Pravá podstata zmiernej obety Krista!

Pravá podstata zmiernej obety Krista!


Je načase, aby sme sa v tejto vážnej veci už raz pokúsili uvažovať jasne a neovplyvnene! Ak hovoríme o potrebe zmiernej obety znamená to, že pred ňou muselo dôjsť k nejakému veľkému nedorozumeniu, rozporu, alebo odklonu. Celkom konkrétne k odklonu ľudí od Stvoriteľa a od jeho Vôle!

Ľudia totiž prestali rešpektovať Vôľu Božiu a začali sa riadiť iba svojim vlastným chcením, iba svojou vlastnou vôľou. Keďže však ľudská vôľa nie je ani zďaleka dokonalá, muselo riadenie sa ňou celkom zákonite prinášať iba čoraz väčšie problémy a nedostatky, prejavujúce sa narastaním rôznych druhov zla a negativity. Zlo a negativita postupne prerastali ľudskou spoločnosťou a to až do takej miery, že celá naša civilizácia začala smerovať k zániku.

Aby nedošlo k najhoršiemu, bolo treba opäť zmieriť ľudí s Bohom. Bolo im treba znovu ukázať Vôľu Najvyššieho, podľa ktorej majú žiť a podľa ktorej majú riadiť svoje chcenie. Iba toto jediné totiž mohlo zastaviť začínajúci úpadok, smerujúci ku chaosu a zničeniu! Toto predstavovalo a doteraz predstavuje jedinú správnu cestu k duchovnému, ale i k pozemskému vzostupu a napredovaniu.

Vrcholným aktom nevyhnutnej zmiernej obety Boha s ľuďmi bol pozemský príchod jeho Syna, ktorý dobrovoľne zostúpil až do hmotného, pozemského tela a to preto, aby sa Vôľa Tvorcu univerza stala ľuďom čo najviac zrozumiteľnou. Aby Boh ústami vlastného Syna ukázal ľudstvu svoju Vôľu, ktorou sa má riadiť a podľa ktorej má žiť, ak chce byť šťastné.

Tvorca sa teda obetoval v osobe Ježiša Krista a prišiel na zem medzi ľudí. Je to obeta, nad ktorú niet väčšej! Časť živého Boha totiž dobrovoľne opustila nepredstaviteľnú velebnosť a nádheru súcnosti Božej a zostúpila až k ľuďom do hmotnosti, dobrovoľne sa podriadiac všetkým prírodným zákonom, platným pre túto hmotnú časť stvorenia. To je obeta, ktorú ľudia nebudú môcť nikdy plne pochopiť!

A teraz uvažujme: Mohlo dôjsť k zmiereniu ľudstva so Stvoriteľom tým, že ľudia zavraždili jeho Syna? Veď touto vraždou v skutočnosti iba viditeľne demonštrovali, že nechcú rešpektovať Vôľu Božiu, že sa ňou nechcú riadiť, ale naopak, že chcú žiť aj naďalej iba podľa svojej vlastnej vôle. Touto vraždou sa odklon ľudí od Stvoriteľa nijako nezmenšil, ale ešte viacej prehĺbil! A je naozaj vrcholom všetkého, keď sa tento hanebný čin považuje za akt zmiernej obety ľudí so Stvoriteľom.

Táto vražda bola výsmechom ľudí voči Tvorcovi, ktorému, cítiac sa istí na pôde hmotnosti, nenávistne zavraždili jeho Syna. Kristus sa dobrovoľne vydal ľuďom do rúk a iba na ich slobodnej vôli záležalo, či príjmu jeho osobu a učenie, čím by došlo k zmiereniu ľudstva s Bohom, alebo ho odmietnu a zavraždia a tým ešte viac prehĺbila svoj odklon od Stvoriteľa.

Kristus teda neprišiel zomrieť na kríži! Prišiel, aby ľuďom priniesol poznanie o nevyhnutnosti rešpektovania Vôle Božej a tým im dal šancu zmieriť sa s Najvyšším. V jeho príchode na zem, sem k nám do hrubej hmotnosti, pod účinky pozemských zákonov spočívala oná veľká zmierna obeta, podstúpená Svetlom pre ľudí.

Touto obetou zmierenia teda v nijakom prípade nemôže byť Kristova vražda na kríži, ktorá je v skutočnosti aktom odporu a vzbury voči Stvoriteľovi! Vzbury voči jeho Vôli a voči jeho Poslovi! Niečo takéhoto nemôže nikdy privodiť zmierenie, ale naopak, ešte väčšiu nezmieriteľnosť!

