Prakticky význam modlitby.

Kdesi dávnejšie som porovnával silu modlitby s účasťou na omši a spoveďou tak, ako to cítim ja sám na sebe. Vyšlo mi to, ak by som to obodoval, že modlitba je asi dva body, omša 5 a spoveď by som hodnotil dokonca až na 10. Preto ak hovorím o modlitbe samotnej, ako napríklad dvojbodovú časť z desiatich, teda z celkového praktizovania viery, hovorím asi o 20% sily. Samozrejme, že táto sila sa znásobuje ostatným praktizovaním viery, pretože inak cítim odozvu na modlitbu ak som pred spoveďou a inak potom.
Ale nechajme matematiku okolo toho, lebo toto som uviedol iba pre tých, ktorým ak by sa neskôr podarilo praktizovať vieru so všetkým, určite by mohli čakať od modlitby aj väčšie výsledky. Ale beriem to tak, že všetko je pojem relatívny a teda u každého to môže fungovať úplne inak. Tu sa nedá rozprávať o nejakých dopredu zafixovaných vecí, ako postupovať krok za krokom. Je to ako keď si prečítate kopu príručiek o sexe a naraz príde chvíľa, keď to zažijete sám na sebe a vtedy začne porovnávať, čo je skutočnosť a čo boli vaše očakávania. A na tom potom začnete budovať ďalšie vaše pôsobenie.
A čo očakávam od modlitby ja ? Nikdy som nemal veľké očakávania , ale občas je človek príjemne prekvapený. Určite to nefunguje ako pokladňa v supermarkete, lebo niekedy si ani neuvedomíme, že nám bol zachránený život a my sme si to nemohli všimnúť. Je to viac menej o malichernostiach, ktoré dokážu meniť veľké veci. Ráno idete do práce a pred tým, než si sadnete do auta, stane sa malichernosť napríklad spadnú vám kľúče a vy sa musíte zohnúť pre ne a s autom odídete z domu o niekoľko sekúnd neskôr a tým sa možno vyhnete nehode, ktorá sa mala stať, ale sa nestala, lebo vy ste prišiel na miesto až o niekoľko sekúnd. Nikto si nič nevšimol a predsa sa zabránilo tragédii. Hovorím to ako príklad.
My sa modlíme k Bohu a teda do neba aj k ostatným vrátane jeho syna a ducha svätého. Ale nie Boh musí byť tým jediným, ktorý našu modlitbu prijme, vyhodnotí, Boh môže mať na to množstvo svojich sluhov, ktorí práve malichernosťami ovplyvňujú sled udalostí pozemského života. To rozdelenie po smrti pokračuje a mnohí exorcisti by vám vedeli potvrdiť, ako sa o každého človeka bojuje, aký je obrovský záujem, že na ktorú stranu má človek po smrti patriť. My sme zavalení starosťami tohto života a neuvedomujeme si, že existuje paralelný svet s tým naším, ktorý my nevnímame a v ktorom sa o nás neustále bojuje. Bojuje sa o naše slobodné rozhodnutie, kde chceme patriť. Či na stranu dobra, alebo na stranu zla, ak sme presvedčení, že zlo je lepšie, alebo ak sa tým na druhej strane podarí takto ovplyvniť naše slobodné rozhodnutia.
A tak tým či vieru praktizujeme, alebo nie, zaraďujeme sa na jednu. alebo druhú stranu. Nič medzi tým nie je. A toto je význam nielen samotnej modlitby, ale celého praktizovania viery.
Starí mazáci na tomto fóre, si už viackrát odo mňa prečítali, že ja sa modlím preto, že ten deň, keď sa modlím, je iný a lepší, ako deň, keď sa nemodlím. To je to najjednoduchšie vyjadrenie hlavne pre neveriacich. Základ modlitby a viery v Boha je, že sa nemodlí do bútľavej vŕby, že cíti odozvu na svoju modlitbu. Že tu nejde o žiadne vsugerované pocity a endorfíny, že tu ide priamo o reakciu na modlitbu, či iné praktizovanie viery. Ale ak by aj išlo zlepšiť si život sugesciou, prečo by to človek nemal využiť ? Ja poznám napríklad autogénny tréning, aká je v tom sila, čo človek môže dokázať so svojim organizmom a pokiaľ to človek ovláda, môže to využiť aj ako veriaci vo svoj prospech, prečo nie ? Ale autogénnym tréningom môžeme ovplyvniť niečo, čo je v nás, ale modlitby má účinok aj mimo nás. Ja si napríklad môžem vsugerovať nechuť k jedlu, ale nemôžem to urobiť niekomu, kto o to nemá záujem, kto nevie o tom, že to robím. Môžem dokonca to urobiť niekomu v rámci hypnózy a tiež iba vtedy, ak to bude on chcieť, ale modliť za druhého sa môžem, aj keď dotyčný o tom nevie, napríklad môžem sa modliť za svoje deti, za tých, čo už zomreli a aj keď tu tá odozva nie je taká jasná, ako keď sa modlím za seba, ale na základe viery, že to funguje u mňa, verím, že to bude fungovať aj za iných.
Teda na to, aby bol človek veriaci a aby sa modlil, musí byť presvedčený o tom, že to pomáha, že dokáže prečítať a rozlíšiť dni, kedy sa modlí a kedy nie. A to nemôže byť otázka sugescie, alebo hypnózy. Niekedy stačí, aby sme začali vnímať život trošku podrobnejšie a zistíme, že sú veci, ktoré môžu byť náhodné dva, či tri krát po sebe, ale ak je to takmer neustále, už to nemôže byť náhoda a už za tými negatívnymi vybočeniami začínam hľadať, kde som urobil chybu ja, alebo v opačnom prípade, ak sa podarí od priemeru trošku viac, čím so si to zaslúžil, čo som urobil dobré navyše.
