Posledné pomozanie nie je len pre umierajúcich, ale aj pre chorých napr. pred operáciou a pomáha - aj telesne, duševne aj duchovne.

Je mnoho prostriedkov, ako si skrátiť očistec alebo ako sa mu dokonca vyhnúť. Medzi takéto prostriedky patrí: Keď sa celkom odovzdávame v hodine smrti do Božej vôle. Človek s takýmto postojom koná hrdinský skutok rovnajúci sa mučeníckej smrti. Ludwig Blosius (+1566) hovorí: „Úplné odovzdanie sa do Božej vôle v hodine smrti oslobodzuje umierajúceho nielen od pekla, ale aj od očistca, aj keď sa dopustil mnohých hriechov.” Svätý Alfonz Maria de Liguori tvrdí: „Kto zomrie odovzdaný do Božej vôle, zanecháva pozostalým istotu, že sa stal blahoslaveným.” Preto pápež Pius X. dňa 9. marca 1904 dal veriacim plnomocné
odpustky pre hodinu smrti, ak sa aspoň raz vo svojom živote v ktorýkoľvek deň po dobre vykonanej spovedi a svätom prijímaní pomodlia túto modlitbu: Pane, môj Bože, už teraz prijímam každý spôsob smrti, ako sa tebe páči, so všetkými bolesťami, úzkosťami a utrpením z tvojej ruky s úplnou odovzdanosťou a ochotou.

Spomeňme si, čo hovorí páter Pavol von Moll o dáme, ktorá zomrela pri železničnom nešťastí: „Najlepším prostriedkom, ako sa vyhnúť očistcu, je zomrieť s odovzdanosťou do Božej vôle.”

Ak ťažko chorý dôstojne príjme sviatosť pomazania chorých, môže sa ľahko vyhnúť očistcu
Sviatosť pomazania chorých má zvláštnu božskú silu pre telo aj pre dušu. Tak ako olej robí veci poddajnejšími, podobne pôsobí aj posledné pomazanie – ľahšie vojdeme do neba. Ťažko chorý zaopatrený svätým pomazaním sa dostane do neba skôr. Podobne ako sa úhor, ktorý je hladký, ľahko vyšmykne z rúk, tak unikne aj ťažko chorý milosťou svätého pomazania očistcu a skôr dôjde do večnej blaženosti.

Sväté pomazanie odstraňuje prekážky, ktoré bránia vstupu duše do neba. Takýmito prekážkami sú predovšetkým tresty za hriechy, ktoré sa týmto svätým pomazaním odpúšťajú, a to v takej miere, s akou ľútosťou a zbožnosťou sa táto sviatosť prijíma. Svätci tvrdia, že sviatosť pomazania chorých dáva duši chorého tú istú čistotu ako svätý krst.

Svätý Egbert, arcibiskup z Yorku, ktorý žil v ôsmom storočí, hovorí: Duša toho, kto prijal sväté pomazanie, je po smrti rovnako čistá ako duša dieťaťa, ktoré zomrelo po svätom krste.

Tridentský koncil uvádza, že pomazaním chorých sa rušia aj posledné zvyšky hriechov, t. j. že sa odpúšťajú dočasné tresty za hriechy. Preto sa odpúšťajú aj všedné hriechy, ako to výslovne uvádza Tridentský katechizmus. Ba odpúšťajú sa i také hriechy, na ktoré sa chorý nepamätá alebo nie je schopný ich uviesť pri svätej spovedi kvôli duchovnej či telesnej slabosti.

Sviatosťou pomazania chorých sa skutočne odpúšťajú hriechy. Vyplýva to zo slov modlitby, ktorú sa kňaz modlí, keď maže chorého olejom na piatich zmysloch pri udeľovaní tejto sviatosti: Skrze toto sväté pomazanie a pre dobrotivé milosrdenstvo jeho nech ti Pán odpustí, v čomkoľvek si sa previnil zrakom, sluchom, čuchom, chuťou a hmatom. Svätý Tomáš Akvinsky tvrdí: „Skrze pomazanie chorých nezostáva v človeku nič, čo by duši po smrti bránilo v dosiahnutí večnej blaženosti.”
Sväté pomazanie chorých má ešte jeden požehnaný účinok – má mimoriadnu silu pre navrátenie zdravia. Preto svätý apoštol Jakub píše: „Modlitba s vierou uzdraví chorého a Pán mu uľaví; a ak sa dopustil hriechov, odpustia sa mu.” (Jak 5,15).

Sväté pomazanie chorých je teda božským spásnym prostriedkom pre telo, ducha a dušu. Dôležitá je však táto okolnosť: Ťažko chorý musí túto sviatosť prijať, pokiaľ je to možné, včas a nemá, ako sa to, bohužiaľ, z nevedomosti koná, odkladať jej prijatie ľahkovážne dovtedy, kým ho neopustia všetky sily. Veľmi veľa záleží na tom, ako zbožne sväté pomazanie prijíma.