Zo všetkých učeníkov bol Ježišovi najbližší práve Ján a to preto, lebo najlepšie chápal jeho slová. V rozhovore s Pilátom, ktorý sa týkal podstaty Kristovho príchodu na svet Ján zaznamenal tieto Ježišove: „Ja som sa narodil na to a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo o pravde.“ Čiže na to, aby ľuďom ukázal, ako správne žiť podľa Vôle Božej! Nie na to, aby zomrel na kríži!

Tento fakt potvrdzujú i ďalšie Kristove slová: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby bolo moje kráľovstvo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný do rúk Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je z tohto sveta“

V Kristovom príchode na zem v ľudskom tele, so všetkými rizikami, ktoré to prinášalo tkvie oná, toľko krát spomínaná, veľká zmierna obeta Svetla pre ľudí. Obeta, vykonaná za účelom zmierenia ľudí so Stvoriteľom! Obeta, za ktorú nemožno v nijakom prípade považovať Vykupiteľovu surovú vraždu na kríži! Skutočná podstata vykúpenia preto nesúvisí s touto vraždou! Vykúpenie spočíva iba v živote podľa Božej Vôle, ktorej stratené poznanie prišiel Kristus ľuďom znovu zvestovať.

M.Š. priaznivec stránky : odkaz

Nesúhlasím, Ježiš je "baránok noží, ktorý sníma hriechy sveta". V tom je jeho hlavná úloha. Božie slovo tu bolo aj pred Ježišom.Aby len rozprával, na to sa vôbec nepotreboval zhmotniť.

Jeho skutky ho urobili synom božím a nie hlupi ludia Borisko.

kristus musel byť veľmi zlý,ked ho dal vlastný otec zavraždiť...

Vlastný otec? hahahaha...cital som kdesi v apokryfnych(tych zakazanych) , jeho slova, ze tým, ze ukrizuju jeho, ukrizuju iba svojho otca a nie jeho. Pretoze skutky ho urobili synom Bozim a Bohom -otcom sa mu stal ten, kto ho nazval svojím synom .Jednoducho urobil z ludi otcovrahov-aj ked len zmyslene,ale predsa. Lebo prehlasil, ze je s otcom zajedno. Takze koho zabili? Otca, ci syna? zabili Otca. Ale naozaj je toto velmi vdacna tema na uvazovanie, avsak, bezný krestan sa boji uvazovania, drzi sa nie rozumu, ale vykladov, ktroé odobrila cirkev ,ako spravca hriechu ..jednoducho takto sa peru spinave peniaze, ako sa perie duchovne cela sebranka.

Milan, súhlasím iba čiastočne.

Ľudia sú ozaj rôzni a sú rôzne ponímania Boha a pod.

Ranexil, aj skutky, no aj pôvodne mohol byť Ježiš Božím synom a jedno s Bohom.

Na svete je veľa zlých vecí, skutkov, niektorí ľudia majú zlé myšlienky a emócie, sú pyšní, nenávidia, nenávidia aj Boha a pod. Teda už z tohto dôvodu má Kristova obeť odôvodnenie. Ďalšia vec je prekonanie "priepasti" medzi Bohom a človekom.

Ježiš dáva svoj život dobrovoľne. Jn 10, 17-18: "Otec ma miluje preto, lebo dávam svoj život, aby som si ho zase vzal. Nikto mi ho neberie, ja ho kladiem dobrovoľne. Mám moc ho dať a mám moc ho zase vziať. Toto poverenie som prijal od svojho Otca."

Pochopenie teologickej Trojice môže byť náročné. Obrazne by sme mohli povedať, že aj trojuholník má tri strany a predsa je jeden. Aj Trojica je vždy spolu. Alebo: Otec miluje Syna, Syn miluje Otca a láska medzi nimi je Duch svätý.

Aby tu bolo zastúpený aj kresťanský pohľad.

