Hoď ma hore
prihlásenie:
Registrácia  |  Zabudnuté heslo
tu sa nachádzate: hlavná stránka  politika  téma
kategórie:  

Pravda o vojnovych reperáciach Nemecka

32
reakcií
243
prečítaní
Tému 14. decembra 2019, 20:50 založil Bijjou.

podobné témy:



1.
označiť príspevok

Bijjou žena
   14. 12. 2019, 20:50 avatar
Vraj západ je zodpovedny za to ze v r.1933 mal NSDAP úspech vo volbách. [ v preklade vraj je Západ zodpovedny za druhú svetovú vojnu! pretoze vyzadoval od porazeného nemecka zaplatit vojnové reparácie ] všmla som si ze som skopčila nefunkčny link ;-) takze si to ešte raz zrekapitulujme lebo dotyčny zrejme nemá šajnu , čo sa pod tym odkazom skryvalo.

sk.m.wikipedia.org Tento odkaz smeruje mimo DF.skán

Charles G. Dawes

Schéma Dawesovho plánu
Dawesov plán bol projekt amerického finančníka a politika Ch. G. Dawesa z roku 1924, upravujúci reparačné platby uvalené na Nemecko po prvej svetovej vojne. Rokovania smerujúce k uskutočneniu Dawesovho plánu Upraviť

Britská vláda vyjadrila v pamätnom spise odovzdanom štátnemu departmentu 13. októbra 1923 svoje znepokojenie v súvislosti s tým, že sa nielen Nemecko, ale aj celá Európa rútia do hospodárskej katastrofy a oznámila svoj úmysel, že v prípade, ak bude vláda USA súhlasiť, okamžite sa na ňu obráti v mene európskych spojencov so žiadosťou, aby sa oficiálne alebo neoficiálne zúčastnila na prerokovaní reparačnej otázky v súlade s Hughesovým plánom z decembra 1922. Spojené štáty urýchlene odoslali do Londýna odpoveď, že súhlasia s účasťou na hospodárskej konferencii, na ktorej by boli zastúpení všetci európski spojenci zainteresovaní na nemeckých reparáciách. Spojené štáty si stanovili podmienky účasti, a to, že nemajú v úmysle zbaviť Nemecko zodpovednosti za vojnu a za plnenie záväzkov, ktoré mu boli uložené. Ďalší bod hovoril o tom, že uznesenia konferencie nebudú záväzné a budú sa opierať iba o posudok znalcov a tretí bod požadoval, aby nebola uvádzaná súvislosť reparačnej otázky s dlhmi i spojencov voči Spojeným štátom.[1] Výbory znalcov Upraviť

Výbory znalcov vytvorené na základe uznesenia reparačnej komisie z 30. novembra 1923 boli zložené z predstaviteľov Spojeného kráľovstva, USA, Francúzska, Belgicka a Talianska. Predsedom prvého výboru, ktorého úlohou bolo preskúmanie spôsobov na vyrovnanie nemeckého rozpočtu a stabilizácia meny, bol vymenovaný americký bankár Charles G. Dawes, riaditeľ banky v Chicagu. Druhým americkým predstaviteľom prvého výboru znalcov bol Owen Young, generálny riaditeľ spoločnosti General Electric. Druhý výbor znalcov, ktorý mal za úlohu stanoviť rozsah nemeckého kapitálu vyvezeného do zahraničia a nájsť spôsoby jeho prinavrátenia, viedol britský finančník Reginald McKeen. Výbory znalcov začali pracovať na stanovených úlohách v prvej polovici januára 1924 v Paríži. Obidva výbory predložili reparačnej komisii správy 9. apríla 1924. Návrhy prvého výboru predložené v takmer dvestostranovom spise boli pomenované ako Dawesov plán.[2]

Koncept plánu Upraviť

Nemecko po prvej svetovej vojne nebolo schopné splácať reparácie v plnej výške. Tento stav viedol roku 1923 k Rúrskej kríze. Spojené štáty v januári 1924 vyvinuli iniciatívu vytvorenia odbornej komisie pod vedením finančníka Charlesa Dawesa, ktorá mala za cieľ vytvoriť plán hospodárskeho oživenia Nemecka. Hlavnými otázkami, ktorými sa plán zaoberal, boli stabilizácia nemeckej meny, zdroje uhradenia reparácií, problém prevodov, hospodárska jednota Nemecka, moratórium a výška splátok Nemecka. Komisia pracujúca v Paríži predložila novú schému platieb reparačných splátok. Jeho základom bolo upravenie ročných šplátok, ktoré stúpali zvyšovaním výkonnosti nemeckej ekonomiky. Prvý rok malo Nemecko splatiť 1 miliardu mariek, druhý a tretí rok po 1,2 miliardy. Až v piatom roku malo platiť 2,5 miliardy. Súčasťou plánu bolo aj poskytnutie pôžičký 800 miliónov zlatých mariek.[3]

