Pôsobenie mimovládok na Slovensku siaha až do 19. storočia a bez ich existencie by sme si mohli iba ťažko predstaviť gro našej histórie a vývoja spoločnosti.

Ten viedol k hodnotám a kvalitám, ktoré našu spoločnosť v tom dobrom definujú dodnes. Napriek tomu tu existujú cielené snahy usilujúce o únos spoločnosti do civilizačného kruhu barbarstva a autoritárstva, nevážiac si odkaz a dielo našich predkov.

Peter Dubóczi pripravil tento erudovaný pohľad na jednu z najstarších mimovládnych organizácií na Slovensku, Živena, spolok slovenských žien.

Zostal som prekvapený koľko nových vecí som sa z tohto textu dozvedel a budem veľmi rád, keď podobné články pomôžete zdieľať a šíriť aj vy ostatní. Hlavne v prostredí, kde sa tmárstvu a klamstvám o občianskej spoločnosti na Slovensu darí. Len pravdou a poctivou prácou môžeme vykoreniť zlobu, závisť, hlúposť a lož. A nech to trvá aj ďalších 150 rokov. Verím, že sa to nakoniec podarí.

odkaz

Občianska spoločnosť má na Slovensku storočia pretrvávajúcu tradíciu. Spolok Živena je potvrdením, že samoorganizovanie občanov a ich snaha o zlepšenie podmienok a kvality života je legitímnou a potrebnou súčasťou slovenskej spoločnosti a tieto cnostné ciele nám boli blízke nielen v posledných rokoch, ale aj desiatky rokov predtým, ako sa vôbec Slováci dopracovali k svojej štátnosti a medzinárodnému uznaniu.

Živena je najstarší ženský spolok na Slovensku, a funguje už od roku 1869. Jeho tradícia tak trvá už viac ako 150 rokov a je etablovanou súčasťou občianskej spoločnosti, ktorú pomáhal vytvárať aj v jej začiatkoch. Spolok priebežne rástol a dnes sa môže pýšiť, že má 1000 členiek.

HISTÓRIA ŽIVENY: Spolok pôvodne založili muži. Redaktorovi Ambrovi Pietrovi, Viliamovi Paulinymu-Tóthovi, Martinovi Čulenovi a Mikulášovi Ferienčíkovi, ktorí prostredníctvom novín vyzvali ženy a zorganizovali zriaďujúce zhromaždenie v Turčianskom svätom Martine. Títo muži mali jasne vytýčený cieľ vzdelávať slovenské ženy a pozdvihnúť ich úlohu v spoločnosti. Zakladatelia spolku Živena sú tak historickým potvrdením skutočnosti, že aj muži sú feministi a nie je na tom niž zlé, či neobvyklé. Naše kolektívne úsilie o rovnoprávnosť je klad pre celú spoločnosť. Platí to dnes a bolo tomu tak aj v druhej polovici 19. storočia.

Živena dodnes predstavuje platformu, ktorá nachádza ženský prístup v politickej, ekonomickej, sociálnej a súkromnej sfére. Výsledkom je nezastupiteľná snaha vystúpiť k pokroku správnou nohou, pričom nehovoríme len o osobnostnom raste človeka, ale aj o ceste k lepšej a zmysluplnejšej spoločnosti, ktorá zo svojho fungovania nevyníma nikoho: ani jedno z pohlaví, ani jednu z rás, ani jednu zo spoločenských tried.

Ženy v spolku Živena sa mali pôvodne učiť financiám, vareniu, výchove detí a kultúre ako takej. Svojou činnosťou však prekonali očakávané ciele, spolok sa stal prostredím pre vyjadrenie vzájomnej solidarity a pomoci naprieč regiónmi a socio-ekonomickými podmienkami. Išlo o obrodu vo viacerých smeroch - tom národnom, kultúrnom, jazykovom a občianskom, ale aj intelektuálnom, hodnotovom a politickom. Jej predstaviteľky sa snažili už v 19.storočí zlepšiť postavenie žien a matiek a podporovali všetky tie, ktoré sa usilovali prelomiť stáročné tabu a predsudky, znemožňujúce ženám študovať, verejne vystupovať a vlastniť majetok.

