Poštové holuby

Sedíš v byte, po dni otváraš balkón. Do izby sa konečne valí čerstvý vlhký vzduch. Jarné dažde opäť ukázali svetu, že je všetko v poriadku, že sa niet čoho báť, že sme v súlade. Na stole vrstva prachu, nedopité lacné červené. Záchod zapácha nedávnym dávením. Kvety zoschli, na zemi pohodené kusy sebavedomia. Otvorený fotoalbum značí zúfalú snahu znásilniť minulosť do stavu prítomnosti. Odtlačky rúk na tvojej tvári, škrabance a krvavé pozadie pohľadu sú podpisom abdikácie pudu sebazáchovy a hladkého nástupu sebadeštrukcie. Kuchyňa smrdí poslednou večerou, ktorá sa odohrala kedysi, nevieš kedy. Slzy už z očí nevytekajú, iba akési vlhké sucho. Dolievaš si pohár, šedivieš.
Balkón ostáva otvorený. V novinách pod pohárom cez rozliate víno čítaš, že pošta chystá obrovské zmeny. Vánok poodhalí záclonu niekoľkokrát, vidíš temnotu duše počasia. V diaľke sa nemotorným letom približuje holub, poštový holub. V zobáku drží srdce, na krku zavesený list.
Zamilovaný list. Chceš si upratať v byte, chceš si upratať v živote, aby si opäť mala čo pratať a čo čítať.

👍: Lux.Aeterna , piskotka

holubí kolobeh, či kololet ?
s holubom na balkone, s holubom ..na hlave : )
youtube.com/watch?v=K862jIxPKHs

Holub je uzasne zviera, nenormalne ma drazdi na staniciach ci namestiach, lietajuce pigs..

akoby sa učilo od nás, od ľudí : )

Ak sa povazujes za lietajuce prasa, nedbam..

iné zvieratká sú plaché, ale holuby sú pažravé, otravné a neodbytné ...toto mi skôr pripomína ľudské vlastnosti. občas aj moje, čo už : )

este

Nemyslim si, ze to potrebuje pokracovanie, obavam sa, ze demonizovat a temnit temnotu je afektovane..

Život je kráčajúci tieň, zlý herec,
Čo ako páv sa nosí na doskách
A vzápätí už o ňom nepočuť.
Život je príbeh vyrozprávaný
Kreténom, príbeh plný bľabotu,
Čo neznamená nič.

William Shakespeare: Macbeth, V. 5
Záujem,......aj takto môže vyzerať život. Ale aj presne naopak. Život môže byť aj dnes veľmi krásny,....o čo viac budúcnosť.
"Nové nebo a nová zem
1 Potom som videl nové nebo a novú zem, lebo prvé nebo a prvá zem sa pominuli, ani more už nebolo. 2 A videl som sväté mesto, nový Jeruzalem, zostupovať z neba od Boha, vystrojené ako nevesta vyobliekaná pre svojho ženícha. 3 A počul som mocný hlas z trónu hovoriť: "Pozrite, Boží stan s ľuďmi! Tu bude prebývať s nimi, oni budú jeho ľudom a on, Boh s nimi, bude ich Bohom. 4 Zotrie im z očí každú slzu a už nebude smrť ani žiaľ, ani plač, ani bolesť už nebude, lebo prvé sa pominulo." Zjavenie 21:1-4