Záruka splátok Upraviť

Ako záruka splátok prešli pod medzinárodnú kontrolu ríšske železnice a ríšska banka. Na splatenie ďalších splátok sa mali využívať platby z ciel a zvýšených daní. Ako záruky slúžili aj priemyselné obligácie. Nemecku sa podarilo dosiahnuť odchod okupačných vojsk z Porúria a obmedzenie právomocí reparačnej komisie, ktorá už nemohla uvaliť na Nemecko žiadne sankcie pre neplnenie povinností.[3]

Posledná fáza Dawesovho plánu Upraviť

Pre kontrolu a zamedzenie novej inflácie v Nemecku Dawesov plán navrhoval zavedenie kontroly nemeckých platieb do zahraničia. Zahraničnej kontrole mal byť podriadený aj štátny rozpočet Nemecka, sústava peňažného obehu a úverová sústava. Finančnú kontrolu mal na starosti generálny komisár pre reparácie. Do funkcie generálneho komisára pre reparácie bol vymenovaný Owen Young, no neskôr funkciu prevzal bývalý námestník amerického ministra financií P. Gilbert. Dawesov plán viedol k tomu, že Nemecko dokázalo platiť reparácie v období 1924-1929. Hlavnou chybou plánu bolo to, že nebol stanovený nikto na kontrolu financií v Nemecku. Nemecko ich vrazilo do zbrojenia. V roku 1929 bol realizovaný nový koncept pod názvom Youngov plán.[3]
xxxxxx

neskor Dawesov plán vystriedal tkz Jungov plán, ktory bol k povojnovému nemecku ešte viac benevolentnejšî
en.m.wikipedia.org Tento odkaz smeruje mimo DF.sk

navyše nemci dostali od západu niekolko miliardové pozičky [cca 30 zlatych mariek miliárd vo forme pozičiek ] a dalších 30 miliárd ako investície do vtedajšej slabej nemeckej ekonomiky .A od USA dostalo vtedajšie nemecko finančnú podpororu do r. 1933 cca v prepočte na súčasnú menu bilión dolárov !
takze NIE , západ nedohnal nemecko k druhej svetovej vojne . a Nie hitler nie tak celkom postavil z ničoho nemecko ekonomicky na nohy . jediné čo hitler spravil ze v r. 1933 úplne prestal splácat vojnové reparácie.

C'est la vie
Súhlasí Osvietený


2.
označiť príspevok

Boris muž
   14. 12. 2019, 21:14 avatar
Peniaze, ktoré západniari investovali v Nemecku boli prevažne na ich vlastné firmy, ktoré na nemcoch len ďalej zarábali.
Ak si naozaj myslíš, že nemcom niekto chcel po prvej svetovej vojne niečo darovať, tak si na veľkom omyle.Každý cent sa musel vrátiť tri krát a kde sú ešte peniaze, ktoré malo nemecko platiť za reparácie krajinám zasiahnutých vojnou. Napokon sa nemci ocitli až v hladomore. To bola ideálna doba pre populistov a vieme, kto bol v tej dobe najlepší populista. Všetko, čo som písal platí. Hitlera zvolili a ten začal peniaze presmerovávať k ľuďom, čím si získal ešte vačšiu a pevnejšiu podporu nemcov a napokon začal zbrojiť a to už samozrejme neplánoval platiť nič, naopak začal hovoriť o tom, ako vymaže cudzopasníkov v podobe bankárov zo sveta.
To už boli všetky krajiny v pozore a rusi žiadali spojencov o zmluvu o neútočení a vojenskej pomoci v prípade, ak na nich niekto zaútočí. Odmietli, rusom neostalo iné, ako prijať ponuku od Hitlera.

Čo teda z toho, čo som písal neplatí?