Krištof, a sú aj ľudia, ktorí vo svojej náboženskej sleposti nenávidia aj normálnych ľudí, ktorí nemajú záujem byť obťažovaní náboženskými táraninami. Vieš, to ťažko sa takto hodnotí, keď len jednostranne sa prezentujú názory. Podľa mňa tým, čo chcú sa kultúrne vyžívať v náboženských témach, nech sa vyžívajú, netreba im to brať, a takisto rovným dychom treba nechať aj na pokoji tých, čo sa chcú normálne vyžívať, teda inak, nie nábožensky. Myslím, že v spoločnosti sme akosi chorí v tom význame, že sú ľudia, ktorí takmer všetko zmiešavajú s náboženstvom, akoby ono bolo nejakým spojivom... ale nie je... pre niekoho áno, pre niekoho nie... takže napríklad taká nenávisť sa dá dosiahnuť aj zo strany propagátorov náboženských ideológií. Prakticky, pri každej ideológii, ktorú sa niekto snaží presadiť, aj trebárs humanizmus, alebo budhizmus, alebo aj christianizmus, je riziko zneužitia, a že sa to môže preniesť do extrémnej polohy, až do nenávisti. Ak chýba taký triezvy pohľad na svet, tak je každá ideológia potom chorá. Kto chce, nech sa zaoberá trebárs aj islamom, ale nesmie to byť povinné pre celú spoločnosť. Strácame tak hodnotu demokracie. Osobne reagujem preto, lebo nepoznám ľudí, ktorí by vedeli nenávidieť akéhosi boha, najmä ak títo ľudia si všeobecne myslia, že také niečo neexistuje, alebo existuje asi ako existujú ufóni alebo Snehulienka. Nedá sa také niečo nenávidieť. Myslím, že v tomto bode sa všetci, ktorí sa takto chybne vyjadrujú, že niekto nenávidí bohov, mýlia... je to omyl, založený na chybnom predpoklade, že ak niekto kritizuje nejaké náboženstvá, že už musí aj nenávidieť element v takomto náboženstve. To si myslím, že nie je až taká pravda, aj keď možno sú aj takí ľudia, čo ozaj sú tak zmagorení, že dokážu nenávidieť aj neexistujúce elementy.

Vlado, čiastočne s tebou súhlasím.
Nejde však len o nenávisť voči náboženstvu resp. Bohu. Ide aj o nenávisť všeobecne (napr. voči iným ľuďom) a aj o iné zlé skutky a vlastnosti, ktoré sú možno zbytočné, alebo jednoducho mohli by byť na tom ľudia aj lepšie. Lenže mnohokrát nie sú.

Vieš, spoločnosť, naše správanie v nej, to sú zložité vzťahy. Napríklad, ráno ťa namosúri žena, ideš do obchodu, tam zistíš zlú cenovku, nahneváš sa na obchod, reklamáciu ti akosi neuzná, neprimerane obchodník zareaguje... tak sa napätie zvyšuje, a ľudia sme takí, že sa stáva, že také napätie si potom zlíže niekto cudzí, často nevinný... alebo ide babka po chodníku, a napadnú ju chuligáni... a máme hneď hnev... alebo výtržníci na futbalovom zápase vedia mnohých znechutiť, aby šli na futbal... dnes je hanbou pre mnohých ísť na futbal... to je už taká kultúra asi ako umožniť osemročnému decku sledovať večer dobrý horor v televízii. Mne napríklad vadí, ak ráno, dopoludnia zapnem televíziu, a vražda... vypnem, ale zabudnem, a zapnem zajtra dopoludnia... opäť sa tam rieši akási vražda... násilie... dopoludnia dávajú v televízii krádeže, únosy, vraždy... načisto nám mládež osprostie...

Hm, svet sa nezaprie, raj to rozhodne nie je. Ale zas to nie je vždy ani také zlé. Je to tak možno "na 50 percent"

Hej, ale je badateľný posun k lepšiemu... oproti staroveku, či stredoveku, sme v novoveku predsa len ľudskejší voči sebe... myslím na bežnú ohľaduplnosť... ale vieme sa aj beštiálne vybičovať do extrému, ako sú nešťastné veľké vojny, aké by bolo najlepšie, aby sa už nezopakovali...

👍: Krištof

Napríklad, Jehovovi svedkovia sú akosi na verejnosti milí, tichí, pokojne si stoja na ulici, a ticho držia v rukách svoje brožúrky, knižôčky, a keď sa niekto pristaví, tak s ním pokojne sa zhovárajú... pritom často čítam o tom, akí sú nebezpeční... priam zločinci... v Rusku sú ich texty podľa ministerstva spravodlivosti dokonca na Zozname zakázanej literatúry. Čiže niečo také aké majú rímskokatolíci, ktorí si takisto z akejsi vlastnej formy nenávisti vytvorili podobný Zoznam zakázanej literatúry pre svojich fanúšikov... zakazujú im čítať určitú literatúru.