Mne sa napríklad stáva, že idem v aute a vidím, že je predo mnou napríklad cyklista a zároveň ide oproti auto. Takmer vždy je pravidlo, že stretnem cyklistu a auto na tom istom mieste. Ak by dal niekto vypočítať, akou rýchlosťou musí ísť cyklista, moje auto a auto oproti, koľko by mi to trvalo a ešte to načasovať tak, aby všetci vyšli zo svojho bodu na stretnutie v tom najnebezpečnejšom bode pre všetkých. Teraz nehovorím o modlitbe, ale o tom, že to niekto musel zariadiť z toho paralelného života a že to pre nich nie je problém, takto zariadiť. Veď koľko je napríklad riskantných obiehaní a nič sa nestane, ale predsa sa stáva.
Chodím o barlách a prechod pre chodcov je pre mňa zbytočný adrenalín. A niekedy, idem na prechod a vidím auto za autom z oboch strán a prídem ku prechodu a na chvíľku nič, kým prejdem a potom znova. Ja sa automaticky poďakujem tým na druhej strane, čo mi to tak zariadili, lebo verím, že to boli tí, čo počujú moje modlitby k nebu, teda k Bohu. A oni to pre Boha radi urobia. Teda ako príklad som uviedol, že tu máme napríklad v doprave tých, čo chcú zlé, na príklade stretnutia cyklistu a protiidúceho auta a máme tu dobrých, na príklade prechodu cez cestu.
A tak ráno sadnem do auta a stretám, len tých zlých, ako sa hovorí, jeden idiot za druhým a hneď prídem na to, že som sa zabudol, alebo, že som nemal čas sa pomodliť. Nájdem si čas na modlitbu a pomer dobrých a zlých sa otočí !
Toto je príklad vytrhnutý z kontextu, teda z dopravy, kde dnešný človek podstupuje najväčšie riziko, ale takýmto spôsobom je ovládaný celý náš život, každá naša činnosť, či je to rodina, práca, zábava, koníčky. Všetkému hovoríme, že to závisí od šťastia. Aj športovci hovoria, hrali sme dobre, ale chýbalo nám šťastie. Viď napríklad zápas s Bosnou a Hercegovinou. Koľko nádherných šancí na oboch stranách, ale nám padol jediný gól, aj to ho ešte musel tečovať vlastný hráč.
A toto je jedna z príčin, prečo sa modliť, to šťastie, ktoré nám chýba, tie maličkosti a malichernosti nášho života, ktoré rozhodujú o veľkých veciach v našom živote, to je to fluidum modlitby nad nami, tá aura, ktorá dáva znamenie dobrým silám nášho paralelného života, aby nám pomohli. A oni nám pomôžu tak, že to cítime, že trikrát to isté nemôže byť náhoda a nemôže byť ani náhoda, že niekedy padneme do veľkého nešťastia a niekedy máme veľké šťastie.
To všetko sa treba naučiť čítať vo svojom živote, lebo to je iba jeden z významov modlitby, a to ten, ktorý vieme prečítať v tomto pozemskom živote, ale druhý význam a oveľa väčší je ten, ktorý zatiaľ iba tušíme a v ktorý veríme, že každá modlitba je pokladík v nebi, teda na druhej strane, kde budeme aj my po smrti, tak ako je to v evanjeliu: Nezhromažďujte si poklady, ktoré mol a hrdza rozožerú, ale ukladajte si poklady v nebi, tam ich mol a hrdza nerozožerú. Samozrejme, že toto je ten oveľa väčší význam modlitby, ako to, čo vieme prečítať v našom živote a tá škola života o jeho čítaní, je začiatok, je kontakt na uverenie. Je to kontakt na tých 20%, na ktorých máme šancu postaviť tých zostávajúcich 80% a to potom už je sila, ktorá sa dá čítať oveľa ľahšie, ako ten začiatok.
A to je vlastne tá troška šťastia, ktorú často krát dúfame v našom živote a ktorú môžeme veľmi ovplyvniť našou úprimnou modlitbou a neskôr aj praktizovaním viery. To je to šťastie, ktoré dennodenne vo svojom živote čakáme a hľadáme, ktoré leží blízko na zemi pred nami, stačí sa preň iba zohnúť a zdvihnúť ho zo zeme a zaplatiť zaň troškou modlitby.
To je to svetlo v svete tohto kniežaťa, ktoré nám svieti, aby sme videli veci, ktoré bez tohto svetla nemožno vidieť, aby sme videli veci až za hranicu nášho života. To je to šťastie o ktorom hovorím, že ako málo stačí na vylepšenie života, ako málo treba zaň zaplatiť, aby sme ho mohli zdvihnúť zo zeme do svojho života.
Samozrejme, že o modlitbe je toho oveľa, oveľa viacej, toto je len taký akoby prvý záchytný bod, po ktorom máme nádej na oveľa väčšie dávky šťastia, ale to potom sa už vlastne ani nehovorí o šťastí, lebo šťastie, to je dobrá náhodička, ale ak šťastie vystrieda viera, iba potom začneme chápať, či je, alebo nie je boh a ak, tak načo je nám dobrý.
Zo srdca prajem každému, prísť k takémuto poznaniu.