3.
označiť príspevok

Bijjou žena
   14. 12. 2019, 21:24 avatar
Nemci dostali tolko pomoci, ze niektorí hlupáci doteraz obvinujú západ ze vtedajšie nemecko finančne pripravovali na II. svetovú vojnu

Hnus, hnus, hnus, čo sa dnes deje a čo dnes poniektorí smradi nevzdelaní vypúštajú zo svojich hnilých chrapín.
ach tá nenávist
Súhlasí Osvietený


4.
označiť príspevok

Boris muž
   14. 12. 2019, 21:27 avatar
Keď dostali toľko pomoci, prečo hladovali Bijjou?  


7.
označiť príspevok

Bijjou žena
   14. 12. 2019, 21:44 avatar
4. no to by sia sa mal vzdelávat hladomor začal uz počas vojny, kvoli nedostatku pracovnych síl, drancovaniu, chorob. fabriky sa zatvárali lebo všetko sa sústredilo len na zbrojárensky priemysel a civilné obyvatelstvo zase len trpelo . to boli tie neg. aspekty I svetovej vojny .západ po vojne pomohol ako vedel .


10.
označiť príspevok

Boris muž
   14. 12. 2019, 21:54 avatar
Tak ja ti teda pomôžem Bijjou.

"Krach na Wall Street v roku 1929 však všetko zmenil. Zahraničné investície, z ktorých Nemecko živilo svoj krehký ekonomický boom od roku 1924, vyschli. Export do zahraničia, na ktorom bolo Nemecko absolútne závislé, rovnako ustal a väčšina krajín svoje národné hospodárstva zabarikádovala za spleť ciel a daní.

Výsledok nenechal na seba dlho čakať. Index priemyselnej produkcie klesol v roku 1932 len na 58 % z toho, čo Nemecko dosahovalo v roku 1928. Nezamestnanosť stúpla v tomto období z 1 171 000 na 3 252 000. V roku 1933 už bolo nezamestnaných viac ako šesť miliónov Nemcov. Životná úroveň dramaticky poklesla.

Čím horšie sa darilo Nemecku, tým lepšie sa darilo nacistom. Vo svojich kampaniach pracovali so strachom (ktorý čiastočne sami vyvolávali), pôsobili na ľudské emócie, sľubovali všetkým všetko a jasne a razantne identifikovali nepriateľa, ktorý mohol podľa nich za všetko strádanie: Židov.... bohatých židov a čítaj ďalej..

www.historickarevue.com Tento odkaz smeruje mimo DF.sk

Takže kto mal pravdu?  


11.
označiť príspevok

Bijjou žena
   14. 12. 2019, 22:02 avatar
10. a? sk.m.wikipedia.org Tento odkaz smeruje mimo DF.skľká_hospodárska_kr%C3%ADza_(30._roky_20._storočia) k tomu západ, nemcov čiastočne oslobodzovali od platenia reparácii . čo mali este robit ?

[ inak ten posledny odstavec je zaujimavá analógia  ]


12.
označiť príspevok

Bijjou žena
   14. 12. 2019, 22:03 avatar
sk.m.wikipedia.org Tento odkaz smeruje mimo DF.skľká_hospodárska_kr%C3%ADza_(30._roky_20._storočia)


13.
označiť príspevok

Boris muž
   14. 12. 2019, 22:04 avatar
No len to rozpíš, tú analógiu  
Lebo o tej tu píšem už roky.


15.
označiť príspevok

Bijjou žena
   14. 12. 2019, 22:08 avatar
13. radsej , vieš čoho sa tyka ten [ nepodareny] odkaz na wiki ?


16.
označiť príspevok

Boris muž
   14. 12. 2019, 22:09 avatar
Áno, ďalšej špinavosti západniarov. Hospodárskej krízy v 30 rokoch.  


18.
označiť príspevok

Bijjou žena
   14. 12. 2019, 22:11 avatar
16. hrabe ti ??

Situácia po prvej svetovej vojne Upraviť

Po ukončení prvej svetovej vojny nastal v Európe hospodársky rozvrat. Ekonomiky štátov boli vyčerpané dlhoročnými vojenskými operáciami. V menej vyspelých štátoch často chýbali základné zdroje obživy. Oproti roku 1913 nastal vo svete v roku 1920 prepad v priemyselnej výrobe o 6,4 %, v Európe o 22,7 % a v Sovietskom zväze až o 87,2 %.