Medzi prvými nastúpila dobročinná, vzdelávacia a publikačná činnosť - išlo najmä o Almanach Živeny, Letopisy Živeny či prvý ženský časopis Dennica. Spolok tak fungoval dovnútra aj navonok. Jeho členky spoznávali históriu, čerpali z nej, a ďalej svoje skúsenosti a vedomosti využívali pre zlepšenie spoločenskej situácie. Vyprodukovanými informáciami však spolok dával niečo aj samotnej verejnosti, oboznamoval ju s iným pohľadom a predovšetkým ju dokázal spájať. To všetko sú hodnoty, ktoré Živena na Slovensku napĺňa aj dnes.

Po zákazoch od Uhorskej vlády a zatvorení Matice slovenskej a troch slovenských gymnázií Živena zostala ako jediný fungujúci slovenský spolok. Napriek tej dobe naďalej existovali snahy o vzdelávanie žien v slovenskom jazyku. Postupne sa spolok začal venovať aktivitám ochotníckych divadiel, martinského spevokolu či publicisticko-vydavateľskej činnosti. V roku 1919 založili prvú vlastnú školu Živeny a rodinnú školu, v roku 1922 aj prvé jasle na území Slovenska. Živenu viedli vzdelané ženy, väčšinou spisovateľky so srdcom otvoreným pre národnú hrdosť.

Živena, ako súčasť občianskej spoločnosti, ako prejav slobôd a práv občanov, zažila krušné časy najmä v obdobiach totalitných režimov. Počas 2. svetovej vojny bola pôsobnosť spolku redukovaná, v roku 1955 bol komunistickou garnitúrou násilne rozpustený. Spájanie ľudí na báze dobročinnosti a vzdelávania, ktoré sa opierajú o odkaz ľudského a spoločenského pokroku zdola totalitám jednoducho nevyhovoval. Rozhodne “nepomohlo” postavenie sa proti fašizácii a demokratické postoje počas nástupu komunistickej diktatúry. Medzi tým sa však členkám v roku 1948 podarilo dopomôcť k vytvoreniu umeleckého súboru Lúčnica, ktorý poznáme dodnes a je jedným z hlavných nositeľov slovenskej kultúry a tradícií.

Začiatkom roku 1990, po návrate demokracie, bola Živena opäť privedená k životu v úlohe legitímnej súčasti novovznikajúcej občianskej spoločnosti. Dokonca ako prvý registrovaný občiansky spolok v novej kapitole samostatného Slovenska. Po desaťročia tak línia dokladujúca produktívny vzťah národného cítenia a občianskej snahy prežila, územie Slovenska neopustila a našla si aj nové tváre.

Spolok Živena je dokonalým dôkazom toho, že občianska spoločnosť vzniká zdola, svojou prácou pomáha k zisku práv a slobôd, a po svojom etablovaní ďalej ponúka priestor pre sebarealizáciu s dôrazom na dobro svojho okolia, národa a krajiny. Naďalej rozvíja tradičné programy, ale zároveň sa nevyhýba novým výzvam, ktoré prináša 21. storočie. Spolok ide aj naďalej príkladom, základom je snaha o zodpovedné občianstvo a úsilie prispieť k správnemu fungovaniu života vo viacerých sférach. Aktívne sa vyjadruje k témam, ktoré burcujú spoločnosť, háji svoje pevné stanoviská, aj dnes je symbolom odporu voči autoritatívnym snahám (nielen v politickom zmysle). Živena je personifikáciou sebavedomého Slovenska, ktoré sa nebojí, aj v národnom duchu, zodpovedne pristúpiť k spoločenským problémom, riešiť ich občianskou cestou smeruje k demokracii všetkých, nie len vybrané, či inak privilegovanej skupiny.