Niektore veci co tu pises o modlitbe a ako na teba vplyva, na tvojden respektive ako vplyva ked sa nepomodlis, to je ako keby si opisoval mna pred niekolkymi rokmi. (Neskor som sa modlil hlavne pre istotu, aby bol den ok ).
Ako som pisal v odkaz ked to porovnam teraz jasnou myslou, tak vlastne nevidim ziaden rozdiel.

Ide tu hlavne o selektivne vedomie a selektivnu pamat.
Vidis len nieco, co si tvoj rozum vyberie. A ty vidis len tie pozitivne veci, ked sa pomodlis a tie negativne ked sa nepomodlis. Vedome alebo podvedome. Pouzijem mozno blby, aj ked skutocny priklad: Je to nieco ako ked sa pozries na digitalny budik a pocas dna velakrat vidis dve (, alebo dokonca styri) rovnake cisla. Pride ti to ako zvlastna nahoda. V skutocnosti vidis tie hodiny ovela viackrat, aj ked su tam rozne cisla, ale tvoj mozog to nevyhodnoti ako zaujimave a tak na to hned zabudnes. Ked znova uvidis rovnake cisla, tak si spomenies, ze v ten den si uz rovnake cisla videl. Podobne funguje nostalgia, spominas si veci ktore boli dobre. Alebo aj mne pacia sa mi pesnicky z 80tych rokov. Mam pocit, ze vtedy boli proste dobre pesnicky. Ale neboli, bolo ich plno o nicom, ale kedze pocuvam prevazne tie co sa mi pacia, tak mam pocit, ze boli fakt len dobre.
Tu ide hlavne o selektivnu pamat.