V niektorých častiach Európy sa k nespokojnosti s ekonomickými podmienkami pridávali aj pocity frustrácie z výsledkov vojny, inde sa ešte bojovalo o definitívnu podobu hraníc. Nasledovali vlny nepokojov v celej Európe, ktoré viedli k vzostupu popularity extrémistickych a radikálnych politických strán a následne dochádzalo k potláčaniu demokracie, slobody a ostatných ľudských práv. Najkrutejšími boli nacizmus v Nemecku, fašizmus v Taliansku a socializmus v Sovietskom zväze. Predzvesťou blížiacej sa krízy bola kríza v poľnohospodárstve v rokoch 1926 až 1929. V Spojenom kráľovstve vyústila povojnová kríza do generálneho štrajku baníkov. V Nemecku boli ekonomické problémy závažnou témou, kvôli potrebe vyplácať vojnové reparácie Francúzsku.

Vznik krízy Upraviť

Presné príčiny vzniku krízy sú dodnes predmetom sporov medzi ekonómmi. Medzi často uvádzané dôvody patrí napríklad silná expanzia ponuky peňazí zo strany centrálnej banky Spojených štátov amerických (akronym FED, angl. Federal Reserve System). FED zvýšil počet zlatom nekrytých peňazí zo 42,1 na 68,8 miliárd dolárov v rokoch 1921 až 1929, čo viedlo k inflácii vo výške približne 63 % v priebehu týchto ôsmich rokov.

24. októbra 1929 došlo k pádu burzy New York Stock Exchange na Wall Street. Tento deň sa označuje ako Čierny štvrtok a je považovaný za začiatok krízy. V priebehu tohto kritického týždňa FED emitoval takmer 300 miliónov dolárov. Požičal vláde dvojnásobok dovtedy požičaných peňazí cez kúpu vládnych cenných papierov a diskontoval ďalších približne 200 miliónov cenných papierov pre členské banky FED-u. Už ku koncu roka 1929 (teda o dva mesiace) suma FED-om držaných cenných papierov sa viac ako strojnásobila o 375 miliónov dolárov.

Priebeh a prejavy krízy Upraviť

Spojené štáty americké Upraviť
4. marca 1929 nastúpil do prezidentského úradu Herbert Hoover, ktorý sa viacerými opatreniami pokúšal ovplyvňovať hospodársky vývoj. Výrazne zvýšil vládne výdaje (napríklad štátny deficit vzrástol na 2,2 miliardy dolárov v roku 1931, čo bolo niekoľkonásobne viac ako rozpočtové deficity predtým). V snahe posilniť hospodárstvo vkladala vláda pod Hooverovým vedením množstvo prostriedkov do verejných prác a veľkolepých projektov, ako napríklad Hooverova priehrada, v tom čase najväčšia elektráreň na svete. Medzi ďalšie vládne zásahy do ekonomiky patrilo zvyšovanie dotácií do poľnohospodárstva, regulatívne určenie minimálnych cien poľnohospodárskych produktov a výkup prebytkov ich následnej nadprodukcie. V politike zamestnanosti sa spoliehal najmä na odbory a tlačil na zamestnávateľov, aby zvyšovali mzdy. Od konca roka 1929, keď bola nezamestnanosť na úrovni 6 %, stúpala táto postupne spolu s neustále rastúcimi reálnymi mzdami až na 26 % na konci roka 1932.

V roku 1932 schválil Revenue Act of 1932, v ktorom výrazne zvýšil dane - daň z nehnuteľností na dvojnásobok, firemné dane vzrástli o 15 %, daň z príjmu pre niektoré skupiny narástla z 25 % na 63 % . 17. júna 1930 presadil najvyššie clá v dejinách USA cez Smoot-Hawleyho colnú tarifu (Smoot-Hawley Tariff Act). Podobná reakcia ostatných štátov sveta ochromila následne svetový obchod.

Európa Upraviť
Mnohé Európske krajiny zažívali vlnu nepokojov súvisiacich so zlou ekonomickou situáciou - štrajky, demonštrácie a pod. Nedostatok kapitálu viedol ku krachu priemyselných podnikov, znižovaniu priemyselnej výroby a následnej vysokej nezamestnanosti. Dochádzalo k znižovaniu kúpyschopnosti obyvateľstva, čo viedlo k ďalším krachom.

