povestný posledný úder, aby ukončil jej politickú agóniu). Stačí sa pozrieť do štatistiky – kým v roku 2002 odovzdalo SDKÚ svoj hlas 434 tisíc hlasov, v marci 2012 to už bolo len 156 tisíc hlasov. Opačný vývoj pozorujeme pri strane Smer. Tej v roku 2002 odovzdalo hlas 387 tisíc hlasov, ale v marci to už bolo 1.134 milióna. Vysvetľovať tento fakt len prelievaním elektorátu je znakom úplného ignorovania primárnych motivácií, prečo ľudia v demokratických krajinách chodia vlastne k voľbám, a že občania môžu svojimi hlasmi prejaviť aj nespokojnosť s riadením vecí verejných.
Hlavným zámerom týchto povolebných komentárov bolo zahmliť či bagatelizovať skutočné príčiny porážky súčasných pravicových strán. Niektorí komentátori často len opakujú frázy, ktoré pri rôznych príležitostiach vyslovujú ich politické vzory bez toho, aby ich kriticky analyzovali. Pravicové médiá sa tak často stávajú len vysunutými agentúrami politických strán. Čitateľ pritom nemusí byť ani zvlášť vnímavý, aby túto mediálnu stratégiu odhalil. Skutočná realita je totiž úplne iná, ako mu to tlmočia politici a ako sa o tom hovorí a píše v médiách. Táto orwellovská dvojtvárnosť politiky je už známa z čias socializmu, no kým predtým volič nemal na výber, dnes má prinajmenšom takúto viac či menej skrytú politickú propagandu odmietnuť. Viaceré pravicové média sa tak na porážke pravice priamo či nepriamo spoľupodieľali.
Ako príklad môže poslúžiť prepúšťanie tzv. úradníkov, ku ktorým bývajú priraďovaní nielen administratívni pracovníci, ale aj učitelia či vedci. Kým za minulej Ficovej vlády bola redukcia „štátnych úradníkov“ niektorými médiami označovaná ako politické čistky, za vlády I. Radičovej to bolo ospravedlňované údajnou konsolidáciou verejných financií, duševne pracujúci ľudia boli často označovaní priam za parazitov, ktorí len ujedajú zo spoločného koláča verejných financií (veľmi často sa pritom s obľubou využívala demagógia „gréckej cesty“). Podobne sa to týkalo aj zdravotnej starostlivosti. Väčšina krokov, ktoré pravicová koalícia uskutočňovala, bola ospravedlňovaná údajným šetrením s poukazovaním na nezodpovedné zadlžovanie nemocníc. Za tento stav teda niesli zodpovednosť najmä lekári a pacienti, resp. relikty „socialistického zdravotníctva“. Špeciálnym prípadom je školstvo, kde je už situácia taká katastrofálna, že akékoľvek argumenty, ktoré by tento stav ospravedlnili, úplne zlyhávajú. Potrestaní však napriek tomu za tento stav majú byť opäť učitelia, rodičia a študenti, napríklad spoplatnením vysokoškolského štúdia.
Radičovej vláde, na rozdiel od predchádzajúcich pravicových vlád, sa tak podarilo znepriateliť si nielen ľudí zo „zaostalejších regiónov“ Slovenska, dôchodcov a tých menej vzdelaných, ale aj intelektuálne elity. Čiže tie elity, ktoré v časoch mečiarizmu tvorili jadro opozície a burcovali verejnosť proti autoritatívnym praktikám prvého premiéra samostatnej Slovenskej republiky. Možno povedať, že Radičovej vláda sa dostala do priamej konfrontácie nielen s lekárskou, ale aj s vedeckou komunitou (príkladom je napríklad kauza protipovodňovej ochrany, ktorá by si však zaslúžila podrobnejšiu analýzu). Navyše slovenská premiérka bola často médiami prezentovaná ako „ľudská tvár“ slovenskej pravice, alebo dokonca obeť rôznych káuz, čo však nezodpovedá realite. Tento obraz bol tiež skôr výsledkom naivnej viery a zbožným želaním niektorých intelektuálov, aby pre slovenskú pravicu ešte uchovali posledný ostrovček „slušnej politiky“ (už samotné označenie „vláda Ivety Radičovej“ je veľmi nepresné, pretože nič nehovorí o tom, kto vlastne v tejto krajine v skutočnosti