V pripade pozorovania suvislosti pocas dna od modlitby ide hlavne o selektivne vedomie.
Tvoje vedomie vidi: aha tak dnes sa veci daria + dnes som sa modlil = modlitba je dobra aby sa veci darili >>> nespravne poskladany sylogizmus prave z dovodu nevsimavosti ostatnych aj negativnych javov.
Co moze byt ako som pisal kvoli selektivnemu vedomiu, alebo pomocka vedomia ako obist kognitivnu disonanciu = zistenie ze ono to nefunguje tak ako si nauceny, ze by to malo. A tak ta to proste nenapadne, alebo si trebars pomyslis, ze dana negativna skusenost je nejaka skuska boha, alebo proste kriz, ktory musis niest.

"Chodím o barlách a prechod pre chodcov je pre mňa zbytočný adrenalín. A niekedy, idem na prechod a vidím auto za autom z oboch strán a prídem ku prechodu a na chvíľku nič, kým prejdem a potom znova. Ja sa automaticky poďakujem tým na druhej strane, čo mi to tak zariadili" >>> a nemohli Ti zariadit, aby si nebol o barlach?

Inak zdravotny stav a vek byvaju dost dobre dovody, preco zacinaju niektori ludia verit, aj keby boli cely zivot atesiti.

"že každá modlitba je pokladík v nebi, teda na druhej strane, kde budeme aj my po smrti, tak ako je to v evanjeliu: Nezhromažďujte si poklady, ktoré mol a hrdza rozožerú, ale ukladajte si poklady v nebi, tam ich mol a hrdza nerozožerú." >>> To je akoby inak popisany princip Jakubovho rebrika zo stareho zakona.
Taktiez sa tam pise List Efezanom - kapitola 2,8-9 Lebo spasení ste milosťou skrze vieru; a to nie je z vás, je to Boží dar: nie zo skutkov, aby sa nik nevystatoval. >> Takze staci verit, skutky netreba, nie? (Ja viem aj tak to obkecias, ze modlitba je ako ukon viery, ok beriem).

Toto ber to viac ako vtip: A keď sa modlíte, nebuďte ako pokrytci, ktorí sa radi postojačky modlievajú v synagógach a na rohoch ulíc, aby ich ľudia videli. Veru, hovorím vám: Už dostali svoju odmenu. Ale keď sa ty ideš modliť, vojdi do svojej izby, zatvor za sebou dvere a modli sa k svojmu Otcovi, ktorý je v skrytosti. >>> Tak pozor, co sem pises

A teraz vazne: "Vyšlo mi to, ak by som to obodoval, že modlitba je asi dva body, omša 5 a spoveď by som hodnotil dokonca až na 10." >>> Vies co je zaujimave? Podla toho, co som si vedomy, tak podla biblie (nehovorim o skutkoch alebo listoch) sa len dvakrat spomina modlitba. Prvykrat, ked sa chceli ucenici vediet modlit ako Jan krstitel (odtial "modlitba panova") a druhykrat v zahrade Getsemane, co trikrat zaspali (asi to nepovazovali az za take dolezite - tam som akosi nepochopil preco sa mali modlit aby nepodlahli k pokuseniu. K akemu pokuseniu uz vtedy len mohli podlahnut?).

Omsa sa nespomina v biblii vobec a spoved (neviem co mas presne na mysli pod spovedou) tiez nie. Je tam, ze mozu odpustit jeho menom (ale nie nutne boli potrebni), ale nie o nejakej spovedi.
Tolko k tvojmu bodovemu hodnoteniu. Takto vyzera, ze ta modlitba ma vyssi level.
Omsa a spoved bol hlavne vymysel katolickej cirkvi na ovladanie ludi (omsa) a ziskavanie informacii (spoved).