Česko-Slovensko bolo postihnuté v rokoch 1929 až 1933. Ako exportne orientovanej krajiny sa ho kríza veľmi dotkla. Kým v roku 1923 bolo 441 000 nezamestnaných, vo februári 1933 ich už bolo 920 000, teda každý tretí robotník bol nezamestnaný. V niektorých oblastiach vznikali tzv. hladové doliny, čo boli regióny s extrémne veľkou nezamestnanosťou, nedostatkom spotrebného tovaru, financií a liečiv, čo malo za následok aj šírenie rôznych epidémií. Cena hlavného exportného artiklu, cukru, klesla o 74 % a príjmy roľníkov klesli o 40 %, čo sa prenášalo na dopyt a podobne.
Súhlasí Osvietený


21.
označiť príspevok

Boris muž
   14. 12. 2019, 22:16 avatar
"Presné príčiny vzniku krízy sú dodnes predmetom sporov medzi ekonómmi."

Niesu Skajuš. A tu sa opať potvrdzuje, že nemáš nič naštudované, ale tu teraz vyhladávas bez elementárnych znalostí a preto ja teraz len šáhnem a vytiahnem dávno známu vec..

Veľkým krach 1929

http://www.youtube.com/watch?v=slJ_Zb7qloc Tento odkaz smeruje mimo DF.sk


Pozeraj a vzdelávaj sa  


23.
označiť príspevok

Bijjou žena
   14. 12. 2019, 22:29 avatar
21. tak to nemám šancu proti videjkám z yt  


24.
označiť príspevok

Boris muž
   14. 12. 2019, 22:30 avatar
To je dokument History chanel Bijjou.  


26.
označiť príspevok

Bijjou žena
   14. 12. 2019, 22:32 avatar
24. hej a kolko kníh si o tom prečítal aby si si mohol utvorit objektívny názor ?


27.
označiť príspevok

Boris muž
   14. 12. 2019, 22:36 avatar
Nerátal som ich, o druhej svetovej vojne zo tri boli, ale aj nejaké zmiešané s prvou, lebo ono ide stále o jednu a tú istú vojnu a to bohatých proti chudobným.. Aj mein kampf som si prečítal, výborné čítanie, doplní mnohé medzery v chápaní, prečo..
A ty?


29.
označiť príspevok

Bijjou žena
   14. 12. 2019, 22:44 avatar
27. a ktoré , daj tip . ja som si o velkej hosp. kríze prečítala ešte aj od galbraitha. a ten bol sakra kriticky


31.
označiť príspevok

Boris muž
   14. 12. 2019, 23:03 avatar
A čo videl Galbraith ako dôvod krízy?


33.
označiť príspevok

Boris muž
   14. 12. 2019, 23:38 avatar
Zase si môžem odpovedať teda sám.
Aj Galbraith vidí príčinu krachu v kaciovej bubline.
Všetci môžu bezpracne zarobiť. Znelo vtedy v amerike. Reklama nahučala do ludí, že nikdy nebolo zarábanie jednoduchšie a dostupnejšie, stačí kúpiť nejaké akcie. A tak si ludia kupovali akcie, aj zarobili, kúpim predám funguje,,, ale len do určitého momentu. Kaciový trh vyzeral tak nádejne, že si ľudia zaČali brať aj pôžičky na nákup akcii a keď bolo v akciovom trhu zapojených značné množstrvo ľudí, prišli veľkí hráči na žatvu,. Začali skupovať vo veľkom a tak ako maloobchod sa nemôže rovnať veľkobchodu pomalicky bežných ľudí vyšachovali v zmysle znižovaniía a zvyšovania hodnoty komodít. Tí ľudia nie len že prišli o svoje vklady, ale ostali aj dlžní.. Nemali ako splácať bankám, ktoré začali vo veľko krachovať a to rozpútalo reťazovú reakciu až do Európy.


5.
označiť príspevok

Osvietený muž
   14. 12. 2019, 21:40 avatar
Bijjou vidíš že sú to mrzaci ako Borat .

Žiju v bublinach klamstiev
Súhlasí Bijjou


6.
označiť príspevok

hokejis muž
   14. 12. 2019, 21:42 avatar
Edo neurážaj !
Súhlasí Boris


8.
označiť príspevok

Osvietený muž
   14. 12. 2019, 21:48 avatar
To nie je urážka ale pomenovanie i tvojho duševneho stavu


9.
označiť príspevok

hokejis muž
   14. 12. 2019, 21:48 avatar
Edo neurážaj !
Súhlasí Boris


14.
označiť príspevok

Bijjou žena
   14. 12. 2019, 22:05 avatar
5. prečo mi dopedele nefungujú odkazy ?? [ im to musíš po lopate, lebo nemajú šajnu o histórii]