vládol). Okrem toho, že bol len mediálnou konštrukciou, mal navyše odpútať pozornosť od toho podstatného, a tým je systémová degenerácia, ktorá je sprevádzaná rozkladom inštitúcií, ktoré majú garantovať chod štátu. Proces minimalizácie štátu je dlhodobý a tvorí chrbtovú kosť neoliberálnej ekonomiky. Ako hovorí Jan Keller, neoliberálny štát je budovaný podľa vzoru veľkej firmy, kde sa redukujú všetky verejné výdaje a sociálne programy s argumentom, aby sa nezvyšoval štátny dlh. Po následnej redukcii sa zistí, že podfinancované inštitúcie sú nefunkčné a treba ich preto zrušiť alebo sprivatizovať. Zároveň sa zvyšujú sociálne riziká, ľudia sú permanentne vystavení existenčnému tlaku a strachu o zamestnanie, ktoré je pre väčšinu z nich jediným zdrojom príjmu. Takýto sociálny model však predstavuje nielen postupné odbúravanie tzv. sociálnych istôt, ale umocňuje všeobecný pocit, že štát už nie je vôbec schopný občanovi garantovať žiadny sociálny servis, vrátane elementárnej zdravotnej starostlivosti, právnej a bezpečnostnej ochrany. Neoliberálny štát tak v mnohom čoraz viac pripomína klasickú mafiu, ktorá na strane jednej zámerne sociálne neistoty a riziká zvyšuje, na strane druhej znižuje dôveru, že tieto riziká môžu byť zvládnuté prostredníctvom služieb verejného sektora. Preto ich kompetencie postupne presúvajú do rúk nielen SBS-kám, ale aj rôznym privátnym thin-tankom, ratingovo-manažérskym agentúram či privátnym projektom, ktoré môžu byť dokonca schválené a realizované samotnou vládou. Prichádza tak k prerasteniu skromného a verejného sektora, pričom tok peňazí je nasmerovaný do privátnej sféry. Väčšina káuz, ktoré boli s vládou I. Radičovej spojené (či už boli založené na reálnych faktoch, alebo boli spravodajsky či inak vyfabulované), nie sú teda nejaké excesy či „sprievodné negatívne javy“ neoliberálnej ekonomiky, ale sú jej integrálnou súčasťou a tvoria podstatu jej fungovania. Kauzy plnia teda podobnú úlohu ako aféry celebrít, práve vďaka nim sa celebrity stávajú celebritami. Úlohou mnohých káuz je však zámerné zastieranie či zakrývanie skutočnej korupcie a podvodov, či odpútanie pozornosti od nejakej netransparentnej finančnej operácie. Tento proces premeny štátu na firmu započal už v 90-tych rokoch 20. storočia počas vlády V. Klausa, ale až počas Radičovej vlády nadobudol extrémne formy. Preto by však príliš veľkým zjednodušením povedať, že odchádzajúca pravicová vláda je jediná, ktorá tento stav spôsobila. Ona ho svojimi krokmi len urýchlila a umocnila. Rovnako by bolo veľkým zjednodušením povedať, že vláda Smeru je tou skutočnou alternatívou, ktorá takýto vývoj degenerácie štátu a deštrukcie jeho sociálne-servisných funkcií môže zvrátiť. Delenie na ľavicovú a pravicovú časť politického spektra už dnes navyše úplne zlyháva. V tejto situácii by politickej scéne na Slovensku neprospelo nič viac, než aby sa takéto delenie politickej scény opäť vykryštalizovalo.
Posledné kroky pravicových strán však svedčia o presnom opaku a len umocňujú jej morálne a politické poníženie, ktoré si svojim konaním sama privodila, pričom jej ešte ani celkom „nedošlo“, čo sa vlastne stalo. Boj o lídra pravice je už len symptómom úplnej straty politickej súdnosti. V takejto situácii sa aj šašo môže stať kráľom.
V prípade Smeru sa až v najbližšom čase ukáže, či sa zo svojich chýb poučil. Nedá sa ani vylúčiť, že proces sociálnej dezintegrácie len prehĺbi. Najmä ak sa ukáže, že jeho ľavicová rétorika a predvolebné sľuby sú v skutočnosti len mimikry, za ktorými sa skrývajú celkom iné záujmy, v mnohom podobné tým, ktorých služobníčkou sa stala predchádzajúca vláda.