Hladat v sucasnosti za roznymi pozitivnymi trivialnymi nahodami boha, je to iste ako ho hladat davno v minulosti za bleskom, poziarom, ci zatmenim slnka/mesiaca. Tieto tieto drobne nuancie - kauzality, ktore mozu dat do pohybu vacsie dosledky su proste nahody (popripade len dalsie podmienene reakcie (vyvolavajuce reakcie )).

Uz je neskoro, asi uz fakt pisem hovadiny. (Ak niekto da "suhlasim", tak to beriem ako obsah tohto prispevku bez poslednych dvoch viet. )

Wolfe,
presne takto som si to vysveľoval pre seba, keď som bol neveriaci a ja som mal k tomu dokonca nešte aj teóriu o hromadnej sugescii, keď sa modlia viacerí dokopy napríklad v kostole. Prečo sa toto ale nikdy nevyskúša ?
Uvediem príklad, ak je pravda, to čo tu píšeš a na čo som sa spoliehal aj ja, ako ateista, tak prečo sa nezíde napríklad tisíc, alebo stotisíc ateistov a nech si každý na tú istú chvíľu vsugeruje do hlavy to isté, či to bude fungovať ako modlitba, lebo napríklad, ak by platili veci okolo sugescie a hromadnej sugescie, tak potom napríklad zober si šport. Malé národy by museli vždy prehrávať. Napríklad: futbal Argentína Slovensko by nemohlo nikdy vyhrať Slovensko, lebo v sugescci bny bolo vždy viac Argentínčanov, ako slovákov. Veď predsa želanie každého zapáleného fanúšika sa dá prirovnať k modlitbe. Je to proste túžba niečo dosiahnúť, je to sila vôle vyhrať, podobne ako prosíme Boha, aby nám niečo dal, niečo naplnil, takto prosíme, aby naši vyhrali. Lenže pri modlitbe prosíme všetci jedného a toho istého, ale ma koho sa zamriavajú sugescie podobné a možno aj silnejšie ako modlitba, v prípade športu ???? komu to ide ? Samému sebe, lebo tu nie je adresát ako je pri modlitbe Boh. Všetci si prajeme, aby naši vyhrali, ale neprosíme konkrétnu osobu, či niečo iné, ako sme my, aby sme vyhrali. A práve preto môže byť výsledok hromadnej sugescie nulový, nemá adresu, chceme to iba my sami pre seba a sami sebe sa akoby modlíme a preto nemôže prísť žiadna odpoveď, lebo nemá od koho, iba ak od nás.
Ak sa však modlíme k bohu, tak adresát je jasný a dáva nám aj odpopveď na našu modlitbu nie ako to čo sme si vsugerovali modlitbou, ale to, čo nám dáva ako odpoveď na našu prosbu, je jeho vlastná vôľa, vôľa niekoho iného ako seba samého pri sugescii.
Ja som tiež rád pozeral hikej, ale keď som pozeral, tak sme prehrávali, prestal som pozerať, aby iba vyhrávali a zo začiatku som aj mal taký dojem, Lenže ak sa tam zíde partia lajdákov, nepomôže žiadna sugescia , ba ani modlitba.
Sugwescia je bežná vec, ktorá s modlitbou nemá nič spoločné a každý deň to zažívame, iba si to neuvedomujeme.
Predstav si, že na zastávke stojí žena a možno aj 5 minút sa nepohne, ale ak si zapichneš oči do jej zadku, okamžite to zacíti a dá to najavo nejakým pohybom, dokonca sa akoby snažila obzrieť. Ak je tu silný vyžarovač a silný príjmnač, pracuije to perfektne, ak nič iné, tak aspom akoby si chcela vôjť do vlasov, alebo sa upraviť.
Tieto veci sú tu, medzi nami, ale modlitba prekoná vzdialenosť nebo a nazad a tam tak isto záleží na sile vyžarovania a sile príjmania, ale to, čo sa vracia z neba, musíme čakať a možno príde niečo úplne iné, než sme si pri modlitbe priali, teda odpoveď na modlitbu je odpoveď inej osoby, inej inteligencie, ako sme my. Ak sa rotprávam sám zo sebou, nemôže ma prevapiť odpoveď taká, ktorú by som nečakal, ale akm sa rozprávam s niekym iným, musím najprv počkať na každú repliku, aby som mohol ďalej pokračovať v rozhovore A to je podstatný rozdiel niečo si vsugerovať a niekoho o niečo prosiť a čakať na odozvu.
Ale nie každý má túto možnosť s neba, aby mohol prostredníctvom modlitby s nebom komunikovať, každý musí preto urobiť niečo sám, ale dnešní ľudia sú zhýčkaní reklamou, že sa im všetko natíska a oni si zvykli iba vyberať, ale Boh sa nikomu nenatíska, nevnucuje, dáva možnosť komunikácie iba tým, čo chcú s ním komunikovať.
Klope na každé dvere a čaká. Možno až do vtedy, dokiaľ si nebudú páni pliesť pojmy modlitby a sugescie.

