Podvod so zvitkami od Mŕtveho mora

František Trstenský a prof. JUDr. PhDr. Ladislav Hubenák, DrSc. Izraelský časopis Israel Today uverejnil 9. októbra 2005 článok „New Dead Sea Scroll Fragments", podľa ktorého sa našiel malý fragment s textom z biblickej knihy Levitikus 23,38-39.43-44. Článok uvádza, že spomenutý fragment získal Chanan Eshel, profesor na univerzite v Tel Avive, od arabského beudína za 3000 dolárov. Ide o 15 malých častí, ktoré sa datujú do obdobia druhej židovskej vzbury proti Rimanom (132 – 135 po Kr.). Pripomeňme si v krátkosti históriu zvitkov od Mŕtveho mora. Názvom „Zvitky od Mŕtveho mora" sa označujú písomnosti nájdené v okolí na severozápadnej časti Mŕtveho mora. Medzi nimi majú osobitné postavenie zvitky nájdene neďaleko Kumránu, ktoré sa datujú zhruba do obdobia 2. stor. pred – 1. stor. po Kr. V roku 1947 objavil náhodou mladý beduínsky pastier neďaleko Kumránu jaskyňu, v ktorej našiel džbány. Jeden z nich obsahoval zvitky rukopisov napísaných na koži. Beduíni predali zvitky obchodníkovi v Betleheme. Išlo o sedem zvitkov. Najvzácnejším bol celý text Knihy proroka Izaiáša s dĺžkou viac než 7 metrov, datovaný do rokov 125-100 pred Kr. Zvitky ako prvý identifikoval Eleazar Sukenik, profesor na Hebrejskej univerzite v Jeruzaleme. V januári 1949 sa začal archeologický prieskum jaskyne, v ktorej beduíni našli spomenuté zvitky. Vedením výskumu bol poverený L. Harding, riaditeľ archeologického oddelenia v Amáne, keďže územie Kumránu v tom čase patrilo Jordánskemu kráľovstvu. Vykopávky priamo na mieste robil dominikánsky kňaz R. de Vaux, riaditeľ Ecole Biblique et Archaeologique v Jeruzaleme. V období rokov 1947-1956 bola prehľadaná celá oblasť. Zvitky boli postupne nájdene v jedenástich jaskyniach, z nich jaskyňu číslo 1, 2, 4, 6 a 11 objavili beduíni, zvyšné jaskyne objavili archeológovia. Vykopávky boli ukončené v roku 1958. Celkovo bolo identifikovaných takmer 900 rukopisov, z ktorých sa našlo asi 15 000 zvyškov. Boli napísané najmä v hebrejskom jazyku, časť v aramejčine a niektoré v gréčtine. Asi 225 rukopisov obsahovalo biblické texty a približne 300 rukopisov už nebolo možné prečítať. Čo nevyhovuje cirkvi, treba potlačiť V centre celej skladačky bol dovtedy neznámy vzťah medzi Zvitkami od Mŕtveho mora a základnou figúrou svätého Jakuba, Ježišovho brata, ktorého dišputy s Pavlom stali sa živnou pôdou pre vznik nového náboženstva neskôr nazvaného kresťanstvo. Toto ohnivko utajovala malá enkláva biblických bádateľov. Vyústilo to do obhajovania oficiálnej ortodoxnosti interpretácií – obhajovania celého rámca domnienok a záverov, ktoré v očiach nezúčastnených vyzerajú ako pevná podstata dobre zavedeného a neodškriepiteľného faktu. Takto vznikli mnohé takzvané súbory predpokladov, „daností“ dejín. Ľudia zodpovední za vytvorenie konsenzuálneho pohľadu na kresťanstvo sú schopní využívať monopol nad určitými rozhodujúcimi prameňmi, regulujúc prúd informácií takým spôsobom, aby ich mohli využívať na svoje vlastné účely. Proces objavovania Zvitkov od Mŕtveho mora, ktorý sa už stal legendou, proces kupčenia s nimi, ale aj proces vedeckého spracovávania a publikovania medzinárodným výborom bádateľov, úsilie, aby sa dôležitý a kontroverzný materiál zadržal alebo sa aspoň oddialilo jeho zverejnenie. Vedúci tímu De Vaux, dominikánsky mních, sa chcel, pokiaľ by to len šlo, vyhnúť spochybňovaniu kresťanskej ustanovizne. Časť kumránskeho materiálu totiž celkom jasne vyzerala tak, že môže vyvolať presne to. V tejto súvislosti citujú aj názory amerického literárneho a kultúrneho kritika E. Wilsona, ktorý zdôraznil, že zvitky majú veľa spoločného tak s rabínskym judaizmom, ktorý sa postupne vynáral v 1.storočí nášho letopočtu, ako aj s najstaršími formami kresťanstva. „Ak sa bez ohľadu na všetko pozrieme teraz na Ježiša z perspektívy zvitkov, dostaneme sa na stopu nových súvislostí a získame aspoň určitú predstavu o dráme, ktorá kulminovala kresťanstvom. Kláštor v Kumráne je azda významnejšou kolískou kresťanstva ako Betlehem či Nazaret“. A ďalší bádateľ J.M.Allegro v roku 1987, rok pred svojou smrťou vyhlásil, že zdržiavanie publikovania zvitkov zo strany medzinárodného tímu je „patetické a nedopustiteľné“ a že jeho bývalí kolegovia celé roky sedeli na materiáli, ktorý má nielen mimoriadny význam, ale je aj najcitlivejší z náboženského hľadiska, že: „Nesporné dôkazy zo zvitkov podkopávajú unikátnosť kresťanstva ako sekty. V skutočnosti prakticky nevieme nič o pôvode kresťanstva. Tieto dokumenty však dvíhajú oponu“. Celý výskum a bádanie bez ohľadu na to, ako sa môžu zvrtnúť a čo môže vyjsť najavo, musia byť podriadené a prispôsobené oficiálnemu katolíckemu učeniu. Inými slovami, treba ich upravovať a prispôsobovať či meniť dovtedy, kým nevyhovujú požadovaným kritériám. Všetko, čo nemožno podriadiť a prispôsobiť existujúcej doktríne, musí sa, ak je to treba, potlačiť.


odkaz

Klasika.