Tridentský katechizmus uvádza: „Milosť tejto svätej sviatosti je bohato darovaná, ak ju prijme chorý pri plnom vedomí, aby mohol vyjadriť vieru, úctu a zbožnosť” Je však smutné, ak sa volá kňaz k chorému, ktorý je už v bezvedomí. Kto volá hasičov, keď mu dom skoro celý zhorel, je blázon. Rovnako je nerozumný ten, kto prijatie svätého pomazania odkladá, až kým nestratí vedomie, a Boh by mu musel iba zázrakom vrátiť zdravie. Ľahkomyseľnosť Boh zázrakom neodmeňuje. Veľkú zodpovednosť nesú príbuzní, ak niekto zomrel bez zaopatrenia alebo bol zaopatrený v bezvedomí.
Nesprávne je i také presvedčenie chorého, že si prijatím pomazania urýchli smrť. Táto svätá sviatosť bola ustanovená Ježišom Kristom preto, aby pomohla chorým na tele i na duši.

Stigmatizovaná Barbora Pfisterová, ktorá zomrela v roku 1909 v Speyeri, hovorí, že svätým pomazaním sa nám dostáva ovocia, ktoré nám Ježiš Kristus získal svojou nevýslovnou opustenosťou na kríži. Vo svojej opustenosti vtedy Vykupiteľ zvolal: „Bože môj, Bože môj, prečo si ma opustil!” (Ž 22,2; Mt 27,46; Mk 15,34). Túto opustenosť obetoval Ježiš za nás hriešnikov, aby sa nám v prípade ťažkej choroby dostalo osobitnej útechy a zvláštnej pomoci. Chorý po prijatí pomazania pociťuje spravidla veľkú úľavu a často nastane viditeľné zlepšenie telesného zdravia.

Toto nevhodne zvolené označenie „posledné pomazanie” pravdepodobne prispieva k tomu, že chorý sa bojí prijať danú sviatosť. Len čo začuje spojenie „posledné pomazanie”, zľakne sa a myslí si, že prichádza jeho hodina. Tento nešťastný názov pochádza z XII. storočia. Predtým sa hovorilo iba o unctio infirmorum. Sviatosti pomazania sa netreba báť. Strach má svoj pôvod aj v tom, že ľudia veľmi málo vedia o účinkoch tejto sviatosti. Keby veriaci poznali božskú silu svätého pomazania, tak by v prípade ťažkej choroby po ničom inom tak netúžili ako po sviatosti pomazania chorých.

Nosenie škapuliara Karmelskej Panny Márie prispieva k skráteniu očistca
Táto výsada má svoj pôvod v nasledujúcej skutočnosti. Svätý Šimon Stock (+1265) bol generálom rádu karmelitánov. Zomrel vo veku 100 rokov v Bordeaux a ustavične prosil Matku Božiu o pomoc pre svoj rád, ktorý bol v tom čase prenasledovaný. Panna Mária sa mu zjavila 16. júla 1251 v Cambridgei v Anglicku. Ukázala mu škapuliar a sľúbila, že ten, kto ho bude nosiť, dosiahne pomoc v nebezpečenstvách a po smrti skoré oslobodenie z očistca. Škapuliar sa skladá z dvoch kúskov vlneného súkna spojených šnúrkou.

Škapuliar sa nosí cez ramená (scapulae) tak, aby jedna časť bola na prsiach a druhá na chrbte. Tento škapuliar hnedej farby si získal v kresťanstve veľkú obľubu, zvlášť po tom, čo sa roku 1322 Matka Božia zjavila pápežovi Jánovi XXII. a uistila ho, že tí, ktorí nosia škapuliar, dosiahnu v očistci uľahčenie a skoro – možno už prvú sobotu po smrti – budú z očistca vyslobodení. Túto výsadu potvrdil pápež 3. marca 1322.

Kto chce tento škapuliar nosiť, musí sa stať členom Bratstva Karmelskej Panny Márie a musí byť zapísaný v knihe tohto bratstva. Kňazi splnomocnení generálom karmelitánov sú oprávnení prijímať členov, obliecť ich do škapuliara a zapísať do zoznamu bratstva. Škapuliar musia potom členovia nosiť stále, ba i v noci. Iba za okolností, keď nie je možné mať ho na sebe, smie sa odkladať, napr. pri kúpaní.
pravykatolik.sk 

Bola na tom moja manzelka este niekedy davno aj svagrina..

Inak asi by sa to spravne uz nemalo volat posledne pomazanie ale len sviatost pomazania chorych

oprava: posledné pomazanie

Očistec

KKC
1030
časť: PRVÁ ČASŤ VYZNANIE VIERY
oddiel: DRUHÝ ODDIEL - Vyznanie kresťanskej viery
kapitola: TRETIA KAPITOLA VERÍM V DUCHA SVÄTÉHO
článok: 12. článok „VERÍM V ŽIVOT VEČNÝ“
odsek:
odstavec: III. Konečné očisťovanie alebo očistec
téma:

1030 Tí, čo zomierajú v Božej milosti a v priateľstve s Bohom, ale nie sú dokonale očistení, hoci sú si istí svojou večnou spásou, podstupujú po svojej smrti očisťovanie, aby dosiahli svätosť potrebnú na to, aby vošli do nebeskej radosti.