Ja som pozoroval šmejdov prí práci a pripomínalo mi to silu modlidby ba i výsledok

Na vedľajšej téme si hneď prečítaj môj pozdrav tebe.

elemír praktický význam opakovania básničiek a zaklínadiel nie je žiadny . Proste absolútna sprostosť presne ako keď šmejdi obhajuju svoje výrobky fararko zase ježiška . Kto mu uverí z nejakeho dôvodu a uverí že čím viacej tých basničiek zopakuje tým viacej sa niečoho stane toho uprimne lutujem

To drmolenie je len na otupovanie mozgu , aby oveška náhodou nezačala myslieť - oj Bože zbav ma zadubencov , lebo tí dopustia najväčšie zlo pre ľudstvo a ešte poďakujú

žiadny !!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!!

nestačil jeden výkričník? .-)

zbytočné starosti vážení, my sa už dávno poznáme, to nie je predsa pre vás. Netušíte, kto všetko to číta.

1. Modliť sa môže ten čo má vskutku svoju vieru a hľadá blízkosť Boha.

Ak je niekto stratený , nepomôže mu ani vrba , ktorej by sa chytil . lebo tú nevymysliš no Boha áno. Ľudkovia , ovečky moje kam sa to nechate viesť?

Modlitba je monolog ci vnutorny dialog a je to isty typ manipulacie s vlastnym podvedomim. Takze prinasa ovocie.

aké????????????????

Podla toho, naco naucis reagovat vlastne podvedomie. Nikto by to nerobil, ak by z toho nemal prinajmensom lepsi pocit.
Podobne si mozes do zrkadla vypravat, aky si skvely a uzasny a nasledne sa citis lepsie. To iste je aj modlitba...

toto som práve dnes čítala: "držme sa jednoduchých modlitieb, ale konajme ich vytrvalo"
Don Bosco.

Modlitbou sa ľudia nastavujú na príjem pomoci. Pritom tá pomoc sa to dá dosiahnuť aj inak, autovsugesciou alebo prítomnou požiadavkou.

pocas hypnozy som bola prilis blizko Boha
modlitby nezaberaju,mozes mu ponuknut iba svoje zrkadlo,bo Stvoritel sa sprava ako Otec Poirot,miluje riesit rebusy
ponukne ti ruku,ale ci ta ruka je ta ista ako ta,ktora ti bola ponuknuta,zalezi od pozorovania reality nim a nie clovekom

ale to plati jedine vtedy,ak Boh naozaj existuje

To čo opisuje elemír sú ozaj účinné sugestívne a autosugestívne praktiky RKC pre plytkomysliacich veriacich, ktorých dokáže oklamať nielen kňaz, ale aj šikovný díler ponúkajúci liek na všetko.

Starký,
asi si to vôbec nečítal, veď práve tam opisujem rozdiel medzi sugesciou a modlitbou a ak tu niekto klame, tak klame satan vás, lebo vy ste s tým plytkým myslením nedokázali pochopiť evanjelium. Tým, že sa budeš nad niekoho vyvyšovať, nič neporadíš a ani nepomôžeš, sa môžeš iba zhodiť do tej tvojej plytkosti, ktoú si vymyslel. Urobiť z kresťanov tmárov a idiotov, nerieši váš problém bezradnosti. Je to záplata na staré vreco. Chce to trošku inteligencie, aspom ako wolfe.