17.
označiť príspevok

Boris muž
   14. 12. 2019, 22:09 avatar
"nemajú šajnu o histórii"

Zatiaľ to stále vyzerá presne naopak Bijjou  


19.
označiť príspevok

Bijjou žena
   14. 12. 2019, 22:13 avatar
17. boris ty nedisponuješ ani elementárnymi znalostami z histórie, sorrryyy.
Súhlasí Osvietený


20.
označiť príspevok

Osvietený muž
   14. 12. 2019, 22:15 avatar
BORAT je mišuge ale to davno vieme


22.
označiť príspevok

Boris muž
   14. 12. 2019, 22:17 avatar
Nie, Bijjou, ty si tu práve dokázala, že nevieš o tých veciac nič.  


25.
označiť príspevok

Bijjou žena
   14. 12. 2019, 22:31 avatar
22. ja neviem nič   ja ta musím navigovat ako malé decko  


28.
označiť príspevok

Boris muž
   14. 12. 2019, 22:38 avatar
Nie Bijjou, ty ma musíš len neustále urážať, lebo inak nemáš čo k téme ponúknuť.  


30.
označiť príspevok

Bijjou žena
   14. 12. 2019, 22:46 avatar
28. jediné urázky som v tejto téme skopírovala tvoje vlastné . tebe chybajú základné vedomosti, nie mne . pech


32.
označiť príspevok

Boris muž
   14. 12. 2019, 23:04 avatar
A ktoré teda?
váš príspevok

Pridávať príspevky môžu iba zaregistrovaní účastníci fóra.

Som zaregistrovaný

nick: heslo:
zostať trvalo prihlásený    
Nie som zaregistrovaný

Vaša prezývka:  

Po zaregistrovaní budete automaticky presmerovaní do tejto témy.

najnovšie príspevky na celom fóre

dnes, 11:06,  poznáme tri katolícke náboženstvá evanjelizmus odpúšťajú hriechy v kostole počas kázne...
dnes, 11:02,  Edo Izrael chce oficiálne anektovať západný breh a amíci anexiu podporujú. Ale Rusku za...
dnes, 11:00,  Ak im hold ústavy nedovoľujú priamo zakazovať, tak aspoň obmedzujú. Na infovojnu, aj na...
dnes, 10:59,  Mesežnikov platený trol a Bijjou ? :)
dnes, 10:59,  SSEdo amíci sa vmiešavajú do vnútorných záležitostí krajín po celom svete aj na...
dnes, 10:58,  bozkával som sa s lenkou, hildou, inesou a s klárou
dnes, 10:53,  kokosovú vodu by som doniesol na stôl
dnes, 10:52,  Imo is back. *03
dnes, 10:50,  Hej, ani keď sa niekomu narodí mentálne retardované dieťa, tak ho vačšinou rodič...
dnes, 10:49,  chceme ísť na obecný úrad
dnes, 10:49,  Každý blbneme svojim spôsobom :)
dnes, 10:47,  23. istóó *39 ale počkaj, najlepšie ešte príde, ked hokejis zas vyhlási ze on Nieje ziadny...
dnes, 10:47,  milujeme našu rodinu
dnes, 10:46,  užívateľ fóra peter67 je v rovnakej situácií ako my, vedia o ňom aj kedy nakupoval lízanku
dnes, 10:45,  Slováci jednoducho hodnotia dostupné informácie a tie hovoria o tom, ze američan je hold...
dnes, 10:45,  Lebo to nepokladám za relevantné. Ani v USA drvivá väčšina slovákov nebola a nevideli tú...
dnes, 10:45,  susedia majú kúpení poľovnícky nôž, keby sa im niečo nepozdávalo, pichnú ma do nohy
dnes, 10:44,  20. šak recesia, né? :)
dnes, 10:43,  V Rusku drvivá väčšina Slovákov nikdy nebola „Rusko je krajina, v ktorej drvivá...
dnes, 10:43,  lenka zmrazili nám všetkým peniaze, môžme si kúpiť iba oblečenie, obyvatelia domu nám...
neprehliadnite
df.sk na Facebooku
vyhľadávanie
 
Ženy si vždy vyberajú mužov a muži do toho nemajú čo hovoriť.
Problém je v tom, že svojou technikou to vedia tak zakamuflovať, aby sme si mysleli, že si ich vyberáme my.
Prevádzkuje df.sk | TOPlist
(117 164 bytes in 0,427 seconds)