2.
označiť príspevok

cerveny mak muž
   22. 3. 2012, 01:45 avatar
media su uz uplne odtrhnute od reality a nielen na slovensku.... a to ,,nezavysle objektivne,, spravodajstvo so zahranicnym vlastnikom, ktory dava priestor svojim demagogom politologom a inej chamrady, oni si v podctate cez media dosadili svojich ,,reformatorov,, a ,,transformatrov,, ktory urobili zo slovenska nesamostatnu, nesvojpravnu ,,tuto krajnu,, ktorej ludia ked sa chcu mat dobre(teda zit tak aby mohli za vsetko co potrebuju zaplatit a este aj mali na chleba) tak musia utekat do sveta a tam si ohybat chrbat, ine vychodisko napr. na vychode neexistuje, to je vysledok tej ich ,,vlady,, podvodnici to boli, podvodnici aj su, ibaze spravodlivost je dnes viacej slepa ako za komancov, ale to uz dnes nikomu nevady, ved kazdy sa ma ,,dobre,, hlavne taky co si to najviac ,,zasluzia,,
Súhlasí luke85


3.
označiť príspevok

cerveny mak muž
   22. 3. 2012, 01:58 avatar
oprava ,,transformatorov,, co transformuju holu rit, na este vetciu... tkz. vymenili stredoeropsky zivotny standard za juhoamericky, oni tomu hovoria integracia smerom do europskych struktur, konkretnu lokalitu nepovedali, sa hambili povedat ze ide o anal.
Súhlasí luke85


4.
označiť príspevok

Kasafran
   22. 3. 2012, 12:23 avatar
Sloboda mienkotvorných médií v Európe i vo svete (okrem niekoľkých štátov - Čína, Bielorusko, Kuba, Venezuela, KĽDR, Vietnam) už dávno trpí pod okovanou čižmou totalitne všemocného kapitálu. Úzka skupina ich vlastníkov za podpory lokajov z vybraných štátov rozhoduje 2 krát ročne o tom, čo bude ďalším predmetom vymývania mozgov svetovej populácie...
Napr. ČR má zastúpenie v Michaelovi Žantovskom a SR v Ivanovi Miklošovi - no nie sú to elitní lokaji?
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

dnes, 07:51,  Máme tu dostatok príkladov zániku civilizácii. Asi "najkrajší" je ten z...
dnes, 07:41,  Áno, tak jest. Ale nemyslel som tým všetkých ľudí. Niektorí, ktorí zostanú ľuďmi,...
dnes, 07:37,  AK a ak raz naozaj premeníme ľudí na roboty, budú to roboty, nie ľudia a to tak isto...
dnes, 07:32,  Tento experiment ľudstvu ukázal, že ani z ďaleka nerozumie komplikovanosti vzťahov v...
dnes, 07:08,  Ak raz premeníme ľudí na roboty, tak aj "biosféry" budú znášať v pohode. Inak...
dnes, 06:58,  Dva roky strávené s rovnakou skupinou ľudí však spôsobili aj problémy vo vzťahoch. Už po...
dnes, 06:57,  Sci-fi spisovatelia často píšu príbehy o skupinách ľudí, ktorí žijú v izolovanom...
dnes, 06:54,  139. Tí majú imunitu geneticky / karmicky, alebo sú to čarodejníci, ktorí sa prenikli...
dnes, 02:56,  ten poloblb si nepamätá ani čo sem vypisoval pred dvomi tyzdnami, ako je covid19 neškodny a...
dnes, 02:38,  35. j?j toto som si mala vsimnút skor *39 a čo také, byt doteraz strčeny matke pod suknou? :)
dnes, 02:02,  Čože, on fajčí? Ja mám dosť. *13 Nestačí, že nikde nepracuje. *08
dnes, 01:53,  Boris si zase nepamätá, čo tu mesiace dozadu vypisoval. *39
dnes, 01:45,  perfektny článok ;-)
dnes, 01:00,  Toto je emancipácia!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!...
dnes, 00:58,  Kia už auta dnes započala valiť
dnes, 00:57,  Ja by som im tak vynadal že by ma nechali na prístrojoch aby som tu ešte po kovide musel trpieť
dnes, 00:56,  Edo, dobré ráno, či teda dobrú prvoaprílopvú noc ti prajem. Chcel som niečo šťavnaté...
dnes, 00:56,  Desať legendárnych činov Pavla Pašku Nebol len kachličkárom. Zastal sa aj...
dnes, 00:54,  A ešte aj mladší si, aj ľadvinu núkaš.*28*28*28*28*28 Som synom smrti. *15*15*15*15*15
dnes, 00:53,  Ja ta prebijem dám 30
neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
Škoda krásy, keď rozumu nieto.
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(73 440 bytes in 0,571 seconds)