KKC
1031
časť: PRVÁ ČASŤ VYZNANIE VIERY
oddiel: DRUHÝ ODDIEL - Vyznanie kresťanskej viery
kapitola: TRETIA KAPITOLA VERÍM V DUCHA SVÄTÉHO
článok: 12. článok „VERÍM V ŽIVOT VEČNÝ“
odsek:
odstavec: III. Konečné očisťovanie alebo očistec
téma:

1031 Toto konečné očisťovanie vyvolených,(954, 1472) ktoré je úplne odlišné od trestu zatratených, nazýva Cirkev očistcom. Učenie viery o očistci formulovala Cirkev najmä na Florentskom a Tridentskom koncile. Tradícia Cirkvi, odvolávajúc sa na niektoré texty Svätého písma, hovorí o očistnom ohni:
„Treba veriť, že pred [posledným] súdom je za niektoré ľahké viny očistný oheň, pretože [ten, ktorý je] Pravda hovorí, že ak sa niekto rúhal proti Duchu Svätému, neodpustí sa mu ani v tomto veku, ani v budúcom (Mt 12,31). Z tohto výroku sa dá pochopiť že niektoré viny môžu byť odpustené v tomto veku, kým niektoré v budúcom.“

KKC
1032
časť: PRVÁ ČASŤ VYZNANIE VIERY
oddiel: DRUHÝ ODDIEL - Vyznanie kresťanskej viery
kapitola: TRETIA KAPITOLA VERÍM V DUCHA SVÄTÉHO
článok: 12. článok „VERÍM V ŽIVOT VEČNÝ“
odsek:
odstavec: III. Konečné očisťovanie alebo očistec
téma:

1032 Toto učenie sa opiera aj o prax modliť sa za zosnulých,(958) o ktorej hovorí už Sväté písmo: „Preto [Júda Machabejský] nariadil… zmiernu obetu za mŕtvych, aby boli zbavení hriechu“ (2Mach 12,46). Cirkev už od prvotných čias uctievala pamiatku zosnulých(1371) a obetovala za nich prosby (suffragia), najmä eucharistickú obetu, aby boli očistení a mohli dosiahnuť oblažujúce videnie Boha. Cirkev odporúča za zosnulých aj almužny,(1479) odpustky a kajúcne skutky.
„Pomáhajme im teda a slávme ich pamiatku. Veď ak Jóbových synov očisťovala otcova obeta, prečo pochybuješ, že naše obety za tých, čo zomreli, im prinesú nejakú útechu?… Nezdráhajme sa pomáhať tým, čo zomreli, a obetovať za nich modlitby.“

KKC
1472
časť: DRUHÁ ČASŤ SLÁVENIE KRESŤANSKÉHO TAJOMSTVA
oddiel: DRUHÝ ODDIEL SEDEM SVIATOSTÍ CIRKVI
kapitola: DRUHÁ KAPITOLA SVIATOSTI UZDRAVENIA
článok: 4. článok SVIATOSŤ POKÁNIA A ZMIERENIA
odsek:
odstavec: X. Odpustky
téma: TRESTY ZA HRIECH

1472 Aby sme toto učenie a prax Cirkvi pochopili, treba mať na zreteli, že hriech má dvojaký následok.(1861) Ťažký hriech nás pozbavuje spoločenstva s Bohom, a preto nás robí neschopnými večného života, ktorého pozbavenie sa volá „večný trest“ za hriech. Na druhej strane každý hriech, aj všedný, má za následok nezdravé pripútanie k stvoreniam, ktoré potrebuje očistenie(1031) či už tu na zemi, alebo po smrti, v stave nazývanom očistec. Toto očistenie oslobodzuje od takzvaného „časného trestu“ za hriech. Obidva tieto tresty sa nemajú chápať ako určitý druh pomsty, ktorou Boh postihuje zvonku, ale skôr ako tresty vyplývajúce zo samej povahy hriechu. Obrátenie, ktoré pochádza z vrúcnej lásky, môže dôjsť až k úplnému očisteniu hriešnika, takže už nezostane nijaký trest.

Doplnim:

22 Božia spravodlivosť skrze vieru v Ježiša Krista pre všetkých, čo veria. Lebo niet rozdielu:
23 veď všetci zhrešili a chýba im Božia sláva;
24 ale sú ospravedlnení zadarmo jeho milosťou, vykúpením v Kristovi Ježišovi.

Je bud len trest, alebo ospravedlnenie zadarmo Bozou milostou, vykupenim v JK.

Mimochodom, ako by mohol povedat Jezis, este dnes budes so mnou v raji zlocincovi, to by predsa musel ist do ocistca, ak by nejaky existoval

a nemáš náhodou na mysli pomazanie chorých?

že vraj od nového roku vzhľadom k neutešenej situácii v zdravotníctve budú zdravotné poisťovne preplácať iba posledné pomazanie...