Čo o tom hovorí Matúš:
6Keď bol Ježiš v Betánii v dome Šimona Malomocného, 7prišla k Nemu žena s alabastrovou nádobou drahocennej masti a vyliala Mu ju na hlavu, keď sedel za stolom. 8Keď to videli učeníci, namrzeli sa a povedali si: Načo táto strata? 9Veď sa mohlo toto draho predať a dať chudobným! 10Keď to spozoroval Ježiš, riekol im: Čo zarmucujete túto ženu? Veď mi preukázala dobrý skutok; 11lebo chudobných vždy máte so sebou, ale mňa nemáte vždy. 12Ona totiž, keď mi túto masť vyliala na telo, urobila mi to na pohreb. 13
Marek:
Načo bola táto strata masti? 5Lebo táto masť sa mohla predať za viac ako tristo denárov a (tie) dať chudobným. I dohovárali jej. 6Ale Ježiš povedal: Nechajte ju; čo ju zarmucujete? Dobrý skutok mi preukázala. 7Lebo chudobných vždy máte so sebou, a keď budete chcieť, budete im môcť dobre činiť; ale mňa nemáte vždy. 8Čo mohla, urobila: vopred mi pomazala telo na pohreb.
Ján:
Tu Mária vzala funt pravej, veľmi drahej nardovej masti, pomazala Ježišovi nohy a poutierala Mu ich svojimi vlasmi. A dom sa naplnil vôňou masti. 4Tu sa jeden z Jeho učeníkov, Judáš Iškariotský, ktorý Ho mal zradiť, opýtal: 5Prečo nepredali túto masť za tristo denárov a nedali ich chudobným? 6Ale to nepovedal preto, že by mu šlo o chudobných, ale preto, že bol zlodej, a keďže bola pokladnička u neho, brával z toho, čo do nej vkladali. 7Ježiš mu však riekol: Nechaj ju, nech to zachová na deň môjho pohrebu! 8Veď chudobných vždy máte medzi sebou, ale mňa nemáte vždy.
odkaz

Matúš:
8I riekol im: Veľmi smutná je mi duša až na smrť. Zostaňte tu a bdejte so mnou! 39Nato poodišiel trochu, padol na tvár a modlil sa takto: Otče môj, ak je možné, nech ma minie tento kalich. Avšak nie ako ja chcem, ale ako Ty.
Marek:
Veľmi smutná je mi duša, až na smrť; zostaňte tu a bdejte! 35A poodíduc trocha ďalej, padol na zem a modlil sa, aby odišla od Neho tá hodina, ak je to možné. 36A hovoril: Abba, Otče, Tebe je všetko možné; odvráť odo mňa tento kalich; avšak nie, čo ja chcem, ale čo Ty. 3
Lukáš:
2Otče, ak chceš, odvráť odo mňa tento kalich; avšak nech sa stane nie moja vôľa, ale Tvoja. 43Tu sa Mu ukázal anjel z neba a posilňoval Ho. 44A On v smrteľnej úzkosti modlil sa ešte horlivejšie. I vystúpil Mu pot ako kropaje krvi, ktoré stekajú na zem.
Ján:
Ale Ježiš riekol Petrovi: Schovaj meč do pošvy! Či nemám piť kalich, ktorý mi dal Otec?
odkaz

... samozrejme o tom, že Ježiš prišiel naplniť vôlu svojho Otca, vrátane smrti, je v evanjeliách viac. Len milan.s. o nich nevie.

Celkom dobre Milan! Citit, ze sa s tym ztotoznujes, co je podstatnejsie ako to, ze si to cele odpisal. Jedine co ti mozem vytknut, je definicia bozej vole, presnejsie absencia definicie bozej vole, kedze s tymto pojmom narabas. Myslim, ze si ju vacsina reagujucich vysvetluje nespravne. Mozno by som to cele skratil a isiel viac k podstate. To by mohla byt dalsia z tem, pridas sa?

Celkom dobre Milan! Citit, ze sa s tym ztotoznujes, co je podstatnejsie ako to, ze si to cele odpisal. Jedine co ti mozem vytknut, je definicia bozej vole, presnejsie absencia definicie bozej vole, kedze s tymto pojmom narabas. Myslim, ze si ju vacsina reagujucich vysvetluje nespravne. To by mohla byt dalsia z tem, pridas sa?

No jo život beží dalej , ci je o com ci nie..